Význam slova Pôst: Hlboký Pohľad na Tradíciu a Spiritualitu

Obdobie pred Veľkou nocou sa vo viacerých kresťanských cirkvách volá pôstnym obdobím. Prichádza po takzvanom období fašiangov, ktoré je príznačné rôznymi formami veselia, zábavy a hodovania. Pôst je praktika dobrovoľného obmedzenia alebo úplného zdržiavania sa od jedla, nápojov, alebo oboch na určitú dobu.

Význam cudzieho slova „pôst“ v Slovníku cudzích slov:

• post - po, za, vzad
• upost - miesto; funkcia, postavenie
• postament - podstavec, základ napr. člen
• postprandialis - postprandiálny, objavujúci sa po jedle
• postprimarius - postprimárny, nasledujúci po prvej afekcii
• postpuberta - obdobie po puberte; postpubescencia
• postpubertalis - postpubertálny, postpubescentný, vzniknutý po dospievaní
• postpubertálny - po puberte; ešte nie úplne zrelý
• postpubescencia - obdobie po puberte; postpuberta
• postremus - posledný
• postrhinoscopia - postrinoskopia, vyšetrovanie zadných nosových dutín
• postskriptum - dodatok v liste, skratka P.S. alebo PS
• postsynapticus - postsynaptický, týkajúci sa časti ''druhého'' neurónu, ktorá je v kontakte s axónom ''prvého'' neurónu'
• postsynchrón - dodatočné ozvučenie napr.

Krátky slovník slovenského jazyka:

• pôst -u m. 1. zdržiavanie sa (mäsitých) pokrmov, pôv. z náb. príčin: zachovávať prísny p.; pren. expr. odriekanie 2. 40-dňové obdobie pred Veľkou nocou, cirk. pôstne obdobie
• postáť -stojí -stoja -stoj! -stál dok. 1. i postáť si (zastaviť sa a) ostať chvíľu stáť: pri prechádzke vše p-l, p. (si) s niekým na ulici, p. pred zrkadlom 2. ostať stáť, nesadnúť si: nesadnem si, p-m 3. v spoj. nechať p. (obyč. potraviny) nechať istý čas na pokoji, nehýbať: pridáme citrónovú šťavu a necháme p.;
• postava -y -táv ž. 1. ľudské telo (jeho celková podoba): štíhla, územčistá p.;hovor. má dobrú p-u je pekne urastený;stratiť p-u stučnieť 2. človek, osoba (svojím zjavom): p. v bielom 3. ľudská osobnosť (najmä stvárnená v umení): historická, románová p.;
• postavenie -ia s. 1. rozmiestnenie, pozícia, poloha: zaujať výhodné p.;voj. palebné p.;šach. remízové p.;šport. p. mimo hry ofsajd 2. stav, situácia, položenie: p. obyvateľstva, dostať sa do ťažkého p-ia 3. (významná) spoloč. úloha, funkcia: mať vysoké p., spoločenské p. ženy, človek s p-ím 4. zamestnanie, miesto: mať zaistené p., boj o dobré p.

Existuje mnoho dôvodov, prečo sa ľudia postia, a tie môžu byť rôzne:

• Náboženské dôvody: Pôst je často súčasťou náboženských praktík. V mnohých náboženstvách sa pôst používa ako spôsob vyjadrenia pokánia, oddanosti alebo duchovného očistenia.
• Zdravotné dôvody: Pôst sa môže praktizovať aj z dôvodov zdravotných. Môže pomôcť telu zbaviť sa toxínov, zlepšiť trávenie a znížiť riziko chronických ochorení.
• Osobné dôvody: Niektorí ľudia sa postia z osobných dôvodov. Môžu to urobiť, aby sa sústredili na seba a svoje ciele, alebo aby si uvedomili dôležitosť jedla. Napríklad niekto, kto sa snaží schudnúť, môže praktizovať pôst, aby si znížil príjem kalórií.
• Politický alebo protestný pôst: Pôst môže byť tiež použitý ako forma protestu alebo politického vyjadrenia.

