V kresťanstve je oslovenie "Otec" viac než len formálne slovo. Kresťanská modlitba nezávisí natoľko na presnom znení, teda na slovách, ktoré používate, ako na vzťahu, na vašom postoji k Bohu. Ústrednou otázkou modlitby je vzťah medzi tebou a tým, ku komu sa modlíš.
Keď hovoríme slovo Otec, tak to znamená, že máme s Bohom, Stvoriteľom, Jahvem, Otcom Ježiša Krista nejaký osobný vzťah. Znamená to, že sme v našej minulosti s Bohom niečo zažili, mali sme s ním nejakú skúsenosť. Ak vyslovujeme slovo Otec, tak sa predpokladá, že o Ňom niečo vieme, že si o Ňom niečo myslíme teda, že máme v mysli nejakú teológiu. Oslovenie Otec má vyjadrovať náš postoj. My totiž vieme do nášho postoja zhrnúť aj bez slov svoje skúsenosti.
Ak nemáme ten správny postoj k Bohu, tak naša modlitba nevychádza z hĺbky ducha, ale je len formálna. V Biblii nájdeme osobný príbeh napríklad v Jánovom evanjeliu v kapitole 1., verš 12: „Tým čo veria v Jeho meno, čo Ho o prijali, dal moc stať s Božími deťmi. Tým, čo veria v Jeho meno.“ Z kontextu je jasné, že Ježiša Krista. Teda to, aby niekto mohol povedať Bohu Otec, musel dostať moc od Ježiša Krista, aby mohol byť dieťaťom Božím.
Nato, aby niekto mohol povedať Bohu Otec, musí mať za sebou osobnú históriu, že o Ňom niečo počul. To znamená, že počul slovo pravdy. To slovo pravdy o Ježišovi Kristovi, ktorý mu dal moc stať sa dieťaťom Božím. Ak sa tento osobný príbeh v tvojom živote odohral, tak ty si synom Božím. Samozrejme sa rozumie, že to platí aj o dcérach.
Takže keď chceme vysloviť Otec, tak to ani nemôžeme urobiť bez toho, aby nám to nedal Ježiš Kristus do úst. A nato, aby sme to mohli povedať, musíme mať s Bohom a s Ježišom Kristom osobný príbeh, osobnú históriu, minulosť, ktorá sa týka len mňa! Nemôže to byť niečo neuvedomelé. My potrebujeme mať osobnú históriu.
Podmienky pre oslovenie Boha ako Otca
Prvá a nutná podmienka je: zmierenie sa s Bohom. My sa rodíme a žijeme ako nepriatelia Boží. A nato, aby sme Boha mohli nazvať Otcom, sa musíme s ním zmieriť! Ak ste s niekým nepriatelia, tak viete, ako sa navzájom správate. Keď sa potom po nejakom čase zmierite, tak mi dáte za pravdu, že sa váš vzájomný vzťah veľmi zmení.
Potom druhá vec, ktorá sa nutne musí udiať je to, že z mŕtveho sa musí stať opäť niekto živý. Keď vám niekto zomrie, nenecháte si doma jeho mŕtve telo, ale ho idete pochovať. Je mŕtve. Bolo, ale už nie je. Neznovuzrodený, mŕtvy človek nemôže byť Božím dieťaťom a nemôže Mu hovoriť Otec. To nemá žiadny význam. Ježiš hovorí: Musíte sa znovuzrodiť!
A po tretie je tu ešte právny vzťah, ktorý spolu so znovuzrodením, zmierením vyjadruje všetko a to je adopcia. Nepriatelia Boží sme preto, lebo sme sa vzbúrili proti Bohu. Jakub vo svojom liste píše, že ten, kto je priateľ sveta je nepriateľom Božím. Komu sa páči tento svet, komu sa lepšie páči tento život viac ako budúci život, kto netúži po večnom živote, po spravodlivosti, po zmene systému, ten je nepriateľ Boží!
