Územie európskeho významu Šúr sa nachádza na kontakte pohoria Malé Karpaty a Podunajskej nížiny, predstavuje jedinečný prírodný komplex s bohatou históriou a biodiverzitou. Predstavuje posledný zachovaný fragment šúrov - močaristých lesov v oblasti medzi Bratislavou, Modrou a Bernolákovom, ktoré boli v historickej dobe zlikvidované, a zároveň je najrozsiahlejším lesom svojho typu v strednej Európe. Jadro tvorí porast slatinného jelšového lesa.
Slatinný jelšový les Šúr.
Vznik a charakteristika územia
Vplyvom tektonických pohybov a akumulačnou činnosťou niekdajšej ramennej sústavy Dunaja vznikla terénna depresia, z juhu zahradená dunajskou Bernolákovskou terasou, ktorá kumuluje vody pritekajúce z Malých Karpát. Podložie je prevažne nepriepustné, tvorené hlavne ílmi, ílovitými hlinami alebo zaílenými štrkmi. Prevažná časť lokality má preto charakter periodickej mokrade, maximálna výška vody je dosahovaná v jarných mesiacoch.
Okolie jelšového lesa tvoria najmä botanicky významné zamokrené lúky a bývalé pasienky. V južnej časti sa nachádza komplex dubovo-brestovo-jaseňového lužného lesa (Panónsky háj) a zvyšok bývalých pasienkov s charakterom slaniska. Šúr bol ako jedna z prvých troch lokalít Slovenska zapísaný do zoznamu medzinárodne významných mokradí podľa Ramsarskeho dohovoru.
V minulosti bolo územie čiastočne odvodnené, najmä vybudovaním Šúrskeho kanála v rokoch 1941-1943, ktorý zachytáva väčšinu povrchovej vody pritekajúcej z Malých Karpát. Napriek týmto zásahom si Šúr zachoval svoju jedinečnú hodnotu.
Náučný chodník Prírodné klenoty Šúru
V západnej a južnej časti územia je vybudovaný náučný chodník. Náučný chodník Prírodné klenoty Šúru začína v Svätom Jure pri Šúrskom rybníku, konkrétne pri moste cez Šúrsky kanál. Má dĺžku približne 4,1 km a prechod trvá približne 1 hodinu. Na oboch koncoch trasy sú úvodné informačné panely a medzi nimi je 6 tematických panelov. Trasa náučného chodníka vedie nenáročným terénom, pričom prekonáme vzdialenosť 3 km s nulovým prevýšením.
Mapa náučného chodníka Prírodné klenoty Šúru.
Náučný chodník prechádza prevažne Panónskym hájom, jedna vetva chodníka zachádza na okraj slatinného jelšového lesa. Na trase sa turista zoznámi s prírodnými hodnotami chráneného územia, ich stavom a vývojom v uplynulom období. Zaujímavosťou je aj dokumentácia historických udalostí v rezervácii a ich konfrontácia so súčasnosťou.
Zastávky na náučnom chodníku
- Šúrsky rybník - prvá zastávka náučného chodníka Prírodné klenoty Šúru.
- Na odbočke k druhej zastávke náučného chodníka Prírodné klenoty Šúru na okraji samotného Šúru hneď pocítime mäkkosť rašelinového podkladu.
Na náučnom chodníku Prírodné klenoty Šúru treba pre hojný výskyt užoviek (hladkej a stromovej v Panónskom háji a obojkovej a fŕkanej pri Šúrskom rybníku) dávať pozor pod nohy.
Biodiverzita územia
Vzhľadom na rôznorodosť biotopov územia Šúru je aj fauna tohto územia druhovo veľmi pestrá. Periodické tône jelšového lesa vytvárajú vhodne podmienky pre život vodných živočíchov. Bohatá je najmä fauna vodných bezstavovcov, napríklad vzácne a ohrozené vodné slimáky alebo rôzne druhy kôrovcov (štítovce, žiabronôžky). Vyskytujú sa tu mnohé druhy hmyzu ako napríklad bystruška bažinná, roháč veľký, fúzač veľký či vidlochvost ovocný.
Jelšový les je v jarných mesiacoch významným biotopom pre rozmnožovanie obojživelníkov, najmä skokana štíhleho, skokana ostropyského a mloka dunajského. Z ďalších stavovcov tu žije napríklad čík európsky, užovka stromová, bocian čierny, orol kráľovský, kaňa močiarna či rybárik riečny. Z cicavcov je tu početná srnčia a diviačia zver, bežné sú aj kuny a líšky. Z Malých Karpát schádza do jelšového lesa aj časť jelenej populácie.
Našli sa tu dokonca živočíšne druhy nové nielen pre Slovensko, ale pre vedu vôbec. V roku 1972 to boli pijavice - Batracobella slovaca - a v roku 1991 vošky Somaphis bratislavensis.
Ohrozenie územia a ochranárske aktivity
Obrovská výstavba domov v Čiernej Vode, časti obce Chorvátsky Grob, sa dnes na niektorých miestach takmer dotýka chráneného územia. Obyvatelia bežne vidia bociany čierne, po záhradách im skáču skokany hnedé a na chodníkoch medzi domami možno zazrieť salamandru škvrnitú, mnohí prišelci z mesta však zrejme neboli na intenzívnu blízkosť prírody pripravení.
Pripravovaný projekt s názvom Šúrske lúky zaberie 410 518 štvorcových metrov, z ktorých väčšinu tvorí orná pôda. Súčasťou novej obytnej štvrte je aj pešia promenáda, park, obchody či viac ako tisíc parkovacích miest.
Investor tvrdí, že chránené územie nie je ohrozené. S tým však nesúhlasia obyvatelia, ktorí spísali proti výstavbe petíciu Za záchranu prírodnej rezervácie Šúr, pod ktorú sa podpísalo už viac ako 5-tisíc ľudí.
Časť hája sa v roku 2018 vyčistila od náletových drevín, na projekte sa podieľalo Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Správa CHKO Malé Karpaty a mesto Svätý Jur. Sú tu už pripravené ploty na pastvu dobytka.
Doprava v okolí
Do oblasti Panónskeho lesa a Šúru sa dá dostať aj verejnou dopravou:
- Autobus:
- Bus 520: Bratislava => Pezinok, Nemocnica
- Bus 599: Bratislava => Modra
- Bus 531: Bratislava => Limbach
- Bus 540: Zochova chata => Bratislava
- Bus 506: Bratislava => Horné Orešany
- Vlak:
- Train R 7xx Bojnice: Prievidza => Bratislava
- Train IC 5xx: Bratislava => Košice
- Train Ex 6xx Tatran: Košice => Bratislava
- Train Ex 6xx Tatran: Bratislava => Košice
- Train R50: Trnava - > Bratislava hl.st.