Koľko mal Ježiš rokov, keď zomrel?

Určenie presného veku Ježiša Krista v čase jeho smrti je komplexná otázka, ktorá sa opiera o rôzne interpretácie evanjelií a historické kontexty. Evanjeliá nám neposkytujú presné časové údaje a nachádzame rozpory medzi synoptickými evanjeliami (Matúš, Marek, Lukáš) a Jánovým evanjeliom.

Ježiš na krížovej ceste.

Deň Ježišovej smrti

Z údajov v evanjeliách je evidentné, že Ježiš zomrel v piatok, v "deň pred sobotou". Židia nemali názvy pre dni týždňa, len pre siedmy deň - sobotu. Evanjeliá sa zhodujú, že po Ježišovej smrti sa ponáhľali s jeho pochovaním pred začiatkom soboty, ktorá pre Židov začínala západom slnka. Piatok bol nazývaný "prípravným dňom", pretože v sobotu Židia nesmeli pracovať, a tak si všetko potrebné pripravovali vopred.

15. Nisan: Deň Ježišovej smrti podľa synoptikov

Synoptické evanjeliá hovoria o Poslednej večeri ako o židovskej veľkonočnej večeri, keď sa jedol baránok. Učeníci sa pýtali Ježiša, kde majú pripraviť veľkonočnú večeru. Ježiš im povedal, aby išli do mesta a pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. Veľkonočný baránok sa zabíjal 14. nisana pred večerom. Synoptici označujú tento deň ako "prvý deň nekvasených chlebov", čo nie je úplne presné, pretože tými dňami boli 15. - 21. nisan. Avšak 14. nisana bola povinnosť odstrániť z domov všetko kvasené, a tak v ľudovej terminológii už aj tento deň počítali k dňom nekvasených chlebov. Keďže Ježiš bol v noci po večeri zajatý, odsúdený a na druhý deň ukrižovaný, vyplýva z toho, že zomrel 15. nisana, v deň Paschy.

14. Nisan: Deň Ježišovej smrti podľa Jána

Problém spôsobuje Jánovo evanjelium. Podľa neho Ježiš zomrel 14. nisana, keď sa Židia ešte len chystali jesť veľkonočného baránka, a Pascha (15. nisan) pripadla na sobotu. Z Jánovho evanjelia vyplýva, že "Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok." (Jn 19,31)

Aj synoptické evanjeliá majú náznak, že deň Ježišovej smrti nebol pre Židov sviatok: "Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom." (Lk 23,26; porov. Mk 15,21) Šimon sa vracal z poľa, čiže pracoval, čo by vo sviatočný deň Paschy nesmel.

Ako vyriešiť tento rozpor?

Odborníci vytvárajú rôzne teórie, aby zladili rozpor medzi Jánom a synoptikmi. Jedna teória predpokladá, že Ježiš s učeníkmi jedol veľkonočného baránka už deň vopred, lebo vedel, že v riadnom čase ho už jesť nebude môcť. Iné teórie sú ešte krkolomnejšie a voči každej sa dajú položiť protiargumenty.

Rozdielne kalendáre

Najviac sa zdá prijateľné vysvetlenie použitím rozdielnych kalendárov. Židia totiž používali viacero rozdielnych kalendárov. V židovskom národe fungovalo niekoľko politicko-náboženských skupín, z nich najvýznamnejšími boli farizeji a saduceji. Farizeji vynikali vernosťou Božiemu zákonu, striktným dodržiavaním náboženských predpisov. Naproti tomu saduceji, ktorí tvorili hornú vrstvu spoločnosti, boli značne ovplyvnení helenizmom - a to tak v spôsobe života, ako aj v niektorých náboženských postojoch. Paradoxom je, že práve do skupiny saducejov patrili i veľkňazi a príslušníci najvýznamnejších kňazských rodín.

