Pod slovom „Veľký pôst“ rozumieme čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento čas zahrňuje štyridsať všedných dní a šesť nedelí. Avšak Cirkev nikdy na nedeľu nepredpisovala pôst. Tento štyridsaťdenný pôst ustanovila Cirkev na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Spasiteľa Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť.
História a vývoj pôstu
Začiatky tohto veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí. V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne. Celý tento čas od Popolcovej stredy sa nejedlo mäso ani zvierací tuk, dokonca tiež mlieko a vajcia. Na našom slovenskom území sa jedli zvyčajne kaše, strukoviny, kvasená kapusta, múčne (často makové) jedlá a ryby. Počas dlhého pôstneho obdobia sa ľudia nielen postili, ale nekonali sa ani tanečné zábavy, svadobné hostiny či iné podujatia.
Význam pôstu v živote kresťana
4 tipy, ako sa postiť
V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým naša vnútorná premena, naše pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa pôstom, modlitbami, almužnou a vôbec naším kajúcnejším životom pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva - Veľkej noci.
Pôst v širšom zmysle slova znamená nielen zdržiavať sa mäsitých jedál, ako to často aj u kresťanov počujeme, ale znamená aj zdržiavať sa niečoho, čo nám je prijemné. Je treba povedať, že hlavným zmyslom tohto obdobia nie je hladovanie, ale pokánie. Ak hovoríme o postení sa, možno spomenúť, že už v raji dostali od Boha prví ľudia príkaz zdržanlivosti v jedle, keď mali zákaz jesť zo stromu poznania dobra a zla.
Je teda zrejmé, že pôst v jedle nie je samoúčelné gesto, ale predpoklad pre zahĺbenie sa do seba, duchovnú analýzu seba samého, ktorá by mala vyústiť do osobného obrátenia sa. Obrátenia srdca. Aby sa opäť a naplno stalo príbytkom Lásky, nášho Boha. Aby sme našli súzvuk svojej vôle s voľou nášho Pána, uvoľniť celé naše srdce pre nášho Pána. Aby Pán mohol v nás konať. Aby sme si Ho v srdci niesli všade, kde budeme.
Pôstna disciplína v katolíckej cirkvi
Pápež Pavol VI. vydal 17.2.1966 apoštolskú konštitúciu „Paenitemini„, ktorou uviedol v Cirkvi nový pôstny poriadok, ktorý presne hovorí o dodržiavaní pôstnej disciplíny pre veriacich katolíkov. Hneď v úvode sa hovorí, že všetci veriaci majú z Božieho zákona konať pokánie. Tiež že veľkopôstna doba si aj naďalej zachováva svoj charakter pokánia. V súlade s touto konštitúciou nový Kódex kánonického práva, ktorý platí od roku 1983, priniesol teraz záväznú pôstnu disciplínu.
Kán.1252: Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon pôstu (prísny) však zaväzuje všetkých plnoletých (myslí sa od 18 r.) až do začatia šesťdesiateho roka života. Kán.1253: Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavanie sa mäsa za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.
Preto podľa Kódexu ohľadom určenia pôstnej disciplíny vydala pokyny aj Biskupská konferencia ČSFR ešte v spoločnom štáte na svojom zasadaní v Brne dňa 28. januára1992. Pre všetky diecézy na Slovensku platí táto pôstna disciplína:
- Všetky piatky v roku sú dňami pokánia.
- Pod zakázaným mäsom máme rozumieť mäso teplokrvných zvierat. Mäso chladnokrvných zvierat je dovolené (napr. ryby).
- Prísny pôst znamená iba raz do dňa sa do sýtosti najesť.
Ak by niekto mal veľkú ťažkosť zachovať deň pokánia, môže v jednotlivých prípadoch udeliť farár dišpenz od zachovania dňa pokánia, alebo zmeniť za iné nábožné skutky.
Príprava na Popolcovú stredu
Raz ročne, istý deň vo februári alebo v marci, sa nám opakovane môže naskytnúť zaujímavý pohľad. Pôstne obdobie začína na Popolcovú stredu. Mne sa veľmi páči, že začiatkom pôstu je všedný deň. Dá sa to dobre využiť. Žiadne zložité ceremónie, len jednoduchý obrad.
Pri príprave sa môžete venovať štyrom bodom. Dva z nich sa týkajú bezprostredne liturgie Popolcovej stredy, a to znak popola a liturgické čítania. Tretím je Pôstne obdobie, ktoré v ten deň začína.
