A čo tak svetové náboženstvá? Ak iní vedia, ako môže život byť uspokojujúci, či dokonca zmysluplný, je to hodné prinajmenšom preskúmať. Ponúkame príležitosť pozrieť sa na hlavné svetové náboženstvá: Hinduizmus, New Age, Budhizmus, Islam a Kresťanstvo.
Pri každom je zahrnutý jeho stručný opis, rozlišujúce znaky, a to, čo z každého z nich človek môže získať. Ku každému z týchto systémov existujú sekty s rôznymi vyznaniami. Ponúkané popisy sa zameriavajú na jadro daného systému.
Hinduizmus
Väčšina Hinduistov uctieva jedno Bytie absolútnej jednoty (Brahman), zastúpené rôznymi bôžikmi a bohyňami. Hinduizmus tiež vysvetľuje existenciu utrpenia a zla vo svete. Ak človek zažíva hocijaké utrpenie, či už je to choroba, hlad, alebo katastrofa, podľa Hinduizmu je to kvôli nemu samému a jeho zlým skutkom, zvyčajne z predchádzajúceho života. Hinduisti chápu svoje miesto v tomto živote ako následok svojich činov v predchádzajúcom živote. Ak bolo ich správanie v predchádzajúcom živote zlé, môžu v tomto živote zakúsiť rôzne útrapy.
Existujú tri možné spôsoby vystúpenia z cyklu karmy:
- Byť milujúco oddaný hociktorému z Hinduistických bohov alebo bohýň.
- Rásť v poznaní prostredníctvom meditácie Brahman (jednoty)… uvedomiť si, že okolnosti v živote nie sú skutočné, že individualita je ilúzia a reálny je iba Brahman.
- V Hinduizme má človek slobodný výber, ako bude pracovať na svojej duchovnej dokonalosti.
New Age
New Age propaguje rozvoj vlastnej sily a božskosti človeka. Podobne ako Hinduizmus, rozpoznáva množstvo bohov a bohýň. Za zdroj všetkej duchovnosti je pokladaná Zem, ktorá má svoju vlastnú inteligenciu, emócie a božskosť. Keď nasledovník New Age hovorí o Bohu, nehovorí o transcendentnom, osobnom Bohu, ktorý stvoril vesmír, ale hovorí o vyššom vedomí v rámci svojej vlastnej osoby. Človek v New Age vidí samého seba ako Boha, kozmos, vesmír. No všetko ostatné nahrádza „ja". „Ja" je pôvodcom, kontrolovateľom, a bohom všetkého. Človek v New Age vysoko eklekticky prezentuje samé seba ako zbierku antických duchovných tradícií.
Čokoľvek negatívne, čo človek môže zažiť (zlyhania, smútok, hnev, sebectvo, zranenie) je považované za ilúziu. Keďže veria, že sami sú úplne zvrchovaní nad svojím životom, nič v ich živote nie je nesprávne, negatívne ani bolestivé. Nakoniec sa človek duchovne vyvinie do takého štádia, v ktorom už nie je objektívna, vonkajšia realita.
Budhizmus
Budhizmus neuctieva žiadnych bohov, ani Boha. Ľudia mimo budhizmu si často myslia, že Budhisti uctievajú Budhu. No Budha (Siddhartha Gautama) o sebe nikdy neprehlasoval, že je božský, Budhisti sa na neho skôr pozerajú ako na toho, ktorý dosiahol to, čo sa aj oni usilujú dosiahnuť. Ide o duchovné osvietenie a spolu s ním vyslobodenie z nepretržitého cyklu života a smrti.
Väčšina Budhistov verí, že človek má nekonečný počet reinkarnácií, čo nevyhnutne zahŕňa utrpenie. Budhisti sa tieto reinkarnácie snažia ukončiť. Veria, že ich spôsobujú ľudské túžby, averzia a ilúzia. Budhisti nasledujú zoznam náboženských princípov a veľmi odovzdanú meditáciu. Keď budhista medituje, nie je to rovnaké ako modlitba alebo sústredenie sa na boha, je to skôr o sebadisciplíne.
Islam
Moslimovia veria, že existuje jeden všemohúci Boh, ktorý sa volá Alah a je neporovnateľne vyšší a transcendentný vzhľadom k ľudstvu. Alah je považovaný za stvoriteľa sveta a zdroj všetkého dobrého a zlého. Všetko, čo sa deje, je Alahova vôľa. Je mocným a prísnym sudcom, ktorý bude k svojim nasledovníkom milostivý na základe dostatočnosti ich dobrých skutkov a náboženskej oddanosti. Vzťah Alaha a jeho nasledovníka je vzťahom pána a sluhu. Aj keď moslimovia si vážia viacerých prorokov, za posledného proroka je považovaný Mohamed, a jeho slová a spôsob života sú pre moslima autoritou.
Aby bol človek moslimom, musí dodržiavať päť náboženských povinností:
- Opakovať vyznanie o Alahovi a Mohamedovi.
- Päťkrát za deň recitovať určité modlitby v arabčine.
- Dávať núdznym.
