O Božej láske sme sa rozprávali s o. Jozefom Mojžiešikom, ktorý je už 13 rokov autorom “Nimralovín” a ako kňaz pôsobí na Diecéznom katechetickom úrade Žilinskej diecézy. Pápež František píše o Božej láske v encyklike Dilexit nos - Miloval nás.
Ako teda zažívame Božiu lásku? Jedna z prvých vecí, čo človek zažije, je láska. Keď sme prišli na svet, obklopovala nás zo všetkých strán. Bolo tam plno nežností, objatí, bozkov, túlenia a milých slov. Tie nežnosti a objatia sme pochopili ako lásku celkom rýchlo. Dnes už viem, že toto všetko, a ešte omnoho viac, znamená byť milovaný. A podobne, niekto ma naučil, že Boh ma ľúbi, a že to robí po svojom. V jeho prejavoch lásky je oveľa menej emócií a oveľa viac tej praktickej, starostlivej stránky.
Viem to, lebo ma to niekto naučil. Nemyslím tým, že mi niekto povedal poučku „Boh je láska!“ alebo „Boh ťa miluje!“ To tiež. Napríklad, chodím rád na turistiku. Niekedy vyjdem na vysoký kopec a je tam nádherný výhľad. Len kopec a len výhľad. Ale inokedy je ten istý kopec a ten istý výhľad pre mňa Božím vyznaním lásky. Ako to viem? Je to ako s kvetmi. Väčšinou sú to len obyčajné kvety. Ale niekedy je to vyznanie lásky.
Božia Láska Ako Motor Pre Dobro
Poháňa ma Božia láska byť darom pre druhých? A ako? Pre mňa je láska dialóg. „Ďakujem, že stojíš pri mne!“ hovorí prvý. Jednoducho povedané, láska sú otázky a odpovede. Príjemné pocity nás môžu, čo sa týka správnych odpovedí, nasmerovať.
Keď chápem, že Boh ma ľúbi, mám v podstate len dve možnosti. A ani tu sa nedá spoliehať len na pocity. Niekedy pomôžu veľa, inokedy vôbec. Slúžiť Bohu je niekedy úžasne príjemné a inokedy fakt otravné. A je to o to náročnejšie, že Ježiš chce, aby sme milovali jeho v druhých ľuďoch, zvlášť v tých, ktorí nás ani v láske nemajú. Niekedy to ide ľahšie, inokedy ťažšie.
Ako Prehlbovať Božiu Lásku v Nás?
Myslím, že princíp je úplne rovnaký ako v bežných medziľudských vzťahoch. Prvý krok je zmierenie. Ak bol včera na ňu nepríjemný, je jasné, že lásku od nej cítiť nemôže. Nie preto, že by ho ona prestala milovať. Presne tak je to s Bohom. On nás neprestane milovať. Ale naše hriechy sú takou prekážkou. Treba sa s nimi vysporiadať.
Druhým krokom je blízkosť. Ak náš chalan sedí celý deň vo svojej izbe a gamuje, ťažko môže vnímať lásku dievčiny, ktorá býva o pol kilometra ďalej. Proste s ňou musí tráviť čas. Tretí krok je kvalita spoločného času.
Niekde som čítal super myšlienku: „Mobil je dobrý nástroj, ako sa zblížiť s tými, ktorí sú ďaleko. Ale je ľahké ním rozbiť vzťahy s tými, ktorí sú blízko.“ Ak bude ten náš chalan počas rande donekonečna hladkať mobil, moc si tým nepomôže. Vo vzťahu k Bohu to môže byť presný obraz modlitby. Trávim čas s Bohom. Venujem mu pozornosť. Chválim ho za to, čo okolo seba objavujem.
Takže máme tri kroky: zmierenie, blízkosť a kvalitný čas. Pretože ak sa náš mladík pýta, čo má urobiť preto, aby sa cítil viac milovaný, je to nezrelá otázka. Mal by sa pýtať inak: „Čo môžem urobiť, aby som svoju milú miloval viac? Je super, keď nám je s Bohom dobre. Ale my nie sme kresťania preto, aby sme „cítili“ Božiu lásku. Často ju ani necítime. Ani manželia, ktorí sa milujú, niekedy lásku necítia. Na prvom mieste sú spolu preto, aby milovali toho druhého, nie preto, aby cítili jeho lásku.