- Čím sú deti menšie, tým viac názorných ukážok potrebujú. Ak je to možné, určite vám odporúčam vyrobiť si doma spoločne popol. Ten, ktorý sa bežne používa na Popolcovú stredu v kostole, vzniká spálením bahniatok z minuloročnej Kvetnej nedele. Ak teda chcete vyrobiť približne podobný popol, potrebovali by ste na to nejaké uschnuté halúzky. Môžete ich nahradiť nejakým iným dobre vysušeným drevom naštiepaným na triesky. Znaky a symboly sú dôležité. Aj bez slov všetci chápu, o čo ide.
- V rámci prípravy na liturgiu si môžete prečítať čítania doma s deťmi. Nájdete ich veľmi ľahko na stránke lc.kbs.sk. Ak už vedia vaše deti plynule čítať, môžete ich nechať, nech prečítajú čítania ony. Môže to byť dobrá príprava aj na lektorskú službu v kostole. V tom prípade bude najlepšie, ak ich naučíte čítať čítania aj s úvodom a zakončením ako pri bohoslužbách. Samozrejme, v prvom rade treba zdôrazniť, že to nie je tréning čítania ako v škole z čítanky, ale že toto je Božie slovo. Preto treba k jeho čítaniu i počúvaniu pristupovať s veľkou úctou. Pre toho, kto číta zo Svätého písma, je to veľká česť. Prepožičiava svoj hlas Božiemu slovu.
Ako prežiť pôstne obdobie
Počas celého cirkevného roka sú podľa kódexu cirkevného práva len dva dni pôstu: „Pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista“ (CIC 1251). „Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Deti sa podľa cirkevného práva postiť nemusia. Ale je to veľmi dobrá príležitosť pohovoriť si s nimi o význame pôstu v živote kresťana a nechať ich na vlastnej koži vyskúšať, že tento deň je iný.
Od prežitia Pôstneho obdobia úzko závisí prežitie Veľkej noci. Ak zanedbáme pôstnu prípravu, prežívanie Veľkej noci v našej rodine bude plytšie. Aký Pôst, taká Veľká noc.
Pôst, podobne ako modlitba, demonštruje podstatnú dualitu, ktorá charakterizuje kresťanský život. Na osobnej úrovni sú pôst a modlitba činmi, ktoré Kristus nariadil vykonávať „v skrytosti“ (Mt 6,17-18). Analógiu s pôstom možno vidieť v pravidlách pre zdržanlivosť, ktoré Pravoslávna cirkev predpísala pre celé bohoslužobné spoločenstvo.
Pôst v Starom zákone
Predstava pôstu (na rozdiel od dodržiavania stravovacích zákonov) počas prípravy na teofániu je známa ako v antike, tak aj v Starom zákone: Mojžiš sa postil na hore štyridsať dní a štyridsať nocí (Ex 24,18), zatiaľ čo aj Izraeliti dolu mali nariadené, aby sa zdržali sexuálnej aktivity (Ex 19,15). Existuje veľa príkladov pôstu ako aktu národného pokánia.
Pôst v ranom kresťanstve
Niektoré z týchto skorých charakteristík pôstu sa opakujú v ranom kresťanstve, ale vo všeobecnosti postoj zaujatý voči pôstu bol odlišný a výnimočný. Ježiš kritizoval rituálny formalizmus farizejov, pretože mal prednosť pred etickým konaním. V poapoštolskom období kresťanstvo stanovilo svoje vlastné pravidlá pôstu, ktoré sa vyvinuli podľa všetkého zo židovských pravidiel. V 2. storočí bol zavedený pôst pred sviatkom Paschy. Trvanie tohto prísneho pôstu bolo obdobné s časom, ktorý Kristus strávil v hrobe. V priebehu 4. V 3. storočí boli stredy a piatky určené za pôstne dni pre kresťanov. Tieto dni boli vybraté, pretože to boli dni smútku: streda na pamiatku zrady Ježiša a piatok na pamiatku Ježišovej smrti.
Kolektívny pôst Cirkvi, Kristovho tela, predpokladá dimenziu, ktorá je podstatne liturgická. Je to akt zjednotenia a čas zúčtovania. Zjednocuje dušu s telom, toho, kto sa postí, s božstvom, a aj všetkých veriacich na svete do spoločnej činnosti. Liturgický život a každodenný život nie sú považované za oddelené priehradky v živote kresťana.
