Ústrednou témou dnešných čítaní je vzťah Boha k hriešnikom. Názorným vyjadrením tohto vzťahu sú Ježišove podobenstvá. Z nich môžeme pochopiť, ako Boh hľadá hriešnika a chce spasiť každého človeka.
Ilustrácia hriechu a jeho následkov.
Aký vzťah má Boh k hriešnikom?
Ježiš nám zjavuje Boha ako Spasiteľa. Boh je lekár a hriech je choroba. Hriešnik je chorý človek, stratený prípad. Hriešnikovi netreba závidieť ale pomáhať. A Boh chce pomôcť človeku, ak to človek dovolí, ak človek nechá Boha konať vo svojom srdci. Tvorcom ľudskej dokonalosti je sám Boh.
Pán Ježiš miluje tých, ktorých Starý zákon považoval za hriešnikov. Možno i pre schopnosť rozpoznať pravdu o sebe. Sú kresťania, ktorí sa domnievajú, že Spása je odmenou za dobrý život na tejto zemi a Cirkev sa grupuje z vybranej elity, z lepšej triedy. Pravda je však taká, že Cirkev je Božím ústavom Spásy pre hriešnikov a Spása je Božou operáciou, ktorú potrebuje každý jeden človek a ktorá nás uschopňuje k dobrému životu, k vstupu do neba.
Svätý Pavol apoštol, ktorý sám na sebe zakúsil veľkosť Božieho zľutovania, nám hlása a ako on sám hovorí, je to spoľahlivé a úplne vierohodné, že „Kristus Ježiš prišiel na svet zachrániť hriešnikov.“ Aby sa človek vedel z toho radovať, musí prijať i to nasledujúce: „z ktorých prvý som Ja“. Dokiaľ človek nepozná svoju vlastnú hriešnosť, nepozná ani radosť z evanjelia. Ak človek žije svoje kresťanstvo ako svoj vlastný výkon, jeho asketickým úsilím mu môže stvrdnúť srdce, takže stratí okrem zlých vášní aj vášne dobré, schopnosť mať niekoho rád. Ale ak svoje kresťanstvo prijíma, ako dar milosti, srdce mu stále spieva hymnus vďačnosti ako sv. Pavlovi: „Ďakujem tomu, ktorý ma posilnil, Kristovi Ježišovi, nášmu Pánovi, že ma uznal za verného a zveril mi službu, hoci som bol predtým rúhač, prenasledovateľ a násilník.“
A to isté môže dnes Boh urobiť s každým z nás, kto pokorne prosí, ako ten mýtnik v chráme: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.!“ a kto dovolí, aby Kristus bol strojcom jeho dokonalosti. Práve zážitok vlastnej hriešnosti je cestou, na ktorej pocítime bezmocnosť stať sa vlastnými silami lepšími. Oplakávanie vlastnej hriešnosti je podľa duchovných otcov výrazom intenzívnej skúsenosti s Bohom.
Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Kto pozná svoje hriechy, je väčší ako ten, kto svojou modlitbou vzkriesi mŕtveho. Kto hodinu plače a vzdychá nad sebou, je väčší ako ten, kto vyučuje celý svet. Ten, kto pozná svoju vlastnú slabosť, je väčší ako ten, kto videl anjelov. Všetci sme hriešny a je znakom duševného zdravia, keď si niekto svoju hriešnosť a obmedzenosť uvedomuje. Kristus Ježiš prišiel na svet zachrániť hriešnikov; a ja som prvý z nich.“
Následky hriechu
Ten, kto upadol do hriechu, zlyhal v láske k Pánovi a k blížnemu, nech nie je ako žrebec a mulica, ktoré treba násilím zdržovať v behu. Nech nezotrváva vo svojej pýche a odboji proti Bohu, lebo taký je každý hriešnik.
Kráľ Dávid v Žalme 32 opisuje stav, keď najprv v sebe dusil hriech a nebol šťastný. Ja som to hneď neurobil. Mlčal som a tajil svoj hriech a následky takéhoto môjho konania boli veľmi zlé. Vo dne i v noci na mňa doliehala Pánova ruka. Nič mi nepomáhalo myslieť na iné veci, meniť miesto, výčitky svedomia ma hrýzli, osteň Božieho hlasu v duši ma pichal a ochorelo aj moje telo.
Ako prudké slnko vie spáliť a vysušiť všetku vlahu v rastlinách, tak moje telo stravovala bolesť a horúčka, následky duševných múk. V plnej miere som na vlastnom živote zakúsil, čo to znamená žiť v hriechu. Toto sú následky, ktoré ma sprevádzali: bolesť, smútok a celkový úpadok na tele i na duši. To som už nebol ja. Blažený, komu sa odpustila neprávosť a je oslobodený od hriechu.
Pokánie a obrátenie sa k Bohu prináša uzdravenie.
