Šesť dní po atentáte na premiéra Roberta Fica oznámila koaličná SNS, že začne pracovať na zmenách v mediálnej oblasti. Líder národniarov Andrej Danko sa v utorok postavil na tlačovú konferenciu spolu s ďalšími členmi poslaneckého klubu po tom, čo v posledných dňoch rozprával, ako treba nastaviť „nové pravidlá fungovania“ médií na Slovensku.
Denník Postoj sa pozrel na to, čo plánuje SNS v oblasti mediálneho práva.
Danko avizuje „veľmi tvrdé zákony“
Najväčšiu pozornosť vzbudzuje zmena zákona o pravidlách na ochranu osobnosti voči médiám. Danko chce prísť s „veľmi tvrdým zákonom“. Ako si to SNS predstavuje? Danko chce nastaviť mechanizmus tak, aby človek, o ktorom bolo zverejnené „klamstvo a špinavosť“, sa mohol domáhať opravy. Podľa šéfa SNS by mali vydavatelia niesť zodpovednosť za svoj obsah.
Už teraz však existuje právo na vyjadrenie, ktoré pri novele mediálneho zákona nahradilo právo na odpoveď. Vyjadrenie musí vydavateľ zverejniť do ôsmich dní odo dňa doručenia.
Národniarom táto lehota zrejme nestačí a podľa slov Tomáša Tarabu chcú tieto veci riešiť v superrýchlom konaní. „Je neprijateľné, keď niekto šíri o druhom lži a nevie sa domôcť päť rokov opravy,“ vravel podpredseda vlády. Podľa neho nemôže existovať „skupinka ľudí, ktorí si myslia, že keď majú prsty na klávesnici alebo pero v rukách, tak majú absolútnu imunitu a môžu ničiť povesť kohokoľvek druhého bez toho, že by sa to zakladalo na faktografii“. Danko dodal, že nikomu nejdú zapchávať ústa.
Líder SNS tvrdil, že dnes sa často stáva, že médiá s vidinou zisku „likvidujú a zosmiešňujú ľudí a ničia im životy“.
Zmena smeru? Parlamentné voľby na Slovensku a ich dôsledky
Národný mediálny úrad
Danko avizoval aj zintenzívnenie práce na „národnom mediálnom úrade“, čo je orgán, o ktorom hovoril už v marci. Líder SNS pôvodne hovoril, že takýto úrad treba vytvoriť, keďže ho od nás vyžaduje smernica EÚ. Na Slovensku však existuje regulačný úrad, ktorý dohliada na médiá a ukladá im sankcie. Má teda príslušné kompetencie. S platformami už dnes komunikuje Rada pre mediálne služby.
Šéf kultúrneho a mediálneho výboru Roman Michelko pre Postoj uviedol, že mediálny úrad vznikne podľa vzoru nemeckého zákona. Podľa neho sa aktuálne čaká na preklad nemeckej legislatívy a novela v tejto veci pôjde do parlamentu ako vládny návrh zákona. Stane sa tak zrejme až v auguste.
To, že je rozrobená novelizácia mediálneho zákona, potvrdil pre Postoj aj poslanec Smeru Dušan Jarjabek. Ako problém vníma, že existujúca mediálna rada rozhoduje o sťažnostiach na obsah vysielania v trojčlenných senátoch. Jarjabek to označil za nezmyselné. Dodal, že túto formu treba zrušiť a vrátiť sa k jednotnému stanovisku celej rady.
Danko si chce posvieť na financie médií. SNS chce tiež preveriť, kto financuje médiá na Slovensku. „Máme tu novinárov, ktorí vyrástli len na klamstvách, a ešte máme aj podozrenia, že niektorí sú platení zo zahraničia,“ vravel Danko v rozhovore pre Miriam Šramovú, ktorá sa stavia do roly novinárky ako asistentka poslanca SNS Ivana Ševčíka a vraví, že konflikt záujmov nevidí.