Je zrejmé, že farizeji svätili Paschu verne, bez ohľadu na to, na aký deň týždňa tento sviatok pripadol. To znamená, že v prípade, ak 15. nisan pripadol na piatok, riadne ho svätili a po ňom i nasledujúci deň svätili sobotu. Farizejov by ani nenapadlo hľadať si nejakú úľavu, a určite boli hrdí na svoju vernosť Bohu, že mu dokážu zasvätiť i dva dni po sebe.

S presvedčením saducejov to však až také jednoznačné nie je. Z náboženských predpisov zachovávali len to, čo bolo nutné, a tak je celkom možné, že ak mala pripadnúť Pascha na deň pred sobotou, hľadali spôsob, ako si to zjednodušiť. Pri systéme ich kalendára to nemusel byť až taký problém. Stačilo začať rátať mesiac o jeden deň neskôr, a svätenie Paschy sa zrazu krylo so svätením soboty.

Najvyšší náboženskí a národní predstavitelia (ktorými saduceji boli), si takýto zásah do kalendára určite mohli dovoliť. V takomto prípade by synoptické evanjeliá opisovali situáciu, keď Ježiš s učeníkmi, rovnako ako farizeji a mnohí ďalší zbožní Židia, dodržali riadny termín slávenia Paschy, kým Jánovo evanjelium sleduje sviatky, ako ich svätili veľkňazi a saduceji. (Evanjelista a apoštol Ján sám potvrdzuje, že mal blízky vzťah k veľkňazovi - porov. Jn 18,15.)

To by vysvetľovalo aj konanie Šimona z Cyrény, ktorý bol v ten deň na poli. (Mk 15,21; Lk 23,26) Ako Žid, pochádzajúci z helénskeho prostredia, sa riadil svätením sviatkov podľa saducejov. Keďže išiel z poľa, bol v pracovnom oblečení. A tak bol pre vojakov vhodným adeptom, aby niesol Ježišovi kríž. V zástupe, ktorý Ježiša na krížovej ceste sledoval, bolo síce určite mnoho mužov. Keby však vojaci niekoho z nich nútili niesť kríž - čiže pracovať, a on by považoval ten deň za sviatočný, riskovali by aj prípadnú vzburu. Ale u muža, ktorý išiel z poľa, toto nebezpečenstvo nehrozilo.

Teória o rozdielnom termíne svätenia Paschy farizejmi a saducejmi nemá síce priamy dôkaz, ale nepriame sa nájdu. Napríklad je zaujímavé, že farizeji, ktorí počas celého Ježišovho verejného pôsobenia vystupovali ako jeho protivníci, snažili sa ho podchytiť v reči a hľadali spôsob, ako ho zabiť, sa pri Ježišovom súde vôbec nespomínajú. Nočného zasadania veľrady sa zrejme nezúčastnili (Mt 26,57; 27,1; Mk 14,53; 15,1; Lk 22,66), ani v piatok pred Piláta s požiadavkou o Ježišovo odsúdenie na smrť vôbec nepredstúpili (Mt 27,12.20), kým na druhý deň (hoci bola sobota) k Pilátovi už prichádzajú, a spolu s veľkňazmi žiadajú aby dal vojakmi strážiť hrob. (Mt 27,62) Vysvetlenie tejto ich absencie pri Ježišovom súde sa dá vysvetliť práve tým, že svätili Paschu.

Prečo však evanjelista Ján píše odlišne, aký mal dôvod? Jánov motív treba hľadať v obsahu jeho správy. Jeho cieľom nie je podať historický záznam udalostí, ale "vydať svedectvo" (Jn 21,24), "aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš" (Jn 20,31). A tak aj v správe o Ježišovom umučení je pre Jána dôležitá okolnosť, že Ježiš - skutočný "Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta" (Jn 1,29) bol zabitý presne v tom čase, keď Židia zabíjali veľkonočného baránka. (Jn 18,28;19,31; porov. Ex 12,6).

