Pohreb učiteľky: Príklady a zamyslenia

Tragédia zasiahla komunitu v Starej Ľubovni, kde sa konal pohreb troch mladých žien, ktoré zomreli pri nešťastnej nehode v Spišskej Kapitule. Biskup František Trstenský v homílii počas pohrebu zdôraznil krehkosť ľudského života a dôležitosť viery, nádeje a lásky.

Homília biskupa Františka Trstenského

Biskup František Trstenský sa v úvode homílie prihovoril smútiacim a položil si otázku, akým spôsobom môžeme zmierniť utrpenie a bolesť pozostalých, keďže cítime, že napriek snahe je každé slovo nedostatočné.

Zdôraznil, že nikto na Slovensku nechce dovoliť, aby do našich životov vstúpili ľahostajnosť a nezáujem. „Sme tu, aby sme aj vám našou prítomnosťou, našimi modlitbami vyjadrili našu blízkosť, našu ľudskosť, ale aj našu kresťanskú vieru. Na mnohých miestach ľudia v týchto dňoch zažínali sviece s modlitbou na perách za tieto dievčatá, lebo sme cítili, že je to najhlbšie a možno jediné zmysluplné, čo v tejto chvíli dokážeme vysloviť,“ povedal rodičom a príbuzným troch zosnulých dievčat zo Starej Ľubovne.

Biskup pripomenul, že tisícšesťsto mladých prišlo do Spišskej Kapituly nie na festival alebo aby sa zabávali, ale aby sa stretli s Kristom, ktorý dáva zmysel životu, a aby zažili spoločenstvo cirkvi, ktorá je otvorená pre mladých. „S týmto úmyslom prichádzali na stretnutie mladých kresťanov aj Lucka, Katka a Sofia ako mladé šikovné dievčatá, ktoré majú rady Krista, majú rady cirkev a viera bola pre ne samozrejmá ako dýchať vzduch, úsmev a láskavé slovo, lebo správne srdcom a životom rozumeli a žili Ježišovo evanjelium.“

Biskup Trstenský reagoval aj na otázku, ktorá sa objavila na sociálnych sieťach: Kde bol váš Boh, keď takéto nešťastie dopustil? „To je otázka tých, ktorí neveria v existenciu Boha, odmietajú, aby im niekto určoval pravidlá, ale zároveň sa dožadujú jeho všemohúcnosti, žiadajú, aby zasiahol do života iných. A čo nám ponúka Ježiš Kristus, v ktorého veríme? On ponúka iný obraz ako kategóriu moci. Ježiš sa stal smrteľným človekom a ponúkol na kríži svoj život. Ježiš neprišiel vysvetliť všetky naše tragédie, ale prišiel, aby ich vzal na seba v mene lásky,“ odpovedal na otázku biskup.

František Trstenský sa zároveň poďakoval zosnulým dievčatám, že pri svojom krátkom živote „ukázali lásku, ktorá zabúda na seba, a druhý človek ich zaujímal viac. Hovoria o tom krásne svedectvá ich rodičov, spolužiakov, kňazov, spoločenstvá mladých kresťanov, v ktorých sa stretávali. Ich strata zatriasla našimi životmi, zatriasla istotami o nás samých. Je to príliš vysoká obeta ich životov, aby to zatriaslo našimi životmi. Len Pán vie, prečo to bolo potrebné“.

Biskup dodal, že sme si zrazu uvedomili, že podobná tragédia sa môže stať v jedinom okamihu každému z nás. „Aké je dôležité povedať Bohu i druhému ,odpusť a prepáč‘, aby slnko nezapadlo nad naším hnevom. Jednoducho žiť svoj život s láskou a vďačnosťou.“

Na záver homílie zaznelo z úst biskupa poďakovanie rodičom, spolužiakom a veriacim za svedectvo viery, ľudskosti a za slzy. „Ježiš zaplakal nad smrťou svojho priateľa Lazára. Kým vieme plakať, sme ľuďmi, kým vieme plakať, sme Kristovi,“ dodal spišský diecézny biskup.

