V živote sa stretávame s rôznymi výzvami, vrátane chorôb, ktoré môžu byť fyzické alebo duchovné. Biblia nám však ponúka nádej a uistenie, že Boh je s nami a môže odstrániť choroby z nášho stredu. V tomto článku sa pozrieme na význam tohto konceptu a ako ho môžeme aplikovať v našich životoch.
Boh stvoril svet dobrý.
Boh je bohatý na milosrdenstvo
Boh, ktorý "prebýva v neprístupnom svetle", predsa sa prihovára človekovi rečou celého vesmíru. Kristus nám zjavuje Boha, ktorý je Otcom a je "láskou", ako to zdôraznil svätý Ján vo svojom prvom liste; zjavuje nám Boha, ktorý je "bohatý na milosrdenstvo", ako to čítame u svätého Pavla. Táto pravda nie je iba dajaké poučenie, ale je to dôležitá skutočnosť, ktorú nám Kristus predstavuje.
Takto sa v Kristovi a skrze Krista jedinečným spôsobom prejavuje Boh vo svojom milosrdenstve; zdôrazňuje sa totiž tá Božia vlastnosť, ktorú už Starý zákon pomocou rozličných obrazov a výrazov nazval "milosrdenstvom". Tejto starozákonnej tradícii o Božom milosrdenstve dáva Kristus konečnoplatný zmysel. Nielenže hovorí o milosrdenstve a vysvetľuje ho príkladmi i podobenstvami, ale predovšetkým ho v sebe samom stelesňuje a vo svojej osobe predstavuje. Lebo v istom zmysle on sám je milosrdenstvo.
Ježiš zjavuje Otca a jeho lásku
Pred svojimi krajanmi v mestečku Nazarete poukázal Kristus na výroky proroka Izaiáša: "Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok." Týmito skutkami a slovami Kristus sprítomňuje Otca medzi ľuďmi.
Ako uzdravovať chorých v mene Ježiša!! // 5 neuveriteľných tipov!!!
Primerane tomu, že Ježiš ohlasuje prítomnosť Boha ako Otca, lásku a milosrdenstvo, vyvolil si milosrdenstvo za jeden z hlavných predmetov svojej učiteľskej činnosti. Stačí spomenúť podobenstvo o márnotratnom synovi alebo o milosrdnom Samaritánovi alebo - opačne - aj podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi. V Kristovom učení sa nachádzajú aj viaceré iné miesta, ktoré vždy nejakým iným spôsobom osvetľujú lásku a milosrdenstvo.
Starý zákon a milosrdenstvo
Pojem milosrdenstva má v Starom zákone dlhé a bohaté dejiny. Musíme si ich pripomenúť, aby tým väčšmi zažiarilo milosrdenstvo, ktoré Kristus zjavil. Keď ho svojimi skutkami a slovami prejavoval, hovoril s ľuďmi, ktorí nielenže poznali pojem milosrdenstva, ale ako Boží ľud starej zmluvy vo svojich dlhodobých dejinách toto Božie milosrdenstvo zvláštnym spôsobom zakúsili.
Izrael bol totiž ľudom zmluvy uzavretej s Bohom, ktorú tento ľud častejšie porušoval. Keď si však uvedomil svoju neveru - lebo v jeho dlhých dejinách nechýbali proroci a iní, ktorí toto povedomie vzbudzovali - vtedy sa dovolával milosrdenstva. Knihy Starého zákona nám o tom podávajú veľa dôkazov.
Starý zákon povzbudzuje trpiacich ľudí, predovšetkým však hriešnikov - ale aj celý Izrael, ktorý uzavrel s Bohom zmluvu - aby vzývali milosrdenstvo, a pripomína im, aby to konali s plnou dôverou: spomína totiž milosrdenstvo práve v dobe úpadkov a duševnej skleslosti. Týmto spôsobom je milosrdenstvo v určitom zmysle v protiklade k božskej spravodlivosti a často sa javí voči nej nielen ako mocnejšie, ale aj ako hlbšie.
