V živote sa často ocitáme na konci našich síl, na konci riešení, ale naša nádej, naša sila je Pán. Buďme s Ním po celý čas, zanechajme svoje cesty, ktoré nás často privádzajú na koniec zeme. Kráčajme Jeho cestou, On nám ju ponúka, volá nás, klope a čaká na naše „áno“. On má moc ochrániť nás pred našimi nepriateľmi, vyzbrojme sa Ním, On sa postará. Dôverujme mu. Pane, zanechávame svoje cesty a prijímame Tvoju cestu, vyzbroj nás všetkým svojim požehnaním na túto cestu.
Výzva k Vytrvalosti
„Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.“ (Mt 24, 42-45) Uvažujme aj my, tak ako Ježiš vyzýva apoštolov. Za čias Noema ľudia žili podobne ako za Ježišových čias, ale i za našich čias sa žije podobne. Myslíme na našu pripravenosť na Pánov príchod, lebo nevieme ani dňa, ani hodiny. Aj my v týchto dňoch žijeme čas prípravy na príchod, narodenie Spasiteľa. Očakávajme Ho s radosťou v srdci. Urovnajme vzťahy, prichádzajme so zmierením, tam, kde je konflikt. Vstupujme s odpustením tam, kde panuje neodpustenie a rozdelenie. Usilujme sa o jednotu, žime pre iných. Nečakajme na podanie ruky, my prví vykročme k podaniu ruky.
Dnešné prvé čítanie spája s evanjeliom téma vytrvalej modlitby. Výzva k vytrvalosti v modlitbe však nemá byť výzvou k neustálemu unúvaniu, naliehaniu na Boha, akoby človek mohol zmeniť Božiu vôľu svojou neústupnosťou v presadzovaní svojich požiadaviek u Boha. Naopak, výzva k vytrvalosti v modlitbe smeruje k stále dokonalejšiemu poznaniu a plneniu Božej vôle. Modlitbou sa nemení Boh či jeho vôľa, ale človek a jeho srdce, aby človek stále dokonalejšie napĺňal plány, ktoré má Boh so svetom. Modlitba sa z tohto pohľadu javí nie ako naše zapájanie Boha do našich ľudských plánov, ale naopak ako Božie zapájanie nás do jeho plánov. Výzva k vytrvalosti v modlitbe teda nie je výzvou k „boju s Bohom“, ale skôr výzvou k boju človeka so sebou samým, so svojou slabosťou, povrchnosťou, nestálosťou, ľahostajnosťou pri napĺňaní Božích plánov s človekom.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.“ (Mt 19, 14) Ježiš apoštolom jasne ukazuje na dieťa ako na osobnostný profil duchovného človeka. Tak, ako je dieťa odkázané úplne na rodičov, je bez nich bezmocné, je im odovzdané, tak očakáva aj Ježiš, že budeme my voči Nebeskému Otcovi pokorní, dôverčiví, bez predsudkova úplne odkázaní na Božiu milosť, nie na vlastné zásluhy alebo minulosť. Nech nás tak ako deti zdobí úprimnosť, dôvera, bezprostrednosť, nevinnosť, otvorenosťa tvorivosť. Deti majú osviežujúco čisté srdiečko i myseľ, čo je vzorom pre nás dospelých. A tiež tak ako my rodičia vychovávame naše deti s láskou a prísnosťou, nechajme sa aj my vychovávať našim Otcom, ktorý je na nebesiach. Pane, prosíme Ťa, vlož nám do sŕdc trpezlivosť, poslušnosť, vernosť i oddanosť nášmu Bohu Otcovi, Ježišovi Kristovi i Duchu Svätému, aby sme žili Nebeské kráľovstvo už tu na zemi.
