Koniarek Fontána a História Františkánskeho Kláštora v Trnave

Trnava, známa aj ako Malý Rím, sa môže pýšiť početnými sakrálnymi a historickými stavbami. Banská Bystrica patrila k strategicky veľmi významných mestám v Uhorsku. Po roku 2010 bola vybudovaná fontána v centre mesta na Námestí Františka Wisnera v blízkosti môjho rodiska.

Začiatok histórie fontány siaha až do 17. storočia. Fontána - žena s krčahom (Františkánske námestie) z roku 1804. Obnovili ju v 90. rokoch 20. storočia s kópiou sochy pravdepodobne z pieskovca. V dolnej časti námestia sa nachádza fontánka na pitie asi z 80. rokov 20. storočia.

Františkánsky kláštor a kostol sv. Jána Krstiteľa (Františkánske námestie) pozostáva z väčšieho kostola (A), niekoľkých kaplniek a kláštora. Kostol vznikol na prelome 12. a 13. storočia ako súčasť kláštora, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1243. Jezuitský kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Františkánske námestie) bol pôvodne postavený nemeckými protestantmi v roku 1638. Pred vstupom do kláštora je umiestnená malá baroková kalvária (úvodný obrázok) z roku 1796, renovovaná v roku 1972.

Kostol je svojím pôvodom najstarším banskobystrickým kostolom (úvodný obrázok), (B), (C). Nazýva sa aj hradný, lebo bol súčasťou mestského hradu.

V priebehu stáročí prešlo mestské opevnenie Košíc komplikovaným vývojom a má veľa stavebných etáp. Mesto Prešov si budovalo pás ochranných hradieb okolo 2. polovice 14. storočia. Stavanie opevnenia trvalo veľmi dlho až do 30. rokov 15. storočia. Opevnenie vzniklo v rokov 1260 až 1290. Postavené bolo z lomového kameňa. Neskôr bolo viackrát prestavované, hlavne bašty a brány.

Už v 13. storočí začali si obyvatelia Trnavy stavať okolo mesta opevnenie a postupne ho zdokonaľovali. Kameň do základov dovážali z Malých Karpát. Múry, veže a bašty stavali z tehál, ktoré pálili v mestských tehelniach. Potrebnú hlinu na tehly získali pri kopaní priekop. Vodu do nich napúšťali z umelo vybudovaného rybníka a z Trnávky.

Štvorpodlažné hranolové veže so štvorcovým pôdorysom (asi 8 x 8 m) boli vymurované z tehál. Takmer dva metre hrubé steny z pálených tehál neboli omietnuté, ale upravené tzv. škárovaním. Do veží sa vstupovalo na úrovni druhého podlažia. V stene orientovanej k mestu na horných podlažiach osvetľovalo interiér väčšie okno. Na prednej a bočných stenách bývala veľká štrbinová strieľňa, na úrovni piateho podlažia bola veža ukončená cimburím.

Do mesta sa vchádzalo štyrmi bránami. Ku každej zo štyroch mestských brán viedol most ponad vodnú priekopu. Pri vyústení Jerichovskej ulice do dnešnej Rybníkovej ulice stála Malženická brána, na konci Halenárskej ulice pri klariskom kláštore zasa Lovčická brána. Na konci Hlavnej ulice pri okresnom súde bola Dolná (Lautenburská) brána. Horná brána (Stulpurcherská) bola na konci Štefánikovej ulice pri Zelenom kríčku.

V 15.-16. stor. vyplnili prieluky medzi ozubením cim­buria na hradbách, baštách a vežiach zväčša hákovnicovými strielňami trojuholníkového tvaru alebo smol­nými nosmi, ktoré sa v pravidelne striedali. Pred Dolnou a Hornou bránou vybudovali pre ich do­konalejšiu ochranu pravouhlé barbakany. Lovčickú bránu s predbráním z 15. stor. neskôr zamurovali a v hradbách dodatočne urobili tri bránky pre peších. V 18. storočí pri zániku obrannej funkcie hradieb za­čali k ich vnútornej stene pribudovávať menšie objek­ty, alebo hradby rozoberať ako stavebný materiál.