Ako sa má pôst prejaviť v reálnom živote?
Ako sa má pôst prejaviť v reálnom živote veriaceho človeka - kresťana, a má nejaký význam pre dnešok? Všetko čo v živote robíme, môže mať formálny charakter, alebo neformálny. Aj pôst má byť niečím, čo vychádza osobne z hlbokej túžby po Bohu a jeho spravodlivosti. Skutočný pôst má mať konkrétny cieľ.
Podstatou pôstu je uvedomenie si svojej hriešnosti, ktorá sa prejavuje v živote človeka zlým myslením, správaním, rečou a konaním. Ak vo svojom živote aj veriaci človek nevidí nijakú potrebu zmeny a ani ju nechce, tak v jeho živote ku žiadnej zmene nedôjde. Pôstne obdobie sa tak stáva iba formálnou záležitosťou nejakého cirkevného nariadenia.
Kedykoľvek sa človek rozhodne pre zmenu - ako v prípade kráľa a obyvateľov mesta Ninive, tak pôst, ako zriekanie sa niečoho čo mám celkom rád (jedlá, pitie len vody, zármutok namiesto hýrenia), nám napomáha sústrediť sa na Toho, kto nám v tejto zmene chce skutočne pomôcť.
Pôst, modlitba s prosbou Boha o milosť, aby sme žili spravodlivo pred Bohom, ale aj pred ľuďmi, má hlboký význam. Je to volanie veriaceho človeka, ktorý pozoruje morálny úpadok národa a rozklad hodnôt ako sú čestnosť, pravdivosť, spravodlivosť a súcit s našimi blížnymi. Pôst znamená vidieť realitu národa, ktorá vyzerá inak, ako ju predstavujú média.
V hlbokom zármutku a odriekaní si pôžitkov máme prosiť Stvoriteľa o milosť pre ľudí v našich dedinách, mestách a v národe. Potrebujeme si uvedomiť skutočnosť, že zostávať v hriešnosti znamená koledovať si o Boží trest.
Ak si veriaci človek, kresťan, ktorý sa učí od svojho učiteľa, Pána Ježiša - Krista a miluje jeho Slovo, oddeľuj sa od každého spôsobu života ľudí, ktorí nechcú žiť podľa Božích príkazov a prekrúcajú Božie Slovo. Aj kresťanstvo sa dá žiť veľmi pohodlne a formálne. Prosme za spásu života ľudí v tomto národe v pôste, v modlitbe a pokání. Ak kresťanom skutočne o niečo ide, tak sa budú pôstiť nielen v pôstnom období, ale vždy, keď sa vynorí potreba, ktorú sami nie sme schopní ako ľudia vyriešiť.
Náš Boh - Stvoriteľ vidí postoj v našom srdci a on sa rozhodne konať. Takto to urobil aj v starovekom meste Ninive. Výsledok pôstu bol očividný.
Pôstne obdobie v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi existuje viacero pôstnych období. Veľký pôst v týchto cirkvách časovo približne zodpovedá rímskokatolíckemu pôstnemu obdobiu pred Paschou. Prečo vlastne pôstne obdobie trvá 40 dní?
Rozhovor s biskupom Petrom Beňom o pôste
Pôst nie je len o odriekaní si jedla, či iných vecí, ktoré máme radi, ale predovšetkým o duchovnej obnove a prehĺbení vzťahu s Bohom. Biskup Peter Beňo v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS vysvetľuje, ako môže pôst pomôcť nielen nám samým, ale aj našim blížnym. Hovorí o dôležitosti modlitby, skutkov lásky a solidarity s núdznymi. V spojení s jubilejným rokom vníma pôst ako šancu k zmiereniu a obnove vzťahov.
Pôst nie je len o odriekaní si jedla či iných vecí, ktoré máme radi. Je to predovšetkým príležitosť na prehĺbenie vzťahu s Bohom a obrátenie srdca k nemu ale aj otvorenie srdca pre druhých. Tento čas nás pozýva skúmať, či kráčam životom po Božích cestách, či cítim, že Boh kráča spolu so mnou a či a akým spôsobom budujem okolo seba Božie kráľovstvo.
Pre nás kresťanov je pôst aj pozvaním k väčšej solidarite s ľuďmi okolo nás. Boh nás volá nielen k zmene vlastného srdca, ale aj k tomu, aby sme rozvíjali naše vzťahy k druhým, aby sme si všímali zvlášť tých, ktorí prežívajú náročné obdobia.
