Aj v zložitej dobe, ktorú prežívame, je potrebné sa spoločne zamýšľať nad ďalším rozvojom našej obce, nad spríjemnením života jej obyvateľov.
Bratislava, Slovensko
Želajme ďalšiu šťastnú cestu i ďalší rozvoj našej obce.
História a osídlenie
Prvé stopy o pobyte človeka v tejto oblasti pochádzajú z obdobia praveku. Bola to pravdepodobne hojnosť zveriny, ktorá tu prilákala vtedajších ľudí. Súvislejšie osídlenie tu vzniklo v 16. storočí kolonizáciou na valaskom práve. Najdôležitejšou povinnosťou vtedajších obyvateľov bola strážna služba na severnej hranici s Poľskom.Veľmi si vážime pomoc, ktorú pri spracovávaní monografie poskytol vdp. František Zibrin, čítanej najstaršej zachovanej cirkevnej kroniky. Nemenšie poďakovanie patrí vdp. archív Obecného úradu v Rabči a obyvateľov obce.
Poďakovanie patrí všetkým obyvateľom obce, ktorí poskytovali cenné informácie pri výskumoch. Osobitné poďakovanie patrí starostovi obce p. Dušanovi Pitákovi a členom minulého i terajšieho obecného zastupiteľstva za podporu pri knižnom vydaní monografie.
Uvedomujeme si, že o obci je možné spracovať oveľa rozsiahlejší materiál.
Geografická poloha
Obec Rabča sa nachádza na severozápadnom Slovensku v okrese Dolný Kubín. Patrí do oblasti Stredných Beskýd, celkov Podbeskydskej brázdy a Podbeskydskej vrchoviny. Z geologického hľadiska tvorí časť rozsiahlych horninových Polhoranskú kotlinu. Územie Rabče má vo všeobecnosti tvar nepravidelnej elipsy s predĺžením na sever a severovýchod.Katastrálna hranica pokračuje západným a severozápadným smerom poľnohospodárskymi a lesnými pozemkami popod kóty Kopanica (922 m) a Vahanov (918 m). V lokalite Hájka sa prudko stáča severovýchodným smerom popod kótu Trhovnica (721 m), pretína Sihelský potok, štátnu cestu Rabča - Sihelné a Polhoranku, až sa dostane do východiskového bodu.
Geologická stavba
Geologická stavba okolia Rabče je pomerne jednoduchá. Celé územie patrí vonkajšiemu flyšovému oblúku západokarpatskej sústavy. Horniny vznikali v paleogénnom mori, predovšetkým z materiálu pobrežných častí a mali charakter pieskovcov a zlepencov, ílovcov alebo slienov. Na území sú to horniny tzv. flyšu.Vytvorili masívy Oravských Beskýd, Podbeskydskej brázdy, Podbeskydskej vrchoviny a ďalšie. Na formovaní územia sa podieľala erózia a denudácia, pričom sa uplatnila rôzna odolnosť hornín a priebeh zlomov.
Oravsko-magurská jednotka sa uplatňuje najmä v Podbeskydskej vrchovine. Spodný oddiel paleogénu tvoria ílovce v polohách 3 dm až 3 m mocné, šedé, zelenošedé, červené. Väčšinou mäkké, zriedka v tenkých vložkách pevnejšie, pravidelne i nepravidelne zvrstvené, šedo priečkované, niekedy v nich býva roztrúsená svetlá sľuda.
Vrchný oddiel paleogénu tvoria pieskovce v polohách 1 - 20 m mocné, jemné až strednozrnné, šedé, vápnité, miestami kremito-vápnité, niekedy prechádzajú aj do piesčitého vápenca. Ďalej sú to ílovce v polohách 1 až 10 m mocné, tmavošedé - vápnité a šedozelené nevápnité.
Bystrická jednotka sa uplatňuje v Podbeskydskej brázde. Je tvorená belovežskými a zliechovskými vrstvami. Tieto vrstvy sú v antiklinálnych pásmach často tektonicky vytiahnuté. Ich maximálna mocnosť je 150 m.
Zliechovské vrstvy sa vyskytujú v nadloží vrstiev belovežského typu a sú tvorené striedaním pieskovcov a argilitov. Pieskovce sú najčastejšie niekoľko dm až metrov hrubé. Sú obyčajne frakcionované, zvrstvené, stredne až jemne zrnité, na vrstevnatých plochách so sľudou.
Nepriaznivým javom vo flyšovom pásme je zosúvanie pôd a celých súvrství a výmoľová erózia, spôsobené striedaním pieskovcov a bridlíc.
Reliéf a Hydrológia
Najvyššie miesto v chotári má nadmorskú výšku 850 m, najnižšie 630 m. Stred obce leží v nadmorskej výške 650 m. Územie patrí k povodiu rieky Orava, ktorá má dve prameniská - Čiernu Oravu prameniacu v Poľsku a väčšiu Bielu Oravu s prameniskom na rozhraní Podbeskydskej vrchoviny a Oravskej Magury.Riečka Polhoranka bola pôvodne ľavostranným prítokom Bielej Oravy, avšak dnes poniže obce Zubrohlava sa vlieva do Oravskej priehrady. Pramení západne od Babej hory vo výške 1310 m n. m. a jej dĺžka je cca 6 km. Na prvých 6 km má spád 90 promile, v ostatnej časti klesá na 8 promile. Polhoranka zbiera vody najsevernejšej časti Oravy.