O Abrahámovi bolo povedané, že bol priateľ Boží. Slovo priateľ v hebrejčine znamená - milujúci Boha. Abrahám miloval Boha a chcel, aby Boh hovoril do jeho života, aby ho Boh viedol. Zmierenie s Bohom znamená, že sa stávaš priateľom Božích plánov, že miluješ Jeho plány, že chceš, aby sa stalo to, čo je Jeho vôľa.
Nato, aby sme sa zmierili s Bohom, potrebujeme Ježiša Krista, potrebujeme zvesť evanjelia, musíme prežiť pokánie, potrebujeme zmeniť myseľ. Znovuzrodenie zas hovorí o tom, že sa tu reálne prejavuje nový život. Ten nový život je neustále sprostredkovávaný tým, že v tvojom duchu je prítomný Duch Svätý.
Bol by som rád, aby ste to dobre pochopili. Tento život je v tom, že kresťan je človek Kristov. Teda ktokoľvek je znovuzrodený a má život, je neustále pod vplyvom Ducha Svätého. Tým nechcem povedať, že je vždy vedený Duchom Svätým, že nikdy nezhreší! Nato pozor! Chcem povedať len to, že to, čo v kresťanovi žije, nemá život samo v sebe, ale vždy v Bohu. Váš život je skrytý s Kristom v Bohu.
Ten život vám nie je darovaný ako život, ale je darovaný ako osoba, ako Ježiš, ktorý skrze Ducha Svätého vo vás býva. Teda vždy, keď chcete povedať “som znovuzrodený,” hovorte - býva vo mne Pán. Teda keď poviem Otče, tak musím vedieť, že som sa narodil znovu. Musím vedieť, že som bol pred tým mŕtvy a teraz žijem. To, čo Boh urobil so mnou aktom znovuzrodenia, je nový človek. Apoštol Pavel o tom hovorí. Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. Viete to vysvetliť? Ja to neviem. Ale kto ste znovuzrodení viete, že to tak je! Boh to tak urobil a navyše nás zabezpečil. Ježiš hovorí: Nik ich nevytrhne z mojej ruky - sláva Bohu.
Ďalšia vec, ktorá je tiež rozmerom tohto nového života je - adopcia. Apoštol Pavol v liste Rimanom 8:17 hovorí: „Ale ak sme deti, sme aj dedičia, Boží dedičia a Kristovi, spoludedičia, aby sme, ak spolu trpíme, boli spolu aj oslávení.“ Adopcia nám dáva dedičské práva. To je právny pojem. Má, nemôžeme povedať fyzický, ale reálny, duchovný rozmer. Boh nám dáva život v Duchu Svätom.
Ak hovoríme o adopcii, tak hovoríme o právnej stránke. Znamená to, že sa stávame členmi rodiny. Má Boh majetok ? Má. Kto je dedič? Syn Boží. Kto je Syn Boží? Ježiš Kristus. Ak máš Krista, tak si spoludedič a patríš medzi najbohatších ľudí na svete. Ježiš hovorí: Blahoslavení tichí, lebo oni zdedia zem. Nie takúto ekologicky zničenú. Akú, presne neviem. Biblia hovorí, že Boh stvorí novú zem. Adopcia znamená, že si dedič.
Keď hovoríš Otče, tak hovoríš ako plnoprávny syn, alebo dcéra, ako plnoprávne dieťa Božie. Toto všetko skrze Krista, pretože on je dedič. Táto adopcia sa prejavuje aj v tom, a to je v Biblii zdôraznené, že to „Otec - Abba“, v našom vnútri vyslovuje Duch Svätý.
Veľmi vás prosím, ak sa naozaj chcete modliť podľa Ježiša, dajte si pozor, keď hovoríte Otče, aby to hovoril Duch. Takže, keď sa chcem modliť a oslovovať Boha, tak musím povedať: Pane, nech sa Duch modlí. Čakám na to, že sa bude Duch modliť. A potom poviem s úctou a očakávaním - Otče. Vyslovím to ja, svojimi ústami, ale budem sa spoliehať nato, že to Duch vezme a bude predkladať pred Otca.
