Boh nám nedal ducha bojazlivosti: Význam a posolstvo

V živote každého veriaceho zohráva Duch Svätý nezastupiteľnú úlohu. Je darom od Boha, ktorý nás vedie, posilňuje a napĺňa. Apoštol Pavol v liste Timotejovi pripomína dôležitú skutočnosť: "Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci, lásky a sebaovládania." (2. Tim. 1,6-7). Čo to znamená a ako tento dar správne rozvíjať v našom živote?

Roznecuj v sebe dar Boží

Aby sme boli efektívni v službe a Boh mohol skrze nás použiť dary, ktoré nám dal a zveril, musíme mu to dovoliť a musíme svoj dar „rozbaliť“ a používať. Pavol práve v tomto povzbudzuje Timotea - to znamená, že jeho dar mohol byť nečinný, spiaci. Dar nebude fungovať automaticky- rovnako ako oheň, aj dar je potrebné rozdúchavať a udržiavať.

Strach ako prekážka

Čo v našich životoch spôsobuje, že to, čo Pán od nás chce, aby sme robili, nefunguje, že sme nečinní? Ten najhlavnejší dôvod je strach. Strach nám bráni prekročiť ľudský tieň a úplne sa odovzdať Bohu, aj keď vo vnútri vieme, že by to bolo správne a dopadlo by to dobre. Sme zastrašovaní týmto svetom, bojíme sa konfrontácie s okolím, blízkymi, svojim telom, sme zastrašovaní diablom. A preto sme nefunkční a nepoužiteľní - o to nepriateľovi našich duší ide. Pavol preto hovoril Timoteovi: „Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci, lásky a sebaovládania.“

Zastrašovaný človek stráca svoju autoritu v Duchu - pretože „Boh nám nedal Ducha bojazlivosti /zbabelosti, nesmelosti/“ - Vidíte, je to duch a určite nie je od Boha. Naopak, my máme „ducha moci /sily/, lásky a sebeovládania /rozvahy, zdravého rozumu/“ - vidíme ten zásadný rozdiel!!!

Definícia zastrašovania

1. urobiť plachým, bojazlivým
2. naplniť strachom
3. premôcť úzkosťou, hrôzou; vydesiť

Cieľom zastrašovania je brániť ti v akcii, donútiť alebo dotlačiť ťa do poníženia a podrobenia. Zastrašovanie ťa chce premôcť pocitom menejcennosti a strachu. Už viac nie si slobodný, aby si plnil Božiu vôľu.

Pôvodcom zastrašovania je strach, ktorý má korene v diablovi - ten ho zasial ešte v rajskej záhrade. Napadá nás prostredníctvom myšlienok, predstáv a videní, alebo použije okolnosti a tých, ktorých má vo svojej moci, aby nás zastrašili. Nech už je to akokoľvek, jeho jediným cieľom je obmedziť a ovládať nás! /nemáš vo svojom živote takýto problém?/

Duch zastrašovania prináša zmätok, stratu odvahy a frustráciu. Všetko sa odrazu bude zdať ochromujúce, zložité a hlavne nemožné. Čím väčšie zastrašovanie, tým väčší pocit bezmocnosti, a tým menšia odvaha. Ak sa zo zastrašovaním nevysporiadaš okamžite, spôsobí, že urobíš nesprávne veci, ktoré by si ináč nikdy neurobil. Preto: „Nedávajte miesto diablovi.“

JEDINÝ SPÔSOB, AKO ZVÍŤAZIŤ NAD STRACHOM JE STRATIŤ VLASTNÝ ŽIVOT - ODOVZDAŤ HO VO VIERE BOHU

BUDEŠ SLÚŽIŤ TOMU, PRED KÝM MÁŠ BÁZEŇ. - ĽUDIA ALEBO BOH! Ten výber je na nás. Ak vieš, že máš v sebe takýto „prístupový bod“ pre zastrašovanie, modli sa, aby ťa Pán Ježiš oslobodil. Je výborné, ak sa s týmto zápasom podelíš s niekým, komu dôveruješ, aby ti pomohol niesť bremeno a modlil sa za teba - „Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste boli uzdravení. Veľa zmôže účinná modlitba spravodlivého“ Jak.5,16

Duch Svätý ako vietor, holubica a oheň

O Duchu Svätom hovorí Biblia neraz obraznou, symbolickou rečou. Prirovnáva Ho k vetru, ktorý slobodne veje, kam chce (Ján 3, 8; por. aj Skutky 2, 2). Nemožno Ho obmedzovať, spútať, zmanipulovať. Písmo sväté prirovnáva Ducha aj k holubici (Matúš 3, 16) - k nežnému bytiu, ktoré nie je problém odplašiť, zahnať. Kým za obrazom Ducha Svätého ako vetra je výpoveď o slobodnom pôsobení Ducha, obraz holubice hovorí o nežnom, jemnom, nenásilnom, láskyplnom pôsobení Ducha Svätého.