Tvar reliéfu, lesnatosť územia, druhové zloženie porastov a pod. chrbty, kým územie tvorené málo odolnými bridlicami podmienilo vznik priľahlejších znížením a širokých údolí. zemina, ktorá je pre vodu prakticky nepriepustná. výskyt podzemných vôd. Výskyt prameňov je pomerne bohatý, ale všetky sú pomerne malé a mnohé vysychajú.
Vodné toky mávajú veľké výkyvy v prietoku vody. Najvyššie prietoky sa vyskytujú v apríli a máji pri topení snehu, resp. ch dažďov, najnižšie v januári.
Oravská priehrada
Klimatické podmienky
Veľmi dôležitým činiteľom pri formovaní vegetačného krytu, pri pôdotvorných procesoch, humifikácii a pod. sú klimatické pomery. Klíma je priemerný stav meteorologických prvkov: svetla, teploty tlaku vzduchu, vetra a zrážok na určitom mieste. Územie Slovenska je rozdelené na klimatické oblasti. oblasť, ktorá je zastúpená C1 - okrskom mierne chladným.Chladná oblasť je charakterizovaná jediným teplotným údajom - júlovou teplotou pod 16°C. Okrsok C1 - mierne chladný má júlovú teplotu 12°C, resp. 16°C.
Množstvo zrážok je určované nadmorskou výškou, polohou voči prevládajúcim vetrom a lesnatosťou. ok v území je od 900 do 1100 mm. katastri obce je okolie pod Vahanovom a Hájky. Maximum zrážok pripadá na letné mesiace - júl, august, podstatná časť zrážok na vegetačné obdobie (asi 60 % z celoročného úhrnu). , prípadne marec sú mesiace s najnižším množstvom zrážok.
Priemerný počet dní so snežením je 50 - 60. Najdôležitejším klimatickým činiteľom určujúcim ráz oblasti sú po zrážkach teplotné pomery. Zrážkové a veterné pomery. V závislosti s rastúcou nadmorskou výškou ubúda teploty, a to na každých 100 m výšky o 0 °C. V zime je táto hodnota nižšia ako v lete. nižšie teploty ako na svahoch a s nadmorskou výškou teplota stúpa. Ide o tzv. je zakalené ovzdušie, vysoká vlhkosť vzduchu a často hmla, nad inverznou vrstvou je veľmi dobrá viditeľnosť a vyššia teplota. Dĺžka trvania inverzie je priamo závislá od pokojného počasia.
Priemerná ročná teplota dosahuje v katastri Rabče 5,5 °C. sa stáva, že v niektorých rokoch býva február, prípadne december. , no stáva sa, že okrem júla v jednotlivých rokoch býva najteplejším mesiacom roka ešte august a potom jún.
Teplotné pomery sú značne ovplyvňované oblačnosťou nad daným územím, ktorá znižuje intenzitu slnečného žiarenia. väčšou oblačnosťou v decembri, resp. novembri a najmenšou v auguste, resp. septembri. dní 30 - 45 (denná oblačnosť menšia ako 20 %).
V území všeobecne prevládajú severozápadné a severné vetry, v menšej miere sa vyskytujú juhozápadné a západné vetry. a auguste. predstavuje dôležitú zložku prírodného prostredia: je nositeľkou a živiteľkou rastlinstva, je základným prostriedkom poľnohospodárskej výroby a lesníctva. človeka. Pôda nie je stála. Zmenou niektorého z pôdotvorných činiteľov dochádza postupne k zmenám jej vlastností. Na charakter pôd a ich kvalitu zásadne vplýva najmä človek. a rozoraním strmých svahov už v dávnej minulosti došlo k odplavovaniu pôdnych častíc, k deštrukcii pôdnych horizontov a tým sa kvalita, úrodnosť pôdy znižovala.
Pôdne typy
Vplyvom pôdotvorných činiteľov sa vytvorilo množstvo rozličných pôd. pôdne horizonty. Dôležité je, že horizonty sa nelíšia iba farbou, ale aj zrnitosťou, fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Horizonty sú v profile zákonite usporiadané. Sú najrozšírenejším pôdnym typom v území. 70 cm. Tento je produktom procesu hnednutia. Pod ním je horizont materského substrátu C. hod medzi horizontmi. Pritom hranica medzi B a C horizontom je geologickou hranicou. reliéfom, ale i na územia rovinatejšie a na rôzne horniny. Preto sú ich fyzikálne i chemické vlastnosti rôzne.Je najrozšírenejším pôdnym subtypom v území. Vyvinula sa z minerálne stredne silných hornín. Vyskytuje sa v rôznych expozíciách a sklonoch. kyprou konzistenciou a priaznivou štruktúrou. Vlhkostné pomery sú v priebehu roka vyrovnané. Pôdna reakcia je stredne kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. živinami je stredne zásobovaná.
Vyvinula sa z minerálne slabých hornín. Zrnitosti je ľahká. V celom profile je hojne zastúpený skelet. Vlhkostné pomery sú v priebehu roka kolísavé. Pôdna reakcia je kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. živinami je zásobovaná slabo.
Vplyvom zamokrenia, najmä tam, kde sú nepriepustné horniny (ílovce, slienité ílovce) a horšia drenáže vody, čím dochádza k zamokreniu a zglejeniu pôdy. ílovité a prejavujúce sa hrdzavou škvrnitosťou, vo zvršku kypré, málo skeletnaté, v spodine až ubahnuté. Sú priemerne zásobované humusom a živinami.
Pôdna reakcia je silne až mierne kyslá. Fyzikálne pomery sú rozdielne vo zvršku a v spodine.