„Preto vás povzbudzujem aj v tejto chvíli, nedovoľme, aby nás bolesť, výčitky alebo pochybnosti odlúčili od Kristovej lásky. Zomknime sa bližšie ku Kristovi, k jeho láske a žime ju.“

Zamyslenia nad kazateľskou činnosťou

Homiletika v minulosti pokladala za podmet kazateľstva jedine kazateľa a kázeň chápala ako udalosť medzi kazateľom a poslucháčmi. Napríklad sv. Pavol v Liste Solúnčanom píše: „Preto aj my neprestajne vzdávame vďaky Bohu, že keď ste od nás prijali slovo Božie, ktoré sme hlásali, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale - aké naozaj je - ako slovo Božie; a ono pôsobí o vás veriacich (2, 13).“

Viktor Schurr, pokladaný za zakladateľa novodobej homiletiky, hovorí, že zo samej podstaty kázne vyplýva, že je slovom alebo rečou Božou. Nie je to len rozprávanie ľudskou rečou o Bohu, ale reč samotného Boha, prostredníctvom kazateľa a ľudského slova.

Podmet kázania

Kazateľ je nevyhnutným podmetom kázania. Je akoby spojovateľom medzi Bohom a ľuďmi. Nie je to však nejaký pasívny činiteľ, ale sprostredkovateľ osobný, aktívny a zodpovedný, ktorý má potrebné náboženské dispozície a homiletickú kvalifikáciu, ktorý chápe proces kazateľskej komunikácie, ako udalosť božsko-ľudskú. Fundamentálnou dispozíciou kazateľa má byť jeho personálno-existenciálne zaangažovanie vo viere a v láske Boha.

Kristologické a ekleziologické základy kazateľskej činnosti

Kazateľ je poslaný Kristom a Cirkvou. Je účastný v spásnom poslaní Krista a Cirkvi: Boh Otec posiela svojho Syna Ježiša, Kristus posiela svoju Cirkev a Cirkev posiela kazateľov.

Činnosť kazateľa je fundamentálnou funkciou Cirkvi. Vyplýva to z faktu, že viera sa rodí z počúvania slova Božieho - fides ex auditu (Rim 10, 17). Cirkev je povinná budovať v svojich veriacich zrelú vieru, ktorá im v dnešných časoch dechristianizácie, náboženskej ľahostajnosti, sekularizácie a praktického ateizmu pomôže byť vedome účastnými spásy.

Benedikt XVI. stanovuje aj určité kritéria katolíckeho kázania. Východiskovým bodom každého kázania je Sväté písmo. Potom sú to vyznania viery, v ktorých Cirkev vyjadrila pre veriacich záväznosť formou viery, ktorú prijala od apoštolov. Ako posledná je tu viera Božieho ľudu, ktorá sa však nemôže izolovať od Svätého písma a Magistéria.

Homília: Priateľský rozhovor

Slovo „homília“ pochádza z gréckeho jazyka a jeden z jeho významov je priateľský rozhovor - familiárny rozhovor - blízky vzťah - fyzická blízkosť. Podobný tomu, aký mal Boh s Mojžišom: „Pán sa však rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom“ (Ex 33, 11).

Grécka diatriba - mala vplyv na homíliu - spočíva v tom, že autor vedie dialóg s fiktívnym diskutérom vo forme otázok, námietok a odpovedí, aby názornejšie a presvedčivejšie dokázal a presadil svoju mienku.

Príklady z Biblie a od cirkevných osobností

Svätý Justín mučeník píše, že v liturgickom slávení za jeho čias po čítaní Božieho slova „predsedajúci v príhovore napomína a povzbudzuje do nasledovania takých skvelých vecí“ (KKC 1345).

Svätý Otec František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium uvádza: „Príťažlivý obraz dokáže spôsobiť, že ľudia posolstvo počúvajú ako niečo, čo im je známe, blízke, možné, spojené s ich vlastným životom. Dobre použitý obraz môže ľuďom pomôcť vychutnať posolstvo, ktoré chceme odovzdať; prebúdza v nich túžbu a motivuje vôľu v duchu evanjelia. Dobrá homília, ako mi hovorieval starý učiteľ, musí obsahovať «myšlienku, pocit, obraz»“ (EG 157).

Svätý apoštol Pavol v Liste Rimanom povzbudzuje: „V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí.“

Benedikt XVI. učí, že cirkev a kázanie nemožno odlúčiť od prúdu, ktorý tečie od počiatku, aby robil život veriacich plodným. Veľkonočná Eucharistia je základom kresťanského spoločenstva a kresťanského ohlasovania.

Tabuľka: Porovnanie starozákonného a novozákonného ohlasovania

tags: #kazen #pohreb #ucitelky