Hľadanie Boha Celým Srdcom
„Takto hovorí Pán: Až sa sedemdesiat rokov pre Babylon bude chýliť ku koncu, navštívim vás a splním na vás svoje prisľúbenie, že vás privediem späť na toto miesto. Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej. Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vyslyším vás. Budete ma hľadať a nájdete ma; ak ma budete hľadať celým svojím srdcom, dám sa vám nájsť - hovorí Pán -, vrátim vás zo zajatia a zhromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kde som vás roztratil - hovorí Pán -, a vrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odviedol do zajatia.“ (Jer 29, 10-14)
Chceme Ťa, Pane, aj my hľadať celým svojim srdcom, chceme počúvať Tvoj hlas. Ďakujeme Ti, že sa nám dávaš nájsť. Prosíme Ťa, vyveď nás zo zajatia našich vlastných predstáv o živote, o spravodlivosti a pravde. Vyveď nás zo zajatia našich vlastných egocentrizmov a pomôž nám otvoriť naše srdcia pre iných, pomôž nám otvoriť dlane pre núdznych, a pomôž nám otvoriť mysle pre stratených. Kriste, Kráľ Najvyšší, veď nás na ceste životom.
Milosrdenstvo a Nie Obeta
„Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.” Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (Mt 9, 10-13)
Ježiš od nás žiada, aby sme boli verní Bohu a zároveň boli chápaví, empatickí, láskaví, odpúšťajúci i nádej dávajúci nielen tým „našim“ kresťanom, ale aj tým, ktorí hľadajú, blúdia, tápajú vo tmách. Veď najmä tí potrebujú našu pozornosť. Vykročme k ním, pozýva nás k tomu sám Ježiš. Pane, prosíme Ťa, daj nám odvahu, silu i múdrosť vychádzať a oslovovať blúdiacich a hľadajúcich a vyzbroj nás k tomu všetkým svojim požehnaním.
Zlaté Pravidlo Života
„Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.” (Mt 7, 12) Ďakujeme, Ježiš, za toto zlaté pravidlo života, Aplikujme ho v svojich životoch, prinášajme ľuďom lásku, pokoj, mier, radosť, pochopenie, porozumenie, odvahu i ďalšie ovocie viery, ktorá by mala byť viditeľná v skutkoch reprezentujúcich Božie kráľovstvo už tu na zemi. Pane, prosíme Ťa, pomáhaj nám poznať, prijať i napĺňať Tvoju vôľu, Tvoju víziu pre naše životy a nech nám k tomu pomáha i toto zlaté pravidlo vzťahov aj v opačnom garde: Všetko, čo nechcete, aby ľudia robili vám, nerobte ani vy im.
Hľadanie Hviezdy
„Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.““ (Mt 2, 1-2) Za akou hviezdou putujeme v našich životoch my? Kto je našou hviezdou? Komu sa klaniame? Komu prinášame svoje dary? Pane Ježišu, Ty si našou hviezdou, za Tebou chceme putovať. Vyznávame, že Ťa potrebujeme a tiež, že potrebujeme Tvoje milosrdenstvo a Tvoju lásku. Nech, Ježiš, v spleti tých hviezd a hviezdičiek svieti nad nami jasne Tvoja hviezda, nech nám ona ukazuje cestu a smer, ktorým máme v živote kráčať. Daj nám, prosíme Ťa, múdrosť vyhnúť sa hviezdam, ktoré odvádzajú našu pozornosť od Teba Ježiš.
Držme sa Pána
„Pane, pre svoje milosrdenstvo čuj môj hlas a oživ ma podľa svojho rozhodnutia. Blížia sa tí, čo ma zlostne prenasledujú, tí, čo sa vzdialili od tvojho zákona. Pane, ty si blízko a všetky tvoje predpisy sú pravdivé. Odprvoti viem z tvojich prikázaní, že si ich ustanovil naveky.“ (Ž 119, 149-152) Aj keby sa čokoľvek dialo v našich životoch, držme sa Pána, Jeho náuky a prikázaní, ktoré nám dal naveky. Dôverujme mu, že On má moc pre svoje milosrdenstvo nás zachrániť a obrániť pred tými, ktorí páchajú neprávosti. Veď Ty si blízko, Pane, Ty nás neopúšťaš. To my sa od Teba vzďaľujeme svojou tvrdohlavosťou a dokazovaním si, že všetko máme vo svojich rukách. Pane, prosíme Ťa, pre svoje milosrdenstvo nás zachovaj pri sebe, veď sme závislí na Tebe a Tvojej láske.