V tomto roku slávime jubileum. Jubilejný rok nám pripomína, že Boh nám vždy dáva novú šancu. Je to výnimočný čas milosti a obnovy, ktorý sa krásne prelína s duchom pôstu.
Klasické tri piliere pôstu - modlitba, pôst a almužna - sú stále aktuálne. Modlitba nám pomáha prehlbovať vzťah s Bohom, pôst nás učí sebadisciplíne a odovzdanosti a almužna otvára naše srdce pre druhých. Dnes však pôst nemusí znamenať len obmedzenie jedla. Aktuálnou výzvou pre mnohých je obmedziť čas strávený na sociálnych sieťach a venovať ho rodine. Možno je niekto povolaný viac načúvať druhým, byť trpezlivejší a láskavejší.
Veľmi konkrétnym skutkom môže byť napríklad pomoc ľuďom v núdzi, napr. aj v misijných krajinách. Ak by sme sa dokázali niečoho vzdať a ušetrené prostriedky venovali napr. na školné pre africké deti, bola by to veľká a zmysluplná pomoc.
Ako zvládnuť pôstne obdobie
Popolcovou stredou sa pre nás začalo štyridsaťdňové Pôstne obdobie. Dôležité je, aby neplynulo len v liturgickom kalendári, ale i v našom živote. Ako ho hlbšie prežiť a na čo sa zamerať, hovorí augustinián Juraj Pigula (43). Pripravujeme sa ním na Veľkú noc, teda na tajomstvo smrti a zmŕtvychvstania. Učíme sa, ako spoznať lásku, ktorá sa daruje a miluje napriek nespravodlivosti či nenávisti.
„Nakoniec láska víťazí, ale rany zostávajú. Zmŕtvychvstanie je cieľom Pôstneho obdobia a života kresťana, stretnutie s tým, ktorý je živý a ktorý nám dáva život.
Popolcová streda či Veľký piatok sú známe striktnými pravidlami stravovania; ako sa však postiť počas zvyšných dní? Páter Juraj Pigula sa odvoláva na slová sv. Augustína: „V tieto dni pôstne neobťažujte svoje svedomie hodovaním a opilstvom, ale postite sa.
Ponúka aj svätcov pohľad, ktorý o Božom slove hovorí ako o posilnení a občerstvení nášho vnútra (porov. K striedmosti jedla a hojnosti Božieho slova sa pridáva almužna.
Veľké i často zbytočné nákupy môžu ísť bokom, rovnako výdavky na zábavu či alkohol. Juraj Pigula však vystríha pred mechanickou a rutinnou almužnou, ktorá sa vzďaľuje od srdca a pomáha si cirkevným otcom sv.
V modlitbe sa podľa svätca spája pôst s almužnou a je vrcholom pôstnych skutkov. Cez krídla modlitby totiž prichádzame k Bohu. Aký zmysel by malo pociťovať potrebu obrátenia sa bez toho, aby sme sa dali na cestu návratu k Bohu, ale nehľadali by sme viac príležitostí stretnúť sa s ním?
„Znamená to žiť odpoveď na veľkonočnú Božiu lásku prostredníctvom služby blížnemu a modlitby,“ objasňuje augustinián. Nemyslí tým len vyslovovanie modlitieb, hoci v dnešnom rýchlom životnom tempe ďakuje i za to.
Menej je niekedy viac a to platí aj o menších predsavzatiach, ktoré nám však môžu priniesť o to väčšiu radosť. Napríklad v oblasti modlitby si môžem povedať, že sa budem modliť za konkrétneho človeka, chorého, alebo s nejakými problémami - povedzme trikrát Zdravas. Môže to byť i menej leňošenia a viac športu, aby bol vo forme nielen duch, ale i telo.
Vhodnou alternatívou je i obohacujúca kniha. Aj mne osobne pomáha prežiť Pôstne obdobie a motivuje ma k duchovnému životu. Napríklad zdržiavaním sa sladkostí, obmedzovaním podnikov s rýchlym občerstvením či pridaním zdravších, aj keď možno často menej obľúbenejších pokrmov.
Hoci napríklad deti peniaze nepodarujú, chudobným vedia pomôcť aj ony. Môžu sa podeliť o svoje hračky, oblečenie či potraviny. Rovnako nabáda aj k pôstu od elektroniky - mobilu, tabletu alebo počítačových hier.
Prečo sa postiť?