Všimnite si, že apoštol Ján hovorí v 1:12: Dal nám právo byť synmi Božími. To už je akási moc, to už je akási autorita! Volať sa dieťaťom Božím, to nie je len nejaký názov, nejaká nálepka, voľajaká nová reklama. Za tým je Božia moc! Som dedič.
Dovoľte na záver zhrnúť túto tému. Hovoríme o modlitbe Otče náš. Keď sa začneš modliť, uvažuj o tom aký máš s Bohom príbeh. Ak s ním nemáš príbeh, nech sa ten príbeh začne hneď teraz. Je to Božia iniciatíva. Z Božej iniciatívy sme dostali Syna. Keď sme ešte boli hriešni, ešte keď sme boli slabí, ešte keď sme ani nežili, Boh poslal svojho Syna, aby zomrel za nás. To nie je naša iniciatíva. Nie preto som našiel Boha, že som ho hľadal, ale preto, že On hľadal mňa!
A keď sa Ježiš pýtal učeníkov: Aj vy ma chcete opustiť? Oni mu odpovedali: Kam pôjdeme, ty máš slová večného života? On im nato povedal: Nie vy ste si ma vyvolili, ale ja som si vyvolil vás! To je provokatív. Ja som od Boha utekal, ako sa najlepšie dalo. Ale On ma našiel. Ak máte pocit, že ste ho vy našli, že ste to boli vy, čo prví hľadali Boha, tak si to dobre premyslite, aké je vaše kresťanstvo! Ja som sa preto zmieril s Bohom, lebo On prišiel v Kristovi a zmieroval so sebou svet. To hovorí apoštol Pavol v 2. liste Korinťanom v 5. Najskôr tu bol Kristus, potom zvesť a až potom som bol nájdený ja. A týmto sa začína ten príbeh zmierenia s Bohom. A preto môžem povedať, že s milosti Božej je vo mne nový život, ktorý som si nezaslúžil a ktorý veľmi často poškodzujem tým, čo robím.
Každý deň oslovujeme Boha ako Otca, keď sa modlíme Otčenáš. Nie pre všetkých má však toto slovo rovnaký význam. Prvým vzťahom, ktorý výrazne ovplyvňuje náš pohľad na Boha, je ten s naším pozemským otcom. Je všeobecne známe a očividné, že to, ako vnímame sami seba, aký máme vzťah voči sebe a koniec koncov aj k svojmu okoliu, je poznačené vzťahmi doma.
Ak vyrastáme v milujúcom a harmonickom prostredí, je pravdepodobné, že z nás vyrastú sebavedomí ľudia, ktorí poznajú svoju hodnotu, slabé a silné stránky a nájdu si v živote svoje miesto. Aké vzťahy majú títo mladí so svojimi rodičmi, špeciálne so svojím otcom. Boha oslovujeme Otec vždy, keď sa modlíme Otčenáš. Každý, kto osloví Boha Otec, pravdepodobne spojí oslovenie s emóciou, ktorú má k slovu otec priradenú. Potom máme tendenciu vnímať Boha ako takého otca, ktorého poznáme tu, na zemi.
Vzťahy s pozemským otcom máme rôzne, no dobrá správa je, že predstava o dokonalom a bezchybnom otcovi nie je iba predstava, ale veľmi konkrétna realita. V knihe rozpráva Patty príbehy rôznych ľudí, s ktorými sa stretol. Ich príklad slúži ako svedectvo. Títo ľudia si prešli cestu od zranení z vlastného domova, kým nenašli naplnenie svojich potrieb v otcovskom náručí Boha.