Tvoje Slovo je Svetlo
„Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.“ (Ž 119, 105) Áno, tak je. Tvoje slovo, Pane, je našim svetlom a pochodňou (fakľou), ale len vtedy, ak ju uchopíme a nesieme zo sebou. Zoberme teda Božie slovo - svetlo so sebou na naše cesty, do všetkých našich tmavých dolín, do všetkých našich ťažkostí i problémov, lebo sila jeho svetla prežiari každú tmu, každý problém a ukáže cestu do pokoja, radosti i požehnania. Pane, prosíme Ťa, daj nám silu i odvahu svietiť Tvojim svetlom na našich cestách životom.
Moja Sila a Chvála je Pán
„Moja sila a chvála je Pán, on sa mi stal záchrancom. Hlas plesania nad záchranou znie v stánkoch spravodlivých: „Pánova pravica mocne zasiahla, Pánova pravica ma zdvihla; Pánova pravica mocne zasiahla.““ (Ž 118, 14-16) Ďakujeme Ti Ježiš, že Ty si nás zachránil. V Tebe je naša moc, chceme byť s Tebou spojení, s Tebou chceme kráčať, lebo Ty máš pre nás najlepší plán. Zanechávame svoje cesty a prijímame tie Tvoje Pane. Prosíme Ťa, daj nám trpezlivosť i vytrvalosť kráčať s Tebou.
Útočisko v Pánovi
„Vypočuj, Bože, moju vrúcnu prosbu, všimni si moju modlitbu. Od konca zeme volám k tebe; keď sa mi srdce chveje úzkosťou, priveď ma na nedostupné bralo. Ty si moja nádej a bašta pred nepriateľom.“ (Ž 61, 2-4) Aj my sa často ocitáme na konci zeme, na konci našich síl, na konci riešení, ale naša nádej, naša sila je Pán. Buďme s Ním po celý čas, zanechajme svoje cesty, ktoré nás často privádzajú na koniec zeme. Kráčajme Jeho cestou, On nám ju ponúka, volá nás, klope a čaká na naše „áno“. On má moc ochrániť nás pred našimi nepriateľmi, vyzbrojme sa Ním, On sa postará. Dôverujme mu. Pane, zanechávame svoje cesty a prijímame Tvoju cestu, vyzbroj nás všetkým svojim požehnaním na túto cestu.
Ježiš Kristus Spravodlivý
„Deti moje, píšem vám, aby ste nehrešili. Ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“ (1 Jn 2, 1-2) Apoštol Ján vyzýva súčasníkov a nasledovníkov Ježiša Krista, aby nehrešili, aby sa stránili hriechu. Táto výzva platí univerzálne aj pre nás. Chráňme sa hriechu, lebo ten nás odvádza od požehnania, otvára cestu Zlému, aby uchopil naše životy, rozdeľoval, plienil a škodil. Nedovoľme mu to, vzoprime sa mu. Vyznajme svoju hriešnosť, napravme krivdy, vyrovnajme chodníky v mene Ježiš. Veď On je našim zástancom, spasiteľom. On nás vykúpil svojim krížom i zmŕtvychvstaním a zbavil nás otroctva hriechu. Nechajme prúdiť do našich životov Jeho milosrdnú lásku, ktorá má moc vyliečiť každú neprávosť a odpustiť nám naše previnenia. Odovzdajme to do Jeho rúk a On sa postará, On obnoví našu dôstojnosť Božích detí, ktorú sme dostali. Nemusíme hrešiť, nemusíme otročiť.
Vykúpenie z Rúk Protivníkov
„Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, ktorých vykúpil z rúk protivníkových a zhromaždil z rozličných krajín od východu i západu, od severu i od mora.“ (Ž 107, 1-3) Ty nás, Pane, zachraňuješ a vyslobodzuješ každý deň z nejakých pút protivníkov a často nás vytrhávaš i našich vlastných pút ješitnosti, sebectva, či sebastrednosti.
Je nepekné a bolestné pre dušu počuť to, čo som raz pred rokmi počul v inej diecéze: jedna žena, skvelá, krásna, naozaj veľmi pekná, sa chválila svojou krásou, poznamenala, akoby to bolo niečo celkom prirodzené: „Áno, musela som ísť na potrat, lebo moja postava je veľmi dôležitá“. Toto sú tie modly, a vedú ťa na nesprávnu cestu a nedávajú ti šťastie.
