Priemyselné parky na Slovensku: História, vývoj a vplyv na ekonomiku

Tento prieskum vychádza z potreby zmapovať fungovanie priemyselných parkov na Slovensku. Mnoho z nich získalo na svoju výstavbu štátnu pomoc najmä v podobe príspevkov z fondov Európskej únie. Ide teda o verejno-prospešné projekty, ktorých zámerom bolo pritiahnuť investície, podporiť rast priemyslu a služieb a zvýšiť zamestnanosť najmä v ekonomicky slabých regiónoch. Je preto namieste analyzovať ich fungovanie a skutočný dopad na podnikateľské prostredie a ekonomiku.

Priemyselný park je pojmom, ktorý sa v modernom priemyselnom developerstve začal objavovať v 80. rokoch 20. storočia. Na Slovensku sa objavil až začiatkom tohto tisícročia s prílevom zahraničných investorov. Do roku 2000 prichádzali prakticky iba odkúpením existujúcich podnikov alebo vstupom do spoločného podniku.

Po roku 2000 sa objavoval silný dopyt po areáloch, ktoré sú majetkovo vysporiadané, vybavené sieťovými prípojkami, príjazdovými cestami, či potrebnými povoleniami. Investor si v nich mohol prenajať alebo odkúpiť potrebnú veľkosť pozemku, rýchlo vybaviť stavebné povolenie, postaviť halu a v priebehu niekoľkých mesiacov začať vyrábať. To všetko najmä zahraničným investorom bez skúseností na Slovensku uľahčilo ich príchod a rozbeh výroby a povzbudilo ich k neskoršiemu rozširovaniu aktivít, či pritiahnutiu dodávateľov a partnerských firiem do krajiny.

Priemyselný park preto možno definovať ako priemyselný areál, v ktorom si záujemca môže dlhodobo prenajať alebo odkúpiť pozemok a využívať spoločne s ďalšími firmami dopredu pripravené prístupové cesty, energetické siete a komerčné služby, ktoré mu uľahčujú rozbeh a prevádzkovanie jeho činnosti.

Prvé priemyselné parky na Slovensku

Prvý známy priemyselný park na Slovensku vznikol v roku 2001 vo Vrábľoch. Samostatná hala však v okolí nebola, nenašiel sa ani nikto, kto by ju pre UPS vybudoval. Vedenie firmy preto našlo nemeckých finančných investorov, ktorí vytvorili združenie Industrie- und Gewerbepark Vrable (IGP). Nemci sa však kvôli lepšej návratnosti investícií rozhodli, že nepostavia iba halu pre UPS, ale park s piatimi závodmi, ktoré potom prenajmú výrobcom. Vznikol projekt takmer 6,5-hektárového priemyselného parku, ktorý sa neskôr rozšíril na 23 hektárov. V parku v súčasnosti pracuje zhruba dvetisíc ľudí.

Onedlho sa rozbehli aj ďalšie dva významné projekty priemyselných parkov - v Kechneci na východnom Slovensku a v Lozorne na Záhorí. Priemyselný park v Kechneci na juh od Košíc vznikol pôvodne ako rozšírenie areálu americkej elektrotechnickej firmy Molex. Otvorili ho v roku 2003 a doteraz narástol už na 330 hektárov. Na jeho rozvoji má najväčšiu zásluhu podpora obce a najmä dlhoročného starostu Jozefa Konkolyho. Tomu sa napokon podarilo pritiahnuť do dedinky pri hraniciach s Maďarskom aj štátne dotácie do parku za 7 miliónov eur a významných investorov ako Getrag Ford, Magnetti Marelli a ďalších.

Investorom v Lozorne bol realitný fond americkej finančnej skupiny AIG Lincoln a štátna firma Auto Martin, ktorej úlohou bolo získať pozemky od Vojenských lesov, vybudovať siete, prístupové cesty a železničnú vlečku a vybaviť stavebné povolenia.

Transformácia starých priemyselných areálov

Okolo roku 2000 vznikali aj ďalšie priemyselné parky, ktoré nevyrástli na zelenej lúke, ale v pôvodných priemyselných areáloch bývalých štátnych podnikov. Tie sa v 90. rokoch sprivatizovali a mnohé ukončili alebo výrazne znížili výrobu. Nevyužívané časti areálov potom ponúkali na predaj a prenájom menším domácim firmám i zahraničným investorom.