Ako viac milovať Ježiša v každodennom živote vysvetlené za 5 minút
Ale ako teda milovať Boha? Mám veľmi rád tú pasáž, keď Ježiš pri týchto slovách postaví doprostred učeníkov dieťa. Kedysi som si pri tom evanjeliu predstavoval také to milé, zlaté, modrooké dieťatko. Teraz mám skôr pred očami ušmudlané, uvrešťané a usoplené chlapča s ADHD, čo sa práve hodilo od hnevu o zem.
Rád spomínam na svojho malého synovca, keď mal asi štyri roky. Bolo to veľmi živé a bystré dieťa. Mal som ho veľmi rád. Keď ku mne natiahol ručičky alebo ma objal, úplne som zmäkol, tak veľmi ma to potešilo a dojalo. Keď ma, naopak, odmietol alebo ma poslintal či povracal (čo sa občas stávalo), nebolo mi to jedno, ale na mojej láske k nemu sa preto nič nezmenilo. Nikdy v živote by som ho kvôli tomu predsa neprestal mať rád. Pochopil som, že keby raz v budúcnosti dostal môj synovec napríklad Nobelovú cenu, bol by som na neho nesmierne pyšný, ale že ho aj tak budem vždy milovať preto, že je tým, kým je, a nie kvôli tej cene.
A keby sa z neho, naopak, stal nejaký delikvent, alkoholik alebo závislák, trápilo by ma to - veľmi, ale miloval by som ho stále rovnako. A toto bol okamih, keď som si bytostne uvedomil, že toto, práve toto je bezpodmienečná láska. V tej chvíli som objavil Boha, ktorý nebol ani nevšímavý ani rozhnevaný. Cítil som Božie objatie, splynutie s ním a prežíval som tú najhlbšiu duchovnú, krehkú a nežnú lásku. Pochopil som, že ak ja som schopný milovať svojho synovca tak, ako ho milujem, o čo väčšmi miluje Boh mňa aj všetkých ľudí. V hĺbke svojej duše som pochopil, že Božia láska je bezpodmienečná.
Že Bohu síce nie sú ľahostajné naše činy, no kvôli nim nás neprestane milovať ani nás neodmietne. Jeho láska k nám je pevná v akejkoľvek situácii, dokonca aj keby sme ho my odmietali. Miluje nás rovnako a stále, aj keby sme ním opovrhovali, či zatvárali pred ním dvere. Samozrejme, sme stvorení na to, aby sme milovali a konali dobro, avšak skutočnej lásky sme schopní len vtedy, keď si uvedomujeme, že my sami sme milovaní. Potom môžeme milovať bez ohľadu na chyby a nedokonalosti. Môj vzťah k Bohu sa od toho dňa zmenil. Ten zážitok zo mňa nikdy nevyprchá. Je pre mňa kedykoľvek a kdekoľvek zdrojom sily a pokoja.
Väčšina vtákov bola stvorená, aby lietala. Byť na zemi je pre vtáka obmedzením. Lebo vták sa nevyznačuje tým, že vie chodiť po zemi, ale tým, že je schopný lietať. A tak je to aj s človekom. Každý človek bol stvorený, aby žil a bol milovaný. Takže žiť a nebyť milovaný je tiež obmedzenie. Žiť nemilovaný je, ako keď vtákom zastrihnú krídla, a zbavia ich tak schopnosti lietať. Je veľa vecí, ktoré nám zastrihávajú krídla, a ak ich človek nerieši, môže ľahko zabudnúť, že bol stvorený pre „lietanie“.
V živote človeka navyše často zavládne strach, pretože ľudia neveria, že ich Boh miluje. Pravá láska má jeden výnimočný rys: nie je premenlivá ani vratká, ale má určitú úlohu, účel a trvá. Zo svojej prirodzenosti je láska trvalá. Duch Boží ponúka svetu lásku, ktorá rozptyľuje neistotu a prekonáva strach zo zrady. Lásku, ktorá v sebe nesie večnosť. Znamením prítomnosti Ducha svätého je láska. Boh nás miluje. Ako veľmi nás však miluje? Zomrel pre nás. Stačí to? Ako máme vedieť, že nás miluje aj teraz? Teraz, keď sa nám nič nedarí? Teraz, keď sme rozhnevaní, alebo dokonca agresívni? Teraz, keď máme obavy a sme na pokraji zúfalstva?
