Pýcha a pokora sú dve protichodné vlastnosti, ktoré majú hlboký vplyv na náš život a vzťah s Bohom a ľuďmi. Biblia nás dôrazne varuje pred pýchou a vyzdvihuje pokoru ako cestu k milosti a požehnaniu.
„Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť“ (Jakub 4,6). Toto biblické vyjadrenie zdôrazňuje, že Boh odmieta pyšných, ale štedro obdarúva pokorných svojou milosťou.
Pýcha: Prapríčina problémov
Pýcha je najčastejšou príčinou našich pádov. Ak chceme, aby sa priebeh nášho života zmenil a zažívali sme pozdvihnutie, lásku a úctu, potom si musíme pýchu priznať a vysporiadať sa s ňou. Nezabudnime, že pýcha je prapríčinou všetkých problémov.
Medzi prejavy pýchy patria:
- Tvrdohlavosť, spurnosť, svojvôľa, nepoučiteľnosť, nadutosť, arogancia.
- Pocit odmietnutia a prenasledovania.
- Sebaľútosť a precitlivelosť.
- Krutosť.
Pýcha taktiež neviditeľne ako rakovina zožiera človeka, oberá ho o pokoj, radosť, dobrý životný pocit a zaplavuje jeho dušu kyselinou horkosti a sklamania.
Často stratíme veľa času, lebo si myslíme, že Boh svoje výroky nemyslí až tak vážne, presnejšie, že ich nemyslí až tak vážne vo vzťahu voči nám. Je to podobne nerozumné, ako byť presvedčený, že až tak vážne nemusíme brať napríklad gravitačný zákon. Božie slovo ale hovorí presne to, čo hovorí. Princípy ako sú sejba a žatva alebo odpustenie máme tendenciu obísť a celom špeciálne to platí o pokore a pýche.
Pýcha je najvlastnejším postojom ľudskej duše - kričíme: „Ja, ja, ja“ a tých ostatných rozdeľujeme na dobrých, horších a zlých, podľa toho, ako naše „ja“ posilňujú alebo zraňujú. Žiaľ, platí tu, že čím menej je ľudská duša rozmaznávaná, čím menej lásky dostane a čím je nižšie sebahodnotenie, tým je pýcha väčšia. Ľudia, ktorí prežili viac poníženia, odmietnutia, zneužitia, pohŕdania a nelásky, majú väčšiu tendenciu sami seba presadiť, pričom šliapu po iných a považujú to za spravodlivé a primerané.
Ak pýchu nevyhodíme zo svojho života, tak nám zabráni práve v tom, čo by sme chceli dosiahnuť - uznanie, lásku a rešpekt od iných, úctu, pozdvihnutie a požehnanie.
Príklad kráľa Nabuchodonozora
Nabuchodonozor bol bezpochyby výnimočný kráľ. Mal mimoriadnu charizmu, bol geniálnym štátnikom, staviteľom aj bojovníkom. Odpoveď na otázku, prečo prežil taký hlboký pád, je celkom jednoduchá - pýcha. Dokonca aj po siedmich rokoch, počas ktorých žil ako zviera, bol znovu uvedený na trón.
Biblia hovorí: „Takto hovoril kráľ a riekol: Či nie je toto on, ten veľký Babylon, ktorý som ja vystavil, aby bol domom kráľovstva, v sile svojej moci, a aby bol na ozdobu mojej slávy?! Ešte bola reč v ústach kráľa, keď padol hlas z neba: Tebe hovoria, kráľu Nabuchodonozore, že kráľovstvo odišlo od teba, a vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš mať obydlie s poľnou zverou, budú ti dávať jesť bylinu ako volom, a prejde ponad teba sedem časov, až dokiaľ nepoznáš, že Najvyšší panuje nad kráľovstvom človeka a že komu chce, tomu ho dá." (Dan 5,27-29)
Nakoniec sa pokoril aj kráľ Nabuchodonozor, uznal, že je niekto vyšší ako on: „A ku koncu tých dní, ja Nabuchodonozor, pozdvihol som svoje oči k nebesiam, a môj rozum sa navrátil ku mne, dobrorečil som Najvyššiemu a Živého naveky som chválil a oslavoval, ktorého panstvo je večným panstvom, a jeho kráľovstvo trvá z pokolenia na pokolenie. A všetci obyvatelia zeme sú počítaní ako čo by nič, a podľa svojej vôle činí s vojskom nebies i s obyvateľmi zeme, a nie je nikoho, kto by ho uderil po ruke a povedal mu: Čo to robíš? Toho istého času sa navrátil môj rozum ku mne, a čo do slávy môjho kráľovstva, i moja dôstojnosť i môj lesk sa navrátil ku mne, a hľadali ma moji radcovia a moji veľmoži, a zase som bol postavený nad svojím kráľovstvom a bola mi pridaná ešte väčšia sláva.