Hrozí, že do legislatívy prenikne aj zákaz zverejňovať niektoré informácie aj napriek tomu, že sú vo verejnom záujme, na čo upozornil denník SME.
Témou pre národniarov bola aj satirická stránka Zomri, ktorá podľa SNS podnecuje nenávisť voči politikom.
Čo plánuje SNS?
- zriadenie mediálneho úradu
- nové pravidlá na ochranu osobnosti
- licencie pre prieskumné agentúry
- nový zákon o slobodnom prístupe k informáciám
- pozmenenie práva na opravu, reklamovanie médiám
- prehľad financovania médií
- regulácia anonymných internetových diskusií
Slovensko sa v rebríčku slobody médií medziročne prepadlo. Zo 17. miesta v roku 2023 sa umiestnilo na 29. priečke, pričom podobné zákony by mohli opäť znížiť skóre.
Návrhy SNS v mediálnej oblasti sú podľa informácií denníka Postoj iba v zárodku, rokovať by sa o nich malo až po lete v auguste.
Regulácia internetových debát
Z balíka mediálnej legislatívy sa ako prvá otvorí regulácia anonymných internetových diskusií, resp. dohľadávanie a identifikácia ľudí, ktorí sa na internete nebezpečne vyhrážajú ostatným. „Ide o to, aby boli diskusie pod článkami neanonymné, aby sa ľudia ľahko dali identifikovať,“ uviedol Michelko s tým, že naďalej je o tejto legislatíve predčasné hovoriť. Nevylúčil však, že by do podateľne prišiel návrh zákona ešte tento týždeň. V piatok je uzávierka na doručenie návrhov na júnovú schôdzu.
„To asi chceme všetci, aby sme aj v internetovom priestore identifikovali ľudí, ktorí páchajú trestný čin, ktorí sa živia tým, že vyvolávajú nenávisť,“ vravel Danko.
Michelko uviedol, že legislatíva je naďalej iba v štádiu úvah. Ak by predsa len návrh zákona do konca týždňa prišiel, určite by sa podľa Michelka ešte v druhom čítaní upravoval.
Cieľom legislatívy bude prenastaviť anonymné diskusie tak, aby platforma alebo médium vedeli dohľadať diskutujúceho. Taraba napríklad povedal, že si vie predstaviť overenie prostredníctvom občianskeho preukazu.
Tému otvorili v pondelok aj na koaličnej rade, kde bol aj poslanec SNS Rudolf Huliak, ktorý pre Postoj povedal, že o kontrole anonymných statusov sa bavili práve v súvislosti so štvavou kampaňou, ktorá vyvrcholila atentátom na premiéra.
„Zatiaľ je to v diskusnej rovine koalície, akým spôsobom ošetríme anonymitu a tie zverstvá, ktoré sa tam prostredníctvom anonymných profilov šíria,“ povedal Huliak.
Spor vládnej koalície s médiami
SNS sa po vlaňajších parlamentných voľbách pridala k Smeru a začala bojkotovať vybrané médiá. Národniari nekomunikovali napríklad s denníkom SME alebo Denníkom N a ich novinárov ani nepúšťali na tlačové konferencie. Vo februári líder SNS odmietol komunikovať aj s Postojom. „Aj tak píšete, čo chcete, aj Postoj, aj Štandard. Vy ste len také falošné národné a kresťanské denníky. Držte sa,“ odpovedal Danko na jednu z otázok k prezidentskej kampani.
S vyhýbavým postojom k médiám však začal Smer, keď ešte v auguste 2023 sa odmietol zúčastňovať na politických televíznych debatách v televízii Markíza. Potom začal premiér Robert Fico označovať Markízu, Denník N, denník SME a portál Aktuality.sk za nepriateľské médiá a neskôr ho v tom nasledovali aj ďalší predstavitelia Smeru.