Niečo iné je veriť v Božiu lásku a niečo iné je radovať sa z nej! Lebo sa nemôžeme radovať z niečoho, čo nepoznáme, a než niečo poznáme, tak to chvíľu trvá a niečo nás to stojí. V tomto hľadaní nám majú pomáhať modlitby, čítanie Písma, účasť na bohoslužbe… Pomáhajú nám, aby sme si uvedomili našu slabosť a zverili ju Bohu. Vynaložiť úsilie na poznanie Božej lásky k nám sa rozhodne vyplatí. Boh nás miluje ako svoje deti. Bezpodmienečne. Nemiluje nás preto, že sme dobrí a silní. Miluje nás preto, že sme Jeho deti. A Jeho láska nás robí dobrými a silnými. Božia láska je pre nás účinnou a činnou láskou. Je to láska, ktorá v nás vytvára schopnosť milovať. Náš vzťah k Bohu, láska v našom duchovnom vnútri, utvára a udržuje naše ja.
My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý. Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. Niekedy je ťažké veriť v Božiu lásku uprostred sveta, uprostred vlastného života. Evanjelium však hovorí, že je to to podstatné, pretože ten, kto uverí v Božiu lásku v Kristovi, nezahynie.
Vieme však, čo to presne znamená „veriť v Božiu lásku“? Znamená to veriť, že Boh je vždy na tvojej strane, že nikdy nebojuje proti tebe, ale s tebou za konečné víťazstvo. Znamená to veriť, že Boh ťa nesúdi, nekritizuje, ale túži, aby si mu bol blízko, aby si bol pri zdroji jeho lásky, ktorý nevysychá. Tak som si ťa zamiloval, že som dal svojho Syna, aby si mohol žiť. On zostúpil do temnoty smrti, do ľudskej biedy, malosti a úbohosti, aby ťa zachránil. Aj keby si sa ku mne obrátil chrbtom, budeš pre mňa stále rovnako drahý.
Moja láska k tebe je trpezlivá, láskavá, nepočíta krivdy, nie je zatrpknutá… A nech sa stane čokoľvek, moja láska ti bude veriť. Moja láska k tebe vytrvá. Moja láska k tebe nikdy nezanikne. Moje dvere ti ostanú otvorené, aj keby sa ti všetky dvere sveta zatvorili. Sme ľuďmi, aby sme milovali. Narodili sme sa pre večnosť, aby sme už nikdy nezomreli. Najdôležitejší cieľ života je byť milovaný. Nie je dôležité niečo urobiť, ale narodiť sa a nechať sa milovať. Zmyslom života je objaviť, že sme milovanými deťmi Boha. To je to, čo nám dáva pokoj.
Boha treba milovať viac ako svoju ženu alebo muža. Ak totiž hľadáš útechu len v láske k niekomu, kto ti je blízko, si na zlej ceste. Pretože plnú a dokonalú útechu ti môže dať len Boh. Milovať niekoho blízkeho znamená prijať fakt, že ho nikdy úplne nepochopím, že som ochotný sa zmeniť, a teda aj trpieť, či vzdať sa niečoho kvôli nemu. aby sme dosiahli úspech v práci, vlastnili pekný dom, boli zdraví či mali dobrú povesť. Alebo aby sme „vlastnili“ niekoho iného. Ako teda môžeme prejsť cestu ťažkých životných skúšok? Žiť svoj autentický príbeh. Dôverovať Ježišovi, ktorý hovorí: NEBOJ SA! Stať sa Božími deťmi, ktorými v skutočnosti už sme.
Milovaní, milujme sa, pretože láska je z Boha, a každý, kto miluje, z Boha sa narodil a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Boh je láska. V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho. V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy. Milovaní, keď si nás Boh takto zamiloval, aj my sa máme milovať navzájom. Boha nikto nikdy nevidel; ak sa milujeme, Boh zostáva v nás a Jeho láska je v nás dokonalá.
Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom. Vyjadrenie „Boh je láska“, ukazuje najhlbším spôsobom, kto je Boh a aký je. Láska nie je len jeho vlastnosťou - On sám je láska. Boh je láska a všetko stvoril z lásky. Keď pozorujeme prírodu, vidíme obdivuhodnú krásu, rozmanitosť a poriadok. Celý vesmír je dokonale stvorený až do najmenšieho detailu. Všetko je usporiadané a premyslené. Vrcholom Božieho stvoriteľského diela je človek. A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.
Obliekol si ma mäsom a kožou, kosťami a šľachami si ma popretkával. Dal si mi život a vernosť a Tvoj dozor zachoval môjho ducha. Vyššie citované biblické miesta ukazujú, že Boh nám dáva dar života. Stará sa o nás, je voči nám milosrdný, ponúka nám vzťah, a tak s nami zdieľa svoju lásku. Všetko jeho konanie voči nám a celému stvoreniu je láska.
Láska nie je len Božia vlastnosť, neosobná energia alebo silné emócie, ktoré ľudia často za lásku považujú. Božia láska je „stelesnená“ v Božej bytosti - vo vzťahu medzi Otcom, Synom a Duchom svätým. Tento vzťah je jedinečný a dokonalý a prejavuje sa v nezištnom vzájomnom dávaní. Boh chce pre nás to najlepšie a všetko stvoril tak, aby nás pritiahol k sebe - k svojej láske. Boh nám skrze svoju lásku dáva sám seba. Jeho odovzdanosť voči nám ukazuje, že zmyslom nášho života je poznávať Božiu lásku a opätovať ju. Preto nás stvoril.
Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Boh nás robí schopnými milovať z celého srdca. To je možné len vtedy, keď spoznáme, prijmeme a zažijeme Božiu dokonalú lásku. Boh nás stvoril tak, aby sme ním boli dokonale milovaní. Ľudia hľadajú lásku rozličnými spôsobmi. Byť milovaným, váženým, prijatým a cteným je pre väčšinu ľudí najvyšším cieľom v živote. Keď ľudia Boha nepoznajú, vedome či nevedome sa snažia nájsť svoju identitu a hodnotu v tom, čo robia a ako ich druhí prijímajú.
Tí, u ktorých hľadajú prijatie, sa potom nespravodlivo dostávajú do pozície, ktorá v skutočnosti patrí len Bohu. Takýto spôsob „lásky“ je egoistický, berie ľuďom slobodu vo vzťahoch a môže viesť k napätiam a sklamaniam. Aj keby sme boli dokonalí, nikdy nebudeme schopní naplniť najhlbšiu túžbu človeka - byť dokonale milovaný. Jedine Boh môže dať človeku jeho pravú hodnotu a identitu, pretože len on je zdrojom lásky. Teda, našu túžbu byť dokonale milovaní môže naplniť iba Boh.
Je nespravodlivé, keď sa na mňa chcú ľudia viazať, hoci to robia s potešením a dobrovoľne. Tí, v ktorých som vyvolal túto túžbu, budú oklamaní; pretože nie som pre nikoho cieľom života a nemám prostriedky na ich uspokojenie. Nie som snáď smrteľník? Božia láska nestavia nikoho do centra pozornosti, ako to robia ľudia, keď sú na sebe závislí. Boh nás učí, že naplnenie nebudeme prežívať, keď nás druhí postavia do centra, ale keď sa nezištne dávame druhým. On sám je nám príkladom. My milujeme, pretože on prvý miloval nás.
Božia láska nás robí schopnými milovať bez toho, aby sme niečo očakávali naspäť. Milovať môžeme nezávisle na tom, ako sa cítime. Láska je slobodná od sebeckých túžob, nehľadá uznanie od druhých ľudí a nevolí si jednoduchšiu cestu. Vo vzťahoch založených na Božej láske človek nepotrebuje hľadať žiadne prijatie, uznanie alebo naplnenie svojich túžob, pretože Boh mu dáva to, čo skutočne potrebuje. … v klamaní majú záľubu, dobrorečia svojimi ústami, no v srdci zlorečia. [Láska] neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.