V každom prípade, pôst by mal byť vykonávaný s ohľadom na osobné zdravie a v niektorých prípadoch je dôležité konzultovať praktiku s lekárom alebo iným zdravotníckym odborníkom, aby sa predišlo negatívnym zdravotným dôsledkom.

Časovanie pôstu sa líši v závislosti od náboženských, kultúrnych, osobných alebo zdravotných dôvodov. Pre presné informácie o pôste v rámci konkrétnej tradície alebo z dôvodu zdravia je najlepšie konzultovať so zodpovedajúcimi náboženskými alebo zdravotníckymi autoritami.

Časovanie Pôstu v Rôznych Náboženstvách

Časovanie pôstu sa líši v závislosti od náboženských, kultúrnych, osobných alebo zdravotných dôvodov.

Pre presné informácie o pôste v rámci konkrétnej tradície alebo z dôvodu zdravia je najlepšie konzultovať so zodpovedajúcimi náboženskými alebo zdravotníckymi autoritami.

Konkrétne príklady:

• Kresťanstvo: Pôst sa tradične praktizuje počas obdobia Veľkého pôstu, ktoré trvá 40 dní pred Veľkonočnou nedeľou, začínajúc na Popolcovú stredu.
• Islam: Ramadan je mesiac denného pôstu od svitania do západu slnka pre moslimov.
• Judaizmus: Jom Kipur, známy ako Deň zmierenia, je dňom úplného pôstu pre Židov.
• Hinduizmus: Pôst v hinduizme sa môže líšiť v závislosti od regiónu a osobnej viery.

Tento typ pôstu je obvykle individuálny a založený na osobných zdravotných cieľoch alebo odporúčaniach lekára. Je dôležité si uvedomiť, že presné načasovanie a pravidlá pôstu sa môžu výrazne líšiť medzi rôznymi náboženstvami, kultúrami a jednotlivcami.

Kresťanský liturgický kalendár zahŕňa niekoľko období a dní pôstu, ktoré sa líšia v závislosti od denominácie. Je dôležité poznamenať, že praktiky a trvanie pôstu sa môžu líšiť v rôznych kresťanských denomináciách. Napríklad, pravidlá pôstu v katolíckej cirkvi sa môžu líšiť od tých v pravoslávnej alebo protestantských denomináciách.

Veľký pôst: Toto je hlavné obdobie pôstu v kresťanstve, trvajúce 40 dní, začínajúce na Popolcovú stredu a končiace v noci pred Veľkou nocou (Veľkonočná vigília).

Advent: Advent je obdobie prípravy na oslavu narodenia Ježiša Krista (Vianoce), ktoré začína štyri nedele pred Vianocami.

Všetkým cirkvám bolo spoločné tradičné štyridsaťdňové pôstne obdobie (gr. Tessarakoste, lat. Quadragesima). Skutočnému pôstnemu obdobiu predchádzajú tri predpôstne týždne, ktoré sa začínajú vždy v pondelok a ich ťažisko dosvedčujú označenia štyroch nedieľ, ktoré ich rámujú:

• Nedeľa o mýtnikovi a farizejovi
• Nedeľa o márnotratnom synovi
• Mäsopôstna nedeľa, resp. Nedeľa o Pánovom druhom príchode
• Syropôstna nedeľa (zrieknutie sa jedál z mlieka a vajec), resp.
• Štyridsaťdňový adventný pôst, ktorý sa začína na sviatok apoštola Filipa 14.
• Apoštolský pôst, ktorého trvanie je variabilné, pretože sa začína v pondelok po prvej nedeli po Päťdesiatnici, teda po Nedeli všetkých svätých, a trvá do začiatku sviatku apoštolov Petra a Pavla, ktorý sa slávi 29.
• August, ktorý je považovaný za mesiac Božej Matky, sa začína pôstom ako prípravou na sviatok Zosnutia Bohorodičky 15.