Samozrejme, aj keď titul a téma to môžu naznačiť, nemôžeme a ani nechceme povedať, že otec môže za zlé veci, ktoré sa nám udiali, ani nechceme svojich otcov obviňovať. Štartovacou čiarou je veta, ktorou identifikoval Boh Ježiša, keď sa pred učeníkmi premenil na vrchu: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ (Mt 17,5) Keď sa Patty zamýšľal nad týmito slovami, identifikoval v nich štyri dary, ktoré Ježiš dostal od Otca. Sú to identita, láska, zaľúbenie a miesto. Tým, že Ježiša priamo označil za svojho syna, dal mu identitu, ktorá mu patrí. Slovom milovaný vyjadril lásku k nemu. Sám povedal, že v ňom má zaľúbenie a tým, že prikázal učeníkom, aby ho počúvali, odovzdal mu moc, a tak určil jeho miesto.
Keď sa nad tým Patty ďalej zamýšľal, zistil, že tieto štyri dary sú niečo, čo dostáva (alebo nedostáva) od svojho pozemského otca každý z nás. Môžeme ich nazvať aj potrebami. Sú to veci, po ktorých túžime. Vďaka nim si od malička dieťa utvára predstavu o sebe a o svojich schopnostiach. Identita od otca prisudzuje hodnotu. Láska od otca prináša bezpečie, zaľúbenie poskytuje zdravú energiu a motiváciu a otcovské miesto prináša česť.
Ak tieto oblasti nie sú naplnené alebo sú dokonca zranené, prichádza problém. Od otca môžeme podľa Pattyho dostávať tri veci- buď dostaneme dary, vákuum alebo zranenie. Dary sú asi jasné. To je vtedy, keď sú štyri potreby naplnené. Vtedy sme schopní vnímať seba so zdravým sebavedomím a ďalej odovzdávať dary, ktoré sme prijali. Vákuum je vlastne prázdnota. To znamená, že v niektorej potrebe sme nezažili nič. Môže sa zdať, že sa tým nemá čo pokaziť, no nie je to pravda. Ak neviete, či vás váš otec má rád, ak ste to nikdy z jeho úst nepočuli, nezažili ste pocit, že ste milovaní, môže sa stať, že to nebudete vedieť dať najavo ani vy. Jedným z príznakov toho, že ste zažili otcovské vákuum, je strnulosť. Strnulosť vo vzťahoch, v pochopení a prijatí svojej skutočnej identity.
Treťou vecou, ktorú môžeme dostať, je zranenie. Vo výsledku sa zranenie odráža tak, že zaujmeme postoj sebaobrany alebo sa skresľuje naše vnímanie reality. Jedným z dôsledkov zranenia je, že človek skresľuje predstavy o tom, čo sa naozaj deje. Zveličuje. Aj drobnosť, ktorá nič neznamená, môže pre takého človeka predstavovať hrozbu.
Jediné východisko vidí v tom, že dary, ktoré nedostali od svojho pozemského otca, budú hľadať a nachádzať u toho nebeského. Hovorí, že otcovstvo neprišlo samo od seba, ale bolo otcom zverené zhora. Každý človek je poznačený hriechom, preto žiaden otec nebude nikdy dokonalý. Od svojho otca nikdy nedostaneme všetko, čo potrebujeme. Nech by bol akokoľvek úžasný. Aj v tom môže byť, mimochodom, hrozba. Existujú dva extrémy - buď je náš vzťah s otcom naštrbený, zlý, nedostatočný, a potom takto vidíme aj Boha, alebo je ten vzťah skvelý, milujúci, naplňujúci a vtedy vidíme Boha takto. V druhom prípade je to problém preto, lebo Boha uzavrieme do ľudskej škatuľky. Nemáme potrebu prijímať niečo viac.
Patty v knihe ponúka presný postup, ako uzdraviť to, čo potrebuje byť uzdravené. Samozrejme, nejde to len tak, prečítať si knihu a všetko je v poriadku. Chce to veľa práce, premýšľania a odpúšťania. No hlavné kroky sú tri. Uvedomenie (kde je pôvod a zdroj môjho problému) - očistenie (najdôležitejší, najťažší a najdlhšie trvajúci krok) - obnova. V procese obnovy sa začali diať veci, v ktoré ľudia ani nedúfali.
