V tomto článku sa pozrieme na význam chvály v kontexte viery a na to, ako chvála vytvára priestor pre Božiu prítomnosť a transformuje životy veriacich. Preskúmame, ako chvála môže byť životným štýlom a ako môže ovplyvniť naše vzťahy s Bohom a s ostatnými.
Žalm 23: Pán je môj pastier, nič mi nechýba.
Význam chvály
Chvála je spôsob modlitby, kde sme s Bohom tak úzko spätý, a tak blízko pri ňom, že sa stáva modlitbou, ktorá už nie je na ľudských pravidlách, ale na Božích. Chvála patrí presne do tejto roviny intimity, do tejto hlbiny, ktorú je veľmi ťažké ľudskou rečou opísať. Je ťažké o chvále hovoriť, ak do nej nevojdeme. Chvála je typom modlitby, počas ktorej je náš duchovný zrak silne upretý na Boha.
Pri chvále patrí naša pozornosť v prvom rade Bohu. Celá naša myseľ a celá naša duša je ním naplnená. On je tým, ktorý sa dokáže vysporiadať s našimi nedokonalosťami, slabosťami, hriechmi. On je tým, ktorý rieši naše problémy. Nedokážeme to my našimi silami, ale On prostredníctvom svojej moci.
Žalmy ako príklad chvály
O chválach máme jednu super knihu - Žalmy. Autorom väčšiny z nich je kráľ Dávid, ktorý v nich často hovorí, aký Boh je, a čo preňho chvála znamená. Keď chválime Boha, vyslovujeme slová o tom, aký je môj Boh. To by mohla byť definícia chvály. Slová chvály pochádzajú z Biblie, ktorá nám hovorí o tom, aký Boh je. Ak si denne čítame Bibliu, stále v nej nachádzame množstvo vecí, ktorými môžeme Boha chváliť.
Vo chvíli, keď začnem chváliť, vytváram Bohu v mojom srdci trón, na ktorom je prítomný ako vládca môjho života. Takže keď chválim, Boh je v mojom srdci. Toto nezávisí od našich pocitov. Naše pocity môžu byť úplne odlišné. Neplatí pravidlo, že vždy sa cítime super, keď sme na chválach.
Boh totiž nechce, aby naša viera stála na pocitoch. Naša viera má stáť na Božom Slove. Ak my vyslovujeme tieto slová, slová chvály, v duchovnej oblasti sa dejú veľké veci. Sú to veci, ktoré teraz nevidíme, no raz sa v nich budeme kochať. V Biblii stojí: „Teraz vidíme ako v zrkadle, raz uvidíme tvárou v tvár." Raz sa dozvieme, čo všetko sa presne dialo, keď sme chválili Boha.
Uctievanie Boha môže mať mnoho podôb.
Chvála ako životný štýl
Boha je potrebné chváliť aj mimo zhromaždenia. Chvála by sa mala stať naším životným štýlom. Neznamená to neustále opakovať: „Chválim ťa, Pane! Chválim ťa, Pane! Chválim ťa, Pane!..." Znamená to, že by sme mali žiť na chválu Boha, prežívať s Ním náš každodenný život.
Svojím životom hovoríme, či Boha milujeme alebo nie. Kamkoľvek ideme, mali by sme ísť s Ním a žiť ako Jeho veľvyslanec na tejto zemi. Je nemožné prežiť týždeň bez Boha, a potom prísť na chvály a chcieť, aby ma On okamžite naplnil svojím Duchom a konal vo mne veľké veci. V takom prípade nemôžem Bohu úprimne spievať v zhromaždení piesne o tom, že ho milujem, a že je Pánom môjho života.
Šaul a Dávid: Dva prístupy k chvále
Duchovné dôsledky rôznych prístupov môžeme vidieť na dvoch postavách Starého zákona - Šaulovi a Dávidovi.
- Šaul chodil na chvály, no nebol tam stále. V Božej prítomnosti nezotrval. Svoj život postupne prestal žiť na chválu Boha, a tak ho Boh nahradil Dávidom.
- Dávid žil v chvále neustále. Bolo mu úplne jedno, čo si o ňom ľudia myslia. Pre neho existoval len jeho Boh. Aj keď urobil chyby, okamžite utekal do Božej prítomnosti.
Dávid, ten žil v chvále neustále. Bolo mu úplne jedno, čo si o ňom ľudia myslia. Pre neho existoval len jeho Boh. Neskôr to, podobne ako Šaul, poriadne pokazil. Na rozdiel od Šaula však okamžite utekal tam, kam bol zvyknutý chodiť - do Božej prítomnosti, kde prosil Pána: „Čokoľvek spravíš, potrestaj ma, len mi neber svojho Svätého Ducha," a Boh sa nad ním nakoniec zmiloval.