Lekár môže predpísať liek, ktorý je horký, ale robí to preto, že vie, že pacientovi pomôže. Nebolo by to v súlade s Božou láskou, keby liek pacientovi nepredpísal, pretože by sa mu chcel zapáčiť alebo by chcel, aby sa pacient na nejaký čas cítil dobre. Stvorenie a bytosť človeka sú veľkým svedectvom o Božej láske. Najväčším svedectvom jeho lásky však je, že k nám poslal svojho Syna. Boh k nám prišiel tak blízko, aby svojím životom a smrťou ukázal, ako veľmi nás miluje a že nás chce zachrániť. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život.
Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Boh nám dáva všetko, čo potrebujeme. Dáva nám veľa dobrých vecí, uschopňuje nás milovať a robiť dobro. Keď hrešíme, zneužívame tieto dobré dary od Boha, bez ohľadu na to, k čomu nám boli zverené. Syn, ktorý prehýril celé imanie svojho milujúceho otca pre svoje sebecké žiadosti, zneucťuje a odmieta svojho otca. Keď spoznáme Ježiša, tak nám skrze svoj život a smrť ukazuje, ako veľmi sme Boha odmietali kvôli našim hriechom.
Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. Milovať druhých znamená chcieť to najlepšie pre každého, bez uprednostňovania osôb. Ježiš nehovoril o úplne novom prikázaní. Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého! Ja som Pán!
Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nero robia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.
Čo znamená milovať druhých ukázal Ježiš skrze celý svoj život i smrť. Vedel, že ľudia najviac potrebujú zmierenie s Bohom, a že im v tom často bráni hriech. Jeho láska preto zahŕňa aj to, že jasne odmietol pokrytectvo a viedol ľudí k posúdeniu ich života pred Bohom. Ježiš žil bez hriechu, a preto bol jeho život pre ľudí zrkadlom, skrze ktoré mohli vidieť, čo v nich je. Tí, ktorí ho prijali, mohli byť vedení k obráteniu a odpusteniu. Ježiš hovoril každému pravdu priamo a ukazoval, čo musia ľudia zmeniť. Kvôli tomu ho mnohí nenávideli a nakoniec ho zabili.
Ježiš im odvetil: „Keby bol vaším otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. … Ale ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte. Okolo neho (Ježiša) sedel zástup. Povedali mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.“ On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?“ Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia.
Keď ľudia lásku odmietajú, oddeľujú sa od Boha i od seba navzájom. V pravej, biblickej cirkvi každý žije láskou, ktorú dáva Boh. Jeden druhému slúži celým svojím životom a tiež si necháva slúžiť. To je láska, ktorá ľudí spája, nie človekom vytvorená hierarchia alebo organizácia. Ak láska kresťanov vychladne, prestane byť cirkev cirkvou. Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem.
Tí, ktorí Ježiša milujú, budú zdieľať svoje životy. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Bohužiaľ je veľmi málo ľudí, ktorí by takto chceli žiť. Božia láska sa nepáči každému človeku a nemôžeme pre ňu získať všetkých ľudí. Individualizmus, sebectvo a konzumný život sú časté aj v náboženskom prostredí. Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.
Láska je prikázanie. To nás povzbudzuje a dáva nám nádej, že dokonca aj dnes je možné nasledovať Ježiša a v láske žiť. Ježiš by nám neprikázal milovať, keby to nebolo možné. Sami zo seba by sme toho neboli schopní, ale s Jeho pomocou môžeme naplniť tento jediný pravý cieľ v živote. S ním môžeme nájsť tú jedinú lásku, ktorá nás môže naplniť. Práve kvôli tomu sme boli stvorení.
Všetci, čo uverili, boli jednej mysle a jedného srdca a nikto nehovoril o ničom, čo mal, že je to jeho vlastné, ale všetko mali spoločné. Z knihy Skutky apoštolov môžeme spoznať život prvých kresťanov. Milovali sa navzájom tak, že pre nich bolo úplne prirodzené zdieľať celý svoj život, vrátane svojho majetku. Naučili sa tejto láske od Ježiša a apoštolov. To je láska, ktorú musia kresťania voči sebe mať. Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním srdce.
Hľadáte skutočný zmysel života a lásku?