Najvýznamnejšie priemyselné areály vznikali v bývalých závodoch ZSNP Žiar nad Hronom, Chemlon Humenné, MEZ Michalovce, PAL a Tesla Vráble, Nábytkáreň Malacky, tehelni v Devínskej Novej Vsi v Bratislave alebo nábytkárni v Galante.

Legislatívny rámec a štátna podpora

V roku 2001 vstúpil na Slovensku do platnosti Zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov. Upravuje podmienky pre poskytovanie podpory, na poskytnutie ktorej však neexistuje právny nárok - na náhradu za vyvlastnenie, kúpu pozemkov a na úhradu nákladov na prevod alebo zámenu pozemkov určených na zriadenie priemyselného parku.

Štát podporoval v prvých rokoch budovanie priemyselných parkov sumou zhruba 500 miliónov Sk ročne (viac ako 15 mil. eur), zvyčajne sa túto štátnu pomoc ani nedarilo vyčerpať.

Vývoj v okolí Bratislavy a Trnavy

Okolie Bratislavy bolo územím, kde bol už v 90. rokoch 20. storočia silný dopyt po priemyselných priestoroch najmä zo strany rakúskych firiem. Po rozbehu výroby vo Volkswagene do okolia hlavného mesta prišlo viacero jeho dodávateľov a začali vyrábať napríklad v priestoroch bývalého Matadoru v Petržalke a ďalších starších areáloch.

Nový terénny model Touareg, ktorý sa v Bratislave začal vyrábať v roku 2002, už mal výrazne väčší podiel dodávok zo Slovenska ako dovtedajšie modely - takmer 60 percent. Tieto firmy musia dodávať v režime Just in Time (JIT), teda v presne vymedzených intervaloch a počtoch pre tie variácie, ktoré sa práve vyrábajú. Musia preto sídliť do zhruba hodiny jazdy autom od fabriky, aby mohli flexibilne reagovať na jej objednávky.

Pre veľkú časť týchto dodávateľov bol špeciálne vybudovaný Automobilový priemyselný park Lozorno, kam sa dokonca odsťahovali aj niektorí dodávatelia, ktorí si dovtedy prenajímali priestory priamo vo Volkswagene - napríklad dodávateľ sedadiel Johnson Controls. Neskôr niektorí dodávatelia ako Inergy a Plastic Omnium postavili svoje závody aj v PointParku na západnej strane diaľnice D2 pri výjazde Lozorno.

Ďalší výrazný dopyt po parkoch sa objavil s príchodom automobilky PSA do Trnavy v roku 2003, pretože jej dodávatelia potrebovali veľmi rýchlo vybudovať montážne závody okolo novej továrne. Vtedy vznikol priemyselný park vedľa jej areálu, ako aj logistické priestory, ktoré budovali napríklad developerské firmy J&T RE a HB Reavis. Treťou vlnou bol príchod výrobcu elektroniky Samsung do Galanty a Voderad. V oboch lokalitách potreboval výrobné priestory pre svojich dodávateľov, ktorí zabezpečovali rýchle a spoľahlivé dodávky. To sa podarilo s pomocou priestorov na kľúč v blízkosti oboch fabrík.

V Trnavskom kraji je ešte niekoľko menších parkov, napríklad v Šamoríne, Dobrej Vode, ďalší menší v Piešťanoch, v Holíči, v Modranke pri Trnave, či nedávno rozbehnutý Sereď - Juh. Tento región je typický rozsiahlymi nevyužitými priemyselnými areálmi z čias socializmu, z ktorých iba niektoré sa podarilo zmysluplne transformovať. Patria k nim napríklad PAL a Tesla Vráble, cukrovar v Šuranoch alebo Tesla Nové Zámky.

Zaujímavá situácia vznikla v Piešťanoch, kde sa na vybudovanie priemyselných parkov využili existujúce areály - bývalej Chirany v meste a bývalej Tesly na jej okraji. Teslu získal pôvodne americký výrobca polovodičových súčiastok ONSemi, začiatkom minulého desaťročia sa však rozhodol zastaviť výrobu v Piešťanoch a presťahovať ju do Ázie. V areáli si ponechal iba malú časť budov, kde zriadil obslužné zákaznícke centrum.

