V živote často hľadáme šťastie a naplnenie v rôznych oblastiach, ako sú vzťahy, zdravie či finančné zabezpečenie. Všetky tieto túžby nás motivujú a poháňajú vpred. Avšak, aj keď dosiahneme všetko, po čom túžime, stále môžeme pociťovať prázdnotu a osamelosť.
Adventné obdobie nám pripomína, že skutočná rovnováha v živote prichádza až vtedy, keď si nájdeme čas na Boha, ticho, modlitbu a rozjímanie. Pokusy nahradiť náboženskú vieru inými ideológiami často zlyhávajú. Aj Jozef a Mária mali svoje očakávania, ale boli vnímaví na Božie vedenie, ktoré naplnilo ich životy.
Zvestovanie Panne Márii
Nové stvorenie v Kristovi
Evanjelista Matúš vo svojom rodokmeni Ježiša Krista poukazuje na dôležitý moment. Zatiaľ čo v celej tradícii sa slovo "zrodiť" pripisovalo len mužom, pri Márii sa prvýkrát spomína, že žena zrodila. Jozefom a Máriou sa končí určitá židovská tradícia a Ježiš predstavuje nové stvorenie, nové naplnenie života.
Na novosť, že Mária bude mať syna a otcom nebude Jozef, nie je jednoduché správne reagovať. Jozef sa ocitá v dileme, ale nakoniec pochopí, že Božia spravodlivosť ide nad rámec tradičných požiadaviek. Aj vďaka nedodržaniu zákona môže Duch Svätý tvoriť nový Ježišov život. Ak je Ježiš nové stvorenie, každého z nás robí novým stvorením.
Staré stvorenie spočíva v uznaní, že Boh je Pán. Nové je v uverení, že Boh je Láska. Veľa hovoril s nebeským Otcom aj o Otcovi, chodieval do synagógy, do chrámu, obrady a náboženstvo boli studňou, z ktorej bol živený, a potom sa to prejavovalo v každodennom živote. Toto je nové stvorenie.
Spása, čiže šťastný, vydarený život, prichádza prostredníctvom starostlivosti: o zdravie, o podelenie sa o jedlo a po tretie o vzťahy. Ako nové stvorenie sa snažíme v Ježišovom duchu a štýle ísť dopredu. Staré stvorenie - bez Krista - znamená prežívať iba všednosť: vianočné trhy v meste, biznis, varené víno či vianočné koledy. Preto si želáme, aby sme aj vianočné sviatky prežili ako nové stvorenie.
Je Boh spravodlivý alebo milosrdný? | Teraz viete
Spása ako vyslobodenie od vnútorného sudcu
Benediktín Anselm Grün výstižne píše, že spása je niečo konkrétne. Keď vieme, že nás niekto bezvýhradne miluje, zbavujeme sa tlaku dokazovať svoju hodnotu. V našom vnútri sa často skrýva nemilosrdný sudca, ktorý nás zrazí k zemi vždy, keď urobíme chybu. Spása znamená vyslobodiť sa od tohto vnútorného sudcu a prijať samého seba, pretože sme zakúsili Božie odpustenie.
Spása pre nás znamená oslobodiť sa od akejkoľvek degradácie vlastnej osoby s ohľadom na toho, ktorý za nás zomrel na kríži. Môžeme sa oslobodiť od egocentrického krúženia okolo seba a cítiť, že v Ježišovi sa stala viditeľnou láska, ktorá nás oslobodzuje a robí nás schopnými milovať. Tým je daná odpoveď na otázku: Aké sú naše očakávania? Je spása blízko?
Otec sa delí o čas. Daruje sa a táto služba je nenahraditeľná. To je nové stvorenie. Zároveň je to plán, ako prežiť vianočné sviatky. Pôvod Ježiša Krista odkrýva aj našu budúcnosť.
Sloboda od zákona a zjednotenie s Kristom
Apoštol Pavol vysvetľuje slobodu od zákona na ilustrácii manželstva a príklade vydatej ženy. Zákon sa vzťahuje len na živé osoby a smrťou jedného zo zúčastnených jeho účinnosť končí. Zomrieť zákonu neznamená, že sme oslobodení od špecifických morálnych príkazov zákona, ale že žijeme v jednote s Kristom, pod Jeho autoritou a zákon nás už nemôže obviňovať ani odsudzovať.
Len ten, kto zomrel zákonu a bol spolu s Kristom vzkriesený, je legálne slobodný, aby mohol vstúpiť do jednoty nového duchovného vzťahu. Tým, že sme zomreli a boli vzkriesení spolu s Kristom, uznávame, že ON je najvyššou autoritou Cirkvi, veriacich mužov aj žien. Božia spravodlivosť požadovaná zákonom bola naplnená, pretože sa už neriadime svojou vôľou, ani ľudskými štandardami, ale podriaďujeme sa Božej vôli, aby sme Jemu slúžili a Jemu sa neustále páčili.