Ján hneď aj potvrdzuje, že Ježiš je tým skutočným Baránkom, pre nás zabitým, udalosťou, kde na Ježiša aplikuje predpisy, týkajúce sa veľkonočného baránka: "No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali ... Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: Kosť mu nebude zlomená." (Jn 19,33.36; porov. Ex 12,46; Nm 9,12)

Rok Ježišovej smrti

Nevieme presne určiť rok Ježišovho narodenia, iba že to bolo najpravdepodobnejšie niekedy v rokoch 7-5 pred n. l., ani koľko mal rokov, keď zomrel, len že bol približne 33 ročný. Na základe toho vieme len veľmi približne odhadnúť rok Ježišovej smrti: mohlo to byť okolo roku 27 n. l. To súhlasí i s pôsobením Pontia Piláta v Judei, pretože jeho funkčné obdobie sa udáva na roky 26-36 n. l. Ďalšie dve osobnosti, ktoré Ježiša súdili, svojou činnosťou tiež pokrývajú celé toto obdobie: Kajfáš bol veľkňazom do r.36 alebo 37 a Herodes Antipas tetrarchom až do r.39.

Keď však vieme, že Ježiš zomrel 14. alebo 15. nisana, nemôžeme vypočítať, v ktorom roku tohto obdobia pripadol niektorý z týchto dátumov na piatok? Tejto myšlienky sa už chytili viacerí. A prišli i s výpočtami: napr. v roku 30 by to mal byť piatok 7. apríla, v r.31 piatok 27. apríla, či v r.33 piatok 3. apríla.

Avšak takéto výpočty sú značne neisté. Presné prepočty medzi rôznymi kalendármi sú veľmi zložité. V prípade židovského kalendára je to však o to komplikovanejšie, že sa dá počítať len s matematicky presným kalendárom, kde sa pravidelne striedajú 29-dňové a 30-dňové mesiace, a kde každý tretí rok je "priestupný" - trinásťmesačný.

V skutočnosti sa nedá presne zistiť, ktorý rok mal 13 mesiacov. Ak bola krátka zima, mohol to byť až štvrtý rok, ak bola naopak dlhá zima, čo spôsobilo oneskorenie úrody, mohol to byť aj druhý rok. Tiež začiatok nového mesiaca sledovaním oblohy mohlo spôsobiť posun - a tu už posun o jediný deň úplne zmení výsledky výpočtov. Z toho dôvodu takéto výpočty síce môžu byť zaujímavé, ale ich výsledky pre historické hodnotenie sú úplne bezpredmetné.

Danielovo proroctvo

V súvislosti s dátumom Ježišovej smrti je zaujímavé Danielovo proroctvo, aj keď, samozrejme, ono nám presný dátum jeho umučenia neprezradí. V knihe proroka Daniela čítame: "Sedemdesiat týždňov je určených pre tvoj ľud a pre tvoje sväté mesto, aby sa ukončil zločin a aby prestal hriech, aby sa uzmierila vina a priviedla sa večná spravodlivosť, spečatilo sa videnie a proroctvo a bol pomazaný Svätý svätých. Vedz teda a pochop: Od vyjdenia rozkazu, aby sa Jeruzalem znova postavil, až po pomazané knieža bude sedem týždňov a šesťdesiatdva týždňov; znovu sa postaví ulica i múry v úzkosti časov. Po šesťdesiatich dvoch týždňoch zabijú pomazaného bez toho, že by mal (vinu). A ľud s kniežaťom, ktorý má prísť, zničí mesto a svätyňu; koniec toho bude pustošenie a po vojne bude predurčené ničenie. V jednom týždni však potvrdí zmluvu s mnohými a v polovici týždňa prestane obeta a žertva, v chráme však bude ohavné spustošenie a až do dovŕšenia a do konca potrvá spustošenie." (Dan 9,24-27)