Pokora: Cesta k pozdvihnutiu
Pokora je kľúčom k Božiemu požehnaniu a povýšeniu. Ježiš Kristus nám dal dokonalý príklad pokory, keď sa ponížil a stal sa poslušným až po smrť na kríži. Preto ho Boh povýšil nad všetko.
„Lebo nech je také zmýšľanie vo vás, aké bolo aj v Kristu Ježišovi, ktorý súc v podobe Boha nepovažoval toho za lúpež byť rovný Bohu, ale sám seba zmaril prijmúc podobu sluhu a stal sa podobný ľuďom a súc v spôsobe nájdený ako človek ponížil sa stanúc sa poslušným až po smrť, a to po smrť kríža. Preto aj Boh jeho povýšil nad všetko a dal mu z ľúbosti meno, ktoré je nad každé meno, aby sa v mene Ježiša sklonilo každé koleno bytostí ponebeských a pozemských i podzemských, a každý jazyk aby vyznal, že Ježiš Kristus je Pánom, na slávu Boha Otca.“ (Fil 2,5-11)
Pán Ježiš Kristus sa pokoril. Odložil svoj majestát, prijal telo človeka so všetkými jeho slabosťami, život prežil v bezvýznamnej dedine, skrytý v obyčajnej rodine. Skutočná pokora. Dobrovoľne sa stal obeťou za ľudský hriech, bol ponížený, potupený, popľuvaný a nakoniec zomrel potupnou smrťou spolu s vrahmi. Po tomto príkladnom ponížení ale začala cesta hore. Všimnime si slovko preto v deviatom verši. Vyvýšenie Ježiša Krista za Pána nad všetkým nebolo automatické. Bolo to preto, lebo sa pokoril.
Oceňme prínos druhých do nášho života. Oceňme hodnotu - kvalitu iných. Uvedomme si prostý fakt, že vždy sú schopnejší, krajší, vzdelanejší aj ušľachtilejší ľudia, ako sme my. Začnime druhých prakticky oceňovať. Venujme im pozornosť, pochvalu, umožnime im ich osobný rozvoj. Nie je to až také ťažké.
Pre lepšie pochopenie rozdielu medzi pýchou a pokorou si pozrite nasledujúcu tabuľku:
| Pýcha | Pokora |
|---|---|
| Nadutosť | Skromnosť |
| Sebectvo | Obetavosť |
| Pohŕdanie druhými | Úcta k druhým |
| Vzdor voči Bohu | Poslušnosť Bohu |
Pokora je životný postoj, v ktorom nikdy nemôžete byť tak zlý, aby ste neboli hodní slúžiť iným, a zároveň, v ktorom nikdy nebudete dostatočne dobrý na to, aby ste s tým prestali.
Ako nadobudnúť pokoru
Bez tohto postoja je pýcha neliečiteľná. Neexistuje sila, ktorá by nás zvonka mohla zmeniť. Pýchu nie je možné dostať z človeka dohováraním, ba ani bitkou, dokonca ani pekelným ohňom. Vyššie sme citovali Božie slovo a konštatovali, že Boh ho myslí vážne.
Kľúčom k pokore je poznanie pravdy o sebe samom pred Bohom. Uznanie, že sme nič a Boh je všetko. Cesta k pokore vedie cez modlitbu a tichosť srdca.
Ak sa pokoríme pred Bohom, všetky hriechy z nás spadnú. Nie smilstvo, obžerstvo, výbušnosť, lenivosť, lakomosť či závisť nám bránia prijať Božiu milosť. Všetky tieto hriechy (a aj mnohé iné) dokážeme neraz úprimne ľutovať. A predsa neprichádza k zmene. Je to preto, lebo naša pýcha nám bráni pokoriť sa pred Bohom. Myšlienka, že by sme sa pred Boha mali postaviť s prázdnymi rukami zahanbení je pre nás neprijateľná. Nevieme sa zmieriť s predstavou, že všetko by malo závisieť od Neho a od nás nič.
Preto si pozrite video
Ako byť pokorný