Vo verši 11 opakované použitie toho istého slovesa zdôrazňuje rozdiel medzi Bohom ako pravou istotou a útlakom ako falošnou istotou. Slovesný kmeň slova „násilie“ má základný význam „vytrhnúť“, „vyrvať násilím“ a označuje nezákonnú činnosť, ktorou sa manifestuje moc a ubližuje sa inej osobe. Lúpenie je zbytočné, bláznivé (robí z človeka blázna, teda ho nachytáva).
Žalm 4,3: „Ľudia, dokedy ešte budete mať srdcia tvrdé? Žalm 5,7: „Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť, ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá. Vo svojej podstate sa protiví Bohu, ktorý neklame (Žalm 89,35: „Svoju zmluvu neznesvätím a nezruším výroky svojich úst.“) a aj od ľudí očakáva úprimnosť. Preto je ešte vážnejším previnením voči Bohu, ak ku lži niekto získa úmyselný, citový vzťah (teda obľubuje lož) a používa ju ako pracovný nástroj na dosiahnutie svojich cieľov.
Neumárajme sa nad tým, že na nás doráža nepriateľ, že nám veci nejdú, že strádame. Nemíňajme drahocenný čas uzatváraním sa do seba a trápením srdca, ale odovzdajme svoje trápenia Pánovi, lebo jemu nič nie je nemožné. Túžme zostarnúť s Pánom a s Jeho múdrosťou. Nedovoľme, aby nás horkosť a ťažoba okolností našich životov pritlačili k múru, nedovoľme otráviť si roky života zlobou, nedovoľme srdcu, aby sa trápilo sklamaním z okolia. Pane Ježišu, Tebe odovzdávame naše životy i všetky trápenia, Ty sa osláv, nenechaj nás napospas nepriateľovi, zachráň nás. Prosíme Ťa, prenikni svetlom svojej lásky a milosrdenstva naše životy, chceme s Tebou zostarnúť.
Pane, Ty si väčší než všetko stvorenie, Ty si väčší než akýkoľvek útlak, či nepriateľ. Prosíme Ťa, nenechávaj utláčaných, úbožiakov, siroty, núdznych napospas Zlému, daj im trpezlivosť, silu i odvahu čeliť odporu a daj im mohúcnosť odovzdať sa do Tvojich rúk a pod Tvoju ochranu. Priatelia, buďme aj dnes vyslancami Najvyššieho a povzbudzujme tých, ktorí potrebujú potechu a zahŕňajme ich skutkami lásky v Ježišovom mene, lebo naša pomoc je v mene Pánovom.
Pane, Ty si našim Stvoriteľom, Ty si našim Pánom, ďakujeme Ti za to, že sa o nás staráš, že každý z nás má svoje meno vyryté do tvojej dlane. Máme radosť z toho, že sme Božie dcéry a synovia? Ako tú radosť prejavujeme? Je to na nás vidieť? Uchopme poznanie, že sme Božie deti, pevne vo svojom srdci a v mysli, tešme a radujme sa z toho, že našim bohom je náš Boh Otec so svojim synom Ježišom Kristom a Duchom Svätým. Buďme vďační a plní radosti, lebo našou silou je radosť v Pánovi.
Pane, ďakujeme i, že Ty sa o nás zaujímaš, že Ty sa k nám priznávaš, že Ty si náš stvoriteľ a pamätáš na nás. Veď sme v dejinách iba lístkom zmietaným vo vetre a Ty sa staráš. Zostúp aj dnes, zachráň nás, vysloboď nás zo zovretia nepriateľov, ktorí na nás dorážajú, ktorí nám nedajú dýchať, ktorí nám systematicky otravujú naše životy. Zastav, prosíme Ťa Pane, nás samých, naše zmyselnosti, túžby a nereálne vízie „mať“, ktoré sú často našim najväčším nepriateľom a prinavráť nám dôstojnosť Božích detí, ktorých reprezentuje pokoj, radosť, dobrota a žičlivosť vychádzajúca z hĺbky srdca preukazujúcou sa skutkami lásky a milosrdenstva, lebo naša existencia je veľmi krehká a istota strácajúca sa západom slnka. Iba v Tebe, Pane, máme jedinú istotu.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.” (Mk 10, 24-25) Dajme pozor na tento fenomén mať, vlastniť, aby sa nám nestal božstvom, ktoré nám bude brániť vidieť Božie veci. Hľadajme bohatstvo neba, ktoré spočíva v každom dobrom skutku, rozhodnutí a službe tým, ktorí to potrebujúa sú na našu službu odkázaní. Otvorme duchovný zrak, rozhliadnime sa vôkol seba, pýtajme sa Pána a určite nájdeme inšpirácie a priestor pre službu a využitie našich talentov, ktoré do nás Boh vložil. Pane, prosíme Ťa, daj nám silu i múdrosť vidieťa rozlíšiť, čo nás opantáva a zbaviť sa toho a daj nám, prosíme Ťa, silu a múdrosť odhaľovať priestor pre našu službu a vzbuď v nás zberateľskú vášeň skutkov lásky.
„Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, vzpružuješ im srdce, ucho sik nim nakláňaš. Zastaň sa práva siroty a utláčaného, aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.“ (Ž 10, 17-18)
„Už ma vyčerpalo vzlykanie, lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, slzami máčam svoju posteľ. Od náreku sa mi oko zahmlilo a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol. Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač. Pán moju prosbu vyslyšal, Pán prijal moju modlitbu. Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne a zahanbení nech sa ihneď stratia.“ (Ž 6, 7-11)
„Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. Nech oslavujú jeho meno tancom, nech mu hrajú na bubne a na citare.“ (Ž 149, 2-3)
„Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš, a syn človeka, že myslíš na neho? Preludu sa človek podobá, jeho dni sú ako letiaci tieň. Pane, zníž nebesia a zostúp z nich; dotkni sa vrchov a budú chrliť dym. Zablýskaj bleskoma rozpráš nepriateľov; vypusť šípy a vydes ich. Vystri ruku z výsosti; vytrhni maa vysloboď z prívalov, z rúk cudzincov; ich ústa luhajú a ich pravica je krivoprísažná.“ (Ž 144, 3-8)
Žalm 121
Žalm 121 patrí do známej zbierky (Ž 120-134) pätnástich pútnických, resp. „stupňových“ piesní (por. „hebrejský nadpis“ žalmu vo v. 1a: Pútnická pieseň, resp. Pieseň výstupov, hebr. šír la-ma´alot; pozri katechézu na 10. nedeľu cez rok B) v poslednej, piatej knihe Žaltára (Ž 107-150; o piatej knihe Žaltára pozri katechézu na 12. nedeľu v roku B a na slávnosť Božieho Tela v roku C). Žalm pozostáva z 8 veršov (patrí teda medzi „dlhšie“ žalmy tejto žalmovej zbierky, len dva žalmy tejto zbierky - Ž 122 a 132 - sú dlhšie a ďalšie tri - Ž 124, 129 a 130 - rovnako dlhé; väčšina žalmov tejto zbierky sú teda z praktických dôvodov celkom krátke žalmy, vzhľadom na ich liturgické používanie kňazmi pri príchode do alebo odchode pútnikov z jeruzalemského chrámu), ktoré budeme počuť aj v responzóriovom žalme tejto nedele (okrem „hebrejského nadpisu“ vo v. 1a).
Žalm môžeme rozdeliť na dve nerovnaké dlhé časti (vv. 1b-2 a 3-8), ktoré sú odlíšené tak témou (hoci obe témy úzko súvisia) ako aj používanou gramatickou osobou (v prvej časti žalmista hovorí v prvej osobe, v druhej časti v druhej osobe jednotného čísla, t.j. akoby sa niekomu prihováral). Spomenuté dve odlišné témy žalmu sa odrážajú aj v nadpisoch, resp. opisoch obsahu žalmu v jednotlivých prekladoch a komentároch: „Pútnická pieseň o Bohu - Pomocníkovi“ (J. Hrbata). „Strážca ľudu“ (oficiálny slovenský katolícky preklad), „Hospodin ochrancom Izraela“ (evanjelický preklad), „Strážca Izraela“ (preklad A.