Čo pre mňa znamená, že Boh je mojím Otcom? Vzbudzuje to vo mne pozitívne alebo negatívne emócie?
Božia trojjedinosť znamená, že je iba jeden Boh, ale tento Boh existuje v troch osobách. Jedná sa o Otca, Syna (Ježiša) a Ducha Svätého. Pojem Boh teda neznamená jednu osobu, ale odkazuje na jednu večnú podstatu z ktorej vychádzajú tieto tri osoby.
Tomáš povedal že Ježiš je jeho Boh. Prvé prikázanie desatora znie: „Nebudeš mať iných Bohov okrem mňa!“ (Ex 20:3) Tomáš Ježiša za Boha evidentne mal. Pokarhal ho Ježiš za také rúhanie?
V pasáži vyššie deti chválili Ježiša, a keď sa na to zákonníci nahnevali, Ježiš im citoval verš zo Starého Zákona „Z úst batoliat a dojčeniec pripravil si si chválu“. Tento verš pochádza z ôsmeho žalmu, a v kontexte hovorí o tom, že túto chválu si pripravil Hospodin - jediný pravý Boh. Takže Ježiš vlastne odpovedal: „Čomu sa divíte?
Pisateľ listu Hebrejom tu na Ježiša vzťahuje slová zo žalmu 102:26-28 ktoré sú v kontexte adresované pravému Bohu a hovoria o tom, že stvoril nebo a zem. Keďže vieme, že Boh stvoril svet sám „Ja, Hospodin tvorím všetko, ja sám rozťahujem nebesá a rozprestieram zem.
Boh sám seba označuje rôznymi menami a jedným z nich je Otec. Tento titul Boha je veľmi osobný. Vďaka nemu sa môžeme nazývať Božími deťmi. Božie otcovstvo je večné. Z neho nás povolal k životu a k nemu ako k Otcovi by sme celým životom mali kráčať - až kým v ňom naše nespokojné srdce nespočinie.
Prosba k Bohu Otcovi a Pánovi Ježišovi Kristovi za spásu duší
Knihy o Bohu Otcovi
| Názov knihy | Autor | Popis |
|---|---|---|
| Prežívať Otcovo objatie | Jack Frost | Sprievodca pre každého, kto sa zaujíma o rast alebo službu pri hlásaní Otcovho posolstva lásky. |
| Boh je môj Otec | Mária Barnášová | Modlitby, litánie a svätý ruženec k nebeskému Otcovi. |
| Poznáme Boha Otca? | Tomáš Špidlík | Približuje dôležitosť nášho vzťahu s Bohom Otcom, ktorý sa formoval počas dlhého obdobia existencie Izraelského národa. |
| Vidieť v Bohu dokonalého Otca | Louie Giglio | Pomáha uvedomiť si, že Bohu na nás záleží, a vidieť, ako sa stará aj o tie najmenšie detaily nášho života. |
| Nebeský Otec hovorí k svojim deťom | Mária Barnášová | Posolstvo Boha Otca sestre Eugénii Elisabette Ravasio. |
| Boh Otec | Dave Patty | Cesta k Božiemu srdcu. |
| Boh Otec- bezhraničná otvorenosť lásky a bezhraničné rešpektovanie našej slobody | Ján Pavol II. | Pápež rozpráva o Bohu Otcovi. Sprítomňuje významy mnohých jeho prívlastkov |
Boh Otec je vyjadrenie blízkosti. Boh chce byť blízky každému človeku. Je Otcom všetkých ľudí, preto ak som veriaci, učím sa vidieť v každom človeku svojho brata, svoju sestru. Boh nie je ani muž ani žena, nemá pohlavie. Veriť a vyznať, že Boh je Otec, znamená rozpoznávať, že Boh si ma vyvolil, že sa ku mne priznáva, stojí za mnou, hoci som taký, aký som.