Nitriansky a Trenčiansky kraj

Paradoxne prvý priemyselný park na Slovensku vznikol vtedy, keď firmy v staršom areáli vo Vrábľoch už nemali dosť miesta na rozšírenie výroby a v jeho hraniciach sa nedali postaviť nové haly. Začali teda hľadať v jeho susedstve a s pomocou nemeckých investorov vybudovali na zelenej lúke areál, kde dnes pracuje zhruba 1500 ľudí. V tom čase sa začal rozvíjať aj jeden z najväčších mestských parkov na Slovensku v Leviciach. Postupne doň pribudlo viacero zahraničných firiem teraz zamestnáva tiež okolo 1500 ľudí.

Nitrianska priemyselná zóna Sever vznikla najmä pre japonského výrobcu elektroniky Sony, ktorý sa potreboval odsťahovať z Trnavy, kde už nevedel nájsť dostatok pracovných miest. Polia za Nitrou sa však postupne stali miestom investícií mnohých firiem, v ktorých pracujú vyše tri tisícky ľudí. Voľné pozemky v zóne sú najnovšie zarezervované pre novú automobilky britsko-indickej firmy Jaguar Land Rover, ktorá by mala zamestnať ďalšie tisíce. O novom závode by sa malo rozhodnúť do konca roka.

V prípade Nitry však nejde o klasický priemyselný par, pretože investori si pozemky s pripravenou infraštruktúrou odkupovali a sami si na nich stavali závody. V kraji vzniklo aj niekoľko ďalších úspešnejších (Diakovce, Hurbanovo, Nitra-Juh) alebo menej úspešných (Palárikovo, Čab) parkov.

Stredné Považie je jedným z hospodársky najrozvinutejších regiónov Slovenska s nízkou nezamestnanosťou v porovnaní s juhom a východom. Je to však skôr zásluhou vstupu zahraničných investorov do veľkých podnikov, ako budovaním priemyselných parkov. Zrejme najznámejší je park v Trenčíne, budovaný prevažne na kľúč pre taiwanského výrobca elektroniky AU Optronics.

Trenčiansky park je tak stále poloprázdny, hoci časť obsadil významný dodávateľ automobilového priemyslu Johnson Controls, ktorý si v ňom dokonca zriadil aj vývojové centrum. Úspešné sú aj menšie parky v Myjave, Dubnici alebo Rakoľuboch pri Novom Meste nad Váhom.

Menej úspešný príbeh má priemyselný park v Prievidzi, od ktorého si mesto sľubovalo vytvorenie stoviek pracovných miest, ktoré by mohli nahradiť útlm baníctva na Hornej Nitre. Po takmer desiatich rokoch existencie v ňom však vyrába iba malá rakúska firma a niekoľko domácich s celkovo dvesto zamestnancami. Tento rok však mesto podpísalo predaj 25 hektárov pozemkov nemeckej strojárskej firme Brose, ktorá pre automobilky dodáva dvere a ďalšie interiérové súčiastky.

Ďalšie menšie priemyselné parky sa nachádzajú v Novej Dubnici, Bánovciach nad Bebravou, Novákoch, Považskej Bystrici, Handlovej, Púchove, Beluši, Starej Turej a inde. Niektoré z nich sú pozostatkami starých priemyselných areálov, upravených pre moderný priemysel a služby. Ďalšie sa však nepodarilo oživiť, ako napríklad Elektroakustiku v Novom Meste nad Váhom, veľkú časť dubnickej ZŤS, či obuvníckeho fabriky v Partizánskom alebo bánovskej Tatry.

Žilinský a Banskobystrický kraj

V tomto regióne sa tiež priemyselné parky začali budovať až v druhej polovici minulého desaťročia. Podobne sa vyvíjal aj jeden z prvých priemyselných parkov v Námestove, kde vybudovala výrobu plastových súčiastok pre elektroniku Philips firma Punch. Neskôr, keď Philips výrobu televízorov zastavil, musel Punch svoju prevádzku takmer zavrieť.

Priemyselné areály vyrástli najmä na východ od Žiliny počas príchodu kórejskej automobilky Kia v roku 2007. Potrebovala totiž v blízkosti usadiť svojich dodávateľov, ktorí často zamierili do prenajatých hál v Tepličke, Gbeľanoch, Nededzi, Strečne, Varíne, Vrútkach či Sučanoch. Veľký areál vyrástol medzi Martinom a Sučanmi, kde sídli výroba dielov a prevodoviek Volkswagenu a ďalšie strojárske spoločnosti. V zóne pracuje už zhruba 2500 ľudí.

