Príbeh o Jonášovi, ktorého Boh poslal, je jednou z najznámejších a najpôsobivejších udalostí v Biblii. Vystupuje ako ústredná postava príbehu. Táto kniha, na rozdiel od iných prorockých kníh, sa nezameriava na zbierku proroctiev, ale zaznamenáva príbeh, ktorého Boh posiela k pohanskému národu s posolstvom obrátenia. Príbeh o Jonášovi je populárny v staroveku a pretrváva až do dnešných dní. Dokonca sa Jonášovo meno spomína aj v Koráne a v islamských legendách je jeho príbeh obľúbeným predmetom. Z neho čerpajú nielen kresťania a Židia, ale aj moslimovia.
Prečo tento príbeh tak fascinuje ľudí? Čiastočným dôvodom môže byť to, že je to príbeh a ten sa oveľa ľahšie zapamätá ako nejaké proroctvo, zoznam zákonov alebo rodokmeň. No poďme hlbšie a uvidíme človeka, ktorý uteká pred Bohom, ktorý sa považuje za ctiteľa Pána, ktorému na jednej strane verí, na druhej ani veľmi nie. Vstúpme teraz do hĺbky Božieho Slova, kde uvidíme typického človeka, plného bojov s Bohom a so sebou samým.
Jonáš v slovenčine znamená holubica. V prorokovi Hozeášovi (Hoz 7:11) slúži holubica ako symbol hlúposti. Vieme o ňom len to, že bol Jonášovým otcom. Kniha Jonáš je súčasťou väčšieho celku je neznáme a aj nepravdepodobné.
Jonášovo poslanie a neposlušnosť
Boh dáva Jonášovi poslanie, aby mestu Ninive zvestoval, že jeho zloba vystúpila pred neho. Teda dá mestu poslednú šancu k náprave. Už jeho meno, ktorého význam je holubica, naznačuje jeho poslanie: nositeľ posolstva. Jonášovi sa však nechce ísť do mesta, známeho bezbožnosťou a krutosťou. Uveria ľudia takému kázaniu? Nie málo prorokov utrpelo výsmech, pohŕdanie, prenasledovanie... No máme tu ešte ďalší dôvod, prečo sa do toho Jonášovi nechcelo: Splní Pán to, čo mu prikazuje ohlasovať? Nezľutuje sa náhodou nad nimi? A nevyjde jeho proroctvo nazmar?
Jonáš a veľká ryba
Boh povedal: „Vstaň, choď…!“ A Jonáš vstal a išiel. Ale presne opačným smerom. Pre nás je málo pochopiteľné prečo sa vybral práve do Taršiša. Ale toto vzdialené miesto bolo v tej dobe považované za miesto „až na konci sveta,“ kde nepočuli o Pánovi ani nevídali jeho slávu. Dokonca kolovali povesti, že v Taršiši je brána do podsvetia - miesta, kde Pán nechce prebývať ani hovoriť. Tam sa chce Jonáš skryť. Chce mať konečne pokoj od Boha (nie Boží pokoj) a tak uteká od Božieho plánu lásky a záchrany. Boh nemá rád keď človek uteká. Boh človeka ani nenecháva utekať. Aj Božie zámery s nami narážajú z našej strany na prekážky. Už či je to naša neposlušnosť, ľahostajnosť alebo nezáujem. Ale Boh kvôli tomu neobetuje svoje dobré zámery s nami.
Búrka a obrátenie námorníkov
Keď sa dostal na loď, zišiel do jej vnútra a zaspal. No on spal aj uprostred všeobecného zmätku, ktorý zavládol na lodi, keď sa na mori strhla veľká búrka a námorníci robili všetko pre to, aby zachránili seba i loď. Kapitánovi muselo veľmi záležať na každom človeku na lodi a tak prichádza aj k Jonášovi a budí ho. „Čože, ty spíš? Vstaň a volaj k svojmu Bohu, azda si Boh spomenie na nás a nezahynieme.“ Tieto slová mu musia veľmi nepríjemne pripomínať situáciu z ktorej uteká. Pretože podobnými slovami ho Boh posielal do Ninive. Lós to všetko prezradil! Padol na Jonáša a ten sa priznáva, že uteká spred Pána. Nepochopil Boží plán s ním. Boh mu totiž aj cez búrku dáva najavo, že s ním počíta. Jonáš prichádza s riešením na utíšenie búrky, ktoré prestrašilo aj pohanov: „Chyťte ma a hoďte do mora...“ Utopte ma! Námorníci ho však chcú vrátiť Bohu živého, vedia, že to Boh svojim hnevom stíha neposlušného proroka. Tu sa nevedomky Jonáš svojou prítomnosťou stáva nástrojom na obrátenie všetkých mužov na palube. „Prinútil“ ich volať k Bohu: „Ach, Pane, nech nezahynieme pre život tohto človeka...“
Muž cez palubu! Tým končí Jonášov príbeh v prvej kapitole. Jonáš je hodený do mora a loď s posádkou je zachránená. Čím pokračuje jeho príbeh? Jonáš chvíľu zápasí s vlnami rozbúreného mora, pričom zúfalo volá k Bohu o pomoc: K Hospodinovi som volal zo svojho súženia. Nakoniec vysilený padá ku dnu.
