Na počiatku Boh stvoril muža a ženu pre spoločenstvo, pre vzájomné dobro oboch, aby spolu zakúsili šťastie. Rovnako ako Adam na počiatku v Eve spoznal seba, každý človek, muž či žena, potrebuje prijať seba ako dar od Stvoriteľa. Zároveň Adam rozpoznal v Eve osobu, ktorá mu je rovnocenná, ale zároveň dopĺňa to, čo jemu chýba. Tak muži a ženy sú stvorení, aby spolu tvorili jednotu a vo vzájomnom vzťahu sa dopĺňali.
Pre oboch je v tomto prípade skúsenosť ľudskej lásky aj odrazom skúsenosti Božej lásky. Cez skúsenosť lásky Boh volá človeka k činnosti, k milovaniu, t.j. láska nemá byť len príjemným pocitom či niečim pasívnym. Túžbou Boha je, aby človek vydal to najlepšie zo seba, stal sa darom a daroval sa druhému. V tomto duchu je každý človek povolávaný učiť sa umeniu milovať. Osoba je schopná milovať, lebo najprv sama zacítila lásku, bola milovaná.
Milovať v najhlbšom význame predstavuje túžbu chcieť a konať konkrétne dobro človeku, ktorého daná osoba nadovšetko miluje. Ak sa človek snaží milovať takým spôsobom, pripodobňuje sa Bohu, ktorý každého človeka miluje do krajnosti až do tej miery, že vydal sám seba za ľudstvo. Boh povolal celého človeka k láske. To znamená, že láska zahŕňajúca všetky dimenzie sa dotýka celého človeka, jeho tela, duše i ducha.
Človek si musí na základe svojho úsudku a svedomia voliť medzi prirodzenou túžbou i tým, aký skutok vykoná a s akým úmyslom. Čnostný človek je príkladom v takomto rozhodovaní a volení si dobra. Vďaka výchove a správnej formácii svedomia vie rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé. Hlbšie pochopenie pravdy o láske mu pomáha uskutočniť premenu jeho túžob. Napríklad rozumie, že intímny sexuálny vzťah mimo alebo pred manželstvom ho neprivedie ku šťastiu, keďže nie je postavený na úplnom a vernom sebadarovaní. Dokáže odmietnuť túžbu po chvíľkovej rozkoši a uprednostniť hlboké a úprimné prežívanie lásky, naplnený život.
Po nadobudnutí čnosti - ako trvalej dispozície konať dobro - tak koná stálo a pevne, nielen podľa aktuálnej nálady. Z jeho konania, ktoré odzrkadľuje jeho túžby, zároveň pramení skutočná radosť prinášajúca mu naplnenie. Taký človek napĺňa a žije Boží plán s ľudskou láskou. Základom každého spoločenstva osôb a každej ľudskej lásky je vzájomná úcta. Človek ju veľmi výstižne dokáže vyjadrovať svojím telom práve skrze čistotu.
Správne prežívaná čistota sa neprežíva potláčaním či odmietaním telesných túžob. Predstavuje však premenu túžob, ktoré uznávajú dôstojnosť druhej osoby, i keď to vyžaduje určitý stupeň askézy. Túžba po pravej láske a spoločenstve osôb slúži ako hnací motor k žitiu čistoty. Človek, ktorý si pestuje čnosť čistoty, je pánom svojich túžob a vášní, v hlbšom zmysle vlastní sám seba. Aby človek mohol naplno darovať sám seba druhému, musí si najskôr vážiť seba samého, ovládať svoje túžby a v neposlednom rade mať úctu voči druhému. Všetky tieto aspekty sú vyjadrené v čnosti čistoty.
Boh vpísal svoj plán s ľudskou láskou do každého ľudského tela. Ľudské telo má tak snubný význam, skrze ktorý sa v manželstve muž odovzdáva žene i naopak, s cieľom vytvoriť spoločenstvo osôb. Zároveň snubný význam tela odkazuje na večné zjednotenie človeka s Bohom, čo už tu na Zemi zjavuje zasvätený život. Boží plán s ľudskou láskou je výnimočný, verný a pozýva človeka, aby prežíval najhlbšie šťastie už tu na Zemi, darujúc seba v najvyššej možnej miere.
Manželstvo možno nazvať ako výstižné odzrkadlenie Božej lásky na Zemi. Podobne celibát a čistota pre nebeské kráľovstvo sa dajú vnímať ako darovanie svojho tela Kristovi a jeho neveste Cirkvi. V dnešnej dobe je mimoriadne dôležité znovu objaviť a žiť skutočnosť, že čnosť čistoty je základom pravej lásky a prejavom úcty k dôstojnosti druhého človeka. I keď človek sa v živote môže odkloniť od cesty, ktorá je Božím plánom, Ježiš Kristus prichádza každému z nás v ústrety ako Vykupiteľ človeka a našej ľudskej prirodzenosti.
Čo znamená cudnosť v manželstve? | TEOLÓGIA TELA
Štyri dimenzie lásky
Prvotná plnosť lásky zahŕňala súlad štyroch dimenzií - telesnej, citovej, personálnej a náboženskej. Týmto spôsobom existovala dokonalá jednota medzi telesným pôžitkom, radosťou zo vzájomného vzťahu, oceňovania hodnoty osoby vďaka jej jedinečnosti a úžas nad dielom Stvoriteľa v milovanej osobe. Avšak po prvom hriechu, ako i v dnešných časoch, možno pozorovať, že nie všetky z týchto štyroch dimenzií lásky sú prítomné vo vzťahoch muža a ženy. Ak je láska znížená len na jednu úroveň, napríklad telesnú, nedosahuje pravú plnosť a hĺbku.
V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté štyri dimenzie lásky:
| Dimenzia lásky | Popis |
|---|---|
| Telesná | Zahŕňa telesný pôžitok a fyzickú intimitu. |
| Citová | Zahŕňa radosť zo vzájomného vzťahu a emocionálne spojenie. |
| Personálna | Zahŕňa oceňovanie hodnoty osoby vďaka jej jedinečnosti. |
| Náboženská | Zahŕňa úžas nad dielom Stvoriteľa v milovanej osobe. |