- Každý rok sa jeden mesiac postiť od jedla, nápojov, sexuálneho života a fajčenia od východu do západu slnka.
- Raz v živote vykonať púť do Mekky a uctievať v tamojšej svätyni.
Pri smrti moslim verí - na základe vernosti v týchto povinnostiach - že pôjde do raja.
Pre mnohých ľudí Islam spája ich očakávania o náboženstve a božstve. Islam učí, že existuje jeden najvyšší Boh, ktorý sa má uctievať dobrými skutkami a poslušnosťou v náboženských rituáloch.
Kresťanstvo
Kresťania veria v milujúceho Boha, ktorý sám seba zjavil a človek ho môže osobne poznať už v tomto živote. Kresťania zažívajú radosť a zmysluplný život na základe viery v samotného Ježiša Krista, nie len v Jeho učenie. Ježiš sa počas svojho života na zemi sám neidentifikoval ako prorok, alebo osvietenecký učiteľ. Skôr prehlasoval, že je Bohom v ľudskom tele. Konal zázraky, odpúšťal ľuďom hriechy a hovoril, že každý, kto verí v Neho, bude mať večný život.
Kresťania považujú Bibliu za Boží odkaz ľudstvu. Bez ohľadu na to aký okolnostiam v živote kresťania čelia, môžu sa s istotou obrátiť na múdreho a mocného Boha, ktorý ich skutočne miluje.
Sú všetky náboženstva uctievaním toho istého Boha?
Zvážme to. Hlavné svetové náboženstvá (Hinduizmus, New Age, Budhizmus, Islam, nasledovanie Ježiša Krista) sú každé celkom výnimočné. Len jedno z nich tvrdí, že existuje osobný, milujúci Boh, ktorý sa dá spoznať teraz v tomto živote. V Hinduizme je človek sám na svojej ceste a snaží sa dosiahnuť oslobodenie od karmy. V new Age človek sám pracuje na svojej božskosti. V Budhizme je to snaha jednotlivca o oslobodenie od túžby. A v Islame nasleduje jednotlivec náboženské zákony, aby po smrti získal raj.
Odpoveď je áno. Mnoho svetových náboženstiev kladie jednotlivca do samostatnej pozície, v ktorej zápasí o duchovnú dokonalosť. Napríklad Budha nikdy nevyhlasoval bezhriešnosť. Aj Mohamed priznal, že potrebuje odpustenie. No Ježiš Kristus niky nerobil narážky na niektorý z osobných hriechov človeka. Namiesto toho ľuďom hriechy odpúšťal a tiež ich chce odpustiť aj nám dnes.
Všetci sme si vedomí svojich zlyhaní, oblastí v našich životoch, ktoré môžu spôsobiť našu nedostatočnosť v očiach druhých, oblastí, o ktorých si my sami želáme, aby neexistovali… možno nejaká závislosť, zlá povaha, nečistota, nenávistné poznámky. Boh nás miluje, no nenávidí hriech, a povedal, že dôsledkom hriechu je nepoznanie Jeho. Ale Boh zabezpečil pre nás spôsob, ako nám môže byť odpustené a môžeme Ho spoznať.
Ježiš, Boží Syn, Boh v ľudskej podobe, zobral na seba všetky naše hriechy, trpel na kríži, a dobrovoľne zomrel namiesto nás. Boh nám ponúka úplné odpustenie, pretože Ježiš za nás zomrel na kríži. To znamená odpustenie všetkých našich hriechov… minulých, prítomných a budúcich. Ježiš zaplatil za všetky. Boh, ktorý stvoril celý svet, nás miluje a chce byť vo vzťahu s nami. Prostredníctvom Krista nám Boh ponúka naozajstnú slobodu od hriechu a viny. Nenecháva zlyhania ľudí na ich pleciach, s matnou nádejou toho, že zajtra sa stanú lepšími ľuďmi.
Vyhlásením, že On je pravdou, zachádza Kristus ďalej ako väčšina prorokov, ktorí jednoducho hovorili, že pravdu zvestujú. V Ježišovi Kristovi vystrel Boh svoju ruku k človeku a zabezpečil pre nás spôsob, ktorým Ho môžeme spoznať. Boli sme Bohom stvorení, aby sme s Ním žili vo vzťahu. Ježiš povedal: „Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť… A ktokoľvek prichádza ku mne, nevyhodím ho."(J 6:35) Ježiš volal ľudí nielen k tomu, aby nasledovali Jeho učenie, ale aby nasledovali Jeho. Ježiš sám seba prezentoval ako rovného s Bohom, a aj to dokázal. Povedal, že zomrie na kríži a tri dni po svojej smrti sa vráti do života. Nepovedal, že jedného dňa sa reinkarnuje do budúceho života. Povedal, že tri dni po pohrebe sa ukáže tým, ktorí videli Jeho ukrižovanie.