Situácia sa zmenila po atentáte na premiéra. Dodnes sa mal generálny riaditeľ Peter Gažík a šéf spravodajstva Michal Kratochvíl podľa vyhlásenia revoltujúcich zamestnancov „písomne zaviazať, že relácia (Na telo) bude pokračovať v slobodnej dramaturgii a s rovnakým moderátorom aj po letnej prestávke“. Podpísaní zamestnanci pritom oznamujú, že inak využijú všetky právne kroky „kolektívneho odporu, ktoré nám umožňuje zákon“.
Znie to trochu tajomne. Ale môže to znamenať všeličo. Keďže v televízii už sú aj odbory, môže sa aj štrajkovať.
Na zmier to nevyzerá, lebo za tie tri dni, ktoré mali byť lehotou, počas ktorej sa malo vedenie Markízy spamätať, ospravedlniť a povolať Kovačiča späť, sa udialo veľa vecí. Vzniklo veľa rôznych vyhlásení, petícií, podporných akcií, Demokrati boli demonštrovať aj rovno pred bránou Markízy. Vyjadrovali sa aj politici, od prezidentky až po Roberta Kaliňáka.
Eskalovalo to a k zmieru to zjavne nesmeruje. Ani Michal Kovačič nemlčal a nečkal. Dal medzitým veľký rozhovor Respektu, ktorý prebral aj Denník N - a tam porozprával veľa nepekných vecí o svojich šéfoch, aj veľa interných informácií. Zarezonovala najmä informácia, že mu bol zakázaný v debate Daniel Lipšic, lebo on je pre vlastníka televízie „červené súkno“.
Z toho rozhovoru bolo akoby jasné, že Michal Kovačič už s návratom nepočíta. Do Markízy ešte môže ísť, ale už iba ako odborársky predák. A vrátiť by sa tam mohol, len keby sa vymenilo vedenie redakcie alebo keby sa zmenil majiteľ televízie.
Zo slov Gažíka aj Kovačiča je jasné, že Markíza stojí pred štrajkom. Aj vedenie televízie už dalo jasne svoj názor. Šéf Markízy Peter Gažík v rozhovore pre Stratégie odmietol obvinenie z cenzúry a vyhlásil, že „moderátor využil vysielací čas na prezentáciu vlastných názorov, ktoré hrubo poškodzujú dobrú povesť vysielateľa, čo je v rozpore s elementárnymi žurnalistickými postupmi a etickými pravidlami novinárskej činnosti“. Gažík povedal aj to, že vysielanie „nemôže byť platformou na prezentáciu osobných pocitov novinárov a riešenie vnútorných rozhodnutí vysielateľa o vlastnej programovej štruktúre“.
Zo slov Gažíka aj Kovačiča je jasné, že Markíza stojí pred štrajkom. Denník N už napísal, že sú v nej hrdinovia aj kolaboranti. Takže tí, čo do štrajku nepôjdu, už vedia, akú nálepku budú mať. Prischne zrejme aj Zlatici Puškárovej, ktorá zaujala neutrálny postoj.
Padnú ešte všelijaké škaredé slová a obvinenia. A bude aj nejaká forma vzbury. Všetky výzvy uplynulých dní o vysielaní signálov porozumenia či upokojovania spoločnosti budú vyzerať groteskne. Jaroslav Naď na demonštrácii pred Markízou pozýval na dnes ľudí na protestný pochod proti ovládnutiu RTVS, k čomu sa pridá aj téma Markízy. Takže už ani protesty v uliciach nebudú tabu.
Vzbura v Markíze môže byť emocionálna, keďže sú jej tvárou aj celebrity, ako je napríklad Viktor Vincze. Ale nebude to zrejme taká zlomová udalosť ako v roku 1998, na to je už vplyv týchto televízií predsa len menší. Videodiskusie dnes nie sú odkázané na televízie, veď ani manželka pána Kovačiča po odchode z RTVS neostala bez práce, ale mala vlastnú a veľmi sledovanú reláciu v SME. Je tu napríklad fenomén Šimona Žďárského, ktorého kanál odoberajú tisícky ľudí a ktorého rozhovor s Erikom Kaliňákom si pozrelo 92-tisíc ľudí.