Podobné projekty sa rozvíjajú v oravských obciach Nižná, Istebné alebo Trstená, kde v minulosti vyrábali veľké fabriky, ktoré však dnes využívajú iba malú časť svojich areálov.

Na strednom Slovensku sa do priemyselných parkov investovalo veľmi veľa štátnych aj obecných prostriedkov, prínos v podobe rastu priemyslu a počtu pracovných miest však zatiaľ neprichádza. Dôvodom je aj dlho slabé dopravné spojenie Banskej Bystrice s ekonomicky silnejšími západnými regiónmi Slovenska. Napriek tomu investori do miest, kde dostali dobré podminky, prišli. Ešte pred krízou sa úspešne rozbehol jeden z prvých priemyselných parkov na Slovensku v Malom Krtíši, ktorý je takmer naplnený a pomohol malému mestu k 650 pracovným miestam.

Jeden z prvých na Slovensku bol aj priemyselný park finančnej spoločnosti Penta v megafabrike na výrobu hliníka v Žiari nad Hronom. Potom, čo do produkcie primárneho hliníka vstúpil nórsky koncern Norsk Hydro sa materská ZSNP rozhodla postupne odpredať aj ďalšie divízie a nevyužívanú časť takmer 300-hektárového areálu prenajať záujemcom.

Po pominutí krízy parky v regióne začínajú prinášať svoje ovocie. Investori prišli do banskobystrického projektu v Šalkovej , zapĺňajú sa aj parky vo Vígľaši, Kriváni, Fiľakove, či Lučenci. Areály v Hnúšti a Rimavskej Sobote využívajú najmä producenti káblových zväzkov, ktorí v menej rozvinutých regiónoch zamestnávajú stovky ľudí.

Košický a Prešovský kraj

Tento región je postihnutý vysokou nezamestnanosťou, preto budovanie priemyselných parkov bolo jednou z dôležitých úloh pri jej znížení. Napriek tomu, že sa objavilo viacero parkov s veľkými rozlohami, často sú prázdne a prácu nepriniesli.

Výnimkou v tejto charakteristike je Humenné, ktoré má silnú tradíciu chemického a strojárskeho priemyslu. Keď v roku 1993 francúzsky koncern Rhone-Poulenc vstúpil do vtedajšieho Chemlonu, obslužné činnosti fabriky ostali vo firme Chemes. Tá sa stala majiteľom väčšiny pozemkov a budov v areáli, ako aj dodávateľom energií a služieb nielen pre svojich nájomníkov, ale aj pre susedný mestský priemyselný park, či obyvateľov Humenného. Hneď vedľa areálu Chemesu vznikol neskôr päťhektárový mestský priemyselný park Guttmanovo.

Naopak do parkov vo Vranove, Kežmarku či Medzilaborciach sa investori nehrnú. Dlhé roky čakal na investorov aj priemyselný park Záborské v Prešove. Dôvodom môže byť, že odmietol viacerých investorov, napríklad španielsku minizlievareň Funderia Condals. Tento región dlhodobo trpí svojou polohou ďalej od odbytových trhov v západnej Európe a nedokončenou diaľnicou východ - západ.

Napriek tomu sa v ňom nachádza asi najznámejší priemyselný park na Slovensku v Kechneci. Starosta malej obce na juh od Košíc presadil, že sa v nej vybudoval jeden z najväčších parkov v krajine. Príbeh začal príchodom americkej firmy Molex, ktorá rozbehla jednoduchú výrobu. Keď neskôr Molex odišiel, v Kechneci už boli ďalší výrobcovia a v súčasnosti park poskytuje prácu tritisíc ľuďom. Starostovi sa viackrát podarilo presvedčiť štát, aby investorov podporil stimulmi a park dotáciami.

V starších priemyselných areáloch vznikali súkromné parky v Michalovciach a Trebišove, či Strážskom. V Michalovciach sa priestory naplnili najmä vďaka silnému výrobcovi elektromotorov Bosch, ktorý pritiahol svojich dodávateľov.

Prehľad priemyselných parkov na Slovensku

tags: #den #braven #svaty #jur