V tretí deň bol Ježišov hrob nájdený prázdny a mnoho ľudí svedčilo, že Ho viedli opäť živého. Veľa náboženstiev sa zameriava na osobné duchovné úsilie. S Ježišom Kristom je to vzájomná interakcia medzi tebou a Bohom. Pozýva nás, aby sme prišli k Nemu „Pán je blízko všetkým, ktorí ho vzývajú, všetkým, ktorí Ho vzývajú v pravde."(Ž 145:18)
Môžete komunikovať s Bohom, ktorý odpovie na vašu modlitbu, dá vám väčší pokoj a radosť, ukáže smer, preukáže svoju lásku, a premení váš život. „Prišiel som, aby mali život, a aby ho mali hojne."(J 10:10) Neznamená to, že život bude odrazu perfektný a bezproblémový. Toto nie je záväzok voči metóde seba zdokonalenia, ako je osemdielna cesta, päť pilierov, meditácia, dobré skutky, či dokonca desať Božích prikázaní. Všetky tieto spôsoby vyzerajú ako jasné, správne definované a ľahko nasledovateľné cestičky vedúce k duchovnosti. Ale stávajú sa ťaživou snahou o dokonalosť a spojenie s Bohom je stále vzdialené. Naša nádej nie je v dodržiavaní zákonov alebo štandardov, ale v poznaní Spasiteľa, ktorý nás plne prijíma, vďaka našej viere a Jeho obeti za nás.
Svoje miesto v nebi si nezasluhujeme náboženskými snahami a dobrými skutkami. Vzťah s Bohom môžeš začať práve teraz. Je to jednoduché, stačí ak Boha úprimne poprosíš o odpustenie tvojho hriechu a pozveš Ho, aby vstúpil do tvojho života. Ježiš povedal: „Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním."(Zjav. 3:20)
Chcel by si vstúpiť do vzťahu s Bohom, ktorý ťa stvoril, ktorý ťa hlboko miluje? Ak je to túžba tvojho srdca, môžeš tak urobiť práve teraz: „Bože, prosím, odpusti mi, pozývam ťa, aby si vstúpil do môjho srdca práve teraz. Ďakujem Ti, Ježiš, že si zomrel za moje hriechy. Biblia nám hovorí, že: „tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi."(J 1:12)
Ak si úprimne poprosil Boha, aby vstúpil do tvojho života, začal si s Ním osobný vzťah. Je to ako keby si práve teraz stretol Boha a On ti chce pomôcť ďalej rásť v Jeho lepšom spoznávaní, v poznaní Jeho lásky k tebe, vedením múdrosťou v akýchkoľvek rozhodnutiach, ktorým budeš čeliť. Aby si sa o vzťahu s Bohom dozvedel viac, dobrým miestom na to je kniha Ján (Evanjelium podľa Jána) v Biblii. Možno by si chcel niekomu povedať o rozhodnutí, ktoré si urobil, keď si poprosil Ježiša, aby vstúpil do tvojho života.
V svetových náboženstvách má človek vzťah s učeniami, myšlienkami, cestičkami, rituálmi. Prostredníctvom Ježiša môže mať človek vzťah s milujúcim a mocným Bohom. Môžeš s Ním hovoriť a On ťa povedie už teraz v tomto živote. On ťa nechce len nasmerovať na nejakú cestu, filozofiu, alebo náboženstvo. Pozýva ťa k tomu, aby si Ho spoznal a uprostred výziev života zažil radosť z istoty Jeho lásky.
Keď Boh tvoril vesmír, svet, prírodu a človeka, jeho stvoriteľské dielo zahŕňalo nielen projektovanie a následnú realizáciu premyslených plánov, ale aj ustanovenie poriadku a zákonov pre celé stvorenie. Celý vesmír, živá aj neživá príroda, malý atóm práve tak ako Človek sa svojím myslením, správaním a konaním - všetko sa riadi určitými zákonmi. Boh tieto zákony premyslel a ustanovil, my ich len objavujeme a využívame. V nekonečnom vesmíre nachádzame zákony gravitácie, vyváženosti hmoty a energie, na našej Zemi môžeme skúmať tisíce a tisíce ďalších prírodných zákonov. Príroda sa nimi riadi úplne samovoľne a my sme im podrobení nezávisle na svojej vôli.
Okrem prírodných zákonov Boh ustanovil rad ďalších zákonov - pre dobro človeka. Sú to etické a mravné normy správneho myslenia, konania, medziľudských vzťahov a celého života. Tým najstručnejším a najdôležitejším zákonom je biblické „Desatoro“. Aj keď my v slove „zákon“ cítime určite „obmedzenie“, Boží zákon nás neobmedzuje, naopak, chráni nás. Boh si od počiatku prial, aby sa ľudia riadili pravidlami pre život, ktoré ustanovil. Sú totiž „hradbou“ chrániacou všetko, čo je nám na svete drahé. Skúsme si predstaviť hradbu okolo mesta. Chráni všetky inštitúcie - domovy, školy, cirkev, vládu, prácu, poskytuje pocit bezpečia a mieru, chráni slobodu a zdravie, hojnosť a šťastie.
„Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožných, na ceste hriešnikov nestojí a na stolici posmievačov nesedí. Ale má záľubu v zákone Hospodinovom a o jeho zákone rozmýšľa dňom i nocou.