V tomto článku sa pozrieme na históriu a duchovný význam Kostola Božského Srdca Ježišovho vo Viedni, s dôrazom na jeho architektúru, umelecké diela a vplyv na miestnu komunitu.
História a Vývoj Kostola
Prvé zmienky o kostole sú známe z roku 1499 a 1520. Pôvodný chrám bol po požiari (1832) v roku 1835 prestavaný v klasicistickom štýle. Neskôr bol úplne zbúraný a na jeho mieste bol v roku 1844 - 1847 v klasicistickom štýle postavený terajší, murovaný kostol.
Kostol má neskororenesančný reliéf, interiér je zahnutý pruskými klembami, fasáda je klasicisticky upravená termálnymi oknami a pilastrami.
Kostol Božského Srdca Ježišovho vo Viedni
Interiér a Umelecké Diela
Bývalý hlavný, v súčasnosti bočný, neskorobarokový oltár z 2. polovice 18. storočia zdobí socha sv. Michala Archanjela, patróna miestneho kostola a obce.
Na súčasnom hlavnom oltári je socha svätého Michala zobrazená v póze, ako nohou šliape hlavu hada - diabla a kopiou ju pripichuje k zemi. Sv. Michal má na hlave prilbu a na chrbte rozpäté krídla. V hornej časti oltára je Najsvätejšia trojica. Oltár pre kostol kúpili obyvatelia Malého Slavkova, manželia Ján a Anna, na počesť ktorých sú po bokoch oltára sochy sv. Anny, matky Panny Márie a svätého apoštola Jána s knihou.
Okrem už spomínaných oltárov, sú v kostole ďalšie dva oltáre. Starší z nich, ktorý je umiestnený v pravej strane kostola, je bočný oltár zasvätený Panne Márii, s obrazom z druhej polovice 18. storočia (olej na plátne - 1783), ktorý zobrazuje Madonu s Ježiškom. V ľavej strane je umiestnený druhý bočný oltár, ktorý bol zhotovený z milodarov členov Spolku svätého ruženca, majstrom Švidroňom z Levoče. Je to oltár Božského Srdca Ježišovho, ktorého socha je na ňom umiestnená.
Na chóre je inštalovaný organ, vyrobený firmou Gebruder Rieger s dvoma napísanými rokmi - Viedeň 1873 a Paríž 1878.
Interiér kostola zdobia veľmi pekné nástenné maľby, ktorých autorom je majster Július Adam (1922). Na strope sú tri veľké obrazy. Prvý sa nachádza nad presbytériom a zobrazuje udalosť Poslednej Pánovej večere, ako symbol ustanovenia Eucharistie. Druhý obraz nad priestorom lode, zobrazuje Ježišovu reč na hore, počas verejného účinkovania v Palestíne. Tretí obraz, namaľovaný nad chórom, zobrazuje sv. Cecíliu, hrajúcu na organe a spievajúcu spolu s anjelmi. Na prednej strane, po bokoch hlavného oltára sú namaľované dva obrazy. Prvý (vľavo) znázorňuje obetu veľkňaza Melchizedecha, druhý (vpravo) je zobrazením obetovania Izáka jeho otcom Abrahámom.
Vo zvonici kostola sú inštalované tri zvony. Najväčší - sv. Michal, bol z milodarov obyvateľov Malého Slavkova, uliaty v roku 1924 v Trnave majstrom Aloisom Kurbelom. Je na ňom nápis, že zvoní na Božiu slávu. Druhý zvon sa volá Mária a bol takisto uliaty v roku 1924 v Trnave majstrom Aloisom Kurbelom. Tretím zvonom je tzv. „cingalka“.
Obrazy krížovej cesty, umiestnené po stenách kostola, sochy Panny Márie, sv. Jozefa a sv. Antona Paduánskeho, sú tiež kúpené obyvateľmi Malého Slavkova.
Duchovný Život a Komunita
Vo farnosti sa opakovane zachovávajú viac i menej formálne farské tradície. Určite je potrebné spomenúť pravidelnú púť ku Kaplnke sv. Anny. Každý rok sa na tomto mieste v najbližšiu nedeľu k sviatku sv. Anny slávi slávnostná svätá omša. Okrem toho sa každoročne tešíme na sviatok sv. Štefana na takzvanú folklórnu svätú omšu.