Sedem biblických skutočností o chvále
Pred Bohom stojíme ako Božie deti a chválou uznávame Božiu veľkosť. V žalme 48,2-3 sa píše: "Veľký je Pán a hoden každej chvály v meste nášho Boha. Je to svätý vrch, prekrásne návršie, je celej zemi na radosť." Nikdy nemôžeme vyčerpať moc a možnosti chvály - čím viac Boha chválime, tým viac uznávame Jeho veľkosť.
| Žalm | Skutočnosť |
|---|---|
| Ž 22,4 | Keď chválim Boha, ponúkam mu trón zo svojej chvály, nech zaujme svoje miesto ako Kráľ. Moja chvála Ho priam núti prísť a byť prítomný na tróne. |
| Ž 106,47 | Chvála prináša ľudu úplné víťazstvo. Keď Boha chválime, triumfujeme, neprosíme o víťazstvo, oslavujeme skutočnosť, že už zvíťazil. |
| Ž 30,12-13 | Keď nás Boh vyslobodí zo zármutku, má to určitý cieľ, aby mu naša sláva vzdávala chválu. Naša sláva - t.j. naša duša a naše ústa. |
| Iz 61,3 | Pokiaľ nechcete byť v depresiách a nechcete, aby vám satan prichádzal so svojimi neblahými predtuchami a zlými myšlienkami, oblečte si odev chvály, potom sa k vám ani nepriblíži. Diabol totiž nenávidí, ak chválime Ježiša. |
| Hebr 13,15-16 | Chvála je obeta. Niečo nás to bude stáť, nie je to vždy ľahké, najdôležitejšie je chváliť Pána práve vtedy, keď do toho máme najmenšiu chuť. Práve vtedy je pre Boha najcennejšia, keď nás to veľa stojí, keď sa nám zdá, že všetko je proti nám; treba ísť vo viere. |
| Ž 8,2-3 | Chvála je duchovnou zbraňou. Dokonalá chvála Božieho ľudu - tejto nič neodolá; žalmista uvádza príklad: dojčence a nemluvňatá - najslabšie a najzraniteľnejšie stvorenia. Dokonca oni sa stávajú nástrojom Božej moci, keď chvália , a tak umlčujú nepriateľa. Keď chválime, Boh umlčuje diabla. |
| Ž 50,23 | Chvála pripravuje cestu pre Boží nadprirodzený zásah. |
Kto má chváliť Boha? V žalme 148 je zoznam 29 rôznych typov ľudí a stvorenia, ktorí majú chváliť Boha. Ž150 - „...všetko, čo dýcha, nech chváli Pána." Z toho nie je nikto vynechaný. Je iba jedna skupina ľudí, ktorí Boha nechvália - màtvi. Ž 115,17 - „Màtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu ..." Takže pokiaľ nechválime Boha, iste si vieme zistiť svoju diagnózu.
Kedy by sme mali Boha chváliť? Každý deň, naveky a navždy, vo všetkých chvíľach a neustále.
Ako by sme mali chváliť Boha? Celým srdcom - Ž 111 ; so zdvihnutými rukami a radostnými piesňami - Ž 63,5-6; hudobnými nástrojmi a tancom - Ž 154.
Ak je nám ťažké chváliť Boha, skúsme čítať žalmy(žalmy - hebr. preklad „chvály")
19. marca 2021 sa začal rok reflexie nad odkazom synody o rodine, ktorý pápež František zhrnul v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia - Radosť lásky. Skúsenosť pandémie zdôraznila centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi a dôležitosť komunitných väzieb medzi rodinami. Takéto väzby robia z Cirkvi autentickú „rodinu rodín“ (Amoris laetitia, 87).
4 kroky, ako ísť všetko pre Boha
Katechéza 16. Deviata kapitola exhortácie Svätého Otca Františka Amoris Laetita ponúka účinnú syntézu manželskej a rodinnej spirituality. Nadväzuje na učenie Druhého vatikánskeho koncilu, že všetci pokrstení v akomkoľvek životnom stave sú povolaní k plnosti kresťanského života, čiže ku svätosti, ktorá spočíva v plnosti lásky. Láska však nadobúda rôzne odtiene - podľa životného stavu, do ktorého bol každý povolaný.
Rodina ako domáca cirkev je dôležitým miestom pre duchovný rast.
Celý komplex intímneho stretnutia manželov sa chápe ako naplnenie a sprítomnenie sviatosti manželstva a spoločne prežitá radosť oboch manželov. Tým sa pozdvihuje ľudská sexualita, ako niečo, čo privádza k spoločenstvu s Bohom. V príbehu dvojice stať sa „jedným telom“ nie je primárne jeho zameranie na rozmnožovanie a udržanie druhu, ale na uskutočnenie úplného spoločenstva, dokonalej jednoty, v ktorej sa celostne realizuje integrálna mužnosť a integrálna ženskosť.
Spiritualita manželov vedie k tomu, že si stále viac uvedomujú, že v manželstve je sexualita v službe nehy, ktorá je takpovediac Bohom daným genetickým kódom manželskej lásky. Predstavuje cestu humanizácie erosu, ktorá umožňuje, aby sa z erotickej príťažlivosti stal zdroj ustavične obnovovanej intimity. Len v tomto kontexte si manželská sexualita dokáže zachovať sviežosť udalosti, ktorá je napriek opakovaniu zakaždým udivujúca, prekypujúca novosťou, starostlivo chránená vo vnútornom hrade duše a dosvedčovaná životom, a manželia sa dokážu ubrániť pokušeniu stratiť zo zreteľa najvyšší zmysel svojej intimity.