V osobitné dni sa postí 5. januára (v predvečer Bohozjavenia), 29. augusta (Sťatie Jána Krstiteľa) a 14.

Pôst v Pravoslávnej Cirkvi na Slovensku

Sedemtýždňový pôst pred Paschou - Veľkou nocou sa začína aj pre veriacich Pravoslávnej cirkvi na Slovensku i vo svete, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom. Pôst znamená pre pravoslávnych zdržiavanie sa nielen mäsitých jedál, ale aj mliečnych pokrmov až do Veľkonočnej nedele.

Learn Slovak using Slovak traditions: Veľký pôst ako príprava na Veľkú noc

Niektorí prostí kresťania si myslia, že pôst by mal spočívať len v zdržanlivosti v jedle a pití alkoholických nápojov. Prikázanie pôstu podľa nich znamená len nejesť počas pôstu mäso, ryby či olej a nepiť víno. Avšak nie je to tak. Samozrejme, je potrebné postiť sa telesne. Telesný pôst by však mal byť nepochybne spojený s duchovným pôstom. Učí nás tomu aj svätá Cirkev: „Bratia, postiac sa telesne, posťme sa aj duchovne“.

Svätí otcovia ho definujú nasledujúco: „Keď sa postíš, prejavuj to svojimi skutkami. Ako? Zmiluj sa nad chudobným človekom, nezáviď šťastnému, nehľaď na ženu, ktorá žiari krásou. Neposť sa pokrytecky; posť sa očami, srdcom, ušami, rukami, všetkými svojimi zmyslami… Zadrž svoje ruky, aby si neprivlastnili to, čo im nepatrí; zadrž svoje nohy, aby nechodili na miesta zábavy; uchráň svoje uši pred počúvaním ohovárania a lži. Nech sa tvoje ústa postia zdržanlivosťou v odsudzovaní iných“.

Duchovný pôst je nevyhnutný, pretože bez neho telesný pôst stráca význam. Veď, ako nám hovorí blažený Hieronym, aký zmysel má vysiľovať si telo zdržanlivosťou, keď naša duša zahorela pýchou? Akú pochvalu dostaneme za bledosť z pôstu, keď v skutočnosti bledneme od závisti? V čom je cnostné nepiť víno, keď sa opíjame hnevom a nenávisťou? Odriekanie si mäsa a rýb neznamená nič, ak ohováraním požierame telo svojho blížneho.

Posťme sa teda telesne aj duchovne, zosúlaďme vonkajšie a vnútorné prejavy nášho pôstu. Očisťme si telo striedmosťou, zbavme rozum daromných myšlienok a vykoreňme zo svojho srdca nečestné túžby. Potlačme v sebe počas ubíjania tela pôstom aj neduhy, ako sú hnev, zlá žiadostivosť, chamtivosť spojená s obohacovaním sa a podobné zlo. Ak si telo zdobíme telesným pôstom, svoju dušu si ozdobme cnosťami, ako milosrdenstvo, krotkosť, pokora, zmierenie sa s nepriateľmi a rozdávanie milodarov. Pretože toto je skutočný pôst, ktorý je príjemný Bohu, a teda pre nás spasiteľný.

Na to, ako by mal vyzerať pôst, sú pravidlá. „Oficiálny a záväzný pôst máme celkom jednoduchý, akurát prvý deň pôstu, teda v pondelok, a samotný Veľký piatok, ktorý je už až po veľkej Štyridsiatnici, ale je s ňou duchovne spojený, vtedy je prísny pôst, to znamená, že človek sa môže raz do sýtosti najesť a dvakrát malé občerstvenie s tým, že sa má zrieknuť všetkého, čo má živočíšny pôvod. Teda mlieko, vajcia, mäso... A v ostatné dni pôstu je zdržanlivosť od mäsa - v stredu a v piatok. To je také minimálne, čo je u nás -v gréckokatolíckej cirkvi záväzné,“ skonštatoval J. Pavlovský.