Napokon, videli sme, ako v Česku, kde pritom verejnoprávna televízia funguje slušne, vznikla internetová DVTV, a zdá sa, že sa jej darí. Možno čosi podobné vznikne aj na Slovensku, kde je zrazu viacero moderátorov bez práce.
Ak sa bude v Markíze štrajkovať, zasiahne to aj jej správy. Tie sa začali meniť už začiatkom roka, politiky v nich ubúdalo, aj konfrontácie s politikmi. Večerné správy boli najmä zmesou kriminálnych, regionálnych a sociálnych tém a užitočných informácií. Aké boli včerajšie hlavné správy na TV Markíza? Ešte sa normálne vysielalo, aj tí odbojní redaktori mali svoje príspevky. Ale bolo aj včera večer jasne vidieť, ako chce po novom nastaviť správy vedenie Markízy. Dôvodom môže byť nielen to, že sa majiteľom nepáči príliš veľa politiky, ale aj fakt, že takéto správy už pozerajú najmä diváci 55+, no a tých zaujímajú aj iné veci. Napríklad ceny potravín, sociálne témy či užitočné informácie.
Také boli aj tie včerajšie správy. Politiky bolo máličko, jedna zahraničná udalosť a z domácej scény bola len jedna výraznejšia - a to reorganizácia NAKA, ktorú ohlasuje Matúš Šutaj Eštok.
Niečo k tomu povedal minister vnútra a potom jeho slová spochybnili či skritizovali exminister Mikulec a odvolaný šéf NAKA Daňko, ktorý pracuje v mimovládke Zastavme korupciu. Z tej témy divák veľmi múdry nebol, mohol sa rozhodnúť, či verí Šutajovi Eštokovi alebo ľuďom z bývalej garnitúry.
Ale inak to bola zmes kriminálnych, regionálnych a sociálnych tém a aj takéhoto „užitočného“ spravodajstva. Prvou správou bolo to, že záchranár, ktorý uniesol na 25 hodín študentku a držal ju pod anestetikami, nebude súdený, lebo konal v nepríčetnosti. Z väzenia ho preto presunuli na psychiatriu. Veľa sme počuli a videli o povodniach, ktoré aj teraz ničia domy, a pritom ľudia podceňujú poistenie či jeho správne nastavenie. Takže sme dostali poučenie, ako dobre poisťovať svoje domy.
Dlhá bola aj správa o tom, že v Púchove už majú mestské jasle, ale napríklad v Handlovej tento projekt nevyšiel. A potom nasledovala analýza toho, ako to vyzerá so súkromnými, mestskými či štátnymi jasľami. Nechýbala anketa s mladými mamičkami, či chcú dať deti do jasiel.
Dozvedeli sme sa aj o tom, že na niektorých nemocničných oddeleniach bude v noci menej lekárov v službe, niektorí budú iba doma na telefóne, a k tomu sme si vypočuli anketu ľudí pred nemocnicou.
Nové vedenie Markízy túto cestu spravodajstva už vníma ako nepatričnú pre komerčnú televíziu.
Zvláštnou správou bola tá o „ťažkoštiavnej kampani“, ktorá bola naozaj ťažko zrozumiteľná, no vyplynulo z nej aj to, že cena cukru by sa mala udržať pod jedným eurom. Bola aj správa o samozbere zemiakov pri Trnave a anketa so samozberačmi, čo budú s tými zemiakmi robiť. A ešte sme sa dozvedeli o tom, že kúpalisko vo Vranove bude tohto roku v prevádzke, no jedno z kúpalísk v Košiciach pustne.