Pravdepodobne z dôvodov nedostatočnej šírky pre komunikácie zbúrali v 19. V r. 1820 Hornú i Dolnú bránu zbúrali. Pre chodcov slúžili dve bránky (fortne). Jedna z nich v podstate slúži aj dnes, lebo dá sa ňou prejsť od farského kostola k poliklinike. V pôvodnej podobe dnes môžeme vidieť ešte výpadovú bránku, a tú v promenáde neďaleko evanjelického kostola. V žiadnych prameňoch sa nehovorí, či sa Tatári dostali do mesta. Alebo ho obišli, alebo sa im ubránilo.

Do Trnavy sa pred Turkami v r. 1543 presídlil ostrihomský arcibiskup a kapitula. A práve kardinál Peter Pázmaň v Trnave založil v r. 1635 univerzitu. Spočiatku mala iba filozofickú a teologickú fakultu, ale v r. 1666 bola zriadená aj právnická fakulta a svoju činnosť začala 7. novembra 1770 aj lekárska fakulta. Na Trnavskej univerzite študovali Slováci, Česi, Maďari, Nemci, Chorváti, Rumuni i Poliaci.

Komplex univerzitných budov na Univerzitnom námestí tvorilo jezuitské kolégium v širšom zmysle slova. Boli tu priestory pre filozofickú i teologickú fakultu i priestory pre jezuitskú komunitu. Univerzitu totiž viedli jezuiti až do jej poštátnenia v r. 1770. Univerzita si tu vybudovala aj kníhtlačiareň, knižnicu a hvezdáreň, ba mala aj vlastnú botanickú záhradu i lekáreň.

V. Jankovič vo svojej štúdii Budovy Trnavskej univerzity - národná kultúrna pamiatka o tomto kolégiu o. i. píše: „ je nesporné, že komplex jezuitského kolégia univerzity so svojimi rozmermi a zariadeniami (vodovod, kanalizácia, komíny, kúrenie) predstavoval jeden z najväčších stavebných počinov a výtvorov 17. a 18.

Najstaršou z univerzitných budov je Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa. Pôvodne tu stál gotický chrám, zasvätený tomu istému svätcovi. Spravovali ho dominikáni a nakoniec dominikánky. Arcibiskup Pázmaň počítal s tým, že aj chrám bude patriť do komplexu univerzitných budov. Pre skoro havarijný stav tohto chrámu prišlo rozhodnutie zbúrať ho a na jeho mieste postaviť nový a tiež ho zasvätiť sv. Jánovi Krstiteľovi.

So stavbou chrámu sa začalo v r. 1630. Jeho projektantom bol Talian Majster Antonio. Pretože univerzitu mali viesť jezuiti, aj tento chrám bol postavený podľa vzoru najväčšieho jezuitského chrámu Il Gesu v Ríme. Vedenie stavby neskôr prevzal ďalší Talian - Pietro Spazzo. Na stavbu okrem arcibiskupa výrazne finančne prispel uhorský palatín gróf Mikuláš Esterházy.

Pôdorys, priečelie i členenie hlavného oltára zachovávajú si ešte znaky renesancie, ale v jeho bohatej výzdobe interiéru ozýva sa už nastupujúci barok. Chrám je prvou stavbou raného baroka na Slovensku. Na valenej klenbe s lunetami sú namaľované výjavy z posledného obdobia života sv. Jána Krstiteľa až po jeho násilnú smrť. Ich autorom je E.J. Gruber. Na freskách vidno znaky benátskej školy. Šesť bočných kaplniek je otvorených vysokými arkádami.

Slávnostná posviacka chrámu bola po ukončení murárskych prác už v roku 1637. S ňou spojené slávnosti trvali ešte tri dni. Až v r. 1640 bol hotový aj hlavný oltár. Práve vtedy bolo 100. výročie založenia jezuitskej rehole. Oltáre a drevené sochy v chráme, ako i kazateľňa boli dielom viedenského rezbára Jána Baltazára Knilllinga a jeho pomocníka trnavského rezbára Víta Štadlera. Hlavný oltár je drevený.

Zhora nadol vidíme na ňom tri obrazy, viažuce sa k sv. Jánovi Krstiteľovi. Na hornom a najmenšom z nich je zobrazená návšteva Panny Márie u svojej príbuznej Alžbety. Pod týmto je o niečo väčší obraz so scénou narodenia tohto svätca. Hlavný a najväčší obraz zobrazuje krst Krista v Jordáne. Až v hornej polovici tohto obrazu pri zobrazení anjelov je vidno jeden z typických znakov baroka - pohyb.