Jonáš v bruchu ryby
Jonáš v bruchu ryby
„Pán priviedol veľkú rybu, aby pohltila Jonáša; a Jonáš bol vo vnútri ryby tri dni a tri noci.“ Možno len ako žart by sme si mohli predstaviť situáciu, že by aj ryba na Boží hlas odpovedala tým, že by plávala presne opačným smerom ako ju Boh poslal a ako by to s našim „hrdinom“ v tejto chvíli dopadlo. Tu nám to môže poslúžiť ako dobrý príklad toho, čo robí poslušnosť Bohu. Ryba ho prehltla a tak sa zachránil. On sám určite hneď od začiatku nemal dojem, že je zachránený. Ale čo robí? Čo hovorí? Ako odpovedá Bohu teraz? „Volal som zo svojej úzkosti k Pánovi a vyslyšal ma, z lona podsvetia som kričal, počul môj hlas. Nechcel byť v Božej blízkosti a teraz zakúša, čo znamená byť od neho vzdialený. Tu si pripomína toho, ktorého opustil a úpenlivo k nemu volá. Hlboké poznanie svojho hriechu sa zhoduje s objavením a spoznaním Boha. A dočká sa nečakaného: jeho prosba sa dotkla Božieho srdca. Stratené spoločenstvo s Bohom je obnovené. „I prikázal Boh rybe a vydala Jonáša na suchú zem.“ Dielo záchrany je dokončené. Zatiaľ len Jonášovej záchrany.
Keď je už presvedčený, že je to jeho koniec, Boh mu pošle záchranu v podobe veľkej ryby, ktorá ho prehltne: Z útrob podsvetia som kričal o pomoc, ty si začul môj hlas. Ryba na rozdiel od búrky nebola nástrojom súdu, ale nástrojom záchrany. Bez nej by sa Jonáš utopil. Tá istá ruka, ktorá poslala veľkú búrku, poslala i veľkú rybu. Boh preto poslal búrku, aby priviedol Jonáša k pokániu. Rybu však poslal preto, aby zachránil kajúcneho Jonáša. Prehovoril k nemu rečou súdu i rečou milosti. A tak ten, ktorý bol najprv odsúdený Bohom a hodený do mora, sa stal Bohom omilostený a zachránený z mora.
Kapitola, ktorá začína slovami: Potom Hospodin prikázal veľkej rybe, aby Jonáša zhltla, končí slovami: Hospodin povedal rybe, aby vyvrátila Jonáša na suchú zem. Boh si zaumienil, že privedie Jonáša do Ninive. A čo si zaumienil, to i uskutoční. Boh nepotrebuje mať v zálohe plán B, keby Mu náhodou nevyšiel plán A. Čo je Boží plán A v tomto príbehu? Priviesť Jonáša do Ninive. Ale tento plán narazí na problém, ktorým je Jonáš. Keď Boh prizve človeka k svojmu dielu, nastávajú problémy. Lebo my všetci sme problémoví a problematickí ľudia. Takým bol i Jonáš. Čo urobí Boh? Kapituluje pred Jonášovou neposlušnosťou? Keď nevyšiel plán A, uvedie do činnosti náhradný plán B? Nie. Boh na rozdiel od človeka si vždy vystačí s plánom A. Rozhodol sa, že privedie Jonáša do Ninive, tak ho tam aj privedie.
Druhá šanca a úspešná misia v Ninive
„Pán druhý raz prehovoril k Jonášovi takto: „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu zvesť, ktorú ti ja poviem!“ Jonáš vstal a šiel podľa Pánovho rozkazu do Ninive.“ Teraz dostáva ťažšiu úlohu ako bola tá, pred ktorou ušiel. Prvýkrát mal len vyniesť ortieľ (volať proti mestu), teraz má prechádzať mestom a kázať v ňom (volať k mestu). Už sa nevzpiera, prešiel Božou školou a tak ide tam, kde Boh prikazuje. Ako kázal Pánov prorok? “Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené!“ Písmo do jednej vety vkladá celé jeho kázanie a všetko, čo v meste urobil. Avšak táto veta a hlavne to, že ju vzali hneď na prvýkrát vážne, ich všetkých zachránila pred zničením. Uverili Bohu. Sú si vedomí toho, že jediná záchrana pre nich je Božia milosť.