Ľudia si mohli zapisovať úmysly, za ktoré sme sa potom počas adorácie modlili. Začali sme s biblickým kvízom. Raz za týždeň máme na nedeľné Božie slovo pripravených desať otázok. Raz za mesiac odpovede vyhodnocujeme a odmeňujeme malými pozornosťami tých, ktorí sa zapojili. Pred Veľkou nocou, keď už bolo možné aspoň individuálne vysluhovať sviatosti, prostredníctvom online tabuľky si ľudia dohodli termín a v presný čas pristúpili k sviatosti zmierenia. Samozrejme, popritom sme individuálne navštevovali chorých v nemocnici alebo v domácom prostredí a tiež aj chorých na covid.
Duchovný život farskej komunity okolo chrámu je do značnej miery dôležitým impulzom na rozvoj individuálnej spirituality človeka. Naša farnosť pre mňa predstavuje aj blízku duchovnú rodinu. Teším sa, že máme vo farnosti viacero spoločenstiev, kde sa spolu modlíme, budujeme priateľstvá, pomáhame si navzájom.
Mladí v rámci našej farnosti pripravujú mládežnícke sväté omše u nás s viac ako 20-ročnou tradíciou. Spočívala v ôsmich približne 20-minútových prednáškach na tému, ako sa modliť srdcom. Po krátkom zamyslení nasledovala adorácia, kde sme uvádzali do praxe, čo zaznelo ako teória. Viedla ma k tomu aj osobná skúsenosť, ale zároveň aj mnohí veriaci vyjadrujú vlastný problém s modlitbou.
Spoločnosť Božieho Slova a Misijná Činnosť
Dejiny Spoločnosti Božieho Slova na Slovensku, resp. v Československu sa nezačali písať v roku 1922 resp. 1923, kedy prišli prví pátri a bratia a začali rozvíjať svoju činnosť. Ešte predtým, ako sa začali v tlačiarni v Misijnom dome Sv. Gabriela v Mödlingu pri Viedni, tlačiť prvé kalendáre a misijný časopis, rozhodli sa predstavení Nemeckej východnej provincie založiť Misijný dom v Českých krajinách.
Samotný apoštolát na Slovensku, resp. v slovenskej časti Rakúsko-Uhorska začal v roku 1914, kedy páter Jozef Gerecký SVD vydal prvý misijný kalendár v slovenčine - „Posol sv. Gabriela.“ Už nasledujúci rok, v lete 1915, bolo pre slovensky hovoriace obyvateľstvo Uhorska vydané tlačou prvé číslo misijného časopisu „Hlasy z katolíckych misií.“
Veľkým prínosom, ktorý tvoril možno i základ toho, že sa informácie a dobré meno o Spoločnosti dostalo do povedomia Slovákov boli misijní - cestovní bratia, ktorí celkom pravidelne navštevovali množstvo farností vo všetkých častiach republiky, navštevovali fary i domácnosti a robili medzi veriacimi osvetu.
Priamy prenos z Paulínskeho kostola Božského Srdca Ježišovho 10. November 17.30 h
Rok s Božským Srdcom Nášho Pána
Vo vianočnom období sme si pripomenuli 350. výročie zjavenia Božského Srdca Ježišovho svätej Margite Márii Alacoque. K zjaveniu došlo 27. decembra 1673. Preto sme sa v Nadácii Slovakia Christiana rozhodli, že rok 2024 až do 27. decembra venujeme úcte k Božskému Srdcu Ježišovmu.
Kult Božského Srdca Ježišovho predstavuje teda už 350 rokov signifikantnú formu katolíckej zbožnosti, ktorá formovala katolícku identitu po Tridentskom koncile a v reakcii na protestantskú revolúciu. Kult Božského Srdca Ježišovho, ktorého obraz dominoval väčšine starších vydaní Jednotného katolíckeho spevníka, bol ozdobou našich katolíckych domácností a zároveň pohoršením pre generácie bludárov, predstavuje jeden zo skúšobných kameňov katolíckej pravovernosti.
Je symbolom toho, že Ježiš Kristus, Boží Syn, prijal ľudské telo, ktorého centrom je práve srdce. Symbolom toho, že trpel v ľudskom tele a vstal z mŕtvych v ľudskom oslávenom tele. Je symbolom lásky Nášho Pána k nám ľuďom, je útočiskom kresťanských rodín v boji s ich nepriateľmi.
Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
Hoci vznikol sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a tento sviatok bol ustanovený vo viacerých katolíckych krajinách, diabol voči nemu brojil a dokonca poniektorí vysokí preláti sa stavali k novému sviatku od jeho počiatku odmietavo. K hlavným odporcom uctievania Najsvätejšieho Srdca Ježišovho patrili kardinál Ganganelli (budúci pápež Klement XV.) a kardinál Marefoschi, prefekt Kongregácie pre liturgiu. Avšak v roku 1778 sa novým pápežom stal Pius VI., ktorý v tom istom roku udelil arcibratstvám Najsvätejšieho Srdca viacero nových odpustkov a privilégií.