Na tomto oltári je veľa sôch, ktoré tiež ešte nie sú typicky barokové, ale doznieva tu renesancia. Sochy sú veľmi premyslene usporiadané. V spodnom rade vidíme postavy zo Starého zákona, a to v nadživotnej veľkosti. Sú to Melchizedech, Mojžiš a sv. Pavol, teda postavy z Nového zákona, ale aj sv. Mikuláš a sv. Augustín. V ďalšom rade smerom nahor stoja sochy, zobrazujúce svätcov z jezuitskej rehole: sv. Stanislava Kostku, sv. Ignáca Loyolského, sv. Františka Xaverského a sv. Alojza.

Po oboch stranách obrazu ešte stoja tu sochy v tých časoch na juhozápadnom Slovensku veľmi obľúbených svätíc - sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory. V hornej časti oltára sediace postavy zobrazujú štyroch evanjelistov a stojace zasa svätcov z uhorských kráľovských rodín. Vidíme tu teda sochy sv. Imricha, sv. Štefana, sv. Ladislava a sv. Alžbety. V polkruhu celkom hore je sv. Juraj, sv. Margita Antiochijská, sv. Margita Uhorská, sv. Martin.

Na najvyššom bode poloblúka stojí socha Panny Márie, patrónky vtedajšieho Uhorska. Postavy sôch poznáme podľa atribútov, napr. sv. Petra podľa kľúčov a sv. Istou zvláštnosťou chrámu je dvojstupňový chór a na stenách presbytéria sú zavesené mortuáriá - posmrtných štítov rodiny Esterháziovcov a Očkaja. DIVO IOANNI BAPTISTAE P. D. S. COMES NICOLAVS EZTERHAZI R. H. Tieto mortuária palatína Esterházyho, jeho synov, ako aj členov rodiny sú uložené po oboch stranách presbytéria, na každej strane štyri.

Najuznávanejšiu osobnosť sveta, hlavu katolíckej cirkvi - Svätého Otca Jána Pavla II. privítali zvonením všetky trnavské zvony a obyvatelia mesta 11. septembra 2003. Prvý raz vo svojej histórii vítal malý Rím takú významnú návštevu. Davy ľudí lemovali ulice, ktorými prichádzal pápež ku Katedrálnemu chrámu sv. Jána Krstiteľa. Tu ho privítal primátor mesta a v chráme otec arcibiskup Mons. Ján Sokol okrem iného aj týmito slovami: „Zo srdca ďakujem, že ste prišli z veľkého Ríma do nášho slovenského Ríma.“ Svätý Otec potom chvíľu zotrval v modlitbe pred milostivým obrazom Panny Márie Trnavskej, ktorý sem pri tejto príležitosti priviezli z Dómu sv. Mikuláša. Aj svet sa vtedy opäť dopočul o Trnave, pretože tu bolo prítomných niekoľko desiatok domácich i zahraničných novinárov.

Arcibiskupský palác bol postavený v roku 1562 na starších základoch niekoľkých farských domov. Neskôr boli pristavané dvorové krídla a miesto pre archív a knižnicu. Iba právnická fakulta nemala svoju vlastnú budovu. Kánonické právo prednášali jezuiti v priestoroch filozofickej a teologickej fakulty, ale občianske (civilné) právo svetskí profesori v budove arcibiskupskej knižnice. Je to budova medzi farským kostolom a arcibiskupským palácom. V r.

Univerzitní študenti bývali v burzách, konviktoch a v seminároch, ktoré sú na ulici Jána Hollého a na začiatku Halenárskej ulice. Ako prvá z týchto budov je na roku Hollého a Invalidskej ulice Adalbertínum (burza sv. Vojtecha). Založil ju P. Pázmaň v r. 1619 pre chudobných študentov jezuitského gymnázia. Neskôr ju rozšírili a nadstavili. Budova stále slúži školským potrebám.

Seminarium rubrorum (seminár červených klerikov) bol generálnym seminárom pre celé Uhorsko. V roku 1649 ho založil arcibiskup Juraj Lippai pre uhorských bohoslovcov. Pomenovanie dostal podľa toho, že jeho seminaristi nosili červené reverendy. Od r. 1853 v ňom sídli gymnázium. Baroková budova bola v roku 1914 zvýšená o jedno poschodie, fasáda dostala novú renesančnú úpravu. Nezachoval sa však pôvodný erb zakladateľa. Terajší erb nad portálom bol osadený po roku 1912 a patrí ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi kardinálovi Csernochovi (1852 - 1927).

