Katedrála Notre-Dame v Paríži, po francúzsky Cathédrale Notre-Dame de Paris, je gotická rímskokatolícka katedrála stojaca na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seina. Označuje sa za srdce Paríža, zároveň je domovskou katedrálou parížskej rímskokatolíckej arcidiecézy. Jej názov sa prekladá aj ako Naša pani, alebo katedrála Panny Márie či Chrám Matky Božej.
Chrám zasvätený Matke Božej je vrcholným dielom francúzskej gotickej architektúry 13. storočia.
Notre-Dame de Paris.
História a Vývoj Katedrály
Katedrálu postavili na mieste, ktoré slúži už 2000 rokov náboženským kultom. V 4. storočí tam stál galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi, neskôr v 6. storočí kresťanská bazilika. O výstavbe katedrály rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159, základný kameň položili v roku 1163.
V roku 1245 dobudovali dve veže a po nich stavba pokračovala konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Touto úlohou bol poverený architekt Jean de Chelles. Okolo roku 1250 dokončili priečelie na severnom ramene priečnej lode, po ďalších ôsmich rokoch sa začala stavba priečelia južného ramena. Práve pre svoj unikátny prechod od neskoro románskej ku gotickej architektúre patrí katedrála k skvostom európskej stredovekej architektúry.
Po celý čas bola katedrála Notre-Dame miestom dôležitých náboženských a politických udalostí. V roku 1302 sem Filip IV. Pekný zvolal svoje generálne stavy. Prebiehali tam korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny; v roku 1455 sa tam začal rehabilitačný proces Jany z Arku. Naposledy tam 2. decembra 1804 pápež Pius VII.
Architektonické Skvosty
Jej mohutné a vznešené priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri impozantné hlboké portály - portál Svätej Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je tzv. Stredná časť obsahuje dve veľkolepé okná, ktoré susedia s ružicovým oknom s priemerom desať metrov postaveným v rokoch 1220-25. Stredný pás je dekorovaný sochou Madony s dieťaťom v strede a sochami Adama a Evy na bokoch.
Notre-Dame de Paris - priečelie.
Devastácia počas Revolúcie a Obnova
Vzhľad chrámu sa zmenil vďaka mnohým vojnám a zásahom človeka. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené a katedrálu revolucionári vysvätili ako chrám rozumu. Rozbili všetkých 28 sôch biblických kráľov na priečelí budovy, pretože ich považovali za kráľov francúzskych.
Po revolúcii sa katedrála nachádzala v dezolátnom stave, zbúrané steny zakrývali tapisérie, okná a vitráže boli vytlčené. Reálne sa uvažovalo, že zničenú stavbu zbúrajú.
Do osudu katedrály však zasiahol spisovateľ Victor Hugo a jeho román Chrám Matky Božej v Paríži publikovaný v roku 1831. Toto jedinečné dielo sa zaslúžilo o záchranu zničenej pamiatky, keďže sa vďaka nemu podarilo vyvolať záujem o jej osud a získať peniaze na jej obnovu formou verejnej zbierky. Rekonštrukciou pamiatky bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc.
Hlavy zničených kráľovských sôch našli archeológovia pri výstavbe v 9. parížskom obvode. Dnes sú sochy opäť na svojom mieste.
V katedrále Notre-Dame sa po smrti prezidenta Charlesa de Gaulla slúžila zádušná omša a takisto tam 31. mája 1980 celebroval slávnostnú omšu pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Francúzska. Do tragického požiaru katedrálu navštevovalo ročne okolo 13 miliónov ľudí. Na dve hlavné veže mohli návštevníci katedrály vystúpiť a obdivovať Paríž z vtáčej perspektívy.
Požiar v Roku 2019 a Následná Rekonštrukcia
V roku 2019 zachvátil katedrálu rozsiahly požiar, ktorý sledovali v priamom prenose ľudia na celom svete. Na jeho uhasení pracovalo vyše 600 hasičov niekoľko dní.
Krátko po požiari sa začali rekonštrukčné práce, ktorých cieľom bolo obnoviť vzhľad katedrály. Za úspechom rekonštrukcie stojí aj práca jedného nadšenca, ktorý katedrále zasvätil svoj život. Belgický historik umenia Andrew Tallon (12. marec 1969 - 16. november 2018) vytvoril rozsiahlu databázu pozostávajúcu z obrázkov, textov a máp dokumentujúcich architektúru a život vo Francúzsku v 12. a 13. storočí.
Na zmapovanie interiéru a exteriéru použil Tallon laserové skenery. So snímaním Notre-Dame začal v roku 2010 spolu s Paulom Blaerom. Polohu skenera pritom odborníci zmenili celkovo päťdesiatkrát s cieľom zachytiť všetky detaily. Andrew Tallon zhromaždil vyše miliardy dát. Výsledok je naozaj obdivuhodný.
Lindsey Cooková, bývalá kolegyňa Andrewa Tallona, v reportáži pre Deutsche Welle uviedla: „Andrew bol katedrálou fascinovaný už v mladom veku. Jeho prácu odlišovala snaha o rozsiahlu laserovú štúdiu. Ešte stále zbierame plody jeho práce z rokov 2010 - 2012.“
Súbor zozbieraných dát bol podľa nej pre rekonštrukciu mimoriadne cenný: „Ide o jeden z viacerých súborov údajov, ktoré máme k dispozícii, o stave Chrámu Matky Božej v Paríži pred požiarom.
Architekti zodpovední za rekonštrukciu katedrály sú Philippe Villeneuve, hlavný architekt historických pamiatok, a Pascal Prunet a Rémi Fromont.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1163 | Položenie základného kameňa |
| 1245 | Dostavba dvoch veží |
| 1793 | Devastácia počas Francúzskej revolúcie |
| 1831 | Publikácia románu "Chrám Matky Božej v Paríži" |
| 2019 | Rozsiahly požiar |
Slávnostné Znovuotvorenie
V sobotu 7. decembra 2024 bude slávnostne znovuotvorená katedrála Notre-Dame v Paríži, symbol Paríža aj Francúzska. Oslavy, na ktorých sa zúčastní aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, budú pokračovať až do 15. decembra.