Cesta pokánia a odpustenia
Preto Vás prosím, vyznávajte sa zo svojich hriechov. Kým máte čas a kým platí to “dnes” robte pokánie za svoje hriechy. Uvedomujem si, že Pán má veľa spôsobov, ktorými dokáže hriešnika navrátiť späť k nemu, aby ho počúval. Ale neželám Vám tie náročnejšie cesty obrátenia. Keď je duša nemocná, postupne môže ochorieť aj telo.
Tak ako prorok Nátan povedal Dávidovi “Aj Pán ti odpustil hriech, nezomrieš! Ak trpíme pre svoje hriechy, tak po dôkladnom vyznaní z našich hriechov odíde nepokoj z nášho života. Boh je našou záchranou a on nás vyslobodzuje zo všetkého nebezpečenstva, či telesného alebo duchovného. Ak aj po našom úplnom vyznaní sa z hriechov, sa naše utrpenie nemení a nijak sa nám ani neuľaví, tak to prijmime ako Božiu vôľu pre náš život a čo chce pre nás Boh, tak je to určite dobré. Treba mať aj trpezlivosť.
Boh chce, aby všetci ľudia mali život večný v jeho kráľovstve. Veď my sme jeho deti a svoju lásku k nám dokázal, že poslal na zem svojho Syna, aby nás vykúpil. “Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi.
Prečítajme si 32 Žalm a urobme na základe tohto Božieho slova dôležité rozhodnutie, že už nebudeme nikdy otáľať s vyznaním sa svojho hriechu Pánovi a nezamlčíme žiadny svoj hriech. Povieme ho tak polopatisticky, ako sme ho spravili. Bez nejakých opatrných komentárov.
Boh hľadá padlého človeka už hneď na počiatku v raji a nikdy v tom neprestáva. Podobnú skúsenosť vo svojom živote urobil sv. apoštol Pavol. Hovorí: „Toto slovo je spoľahlivé a úplne vierohodné: Kristus Ježiš prišiel na svet zachrániť hriešnikov a ja som prvý z nich.“
Jozef spoznal, že za všetkým v jeho živote stojí Božia láska. Preto nevidí len ľudské zlo, ale najmä Božie dobro. Neprežíva horkosť voči bratom, ale vďačnosť voči Bohu. Človek si to rád uľahčí. Previní sa voči bratovi, ale kajá sa len pred Bohom. Lebo Bohu je ľahšie vyznávať hriechy ako bratovi. Ísť za bratom stojí viac pokorenia ako ísť pred Boha.
Ak bolí, keď Boh položí svoju ruku na poklad nášho srdca, vždy je to volanie k obeti. Lebo to je vždy volanie k obeti. Kto v pokání riešil svoju vinu a napriek tomu nedokáže odpustiť sám sebe, potrebuje počuť, že Boh je väčší ako náš hriech. A že ani naša vina nemôže prekaziť Božie plány.
Jozefovi bratia už nie sú tí istí ľudia, ako boli pri prvom či druhom stretnutí. Ich srdce je preorané pokáním, bytostnou premenou. Ak človek neurobí krok od vyznania viny k náprave, k zmene, ešte pokánie neurobil.
Prečo je dôležité, aby sme na vlastnej koži okúsili to, čo sme my spôsobili druhým? Lebo my nikdy nepochopíme, aké je to zlé, odporné, čo sme urobili druhým, pokiaľ to isté niekto neurobí nám. Boh odpúšťa len tým, ktorí svoju vinu spoznajú a vyznajú. A to bratia ešte neurobili. To majú ešte pred sebou.
Boh cez Jozefa posiela bratom príležitosť zložiť reparát. Pri Jozefovi úplne prepadli. Ako to dopadne teraz, pri tejto novej skúške po dvadsiatich rokoch? Cez Jozefovo obvinenie z toho čo neurobili, sú Bohom obvinení z toho, čo v minulosti urobili svojmu bratovi. Kto vidí len hriech, ktorý nespáchal, bude vyzdvihovať svoju nevinu.
Hlad je zlá vec, ale hriech je oveľa horšia vec. Na hlad môže naše telo zomrieť. Ale na hriech môže naša duša večne zahynúť. A práve to je to, čo Boh nechce. Kde je Boží Duch pri diele, nemusíme sa báť, že niečo pri druhých zmeškáme. To len my svojou nedôverou a netrpezlivosťou všeličo urýchľujeme a tým len veľa pokazíme.
Jozef sa dozvie zmysel svojej životnej cesty až po dlhých rokoch. Jozef tu zrazu vidí Božiu zvrchovanú ruku za všetkým tým, čo prežil. V Jozefovom plači, ktorý sa nechá premôcť pokáním svojich bratov, môžu jeho bratia vidieť tvár Boha, ktorý sa nechá „premôcť“ pokáním človeka. Lebo to je jediná Božia slabina.