Marianum (Mariánsky seminár) - mala podobný vývoj. Postavená bola v r. 1666 - 1700. Od roku 1853 tiež patrila gymnáziu a z jej uličnej fasády aj tu zostal ako pôvodný iba ranobarokový portál s erbom zakladateľa Juraja Selepčéniho a sochou Panny Márie. Na budove je pamätná tabuľa Štefana Moyzesa, banskobystrického biskupa a prvého predsedu Matice slovenskej. Bola v ňom jedna z univerzitných divadelných sál. Začiatkom 20. storočia po radikálnej prestavbe vznikla na prvom poschodí veľká spoločenská sála. Mikuláš Schneider - Trnavský v nej premiérovo uvádzal viaceré svoje diela.

Poslednou univerzitnou budovou na Hollého ulici je Šľachtický konvikt. Mária Terézia ho dala postaviť v r. 1747 - 1754. V tejto krásnej barokovej budove po zrušení reholí u nás bol vojenský útvar kpt. Nálepku. Až teraz však opäť táto budova slúži účelu primeranému jej historickej i umeleckej hodnote. Po svojom prvom príchode do Trnavy vybudovali jezuiti na rohu Hollého ulice a Ulice M. Sch. Trnavského v rokoch 1561 - 1567 kolégium; nedokončená budova však zhorela.

Pôvodný šľachtický konvikt, ktorý stál na Kapitulskej ulici, založil v roku 1619 ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň. V roku 1624 ho premenil na dobre dotovaný seminár. V polovici tridsiatich rokov 17. storočia kalčský arcibiskup Ján Telegdy daroval semináru svoj dom na Hollého ulici. Starú budovu v rokoch 1747 - 1754 na príkaz cisárovnej Márie Terézie nahradila novostavba podľa viedenského palácoveho vzoru, ktorá bola najväčšou neskorobarokovou stavbou v Trnave.

Budova bola postavená z rôznych základín v sume 130 tisíc zlatých. Projekt a výstavba objektu boli realizované pod kontrolou Viedenskej stavebnej komory. Šľachtický konvikt je honosný, štvorkrídlový, dvojtraktový a trojpodlažný palác. Jednotlivé podlažia boli pôvodne riešené podľa účelu, ktorému mali slúžiť - hospodárske priestory, izby pre študentov a veľké spoločenské a reprezentačné miestnosti. Na chodbách, schodiskách a v refektári bola uplatnená barokovo-rokoková štuková výzdoba. Hlavné uličné priečelie malo pôvodne tri vstupy - jeden hlavný a dva jednoduché, ktoré plnili hospodársky účel (jeden z nich je v súčasnosti zamurovaný).

Až do roku 1777 budova slúžila Trnavskej univerzite ako internát pre šľachtických študentov. Po odsťahovaní univerzity do Budína využívala palác striedavo cirkev a vojsko. V rokoch 1919 - 1936 v budove sídlil Kňazský seminár sv. Cyrila a Metoda. Po jeho presťahovaní do Bratislavy tu sídlil Malý seminár a umiestnený tu bol aj internát pre žiakov, ktorý spravovali saleziáni. V päťdesiatych rokoch 20. V budove až do roku 1990 sídlili kasárne. V krátkom vyčnievajúcom piatom krídle budovy je umiestnená Kaplnka Sv. Kríža. V literatúre sa často nesprávne uvádza ako Kaplnka sv. Jána Evanjelistu. Kaplnku zdobia nástenné maľby a iluzívna freska z roku 1758 od Vavrinca Musingera. Námetom sú scény zo Zjavenia sv. Jána Evanjelistu. Pôvodné zariadenie kaplnky sa nezachovalo. Široká báň kupoly nad kaplnkou konviktu spolu s vežami Baziliky sv. Viedenský cestovateľ Jozef Krickel, ktorý v tridsiatich rokoch 19. Spracoval: PhDr. DZURŇÁKOVÁ, Z.: Komplex univerzitných budov v Trnave. In: Dejiny Trnavskej univerzity 1635-1777, 1992-2010. Editori: J. Šimončič a A. Hološová. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2010, s. JANKOVIČ, V.: Budovy Trnavskej univerzity. In: Monumentorum tutela. Ochrana pamiatok 13. Bratislava : Obzor 1988, s. Dejiny Trnavy. Zostavili: J. Šimončič a J. Watzka. Trnava 1238 - 1938. ŠIMONČIČ, J.: Mojej Trnave. K dejinám Trnavy a okolia. ŽUFFOVÁ, J.: Obnova univerzit. budov v Trnave. In: Trnavská univerzita 1635 - 1777. Zostavil: J. Šimončič. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, 1997, s.

