Sebaovládanie je naozaj suchopárne slovo. Dnes vám dokážem opak toho. Sebaovládanie je jedným z najcennejších dobrodení života. Život bez sebaovládania nie je možný. Je ustavične a všade - nielen na ihrisku a na plavárni.
Predstavte si, že stroskotáte na osamelom ostrove. Museli by ste sa spoločne starať o potravu. Dôležitejšie ako toto všetko je, aby sa každý vedel ovládať. Ináč by sa všetko už po pol hodine dostalo do hádky. Mnohých zrážkach treba dbať vo svojom pohybe na to, že nie sú vo svete sami.
Príroda je veľmi dobre vystrojené všetkými potrebnými článkami. Každé zvieratko sa ustavične stará o to, aby sa nejakým spôsobom prispôsobilo svojmu okoliu. Napríklad hmyz sa usiluje, aby sa svojou farbou priblížiť k nijakej zveri. Vtáčiky sa usilujú preletieť ponad pole, aby ju ihneď nezbadali dravé vtáky. Sú takto prispôsobené okoliu, aby sa uchránili pred vtáčích dravcov. Dravec s kalným zrakom by musel čoskoro zhynúť hladom. Aj v ľudskej spoločnosti jestvuje tiež také prispôsobovanie.
Ten, kto nevie plávať, sa zrakom utopí. Príroda sa ho ešte dodatočne ho vychovať. Opravdivé si ho už nikto neváži a nikto nechce mať s ním veľa do činenia. Ako ľadovec vystrčí cudzie telesá alebo ľadovec vyhadzuje skaly na obe strany, tak kto sa neudrží na uzde z ohľadu na pohodlie a želania iných, stratí priateľov. Tak ako má labuť plávacie blany a ryba plutvy, tak aj my sa musíme prispôsobiť prostredia!
Jeden chlapec sa namáhal rozprávať nemecky, ale robil pritom strašne smiešne chyby. Všetci sa mu smiali a on nevedel odpovedať. Im samým to bolo strašne nepríjemné a oľutovali toho - ale nemohli tomu zabrániť. Len to pozorujte na sebe samých! Iste chce rátať aj na to, že priateľ bude mlčať, keď sa mu s niečím zverí. Ak v jednom, ani v iných veciach nemožno na neho stavať, ten, kto si nevedel zachovať tajomstvo!
Sebaovládanie je ako jazdenie na kolobežke najpevnejších lýtok. Tu ich všetky nemôžeme vypočítať. Sebaovládanie slúži žalúdkovým nervom, žuvacím svalom, jazyku a všetkým iným. Človek rozmýšľa o tom, ako každý jednotlivý čin súhlasí s celkom.
V starom Grécku bola skupina skromných, uvažujúcich ľudí. Volali sa Pythagorovci. Nováčik musel najprv prisľúbiť, že bude najprv po celé 3 roky mlčať. Až po uplynutí tejto doby bol uznaný za hodného stať sa ich spoločníkom. Aká je to ťažká podmienku? Človek ovláda vlastný jazyk. Je slobodným človekom a nie je už sluhom svojho zobáka.
Čože je to dobrosrdečnosť, keď nespútaný jazyk neposlúcha dobré srdce? Jazyk zapríčiňuje vo svete najväčšie nešťastia a najväčší zmätok. Koľko priateľstiev sa lámu pre hlúpe klebety. Slová vypustené z úst, neskoršie trpko oľutujeme. Preto si dávajte pozor na to, čo hovoríte a najprv dôkladne prežuli! Svoj jazyk vždycky dobre stráž!
Predstavte si na rôzne prípady, v ktorých len ťažko udržíme jazyk za zubami! Ako sa chránil Július Caesar prenáhlených slov? Vždy napočítal v duchu do 20, kým odpovedal.
Kedy sa stáva, že sa iní na ňom riadne pobavili. Smiech je často bezohľadnejší ako pohana. Taký smiech sa nikoho nedotkne a bolestne mu neublíži!
Jestvuje trojaký jazyk: volský, bravčový a - klebetný. Tiež si niekedy zaklebetíte? Nepochybujem o tom. Súhlasí s tým súhlas vášho srdca? A čo si myslí vaše srdce o klebetách? Spôsobuje niečo dobrého? Na čie zlo? Na vlastné? Čím viac strkáte nos do cudzej kaše, tým skôr vám prihorí vlastná. A viete, čo je najhoršie? Ženy vedia veľmi dobre svojmu blížnemu život otravovať. Pri kľúčovej dierke - to roznášajú ako večnú pravdu. Nakoniec sa vráti k prvej klebetnici, sama už svoj vlastný výplod nepoznáva. A vy sa tomu smejete.