Pôst je dobrovoľné zrieknutie sa jedla alebo iných pôžitkov. Ale prečo by sme si mali odopierať niečo, čo nám je príjemné? Pozrime sa spolu na význam a prínosy kresťanského pôstu. Zvykneš sa pravidelne postiť, alebo je to pre teba úplne nová myšlienka?
Možno ťa v poslednom čase oslovili diskusie na túto tému v médiách či medzi priateľmi. Odborníci na životosprávu nás presviedčajú o prínosoch jarného či prerušovaného pôstu pre naše telo, tvoji kamaráti možno zvažujú dočasné obmedzenie Netflixu alebo čokolády. Pozrime sa spolu na to, čo hovorí o pôste Biblia a kresťanská tradícia.
Popolcová streda alebo začiatok pôstu
Pôstne obdobie trvá 40 dní. Do toho času sa nerátajú nedele. Pôst sa teda začína zvyčajne 46 dní pred Veľkou nocou. Je to pohyblivý sviatok, presný dátum sa každý rok mení. Kresťanský pôst je obdobím duchovného stíšenia sa, prípravy srdca a mysle na Veľký piatok a Veľkonočnú nedeľu.
Prvým dňom pôstneho obdobia je Popolcová streda. Počas tohto dňa si môžeš všimnúť ľudí, ktorí vychádzajú z kostola s čiernym krížikom na čele. Symbolizuje ľútosť, že sme sa vzdialili Bohu a vyjadruje túžbu byť v jeho blízkosti. Kňaz kreslí popolom kríž na čelá veriacich, pričom hovorí: „Kajajte sa a verte v evanjelium!“1 alebo „Prach si a na prach sa obrátiš!“2 Popol pripomína ľudskú pominuteľnosť a kríž je symbolom nádeje večného života s Ježišom.
Ďalšie známe pôstne dni
- Zelený štvrtok je deň pred Veľkým piatkom. Je spomienkou na noc pred Ježišovou smrťou, keď sa delil o poslednú večeru so svojimi najbližšími priateľmi a nasledovníkmi.
- Veľký piatok je zas deň, keď si kresťania pripomínajú Ježišovu smrť. Prečo je Veľký piatok „veľký“? Ježišova smrť bola obrovskou obetou za nás všetkých, aby sme mohli prijať Božie odpustenie za naše previnenia. V ten deň sa kresťania zvyknú zdržiavať mäsitých pokrmov a v kostoloch sa často konajú špeciálne obrady.
- Veľkonočná nedeľa je radostnou oslavou Ježišovho zmŕtvychvstania. Hoci ľudia stále umierajú, Ježiš vytvoril cestu, aby sme mohli mať vzťah s Bohom už v tomto živote a stráviť s ním večnosť v nebi.
Význam kresťanského pôstu a jeho tri súčasti
Počas pôstneho obdobia sa zameriavame na tri oblasti duchovného života: modlitbu, odriekanie a dávanie.
- Modlitba počas pôstu sa zameriava najmä na prosbu o odpustenie. Pôst je príležitosťou na úprimné a hlboké pokánie (ľútosť) a odvrátenie sa od svojich hriechov. Modlitba pokánia prirodzene vedie kresťanov k vďačnosti za úžasné Božie milosrdenstvo a jeho vernú lásku.
- Zrieknutie sa jedla alebo niečoho iného, čo je bežnou súčasťou nášho života, je neoddeliteľnou súčasťou pôstu. Je to pripomienka Ježiša a jeho obety. Cieľom je, aby sme takto získaný čas a pozornosť obrátili na Boha: aby sme sa s ním rozprávali v modlitbe, čítali si jeho slovo, tešili sa z jeho prítomnosti.
- Dávanie (resp. dobročinnosť) je tretia súčasť pôstneho obdobia. Dávanie je našou reakciou na Božiu milosť, štedrosť a lásku. Niektorí kresťania napríklad trávia čas dobrovoľníckou prácou pre iných alebo darujú na charitu peniaze, za ktoré by si bežne kúpili niečo pre seba.
Kresťanský pôst nie je dôkaz našej zbožnosti, ktorý by mali iní obdivovať. Nie je to ani nepríjemná povinnosť každého kresťana. Je to niečo, čo robíme dobrovoľne, z lásky a túžby byť blízko Bohu. Inak by pôst nemal zmysel.
Dodržiavanie pôstu však nie je nástrojom, ktorým si môžeme vynútiť Božiu priazeň a prijatie.