Martina Töröková má aktuálne v spravodajstve seriál o študentoch, ktorí sú v zahraničí na programe Erasmus, tentoraz bola s jedným medikom v Lotyšsku. Je to taká príjemná reportáž, videli sme aj moderný kampus prepojený s nemocnicou, len záver nepotešil, ani tento medik sa neplánuje vrátiť na Slovensko.
Bizarnosťou na záver bol „zvukový kúpeľ“, ktorý svojim klientom poskytuje Barbora Švidraňová, nežná ezoterická duša a rockerka zároveň.
Markíza začala v niečom pripomínať spravodajstvo TV JOJ, no tam robia regionálne správy už od začiatku, tak to bolo nastavené, preto je to tam autentickejšie, pútavejšie - a navyše Jojka dáva kriminálne správy do zvláštnej relácie, takže už toho nie je veľa v hlavných správach. Mimochodom, včera mala TV JOJ ako prvú správu zasadnutie bezpečnostnej rady štátu.
Markíza je už iná, nie sú tam často politické kauzy, ktoré markizáci zväčša preberali od investigatívcov z iných médií a pred kamerami s nimi tvrdo konfrontovali politikov, áno, aj ich naháňali a tlačili do vyjadrení na obraz. To bola akási ich špecialita. Aj vďaka tomu potom niektoré „kauzy“ nabrali silnejšiu publicitu a pre investigatívcov z iných médií bolo dôležité, že televízia ťahala ich kauzy ďalej. No je možné, že pre diváka 55+ to už bolo aj menej zrozumiteľné či nezaujímavé.
Nové vedenie Markízy túto cestu spravodajstva už vníma ako nepatričnú pre komerčnú televíziu a vytýčilo iné cesty, ako si udržať diváka a ako stiahnuť svoje médium z tuhého politického súboja.
Dnes sa teda ukáže, čo bude s Markízou ďalej, keďže 112 ľudí dalo vedeniu ultimátum. Čo bude po jeho uplynutí.
Rada pre mediálne služby udelila súhlas s vlastníckou zmenou v TV Markíza, rovnako zrušila autorizáciu na vysielanie projektu Bielik online. „Rada udelila predchádzajúci súhlas s prevodom 100-percentného podielu na základnom imaní vysielateľa programov a online médií TV Markíza na spoločnosť TV Nova a CME Media Enterprises B. V.,“ informovala Michelčíková.
Z podozrenia na rovnaký delikt RpMS začala správne konanie voči poskytovateľovi AVMS patriacich k online projektom vydavateľa denníka Pravda.
RpMS zastavila správne konanie vedené voči Rádiu Infovojna a a jej internetovému vysielaniu v súvislosti s možným nezabezpečením objektívnosti a nestrannosti spravodajského programu a programu aktuálnej publicistiky. „Dôvodná pochybnosť o osobe vysielateľa Rade neumožňuje pokračovať v predmetnom správnom konaní proti účastníkovi konania Info Vojna o. z.,“ vysvetlila hovorkyňa RpMS. „Rada pristúpi k analýze ďalšieho postupu voči spoločnosti LiXonite Communications LLC so sídlom v Delaware, USA, ktorá je domnelým poskytovateľom služby Rádio Infovojna, a to bez príslušného oprávnenia na jej vysielanie,“ dodala.
Rada na stredajšom zasadnutí takisto začala správne konanie voči vysielateľom Top Rádio, Rádio Mária a Mirjam Rádio z dôvodu možného nevyužívania pridelených frekvencií či povolených parametrov pridelených frekvencií. Stanici Rádio v Nitre za nevyužívanie frekvencie v Leviciach uložila sankciu vo forme upozornenia na porušenie zákona.
Rovnako začala správne konanie voči televízii TA3 z dôvodu možného porušenia povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského, respektíve publicistického programu. Podnety sa týkajú príspevku P. Kažimír: Ide o vykonštruovaný proces v programe Ranné správy z 29. mája a programu Téma dňa z 5.