Hneď vedľa, ale už na Halenárskej ulici, je Stephaneum (seminár sv. Štefana). Budova mierne lichobežníkového tvaru s vnútorným dvorom vznikla spojením 4 budov, ktorých fasády boli zjednotené v rokoch 1723-1724 po ukončení moru, ktorý zasiahol Trnavu. Optické rozčlenenie fasády toto spojenie naznačuje aspoň farebným odlíšením, ktorého logika bude viac zrejmá až po ukončení rekonštrukcie západnej fasády zo strany Halenárskej ulice, ktorou rekonštrukcia pokračuje. Severná fasáda je 14 - osová. Dve okná sú zamurované. Na okenných otvoroch na prízemí je zachovaných 12 plochých kovaných prevliekaných mreží. Fasáda je horizontálne členená rímsou, na prízemí je rustika.

Stephaneum je dvojpodlažný celopodpivničený štvorkrídlový palác so stredným zatvoreným dvorom, okolo ktorého vedie spojovacia chodba. V budove sa nachádza i kaplnka zaklenutá kupolou a vyzdobená freskami. Autorom maliarskej výzdoby je J. I. Cimbal. Stropy paláca sú pokryté ozdobnými štukami. Palác bol postavený ako súčasť areálu univerzitných budov v roku 1724 podľa projektov neznámeho viedenského autora z okruhu známeho architekta J. L. Hildebrandta. Podľa slov Mgr. art. Juraja Puškára „ide o príklad neskorobarokovej až rokokovej palácovej architektúry mestského typu s architektonickým prevedením výnimočných kvalít.“

V rokoch 1724-1850 tu sídlil Seminár sv. Štefana založený arcibiskupom Mikulášom Oláhom. Palác bol vybudovaný z darov Štefana Koháryho, kanovníka Méreyho a vikára Spáczayho. Od roku 1886 tu bol zriadený katolícky chlapčenský sirotinec, po roku 1945 bol využívaný ako detský domov. V roku 1995 bol objekt uzavretý až do roku 2007, kedy sa začalo s rekonštrukciou. Stephaneum dostalo novú strechu, v súčasnosti je však budova neobývateľná, potrebuje komplexnú rekonštrukciu.

Klasicistická dvojpodlažná budova fakulty ktorú postavil v rokoch 1770 - 1772 staviteľ J. Hausmann. Po odchode Trnavskej univerzity bola v budove Kráľovská akadémia. Po obnovení Trnavskej univerzity tu sídli Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Na rohu budovy je socha sv. Ako posledný objekt národnej kultúrnej pamiatky Univerzitné budovy v Trnave je Oláhov seminár. Stojí na Mikulášskom námestí a postaviť ho dal pred r. 1566 arcibiskup Mikuláš Oláh. Po poslednej obnove budovy v r.

Dóm sv. Mikuláša, o ktorom môžete počuť aj ako o Bazilike sv. Mikuláša či Hrubom kostole. Nahliadnite do vnútra a nechajte sa očariť umeleckými dielami a jej históriou. Začiatky tejto sakrálnej pamiatky siahajú až do 11. storočia. Kostol bol postavený na najvyššom bode Trnavy, v mieste vtedajšieho stredovekého trhoviska. Nakoľko sa Trnava stávala čoraz väčšou, v 14. storočí sa mesto rozhodlo vybudovať nový chrám v gotickom štýle. Významný posun nastal v 16. storočí kedy sa Trnava stala sídlom ostrihomského arcibiskupa. Po...

Tabuľka: Prehľad univerzitných budov v Trnave

Františkánsky kostol v Trnave

Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave

Mariánsky stĺp v Trnave

tags: #koniarek #fontana #frantiskansky #klastor