Izraelský národ a mesto Jeruzalem teda podľa proroctva dostáva 70 týždňov. Už staroveké výklady chápali tento čas v zmysle "ročných týždňov", čiže 1 týždeň = 7 rokov. Takto 70 týždňov = 490 rokov. Proroctvo toto obdobie delí na tri časti:

1. 7 týždňov obnovy mesta Jeruzalema
2. 62 týždňov, po ktorých bude zabitý Mesiáš
3. jeden týždeň, v ktorom Boh potvrdí zmluvu (už nie s Izraelským národom, ale s mnohými = Cirkev)

Potom budú mesto a chrám spustošené (stalo sa to v r.70, keď rímski vojaci dobyli mesto pod velením Tita Flavia, syna cisára Vespaziána, ktorý sa stal po ňom cisárom). Mesiáš bude zabitý po 7+62 = 69 týždňoch, čiže po 69 x 7 = 483 rokoch. Odkedy však tieto roky počítať? Proroctvo hovorí o rozkaze znova postaviť Jeruzalem. Takýto dekrét vydal v r.538 pred n. l. perzský kráľ Kýros, keď dovolil vrátiť sa Židom z babylonského zajatia do Jeruzalema a obnoviť chrám. Tento dátum podľa proroctva vychádza na rok 55 pred n. l. V tomto období sú v Izraeli mesiášske očakávania naozaj silné, mimoriadny rozvoj zažili esénske spoločenstvá, ale proroctvo sa vtedy nenaplnilo. Tento dátum je príliš skorý.

Do úvahy pripadajú ešte ďalšie dekréty. Prví prisťahovalci z Babylona totiž neboli schopní znovu postaviť chrám, mali čo robiť, aby v spustošenej krajine prežili, vystavení nepriateľským útokom okolitých národov. S obnovou chrámu Jeruzalemčania začali až na základe dekrétu kráľa Dária I. r.520 pred n. l. Ďalšie dva dekréty vydal kráľ Artaxerxes I., ktoré znamenali návrat ďalších veľkých skupín Izraelitov. V roku 458 pred n. l. to bolo pod vedením kňaza Exdráša a v r. 445 pred n. l. pod vedením miestodržiteľa Nehemiáša.

Rok 520 pred n. l. (+483) nás vedie k roku 37 pred n. l., čo je tiež veľmi skoro. Rok 445 pred n. l. (+483 / rok 0 neexistuje) nás vedie k roku 39 n. l., čo už je zase veľmi neskoro. Ale prvý Artaxerxov dekrét z roku 458 pred n. l. (+483) nás vedie k roku 26 n. l., čo je dátum, ktorý síce neznamená presný rok Ježišovej smrti, ale v symbolike proroctva naozaj poukazuje na obdobie Ježišovho verejného účinkovania.

Nepoznáme teda presný dátum, ani rok Ježišovho umučenia.

Prečo vlastne zomrel Ježiš?

Pre náboženských vodcov bol hrozbou a pre Rimanov rebelom. Skutočný dôvod jeho smrti je však oveľa hlbší a prekvapivejší. Zisti, ako a prečo zomrel Ježiš na kríži a čo to znamená pre nás dnes. Príbeh sa začal pred viac ako 2000 rokmi. Ježiš, jednoduchý učiteľ z Galiley, sa stal známym tým, že uzdravoval chorých a učil s neobyčajnou autoritou. Prijímal bohatých a vplyvných, ale aj prostitútky a chudobných na okraji spoločnosti. Správy o ňom sa šírili rýchlo.

Prečo bol teda Ježiš odsúdený?

Ježiš spochybňoval náboženské autority. Vyčítal im pokrytectvo, tvrdosť a osobné finančné zisky. Odmietal prísny systém pravidiel, ktorý sa stal dôležitejším než milosrdenstvo a láska. Napríklad raz v sobotu uzdravil muža, ktorý nedokázal 38 rokov chodiť. Farizeji boli pobúrení, že „pracoval” práve v deň, keď židia nesmeli v podstate nič robiť. No najväčším „zločinom” bolo, že sa nazýval Božím Synom a tvrdil, že má moc odpúšťať hriechy. To považovali židia za rúhanie. Rimanov zas znepokojoval jeho rastúci vplyv. Spolu ho preto zatkli a odsúdili Ježiša na smrť.