Veľkou obdivovateľkou Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bola portugalská a brazílska cisárovná Mária I. a na prelome 18. a 19. storočia veľkými ctiteľmi Najsvätejšieho Srdca Ježišovho boli aj členovia sardínskeho panovníckeho rodu.
Bolo však potrebné čakať približne ešte 80 rokov, kým sa sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho stal všeobecne známym a obľúbeným sviatkom. Stalo sa tak počas pontifikátu pápeža blahoslaveného Pia IX. a na prosbu francúzskych biskupov sa sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho ustanovil v prvý piatok po oktáve Božieho Tela. V roku 1856 tak blahoslavený Pius IX. splnil konečne požiadavku, s ktorou sa obrátil na svätú Margitu Máriu Alacoque v 17. storočí Náš Pán Ježiš Kristus.
Sviatok Krista Kráľa
Vyvrcholením verejného uctievania Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bolo ustanovenie sviatku Krista Kráľa. V roku 1925 pápež Pius XI. nariadil, aby bol sviatok Krista Kráľa slávený v poslednú októbrovú nedeľu a v tento deň bolo potrebné aj obnovovať zasvätenie ľudstva Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ktoré presadzoval Lev XIII.
Mimochodom, vzdelaní katolíci, ktorí majú prehľad o katolíckej histórii a ich viera nie je determinovaná len modernistickým videním sveta vedia, že pápež Lev XIII. mal v čase svojho pontifikátu desivú víziu, v ktorej podľa zachovanej tradície počul rozhovor medzi Kristom a satanom. Knieža temnôt dostal čas približne 100 rokov na to, aby sa pokúsil zničiť katolícku Cirkev. Pápež Lev XIII. mal aj víziu démonických duchov, ktorí sa zhromažďovali v Ríme, aby škodili katolíckej Cirkvi.
Práve kvôli tejto vízii ustanovil pápež Lev XIII. bol veľkým ctiteľom Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Ježišovo Srdce vnímal ako silnú ochranu pred diablom a jeho démonmi, ktorí sužujú svet.
Pápež Pius XI. počas svojho pontifikátu niekoľkokrát zdôraznil, že sviatok Krista Kráľa je vyvrcholením širokého náboženského hnutia, ktoré kulminovalo v 19. storočí. Podčiarkol význam skutočnosti, že Kristova autorita a Kristova kráľovská vláda uznaná formou zasväcovania a prejavmi úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu sa stala súčasťou života vtedajšej Cirkvi a mnoho panovníkov a politických vodcov zasvätilo svoje krajiny Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Na druhej strane pápež Pius XI. aj prorocky povedal, že vo svete množstvo ľudí, zúrivo nenávidiacich Krista, odmieta Ježiša Krista a jeho učenie a vystríhal, že ak sa krajiny nezasvätia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, očakáva svet vojna. Nemýlil sa, II. svetová vojna otriasla celým svetom.
Dnes sme svedkami, že modernisti v Cirkvi, ktorí sú často veľmi úzko prepojení s politickými elitami, odmietajú opätovne obnoviť zasvätenie krajín Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Dokonca aj mnohí vysokí cirkevní hierarchovia sa obávajú takéhoto aktu (zasvätenie krajiny Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, pozn. aut.), možno preto, že sa nechcú v rámci tolerantného ekumenizmu dotknúť citov nekatolíckych a neveriacich spoluobčanov, ktorí by vnímali zasvätenie Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu ako prejav obsesívneho katolíckeho tmárstva.
Francúzi nakoniec svoj sľub splnili a postavili Baziliku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Na priečelí baziliky je vytesaný nápis: „Sacratissimo Cordi Christi, Jesu Gallia Poenintens et Devota“, čo v preklade znamená - Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, kajúce sa a oddané Francúzsko.
Časová os udalostí
Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame časovú os dôležitých udalostí spojených s kostolom a jeho históriou:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1499-1520 | Prvé zmienky o kostole |
| 1832 | Požiar pôvodného chrámu |
| 1835 | Prestavba kostola v klasicistickom štýle |
| 1844-1847 | Výstavba súčasného murovaného kostola |
| 1873 | Inštalácia organu od firmy Gebruder Rieger (Viedeň) |
| 1878 | Účasť organu na výstave v Paríži |
| 1922 | Výzdoba interiéru nástennými maľbami od Júliusa Adama |
| 1924 | Uliate nové zvony (sv. Michal a Mária) v Trnave |