Boh stvoriteľ neba i zeme. Stvorenie sveta viditeľného i neviditeľného prebieha Slovom. Boh povie a stane sa. Ľudské slová sú informatívne, nič nemenia na skutočnosti. Ale v živote viery, vo sviatostiach vstupujeme do konania Boha. Jeho slová tvoria novú skutočnosť, ktorá tu predtým nebola. Vo sviatostiach koná Boh, (Ja ťa krstím; Toto je moje telo; Ja ťa rozhrešujem). To nie sú informácie, ale v živote veriaceho nastáva nová skutočnosť.
Boh sa nám ako Otec zjavuje v celom Svätom písme. Niekedy jasnými slovami, niekedy skrytými. Kde a ako sa nám Boh zjavil ako milujúci Otec, ktorý chce, aby sme všetci boli jeho deťmi? Myslím, že je to veľmi pekný pohľad na Otca, ktorý sa stará o slabých a zraniteľných. Práve k týmto ľuďom sa Boh skláňa a ich útrapy a žiaľ berie do svojich rúk.
Keď prijímame Boha za svojho Otca, keď prijímame svoje postavenie ako jeho deti, mali by sme sa usilovať konať tak, ako koná on. Tak ako aj Ježiš neustále hovoril: „Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn“ (Jn 5,19). Nie je to od nás iba očakávané, ale Otec nám aj pomáha, aby sme to zvládli.
Židia nenamietali voči myšlienke, že Boh je Otcom všetkých. Namietali však voči Ježišovmu tvrdeniu, že má výnimočný vzťah s Otcom. Vzťah, ktorý je taký blízky, že ho robí rovný Bohu.
Veľmi známy text z Listu Rimanom hovorí: „Dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“ Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti“ (Rim 8,15-16). U Grékov a Rimanov bola adopcia bežná a zaručovala adoptovanému synovi rovnaké privilégiá, aké mal biologický syn. Kristus je Boží „biologický“ Syn a my sme adoptovaní vďaka milosti. Preto môžeme Boha nazývať Abba (Gal 4,6). Toto aramejské slovo znamená otec, ale emócia, ktorá sa za ním skrýva, vyjadruje veľmi blízky vzťah k otcovi. Takže už nemáme právo na žiadne výhovorky. Boh to vyriešil tak, že sme úplne rovnako jeho deti, ako Ježiš. Máme rovnaké postavenie a výhody ako on. Naše členstvo v Božej rodine nie je vďaka nášmu pričineniu, ale vďaka milosti. Je to Boží dar. Ako to však s darmi býva, užívať si ho môžeme až vtedy, keď ho od darcu prijmeme.
Ako kresťania sme dostali plné privilégiá jeho detí. Keď je nám ťažko, máme problém, nemáme sa dobre, on je pri nás a berie naše ťažkosti na seba. Povinnosť nám plynie iba jedna. Na rodine je krásne aj to, že máme súrodencov, ktorí sú našimi priateľmi a môžeme sa na nich obrátiť. Naším veľkým starostlivým bratom je Ježiš, ktorý svojich učeníkov povzbudzoval, a teraz povzbudzuje aj nás.
Kristus vysvetľuje, prečo učeníci môžu v modlitbe prichádzať priamo k Otcovi. Kristova prítomnosť v nebi ako ukrižovaného a vzkrieseného Pána sú samé o sebe prihováraním sa. Kresťania sú krstení „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“, Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je ústredným tajomstvom kresťanskej viery a kresťanského života. Je to tajomstvo Boha, aký je sám v sebe. Toto tajomstvo je teda prameňom všetkých ostatných tajomstiev viery a svetlom, ktoré ich osvetľuje. Je najzákladnejším a najpodstatnejším učením v „hierarchii právd“ viery.