V pravoslávnej cirkvi je pôst prísnejší. „Mal by to byť jeden z najprísnejších pôstov, ktorý predchádza veľkému sviatku Vzkriesenia Isusa Christa. Keď si zoberieme tie strasti, to poní­ženie, utrpenie a všetko, čo Kristus absolvoval pre našu spásu, z úcty k nemu by sme sa mali aj my nejakým spôsobom vedieť obetovať. My už s tým Kristovi nič nepridáme, ani neuberieme, ale ide o našu spásu, v duchovnom slova zmysle pôstom a modlitbou vzniká akési prepojenie. No a, samozrejme, aj ďalšie cnosti, ako je láska a dob­ročinnosť a služba blížne­mu, to sú ďalšie, podporné prejavy, ktoré by mali spre­vádzať pôst a modlitbu,“ objasnil pravoslávny kňaz Ján Sovič.

Aj Ján Krstiteľ, skôr ako pokrstil Krista, postil sa. „Jedol len bylinky a med i kobylky. A vyšiel z púš­te ako silná osobnosť. Je to ako dve misky na váhe. Pôst a ľudské telo. Telo sa možno oslabuje, ale duch ide hore. Pôstom sa člo­vek vyčerpáva, trochu sa oslabuje, ale naopak, duch je potom mocnejší.

Pôstne obdobie - čas pokánia, modlitieb a duchovnej obnovy.

Pôst môže byť bezpečný pre zdravých dospelých osôb, ak je správne plánovaný a vykonávaný. Avšak, jeho bezpečnosť a vhodnosť sa líši od človeka k človeku a závisí od mnohých faktorov, ako sú zdravotný stav, trvanie pôstu, a typ pôstu. Dĺžka a typ pôstu: Krátkodobý pôst (napr. 24 hodín alebo menej) je zvyčajne bezpečný pre zdravých dospelých. Hydratácia: Udržiavanie dostatočnej hydratácie je počas pôstu kľúčové. Monitorovanie telesnej reakcie: Počas pôstu je dôležité všímať si signály tela.

Je dôležité pamätať na to, že pôst nie je pre každého a môže byť nevhodný alebo nebezpečný pre určité osoby. Pôst je dobrovoľné zrieknutie sa jedla alebo iných pôžitkov. Ale prečo by sme si mali odopierať niečo, čo nám je príjemné? Pozrime sa spolu na význam a prínosy kresťanského pôstu.

Zvykneš sa pravidelne postiť, alebo je to pre teba úplne nová myšlienka? Možno ťa v poslednom čase oslovili diskusie na túto tému v médiách či medzi priateľmi. Odborníci na životosprávu nás presviedčajú o prínosoch jarného či prerušovaného pôstu pre naše telo, tvoji kamaráti možno zvažujú dočasné obmedzenie Netflixu alebo čokolády. Pozrime sa spolu na to, čo hovorí o pôste Biblia a kresťanská tradícia.

Pôstne obdobie trvá 40 dní. Do toho času sa nerátajú nedele. Pôst sa teda začína zvyčajne 46 dní pred Veľkou nocou. Je to pohyblivý sviatok, presný dátum sa každý rok mení. Kresťanský pôst je obdobím duchovného stíšenia sa, prípravy srdca a mysle na Veľký piatok a Veľkonočnú nedeľu.

Počas tohto dňa si môžeš všimnúť ľudí, ktorí vychádzajú z kostola s čiernym krížikom na čele. Symbolizuje ľútosť, že sme sa vzdialili Bohu a vyjadruje túžbu byť v jeho blízkosti. Kňaz kreslí popolom kríž na čelá veriacich, pričom hovorí: „Kajajte sa a verte v evanjelium!“1 alebo „Prach si a na prach sa obrátiš!“2 Popol pripomína ľudskú pominuteľnosť a kríž je symbolom nádeje večného života s Ježišom.