Nový zákon definuje lásku v mnohých detailoch. Láska je o pravde, odpustení, obetavosti, pracovitosti, vzájomnom zdieľaní sa, láskavosti, nie je v nej ukrytá žiadna podlosť, žiarlivosť, sebectvo, hnev, krivda, výstrednosti, chamtivosť, ani oplzlé a hlúpe reči; len dobrota a spravodlivosť.
Zomrieť zákonu znamená:
- Mať slobodu od požiadaviek zákona.
- Byť slobodný od odsúdenia zákona.
Naše zjednotenie s Kristom je láskyplný, oslobodzujúci, plodný, nerozlučný, silný, intenzívny a svätý vzťah, ktorý musí byť zapečatený Duchom Svätým.
Boh Starej a Novej zmluvy
Často sa stretávame s názorom, že Boh Starej zmluvy je odlišný od Boha Novej zmluvy. Boh stvoriteľ sa kladie do protikladu k Bohovi Otcovi, ktorého prináša Ježiš. Avšak, Ježiš videl sám seba ako naplnenie starozmluvných proroctiev a keď hovoril o Bohu, hovoril o Bohu Izraela, ktorým je Jahve.
Boh Novej zmluvy nie je len láska a milosť, ale je aj prísny a trestajúci nespravodlivosť. Na druhej strane, Boh Starej zmluvy nie je len prísny a trestajúci, ale je aj plný milosti a lásky a ochotný odpúšťať. Tvrdenie, že starozmluvný Boh je tvrdý a nemilosrdný a novozmluvný Boh je prívetivý a láskavý, je veľmi zjednodušujúce a nepravdivé.
Stará a Nová zmluva
Boh má cieľ zachrániť, koho sa len dá. Boh sa neraduje zo smrti človeka. Boh sa nevyžíva v krutosti. Podľa Biblie je základná optika, ktorou sa Boh pozerá na človeka, jeho láska voči človeku, jeho záujem o dobro človeka. Keďže je však Boh aj spravodlivý a nenávidiaci zlo, tak toho dôsledkom je aj trest a súd.
Ak chceme vedieť, aký je Boh kresťanov, Boh Biblie, treba v prvom rade pozrieť na Ježiša a jeho charakter. Sám Ježiš podporuje naplno takéto chápanie. Už sme sa toho dotkli - Boh nechce, aby hriešnik zahynul. Boh chce, aby žil. Boh praje človeku dobre, aj keď sa mu deje zle. Prečo to potom Boh dopustí, či dokonca spôsobí? Na tú otázku nemáme celkom vyčerpávajúcu odpoveď.
Ježiš Kristus - trpiaci Boh
V Ježišovi Kristovi sa stretávame s trpiacim Bohom. S Bohom, ktorý sa stal zraniteľným a smrteľným. S Bohom, ktorý trpí. Keď máme pocit, že život voči nám nie je férový, uvedomme si, že ani to, čo sa stalo Ježišovi nebolo fér. Ak by bol Boh férový, tak by musel odsúdiť nás. Ako naplniť spravodlivosť a milosť v jednom kroku? Tak, že niekto zoberie vinu na seba namiesto previnilca. Presne to urobil Ježiš.
Keď sa Ježiš zjavil učeníkom za zatvorenými dverami, asi čakali nemilosrdný rozsudok. Ale aký je rozdiel medzi nemilosrdným a milosrdným sudcom? Nemilosrdný sudca berie pri rozsudku do úvahy priťažujúce, kým milosrdný poľahčujúce okolnosti. Ježišovo dýchnutie malo uzdraviť ich prestrašené, neveriace a tvrdé srdcia. On je záchrancom tých, ktorí uverili nielen v jeho smrť, ale aj zmŕtvychvstanie. Zmŕtvychvstalý, ktorý premohol smrť, je jediný schopný zvíťaziť nad smrťou, ktorá je niekedy v nás.
Vo svojej modlitbe hovorí Otcovi: Ja som ťa oslávil na zemi tým, že som dokonal dielo, ktoré si mi dal vykonať. Otcova sláva naplno zažiarila v diele záchrany človeka.
Prvý príchod Božieho Syna bol príchodom Vykupiteľa, skrze ktorého prišla na túto zem plnosť milosti, milosrdenstva a Pravdy. K tomuto učeniu totiž neodmysliteľne patrí aj to, že príde znova ako Sudca, ktorý bude súdiť podľa spravodlivosti. Pokánie je návrat naspäť k jedinému Bohu, ktorý bol, je a príde.
tags: #boh #nemilosrdny #sudca