Jonáš a išiel do mesta Ninive podľa slova Hospodinovho. Ninive bolo mesto veľké Bohu, na tri dni chôdze. Jonáš vošiel do mesta, prešiel deň chôdze a volal: Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené. Ninivčania uverili Bohu, vyhlásili pôst a obliekli sa do vrecoviny od najväčšieho až po najmenšieho.
Táto vec sa dotkla ninivského kráľa. Ten vstal z trónu, zložil plášť, obliekol si vrecovinu a sadol si do prachu. V Ninive dal vyhlásiť: Na základe nariadenia kráľa a jeho hodnostárov nech ani ľudia, ani zvieratá, ani dobytok, ani ovce nič neokúsia, nech sa nepasú a nepijú vodu! Nech sa aj ľudia aj zvieratá oblečú do vrecoviny a nech hlasno volajú k Bohu. Nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré má na rukách. Kto vie? Boh môže zmeniť svoj zámer, aby sa zmiloval a môže sa odvrátiť od svojho pálčivého hnevu, aby sme nezahynuli.
Jonáš káže v Ninive
Jonášov hnev a Božia milosť
Jonáš sa mohol radovať z účinku svojho kázania: celé mesto konalo pokánie a Boh im odpustil. On však videl iba jedno: Boh nesplnil čo on ohlásil. Zvesť vyzerala ako klamstvo. Vyčíta teda Bohu jeho milosrdenstvo a zľutovanie. „Veď som vedel, že si láskavý a milosrdný Boh, trpezlivý a veľký v zľutovaní a zmilúvaš sa nad nešťastím.“ I keď sám zakúsil toto milosrdenstvo, je nahnevaný, že jeho slová Boh nevzal doslovne. Znova sa tu ukazuje ako sebec, ktorému na iných nezáleží, len aby on bol spokojný. Prichádza s riešením, dosť podobným tomu na lodi. „Teraz však, Pane odním odo mňa moju dušu lebo mi je lepšie zomrieť, než žiť.“ Hlavne nech nevidí, že Boh je aj k iným dobrý. Nesmierne Božie zmilovanie sa mu stáva pohoršením. Stráca zmysel života.
Boh reaguje tak, že mu dáva otázku na zamyslenie a na sebapoznanie. „Azda sa právom hneváš?“ Jonáš neodpovedá, ale znova uteká. Tentokrát za mesto, tak, aby videl, čo sa v meste stane. Boh chce zbaviť proroka jeho zloby. Teraz má Boh proroka, kde ho chce mať. Ak je Jonášovi ľúto uschnutého kríka, ako by nemalo byť Bohu ľúto jeho tvorov, diel jeho rúk? Otázka, ktorou kniha Jonáš končí, núti človeka k osobnému rozhodnutiu nasledovať Božiu lásku vo viere, že milosrdenstvo a odpustenie sú viac ako spravodlivý hnev.
A Hospodin riekol rybe, a vyvrátila Jonáša na sušinu. Hospodina poslúchla a Jonáš je voľný. Podobne ako Kristus (Mat 12:40, 1Pet 3:18-19). Jonáš sa konečne modlí. Boh sa zľutoval, doslovne mu odľahlo. v Boha a následné obrátenie. Aký rozdiel oproti Izraelu?! prorokov, predsa sa neobrátil. A toto je tá smelá dôvera, ktorú máme k nemu, že keď prosíme niečo podľa jeho vôle, čuje nás.
Tabuľka: Porovnanie Jonášovho postoja a Božieho konania
| Jonášov postoj | Božie konanie |
|---|---|
| Uteká pred Bohom | Posiela búrku a rybu, aby ho zachránil |
| Hnevá sa na Božie milosrdenstvo | Poukazuje na hodnotu každého života |
| Chce zomrieť | Ponúka mu druhú šancu |
Pán je milostivý, milosrdný a láskavý. Jeho milosť je nová každé ráno a trvá naveky. Ale my sme správcovia pravdy. Moja vášeň za stratené duše je poháňaná obnovenou oddanosťou a prehlasujem, že svetlo slávneho evanjelia Krista dnes planie v srdciach nevedomých a neobrátených po celom svete, v mene Ježiš.
Iba dve knihy Biblie končia otázkou. adresátom: obyvateľom Ninive a Asýrie. to, čo cíti k tým, ktorí ho nepoznajú. s Jonášovým povolaním. On chce svetu zjaviť svoju lásku a milosť. milovať svojich hriešnych susedov.