Viete čo je osvedčeným liekom proti klebetám? Hádajte! Vravel aj svojim žiakom, že váš jazyk je pre klebetenie. Preto musí jazyk prehrať. Vašim pravidlom nech je o nikom nič ošklivého neroztrusovať! Aká bola matka, ktorá nikdy nerozširovala urážlivé alebo ošklivé reči? Nikdy nič z toho nevyzradila neprítomnej. Snažila sa sprostredkovať dobrému, aby tým dosiahla zmierenie". Na to sa už v dávnej dobe sa zabudlo.
Môžeme sami na sebe pozorovať, ako veľmi pôsobí náš duch na telo. Keď sme telesne unavení alebo chorí, vtedy ani náš duch nechce zotrvať v činnosti. Keď sme úplne zdraví a svieži, aj duch je ochotný a schopný pracovať. Chorí ľudia mávajú aj chorého ducha. Pôsobí sviežim a vyjasneným duchom. Človek myslia stále ešte aj na iných a starajú sa o nich. Svieži duch môže mu dať zabudnúť na všetky bolesti.
Duch pôsobí na telo cez krv. Už týmto sa môžu často poruchy z tela poodvádzať. Duch pôsobí nervami na všetky orgány, čo nám je dosial ešte nie dosť známe. Najmocnejším vplyvom na nervy pôsobí práve duch. Človek môže ovplyvniť chcením neochorieť a pokojnou, odhodlanou náladou. Ochorejú prví práve tí, ktorí majú najväčší strach. Je dôležité prehltávať, nepodriadiť sa hneď každej malej nevoľnosti!
Človeku bol preto daný duch, aby nemusel byť poddaný telu. Čo je to trýznenie nervov a ukáž, kto je tuná pánom? Demosthénes, ktorý konal usilovne cviky, ktoré všetci poznáte a predsa vyplnil svoju vôľu. Využil silu vôle, aby premohol odpor. Práve tak je to s nervozitou. Kto je popudlivý, nie je preto ešte odsúdený k popudlivosti. Môže sa stať ešte aj hrdinom v sebaovládaní. Duch je najlepšou ozdravovňou pre nervové choroby.
Sebaovládaním sa často uzdravia aj najťažšie nedostatky, zdedené po mnohých pokoleniach. Je tiež príbeh o nemeckom cisárovi, z ktorého sa možno mnoho naučiť. Napokon stal sa z neho jeden z najlepších jazdcov armády. Človek, ktorý je zdravý a bezvládny, nedosiahli nikdy to, čo on. Dáva sa mu veľká úloha, ktorej nie je dopriate zdravému a bezvládnemu.
Mrzutosť naveky odoberá všetku radosť zo života. Je to smiešne, keď si kazíme maličkosťami dobrú vôľu. Sú stále veselí a vľúdni. Náladovosť sa stáva nebezpečným, keď sa pevnejšie zakorení a vryje sa jej do tvári. Náladového človeka nikto nemôže milovať. Je potrebné hľadať vhodného prostriedku. Náladovosť sa prejavuje v hodinách tak ako bolenie hlavy alebo iná nevoľnosť. Sú muži náladoví. Náladovosť je ako povodni. Mnoho ráz nestačí stavať hrádze, lebo tie sa často preboria. Hrádze neprevalili s celou silou rozpútaného živlu k ľudským príbytkom.
Použijem teraz v boji proti náladovosti určitú nútenosť. Ako si to predstavujem? Napríklad sa máte stretnúť s priateľmi. Mamička sa však bojí o vaše zdravie a zháňa niečo teplého. Vy zostávate na stanici. Nie je to zúfalé? Predstavte si rýchlo: Pozor! Osvojím si miesto nej niečo dobrého - napr. studenou vodou umývať. Alebo, odvyknem si nejaký zlozvyk: Napr. praskať dvermi a čarbať domáce úlohy? Alebo sebe samému spôsobím radosť. Tým sa nálada v zárodku rozdrobí na nepatrné čiastky, ktoré sa ľahko stratia. Uvedomte si, že nepríjemné sa zmenilo v niečo príjemného. Vďaka Bohu, že vlak odišiel. Pán Boh zavrie dvere, tomu otvorí oblok. Čo to znamená? Keď troška premýšľame a trpne sa mu neoddávame. Aké je napr., keď musíme ležať v posteli. Vtedy môžeme skúšať trpezlivosti a tým sa rodičom a súrodencom ešte viac zaľúbiť ako prv. Vtedy získame nadvládu nad vlastným životom a konaním. Zahanbíme sa, že sme svoju bolesť veľmi preceňovali. Musíme stúpať do kopca a byť láskavejšími a vyrovnanejšími. Aj vo dne môžeme ešte prikladať. Pri najmenšej nechuti si pripomeňme humor. Nad mestom Zúrichu je vysoký vrch, ktorý sa volá Utliberg. Keď sa nad mestom rozprestiera jazero hmly a zahaľujú ulice po celý deň, tak vrchol mu predsa pyšno pnie nad šedivými mračnami. Aj my musíme sa usilovať o to, aby sme vystúpili k slnku na nebi.