Ako zomrel Ježiš na kríži?

Ježišova smrť bola mimoriadne krutá. Vojaci mu na hlavu nasadili tŕňový veniec a zbičovali ho koženým remeňom s ostrými hrotmi. Nakoniec ho pribili na kríž, kde jeho život ukončilo udusenie a zlyhanie srdca. Rímsky vojak mu kopijou prepichol bok, aby sa uistil, že je mŕtvy. Ježiš však vopred povedal, že položí svoj život dobrovoľne: „Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať.” Konal s jasným zámerom. Bol to jeho plán.

Prečo zomrel Ježiš?

1. Aby ukázal, že je naozaj Boh

   Ježiš viackrát predpovedal svoju smrť aj zmŕtvychvstanie. Netvrdil, že jedného dňa sa reinkarnuje. Ale že o tri dni vstane z mŕtvych. A presne to sa stalo. Jeho hrob strážili vojaci, ale na tretí deň bol prázdny. Počas nasledujúcich 40 dní sa Ježiš stretol so svojimi najbližšími priateľmi aj stovkami nasledovníkov. Živý, hmatateľný, skutočný. Dokázal tým, že ako Boh má skutočne moc nad životom a smrťou.

2. Aby zaplatil za naše zlyhania

   Každý z nás robí chyby. Veci, ktoré ničia naše vzťahy, nás samých. Biblia ich nazýva hriechmi. Tieto hriechy nás oddeľujú od Boha a vedú k smrti. Za dávnych čias preto Boh prikázal, aby Židia raz do roka symbolicky obetovali baránka na odpustenie hriechov. Baránok zomrel namiesto nich. Keď prišiel Ježiš, prorok Ján Krstiteľ o ňom povedal: „Hľa, Boží baránok, ktorý sníma hriechy sveta.“ Ježiš zomrel na kríži, aby sme my nemuseli. Vzal na seba trest, ktorý patrí nám. Nie preto, že by sme si to zaslúžili, ale preto, lebo nás miluje. Vďaka nemu sme dostali milosť a šancu na večný život v Božej blízkosti.

Ježišova smrť má význam pre teba aj dnes

Čo od teba teraz Ježiš žiada? Aby si mu to splatil? Nie. To nikdy nedokážeš. Chce len, aby si uveril, že sa obetoval aj za teba a prijal jeho odpustenie ako dar. Mnohým sa to zdá príliš jednoduché. Chcú nájsť vlastnú cestu k Bohu a zaslúžiť si jeho odpustenie dobrými činmi. No Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.” Ježiš nevzal na seba iba trest za náš hriech. Odstránil aj prekážku, ktorá stála medzi nami a Bohom.

Predstav si, že ti niekto nielen odpustí obrovský dlh, ale daruje ti aj všetko, čo má. Taký je Boh. Odpustenie, zmierenie, nový začiatok - to všetko máš v Ježišovi. Chceš prijať Ježiša a všetko ostatné spolu s ním? Stačí to povedať Bohu jednoducho: Ježiš, ďakujem, že si za mňa zomrel. Prosím, vstúp do môjho života. Odpusť mi. Veď ma a ukáž mi, ako žiť s tebou. Ďakujem za tvoju lásku a prijatie. Amen. Rozhodnutie je na tebe. Ježiš urobil všetko.

Ak teda zhrnieme dostupné informácie, hoci presný rok a vek Ježišovej smrti zostávajú predmetom debát a rôznych interpretácií, môžeme s istotou povedať, že zomrel okolo roku 30 n. l. vo veku približne 33 rokov.

tags: #kolko #ma #jezis #rokov