Božia spravodlivosť a milosť
Mohlo by sa zdať, že Božia spravodlivosť a milosť sú dve protichodné stránky Božej prirodzenosti. Niektorí ľudia učia, že Božia spravodlivosť zaväzuje Boha k tomu, aby trestal, zároveň však hovoria, že hriešnika potrestať nechce, pretože je milosrdný a chce mu odpustiť. Táto nesprávna a rozporuplná predstava o Božej spravodlivosti a milosrdenstve má vplyv aj na chápanie spasenia. V tomto článku chceme ukázať, že takýto rozpor v Bohu neexistuje a že Ježiš nebol poslaný, aby ho vyriešil.
Ježiš sa narodil ako človek, žil život v poslušnosti Otcovi, zomrel a vstal z mŕtvych, aby sa tak stal dokonalým prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi. Prišiel, aby nám ponúkol vzťah s Otcom - vzťah, ktorého pečaťou je večný život. Ľudia si často spájajú Božiu spravodlivosť s jeho nezaujatým a nestranným rozsudzovaním.
Význam slov v pôvodných textoch týchto veršov (v hebrejskom texte Starého zákona je to slovo „tsedaqah“ a v gréckom texte Nového zákona slovo „dikaiosyne“) nie je obmedzený na nestranné a nezaujaté posudzovanie. Ak vychádzame z bohatstva Božej prirodzenosti, potom nás to neprekvapí. Keď chceme pochopiť Božiu spravodlivosť, nesmieme zabudnúť, že Boh je láska (1. list Jánov 4:16). Pre židov biblických čias neboli tieto pojmy v rozpore. V ich jazyku (hebrejčine) malo slovo spravodlivosť širší význam. Vyjadrovalo rôzne aspekty vzťahov medzi ľuďmi a vzťahu medzi Bohom a človekom. V tejto súvislosti stojí za zmienku jedna skutočnosť: hebrejské slovo pre spravodlivosť je tsedaqah.
Ako sa správal Ježiš k hriešnikom?
Prichádzal k nim, jedával s nimi a od najväčšej hriešnice si nechal umývať nohy. Nikdy nikoho neodsúdil. Mal porozumenie s tými, ktorí boli úbohí. Voči tým, ktorí sa považovali za spravodlivých, vystupoval veľmi tvrdo. Nazval ich slepcami, pokrytcami. Použil voči nim veľmi tvrdé slová. Nazval ich obielenými hrobmi, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty (Mt.
Prečo bol Ježiš taký tvrdý voči vrcholným predstaviteľom židovstva? Pretože o sebe tvrdili, že sú spravodliví. Nepriznali si, že sú hriešni. Najväčším hriechom je nepriznať si, že som hriešny. Keď si priznám, že som hriešny, mám šťastie. Chorému, ktorý prizná, že potrebuje lekársku pomoc, môže byť podaný správny liek a môže vyzdravieť. To isté platí o nás. Určite poznáte podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi. Jeden sa chválil svojimi dobrými skutkami, kým druhý sa pokorne sklonil pred Bohom a uznal svoju biedu. Veľakrát sme v pozícii farizeja. Neradi priznávame svoje obmedzenia, zlyhania a skutočnosť, že potrebujeme Boha. Myslíme si, že máme všetko, že nám nič nechýba. Viete však, aká je pravda?
Božie odpustenie a milosť sú dostupné pre každého, kto ich hľadá.
Ježišovým cieľom bolo priblížiť nás k Bohu a prebudiť v nás ľútosť nad našimi hriechmi a lásku k Bohu. Táto žena sa zaplietla do hriechu a už nemala silu svoju situáciu zmeniť. Ostatnými židmi bola opovrhovaná a zdalo sa, že pre ňu nie je žiadna nádej. Pravdepodobne počula Ježiša hovoriť a to ju naplnilo túžbou po čistom živote a láske, ktorú tiež neváhala vyjadriť. Už nechcela ďalej hrešiť a vyjadrila pripravenosť sa zo svojho hriechu obrátiť. Božou odpoveďou na to bolo odpustenie. To isté ponúka aj nám.
Tabuľka: Aspekty Božieho vzťahu k hriešnikom
| Aspekt | Popis |
|---|---|
| Láska | Boh miluje každého človeka, vrátane hriešnikov. |
| Milosť | Boh ponúka odpustenie a spásu zadarmo. |
| Spravodlivosť | Boh je spravodlivý a nemôže ignorovať hriech. |
| Trpezlivosť | Boh je trpezlivý a dáva ľuďom čas na pokánie. |
| Odpustenie | Boh odpúšťa tým, ktorí sa úprimne kajajú. |
Čo robiť so svojím hriechom?
Je potrebné si ho priznať, prestať sa hrať na farizeja a zaujať postoj mýtnika. Naša situácia sa zdá byť neriešiteľná. Boh nás však „nenechal v štichu“ a postaral sa o vyriešenie nášho problému. To riešenie má meno JEŽIŠ.
Súhlasíš s tvrdením, že hriech je koreňom všetkých problémov ľudstva? Ak áno, prečo?