Biblia prirovnáva Ducha i k ohňu. Písmo sväté nás nabáda: „Ducha neuhášajte!“ (1. Tesalonickým 5, 19) V obraze ohňa je ukryté mnohé: ničivá sila ohňa - Duch Svätý chce zničiť modly, ku ktorým sa klamne utiekame. Reformátor Ján Kalvín povedal, že „ľudské srdce je továrňou na modly.“ „Vyrábame“ si vždy nové a nové modly. Tieto modly - falošných bohov chce oheň Ducha zničiť.

• Oheň prečisťuje - Duch Svätý prečisťuje našu vieru, náš kresťanský charakter, aby sme žili podľa príkladu Pána Ježiša Krista.
• Oheň rozmrazuje - podobne Duch Svätý rozmrazuje chladné ľudské srdcia.
• Oheň zohrieva - v spoločenstve cirkvi by mal každý zažiť, pocítiť teplo Božej, Ježišovej lásky.
• Oheň osvetľuje - keď sa mocou Ducha Svätého dávne texty Písma svätého stanú živým Božím slovom pre nás, je naša životná cesta svetlejšia a vidíme aspoň na pár krokov dopredu (Ž 119, 105).

Ako udržiavať oheň Ducha

Oheň treba udržovať. Oheň, ak má ničiť modly, prečisťovať našu vieru a charakter, rozmrazovať srdcia, hriať a svietiť, potrebuje byť trvalo udržiavaný. Oheň na oltári pre ohnivú obeť zapálil sám Boh (3. Mojžišova 9, 24; 2. Kronická 7, 1 - 3) a musel byť trvalo udržovaný (3. Mojžišova 6, 2 . 6). Krstom aj v nás zažal - zapálil Pán Boh oheň svojho Ducha. „V jednom Duchu sme boli pokrstení“, „jedným Duchom napojení“ - čítame v súvise s Duchom Svätým a krstom (1. Korintským 12, 13). Oheň Ducha však má horieť. Treba ho udržovať, neuhášať ho, veď zažal ho sám Pán Boh.

Duch Svätý je Božím darom pre nás. Pohŕdať Božím darom, prekážať pôsobeniu Ducha, uhášať Ho, sa, skôr či neskôr, vypomstí.

Kedy uhášame Ducha?

• Keď nedbáme o to, aby v nás Jeho oheň horel.
• Keď nás v našom vnútri (svedomí) Duch Boží varuje a upozorňuje, že niečo nie je v poriadku, no my ignorujeme Jeho jemný hlas.
• I vtedy, keď sa len obhliadame späť a vravíme: Kedysi, pred mnohými rokmi som v cirkvi konal to a to..., keď žijeme iba zo spomienok.
• Podobne, ak máme určité dary od Pána Boha, a všetci nejaké máme, avšak nevyužívame ich na Božiu slávu, pre rast a budovanie Pánovej cirkvi.
• Keď sme chladní k potrebám našich blížnych, a namiesto vzájomného povzbudzovania sa vo viere, sme si navzájom ľahostajní, ba až nevraživí.

Ducha Svätého nemôžeme premôcť ani zahubiť, On slobodne veje, kam chce a my Ho nemôžeme obmedzovať či spútať. Ducha však môžeme zarmútiť a On sa od nás vzdiali. K tomu najhoršiemu vôbec patrí, keď sa od nás Duch vzdiali.

Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho

Nielen človeka, ale aj Ducha Svätého môžeme zarmútiť: skutkami i slovami. Napomenutie: „Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho“, píše apoštol Pavel v Liste Efezským (4, 30) práve v súvise so slovami, hnevom a krikom. Ako všetkých ďalších ľudí, aj nás, kresťanov, ovplyvňuje náš nervový stav i okolnosti, v ktorých sa nachádzame. A predsa máme byť iní, lebo na sebe nesieme pečať Ducha Božieho (Efezským 4, 30). Duchom má byť poznamenaná aj naša reč i náš vzťah k blížnym.

Výzva: „Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho“, nie je požiadavkou po samoúčelnej cnosti, ale nabádaním, aby sme, v záujme druhých, vedome čelili svojmu „horšiemu ja“. V záujme druhých neklamem, lebo lož rozbíja jednotu medzi ľuďmi. V záujme blížnych nezaháľam, aby som z odmeny za prácu mohol pomáhať ďalším. V záujme druhých nehovorím mrzké slová, pretože dobrým, múdrym a láskavým slovom môžem pomôcť a potešiť.

S súvise s napomenutím: „Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho“, zaznieva z Písma výzva: „Nedávajte miesto diablovi“ (Efezským 4, 30). Ak proti zlu v nás nebojujeme, uhášame a zarmucujeme Ducha Svätého.

„Boh nám však nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci a lásky a sebaovládania (2. Timoteovi 1, 7). Neuhášajme teda Ducha Svätého, nezarmucujme Ho, ale prosme, aby nás naplnil (por. Efezským 1, 16 - 20; 3, 14 - 19; 5, 18b). Ak budeme naplnení Božím Duchom, budú z našich úst vychádzať dobré, povzbudivé, budujúce slová: „Lebo z plnosti srdca hovoria ústa“ (Matúš 12, 34b) a náš život bude Bohu na slávu a ľuďom na úžitok.

tags: #boh #nam #nedal #ducha #bojazlivosti