Zelený štvrtok je deň pred Veľkým piatkom. Je spomienkou na noc pred Ježišovou smrťou, keď sa delil o poslednú večeru so svojimi najbližšími priateľmi a nasledovníkmi.

Veľký piatok je zas deň, keď si kresťania pripomínajú Ježišovu smrť. Prečo je Veľký piatok „veľký“? Ježišova smrť bola obrovskou obetou za nás všetkých, aby sme mohli prijať Božie odpustenie za naše previnenia. V ten deň sa kresťania zvyknú zdržiavať mäsitých pokrmov a v kostoloch sa často konajú špeciálne obrady.

Veľkonočná nedeľa je radostnou oslavou Ježišovho zmŕtvychvstania. Hoci ľudia stále umierajú, Ježiš vytvoril cestu, aby sme mohli mať vzťah s Bohom už v tomto živote a stráviť s ním večnosť v nebi.

Počas pôstneho obdobia sa zameriavame na tri oblasti duchovného života: modlitbu, odriekanie a dávanie.

Modlitba počas pôstu sa zameriava najmä na prosbu o odpustenie. Pôst je príležitosťou na úprimné a hlboké pokánie (ľútosť) a odvrátenie sa od svojich hriechov. Modlitba pokánia prirodzene vedie kresťanov k vďačnosti za úžasné Božie milosrdenstvo a jeho vernú lásku.

Zrieknutie sa jedla alebo niečoho iného, čo je bežnou súčasťou nášho života, je neoddeliteľnou súčasťou pôstu. Je to pripomienka Ježiša a jeho obety. Cieľom je, aby sme takto získaný čas a pozornosť obrátili na Boha: aby sme sa s ním rozprávali v modlitbe, čítali si jeho slovo, tešili sa z jeho prítomnosti.

Dávanie (resp. dobročinnosť) je tretia súčasť pôstneho obdobia. Dávanie je našou reakciou na Božiu milosť, štedrosť a lásku. Niektorí kresťania napríklad trávia čas dobrovoľníckou prácou pre iných alebo darujú na charitu peniaze, za ktoré by si bežne kúpili niečo pre seba.

Kresťanský pôst nie je dôkaz našej zbožnosti, ktorý by mali iní obdivovať. Nie je to ani nepríjemná povinnosť každého kresťana. Je to niečo, čo robíme dobrovoľne, z lásky a túžby byť blízko Bohu. Inak by pôst nemal zmysel.

Dodržiavanie pôstu však nie je nástrojom, ktorým si môžeme vynútiť Božiu priazeň a prijatie. Pod slovom „Veľký pôst“ rozumieme čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento čas zahrňuje štyridsať všedných dní a šesť nedelí. Avšak Cirkev nikdy na nedeľu nepredpisovala pôst. Tento štyridsaťdenný pôst ustanovila Cirkev na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Spasiteľa Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť. Začiatky tohto veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí.

V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne. V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým naša vnútorná premena, naše pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa pôstom, modlitbami, almužnou a vôbec naším kajúcnejším životom pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva - Veľkej noci. Pôst v širšom zmysle slova znamená nielen zdržiavať sa mäsitých jedál, ako to často aj u kresťanov počujeme, ale znamená aj zdržiavať sa niečoho, čo nám je prijemné.

Pápež Pavol VI. vydal 17.2.1966 apoštolskú konštitúciu „Paenitemini„, ktorou uviedol v Cirkvi nový pôstny poriadok, ktorý presne hovorí o dodržiavaní pôstnej disciplíny pre veriacich katolíkov. Hneď v úvode sa hovorí, že všetci veriaci majú z Božieho zákona konať pokánie. Tiež že veľkopôstna doba si aj naďalej zachováva svoj charakter pokánia. V súlade s touto konštitúciou nový Kódex kánonického práva, ktorý platí od roku 1983, priniesol teraz záväznú pôstnu disciplínu.