Prekliatie a Jeho Príčiny
Podľa Biblie, keď Eva bola v záhrade, tak počúvla nesprávny hlas, hlas zlodeja, klamára a vraha. Následne, keď ju zviedol, tak ona zviedla Adama a porušili jedno prikázanie, ktoré im Boh dal. Ak by človek nemal druhú možnosť, tak by sa nedalo hovoriť, že ešte stále má slobodnú vôľu. Boh nevolá k sebe nikoho nasilu. On chce, aby sme sa pre Neho rozhodovali dobrovoľne.
Zlo sa dá definovať ako MINUTIE sa Božej norme alebo štandardom pre Jeho deti, božiemu pôvodnému plánu a zámeru s nami ľuďmi v ktorejkoľvek oblasti života. Zlo môžme takisto definovať ako porušenie Božích pravidiel, či už v srdci alebo skutkom. Dobro vs. Čo je dobré a čo zlé dokáže v konečnom dôsledku spravodlivo rozsúdiť len sám Boh. On je základ pre morálku a etiku.
Ľudia veľmi často neprávom obviňujú Boha za rôzne zlé veci v ich živote. Otázka je či vážne za to môže Boh? Alebo je to preto, že sme poslúchli nesprávny hlas nepriateľa? Čo ak je to preto, lebo sme sa narodili už v hriešnom, padlom a poškodenom svete? Alebo preto, že sme sa my sami rozhodli zle?
Ježiš prišiel na zem aby dal svoj život za nás, aby sme mali ŽIVOT, nielen prežívanie, ale život v hojnosti kvality, radosti a lásky… Od Boha žiadne zlé dary nepochádzajú. Som si istý, že 95 % zlých vecí, ktoré zažívame, sú buď kvôli nášmu hriechu a vzbure alebo kvôli diablovi. Ostatných 5 % buď neviem vysvetliť alebo sa jedná o špecifický Boží súd, ktorý je aj tak milosťou a Boh sa tak snaží zastaviť ľudí pred večným zahynutím.
Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia. Je existencia zla vo svete dôkazom, že Boh neexistuje alebo dôkazom toho, že my, ľudstvo, sme mimo Neho? Akí ľudia sme? Aký je svet okolo nás? Odpoveď je zlí, rebelskí, nepočúvame Boha, nežijeme podľa Jeho slova, hrešíme, otočili sme sa mu chrbtom a k falošným bohom. Keď k tomu pridáme aktivitu nečistých duchov, je naozaj potom tak veľmi prekvapujúce, prečo je tak veľa zla na svete?
Boží Hnev
Nemenný postoj svätého a spravodlivého Boha k hriechu a zlu sa označuje ako jeho "hnev". Viacmenej nie je nezvládnuteľný, výbušný alebo nárazový, ako býva ľudský hnev. V Biblii nie je náhodným a ľubovolným prejavom Božej nálady a vášne, ale reakciou Božej svätosti, spravodlivosti a lásky proti hriechu. Boh je svätý a čistý; musí teda reagovať na rôznu nesvätosť. Boh je spravodlivý zákonodarca, ktorý bdie nad dodržiavaním svojich ustanovení. A Boh je láska, ktorá odstraňuje všetko, čo tejto láske prekáža. Jeho hnev je prejavom jeho svätosti, spravodlivosti a lásky.
Hlavnou témou Nového zákona je Božia láska k hriešnikom, vyjadrená v Kristovom živote a smrti. Z tohto dôvodu je možné Ježiša Krista označiť ako "vysloboditeľa od prichádzajúceho hnevu". Preto apoštol Pavol mohol napísať:"Tým skôr teraz, keď sme boli ospravedlnení preliatím jeho krvi, budeme skrze neho zachránení od Božieho hnevu".
Uzdravenie malomocného
K Ježišovi prišiel istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!“ Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč a povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš im na svedectvo.“
Ježiš týmto zázrakom ukazuje, že aj fyzické zlo treba chápať ako schodík k dokonalejšiemu spojeniu s Bohom. V Kristovi Boh ponúka spásu všetkým, čo trpia morálne či fyzicky. Často je choroba priamym alebo nepriamym dôsledkom hriechu. Ten robí človeka málo-mocným, ba bezmocným. Boh nie vždy odstraňuje chorobu, ale odstraňuje hriech. Uzdravenie je symbolom očistenia od hriechu a prechodom od starého človeka, ktorého zákon odsudzuje na smrť, k novému stvoreniu.