Je veľký rozdiel medzi ružovým záhonom marcovým a júnovým! Zelený krík v júni napĺňajú záhradu vôňou. Je taký ružový ker, ktorý z prsti vyčarí ružu? Alebo, pozrite sa na fialku na pažiti! Šedivá zem ju vyčarila! Zem je akousi dielňou, v ktorej sa ustavične premieňajú zeminy v kvety. Vo vôni kvetov nevycítime ani len stopy po zápachu pôdy? Našou zemnou podstatou je náš každodenný život. Z neho rastie ružový, vyrastajúcim z neho. Čo bolestné a ošklivé bez vnútorného prepracovania odzrkadľuje sa...
Láska je takou silou, že dokáže prekonávať prekážky a prinášať radosť do života. Či azda je už priveľa srdečnosti vo svete? To nevidím. Naopak. Slová, ktoré raz povie, už nikdy nestratí. Urobí tajný dúšok zo srdečného slova a splákne si ním horkú chuť. Čo máme robiť, keď nás trápia starosti a choroby alebo gniavi ich strata najbližších! Preto radšej mlčíme. Ale aj na hrob kladieme slová. A potom veru sa poponáhľať a rýchle to vysloviť! Čo povieme, keby vaša matka stratila sestru alebo matku? Podáme priateľsky ruku so slovami: „Je mi veľmi ľúto, že si taký nešťastný. Príď ma niekedy navštíviť a rozpovieš mi niečo o svojom oteckovi''. Povieme niečo iného - len nestojme ako nemí! Avšak svoj zármutok by ani za nič na svete neprejavil! Druhí si pomyslia, že si ich veru málo cení a s ľahkým srdcom odchádza. Teraz ma veľmi trápi, že ťa musím opustiť. Je hrdý, že značí niečo v živote iného. Čo znamená to jediné slovíčko? Hnev sa zažiera ďalej do duše a často usmrcuje všetku lásku. Nie! Dávajme znať iným, že ich máme radi a že cítime k nim vďačnosť! Je to pekné a oblažujúce umenie. Musíme sa k tomu odvážiť! Inak nikdy nebudeme umelcami a ostaneme naveky iba nemými ľuďmi.
Trpezlivosť je dôležitá vlastnosť, ktorú by sme mali pestovať. Utužovať svoju silu vôle a lásky. Ako žijú títo úbožiaci? Nič nepočujú a dávajú znamenia. Je to život zúbožený! V ich myšlienkach žiadna brána, slovami cit nezohrejú. Predsa len žijú biednym životom hluchonemých. Ak sa to týka iných, ich sluch jednoducho zlyhá. Keď je mamička unavená a majú jej pomôcť, to veru nepočujú. Ale keď počujú nejakú žiadosť, počujú to. Tu sú jednoducho hluchí. Nevedia s nimi zaobchádzať. Sú bezradní ako tí hluchí.
Človek sa učí, ako sa hlasom vyjadrujú rôzne city srdca. Musíme si napr. všímať, keď sa človek cíti nepríjemne a on to nechce dať na sebe znať. Keď napr. sa niekomu niečo stane v škole. Spoznáte, že ste mu ublížili a prestanete teda včas. Ale sú ľudia, ktorí sa s rozkošou sa kochá na mukách druhého. Obťažujeme otázkami alebo prosbami a on má práve inú prácu alebo je ustatý. Je mnoho ľudí, ktorí tu nič nezbadajú a zarazia sa, až keď nastane výbuch. Potrebujeme včas spozorovali prv, než si ju nemocný sám uvedomí. Chcú ísť na prechádzku, predsa ešte prijmú návštevu s prívetivým obličajom. Cítiť určité premáhanie a rozpaky. Byť vzdelanými ľuďmi!
Mlčíme, lebo nevieme svojho vnútorného pokladu prezradiť. Niekedy zas ostýchavosť a nedostatok cviku. Povedzte, že sa už vždy dlho tešia, ako si uňho posedia. Musíme vedieť aj navonok prejaviť city. Ako sa herci, keď prvý raz vystupujú pred verejnosťou? Musíme prekonať trému.
| Hodnota | Význam |
|---|---|
| Sebaovládanie | Schopnosť ovládať svoje emócie a reakcie, dôležitá pre medziľudské vzťahy a osobný rozvoj. |
| Trpezlivosť | Schopnosť vytrvať a znášať ťažkosti, vedie k lepším výsledkom a spokojnosti. |
| Láska | Silná emócia, ktorá spája ľudí a prináša radosť do života. |
| Srdečnosť | Otvorenosť a prejavovanie citov, buduje silné a úprimné vzťahy. |
| Mlčanie | Umenie vedieť kedy a čo povedať, chráni pred klebetami a nedorozumeniami. |
Fr. W. vydal Spolok sv. Vojtecha v Trnave.