Kán.1252: Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon pôstu (prísny) však zaväzuje všetkých plnoletých (myslí sa od 18 r.) až do začatia šesťdesiateho roka života.

Kán.1253: Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavanie sa mäsa za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.

Preto podľa Kódexu ohľadom určenia pôstnej disciplíny vydala pokyny aj Biskupská konferencia ČSFR ešte v spoločnom štáte na svojom zasadaní v Brne dňa 28. januára1992. Pre všetky diecézy na Slovensku platí táto pôstna disciplína.

1. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia.

2. Pod zakázaným mäsom máme rozumieť mäso teplokrvných zvierat. Mäso chladnokrvných zvierat je dovolené (napr.

3. Prísny pôst znamená iba raz do dňa sa do sýtosti najesť. Ak by niekto mal veľkú ťažkosť zachovať deň pokánia, môže v jednotlivých prípadoch udeliť farár dišpenz od zachovania dňa pokánia, alebo zmeniť za iné nábožné skutky.

Vo všetkom čo v živote robíme, môže mať formálny charakter, alebo neformálny. Aj pôst má byť niečím, čo vychádza osobne z hlbokej túžby po Bohu a jeho spravodlivosti. Skutočný pôst má mať konkrétny cieľ.

Podstatou pôstu je uvedomenie si svojej hriešnosti, ktorá sa prejavuje v živote človeka zlým myslením, správaním, rečou a konaním. Ak vo svojom živote aj veriaci človek nevidí nijakú potrebu zmeny a ani ju nechce, tak v jeho živote ku žiadnej zmene nedôjde. Pôstne obdobie sa tak stáva iba formálnou záležitosťou nejakého cirkevného nariadenia. Kedykoľvek sa človek rozhodne pre zmenu - ako v prípade kráľa a obyvateľov mesta Ninive, tak pôst, ako zriekanie sa niečoho čo mám celkom rád (jedlá, pitie len vody, zármutok namiesto hýrenia), nám napomáha sústrediť sa na Toho, kto nám v tejto zmene chce skutočne pomôcť.

Pôst, modlitba s prosbou Boha o milosť, aby sme žili spravodlivo pred Bohom, ale aj pred ľuďmi, má hlboký význam. Je to volanie veriaceho človeka, ktorý pozoruje morálny úpadok národa a rozklad hodnôt ako sú čestnosť, pravdivosť, spravodlivosť a súcit s našimi blížnymi. Pôst znamená vidieť realitu národa, ktorá vyzerá inak, ako ju predstavujú média. V hlbokom zármutku a odriekaní si pôžitkov máme prosiť Stvoriteľa o milosť pre ľudí v našich dedinách, mestách a v národe.

Potrebujeme si uvedomiť skutočnosť, že zostávať v hriešnosti znamená koledovať si o Boží trest. Ak si veriaci človek, kresťan, ktorý sa učí od svojho učiteľa, Pána Ježiša - Krista a miluje jeho Slovo, oddeľuj sa od každého spôsobu života ľudí, ktorí nechcú žiť podľa Božích príkazov a prekrúcajú Božie Slovo. Aj kresťanstvo sa dá žiť veľmi pohodlne a formálne.

Prosme za spásu života ľudí v tomto národe v pôste, v modlitbe a pokání. Ak kresťanom skutočne o niečo ide, tak sa budú pôstiť nielen v pôstnom období, ale vždy, keď sa vynorí potreba, ktorú sami nie sme schopní ako ľudia vyriešiť. Náš Boh - Stvoriteľ vidí postoj v našom srdci a on sa rozhodne konať. Takto to urobil aj v starovekom meste Ninive. Výsledok pôstu bol očividný.

Ako sa má pôst prejaviť v reálnom živote veriaceho človeka - kresťana, a má nejaký význam pre dnešok?

Pokušenie Krista, mozaika z chrámu sv. Marka v Benátkach.

Čo je to pôst?

tags: #post #vyznam #slova