V Ježišovom verejnom pôsobení možno pozorovať zaujímavú črtu, že práve tí, čo sú z náboženskej a civilnej pospolitosti vylúčení (prostitútky, mýtnici, malomocní), majú k Ježišovi voľný prístup. Práve ako nespravodlivý, nečistý a hriešny mám k nemu otvorenú cestu. V tom spočíva radosť radostnej zvesti: On ma miluje preto, že ma miluje. Veľkosť mojej biedy je mierou jeho milosrdenstva.
Ježiš uzdravuje malomocného.
Sila v slabosti
Pavol prijíma skúsenosť vlastnej nemoci a slabosti ako dôležitú cestu k poznaniu tajomstva Ježišovho utrpenia. Keď Boh nevypočul jeho prosbu o vyslobodenie z nemoci, uvedomil si, že práve vďaka nemoci a vlastnej slabosti hlbšie vrástol do spoločenstva s ukrižovaným a vzkrieseným Pánom.
V kráľovstve Božom sila prichádza cez slabosť (2. K 12:9-10), veľkosť cez službu (Mk 10:43) a celistvosť cez zlomenosť (Ž 147:3). Mnohí z nás by si s radosťou vzali tú druhú časť z každého vyššie uvedeného riadku, ak by sme sa mohli vzdať tej prvej. Ale v Božej múdrosti niet svätca, ktorý je hore, uzdravený a radujúci sa, ktorý nie je zároveň nízko, je zlomený a skrúšený.
Zlomené srdce
Spojenie s Kristom, ktoré sa v mnohom podobá spojeniu s manželským partnerom, vyžaduje hlbší postoj než jednoducho ten, ktorý hovorí : „Dávam ti prednosť pred všetkými ostatnými.“ Vyžaduje si postoj, ktorý hovorí: „Túžim po tebe viac ako po všetkých ostatných.“ Srdce, ktoré nie je zlomené pre hriech, možno dáva prednosť Kristovi, aspoň navonok, zatiaľ čo neprestáva prechovávať myšlienky na iných.
Zlomené srdce teda nikdy nie je cieľom. Kristus, náš dobrý lekár, zlomí srdce tak, ako musí chirurg niekedy zlomiť kosť: len preto, aby ho nakoniec mohol lepšie uzdraviť. Aj keď je samo osebe trpké, zlomené srdce môže otvoriť naše ruky na prijatie milosti hlbším spôsobom ako kedykoľvek predtým.
Ako sa zbaviť prekliatia a prijať požehnanie?
1. Uvedom si, že KOREŇ KAŽDÉHO PREKLIATIA JE NEPOSLUŠNOSŤ BOHU.
2. Odstráň modly zo svojho života: osoba, vec, peniaze, kariéra, sláva, šport, TV, autá, hobby ... - t.j. ŠPIRITIZMUS, t.j. bezbožnosti atď. prichádza na celú rodinu.
3. Sľub Bohu, že odteraz chceš konať jeho vôľu.
4. A OBETUJ SV. OMŠU.
5. Musíš odpustiť každej osobe, ktorá Ti ublížila.
V závere môžeme konštatovať, že Boh je milosrdný a chce odstrániť choroby z nášho stredu. Ježiš nám zjavil Otca a jeho lásku, a Starý zákon nám ukazuje, ako Izrael vzýval Božie milosrdenstvo. Ak sa zbavíme prekliatia a prijmeme požehnanie, môžeme zažiť uzdravenie a obnovu v našich životoch.
| Téma | Význam |
|---|---|
| Božie milosrdenstvo | Boh je bohatý na milosrdenstvo a prejavuje ho skrze Ježiša Krista. |
| Prekliatie | Koreňom každého prekliatia je neposlušnosť Bohu. |
| Uzdravenie | Ježiš uzdravoval chorých a odstraňoval hriech. |
| Sila v slabosti | Slabosť nám môže pomôcť, aby sme boli otvorení pre pôsobenie Ducha Svätého. |