Žalmista (v roli pútnika), možno pri východe z jeruzalemského chrámu po vykonaní púte počas niektorého z troch veľkých pútnických sviatkov Izraela (Veľká Noc, t.j. Pesach, potom Turíce, alebo Sviatok týždňov, hebr. Šavuot, a napokon jesenný Sviatok stánkov, hebr. Sukot), má pred sebou výhľad na hory obklopujúce Jeruzalem, cez ktoré musí prejsť pri svojej ceste domov, ktorá bude plná ohrození, najmä od zbojníkov, a preto vyjadruje pred Bohom obavu, či mu príde na pomoc vo chvíli nebezpečenstva. Hneď si ale na základe svojej viery v Boha, založenej asi na osobnej skúsenosti a posilnenej sviatočným liturgickým slávením, odpovedá: Pomoc mi príde od Pána. Jeho dôvera v Boha sa okrem osobnej skúsenosti záchrany od Boha v minulosti opiera aj o všeobecne známy fakt Božej moci, veď On je Stvoriteľ všetkého. Jestvuje aj iný výklad týchto veršov, spojených s vyjadrením, že žalmista očakáva Božiu pomoc „z vrchov“. Na vrchoch bývali umiestnené svätyne božstiev. Ale aj Boží chrám, ako aj celé mesto Jeruzalem, bol postavený na vrchu Sion, a okrem toho v hornatom kraji, teda uprostred vrchov.
Pútnik (žalmista), ktorý počas slávenia náboženského sviatku naplno pochopil, kde má hľadať v živote skutočnú pomoc, povzbudzuje cestou svojich spolupútnikov k dôvere v Boha (preto je táto druhá časť v druhej osobe singuláru), a delí sa s nimi o túto dôveru (preto náš žalm môžeme zaradiť aj k tzv. „žalmom dôvery“; o tomto druhu žalmov pozri katechézu na 15. a 20. nedeľu cez rok C). Pútnik uisťuje svojich spolupútnikov, že Pán, ktorého si práve uctili na Sione, ich neopustí ani na ceste domov ani na ich životnej púti, ak mu zostanú verní a budú sa spoliehať na jeho pomoc, lebo On ich bude stále sprevádzať ako bdelý strážca, lebo nezdriemne ten, čo ťa stráži. Nedrieme veru, ani nespí ten, čo stráži Izraela. Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita po tvojej pravici.
Výraz „záštita“ (prístrešok, útočisko, útulok) možno preložiť aj ako „tieň“. Boh sprevádza človeka ako jeho vlastný tieň, je teda stále pri ňom a poskytuje mu ochranu a útočisko pred akýmkoľvek nebezpečenstvom. Myšlienka dôvery v Božiu ochranu je v týchto veršoch vyjadrená viacerými obrazmi ochrany pred nebezpečenstvami cesty, ako napr. Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, t.j. pošmykla či zvrtla (ochrana pred zranením), alebo: Za dňa ťa slnko nezraní ani mesiac za noci. Prvá časť tohto obrazu je zrozumiteľná, ide o ochranu pred úpalom alebo vyčerpaním z tepla, ale druhý obraz nie je celkom jasný, možno ho len voľne vysvetliť napr. v tom zmysle, že ani v noci, ovplyvňovanej tajomným pôsobením mesiaca („Vládcu noci“), ktorý mal v pohanských kultúrach magické účinky na psychiku človeka (napr.
Záverečné verše (v poslednej slohe nášho responzóriového žalmu) možno chápať nielen ako uistenie o Božej ochrane, ale aj ako želanie Božej ochrany, a teda tieto verše môžeme čítať aj takto: „Nech ťa Pán chráni od všetkého zlého, nech chráni tvoj život, nech chráni tvoj odchod i príchod“ (napr. z a do svätyne, resp. v období medzi odchodom z jeruzalemskej svätyne a návratom do nej; výrazy „vychádzať a prichádzať“ sa v biblických textoch objavujú aj v súvislosti s vedením vojny - por. 2Sam 11,1, ale možno ich chápať všeobecne aj ako ohraničenie ľudského života dvoma okamihmi, nášho príchodu na tento svet a nášho odchodu z tohto sveta smrťou). Tento žalm bol do dnešnej liturgie vybraný (ako odpoveď na prvé čítanie) zrejme v súvislosti s myšlienkou Božej ochrany nad Izraelom (symbolizovanou Mojžišovými vystretými rukami nad bojujúcim Izraelom, stojac na temene pahorku s Božou palicou v ruke), ktorú možno ale vztiahnuť na každého úprimne veriaceho.
Žalm 121, 1-2