Každá mytológia či viera so sebou prináša základný mýtus o stvorení sveta. Svoje názory na vznik a počiatok sveta Gréci vyjadrili v mnohých fantastických povestiach a bájach (mýtoch). Grécka kultúra vznikala v dobe, keď ľudia ešte veľmi málo vedeli o príčinách prírodných javov. V tej dobe boli Gréci bezmocní v boji s prírodou.
Preto mnohé prírodné úkazy si nevedeli vysvetliť a domnievali sa, že ich spôsobujú nadľudské - božské sily. Poďme sa pozrieť na niektoré z týchto mýtov a porovnať ich so slovanskou mytológiou a biblickými príbehmi.
Grécke Mýty o Stvorení Sveta a Človeka
Podľa gréckeho mýtu na počiatku jestvovala osobitne zem, voda, nebo. Všetko bolo v stave chaosu alebo neporiadku. Z chaosu sa oddelili boh Uranos (nebo) a jeho manželka bohyňa Gaia (zem). Ich deťmi boli mocní titani. Uranos, obávajúc sa, aby mu deti neodňali moc, uvrhol titanov do hlbokej priepasti pod zemou.
Ale najmladší Kronos titanov vyslobodil. Potom s pomocou ostatných titanov zvrhol otca z trónu a ujal sa vlády nad svetom. Po víťazstve nad otcom sa Zeus rozdelil o moc nad celým svetom so svojimi prívržencami. Sám sa stal bohom hromu a blesku. Jeho žena Héra bola vládkyňou nebies. Svojho brata Poseidona urobil bohom mora a druhého brata Hádesa vládcom podzemného kráľovstva (podsvetia).
Apolón bol bohom svetla a básnictva; pod svojou nadvládou mal 9 múz, ktoré boli ochrankyňami vied a umenia. Gréci považovali bohov za nesmrteľných a všemohúcich. Ale ani bohovia neboli úplne všemohúci, mohli ich stihnúť pohromy, lebo nad nimi vládol nemilosrdný osud - Moira. Vo viere v osud sa prejavoval strach pred neznámymi silami prírody.
Gréci si predstavovali život bohov na Olympe podobne ako život ľudí na zemi. Bohov zobrazovali v ľudskej podobe, oblečených v prepychovom rúchu s bohatou výzbrojou a odznakmi moci. Mnohým pripomínali aristokratov („lepších ľudí“), ktorí vládli nad národom.
O pôvode ľudstva sa v Grécku zachovalo mnoho bájí. Podľa jednej báje človeka stvoril z hliny a vody titan Prometeus. Podľa inej báje Prometeus urobil z nemysliacich tvorov obratných a rozumných ľudí. Rozhnevaný Zeus Prometea kruto potrestal. Ďaleko na Kaukaze ho dal prikovať reťazami na neprístupnú skalu a denne posielal za ním orla, ktorý mu vyzobával pečeň.
Za oheň, darovaný ľudstvu Prometeom, Zeus nepotrestal len titana, ale aj ľudí. Všetok smútok a nešťastie zatvoril do skrinky, ktorú dal do opatery krásavici Pandore. Bola známa nielen svojou krásou, ale aj veľkou zvedavosťou. Keď uvidela skrinku, rozhodla sa ju otvoriť.
Zachoval sa aj iný mýtus o vzniku nešťastia. Ešte pred Diom, za panovania Kronosa, boli všetci ľudia šťastní. To bol zlatý vek. Pokoj medzi ľuďmi sa postupne narúšal. Ľudia si začali navzájom závidieť, škriepiť sa - vzniklo nepriateľstvo. Nastal vek strieborný. Po veku striebornom prišiel vek medený. Ľudia sa naučili zhotovovať medené zbrane a navzájom sa ničili v surových vojnách. Napokon nastal vek najhorší - železný, kedy na zemi nebolo vôbec pravdy a statočnosti.
Slovanské Mýty o Stvorení Sveta a Človeka
Slovanský mýtus o stvorení čerpá z kozmológie. Tvrdí, že starí Slovania považovali za praotca všetkých bohov božstvo menom Rod. Na úplnom počiatku - v nekončiacej sa temnote a chaose - prebýval Rod spiaci v zlatom vajci (prenesené pomenovanie vesmírneho korábu).
Prebudil ho nepokoj a disharmónia všade navôkol. Následne, ako sa vykľul z vajca, symbolu nového života, stvoril svet tak, ako ho poznáme. Rod sa rozhodol oddeliť svetlo od temnoty, a tak vyvrhol slnko, ktoré malo ožarovať všetko naokolo. Nasledoval mesiac, ktorého miesto bolo na nočnej oblohe. Potom stvoril oceány a postupne i pôdu. Z tej začali vyrastať lesy a z nich vychádzali zvieratá. Nasledovala dúha, vďaka ktorej oddelil vodu od pevniny a pravdu od klamstva.
Rod rozdelil svet na tri kráľovstvá - nebo, zem a podsvetie. Stvoril bohov, ktorých úlohou bolo udržiavať poriadok na svete, potom ľudí a nakoniec aj útočisko pre mŕtvych. Rod vytvoril kameň bytia Alatyr. Nikto ho nemôže nájsť, nikto ho nemôže zdvihnúť. Môže byť malý a ľahký, ale aj veľký a ťažký ako hora.
Podľa slovanskej mytológie človek vznikol z kvapky potu boha, ktorá spadla na zem. Jeho telo je dielom satana, dušu má od boha. Po smrti sa teda telo vracia do zeme, kým duša putuje k bohu. Podľa ďalšej legendy človeka síce stvoril boh, no satan ho opľul, čím naňho preniesol zlé vlastnosti a predurčil ho k utrpeniu. Východní Slovania zasa verili, že človeka stvoril Rod, ktorý na zem hádže hrudy hliny a z nich sa rodia ľudia.
Slovania boli presvedčení, že svet vznikol z ohňa. Oheň bol posvätný a Slovania ho mali vo veľkej úcte. Zriedkavejšia predstava o zúrodnení sveta je o vajci, ktoré zniesol nebeský kohút a z ktorého sa vylialo sedem riek, a tie zúrodnili zem. Dodnes sa zachoval zvyk veľkonočného maľovania kraslíc ako symbolu znovuzrodenia (v slovanských hroboch sa našli kuracie kosti a hlinené vajcia).
Slovania podobne ako Indovia alebo Germáni prožívali v slnku vševidoucí oko alebo zlatý vůz tažený spřežením bílých koní. Svarog je nebeský tvůrce, bůh bohů, otec všech věcí i společenských zákonů. Je bohem ohně a nebeským kovářem, ukul Slunce a umístil je na obloze. Dal lidem znalost železa. Po stvoření světa (vesmíru) ustoupil do pozadí a setrvává v nečinnosti.
Lada je počiatkom všetkého, dokonca je počiatkom aj samotného praboha Roda, ktorý jej stvorením rozbil zlaté vajce a začal tvoriť Všehomír. Lada je symbolom všeobjímajúcej lásky a mieru, ktoré sú základom života na zemi. Je bohyňou života, plodnosti, znovuzrodenia a obnovy. Dáva život prírode a robí zem plodnou. Je tvoriteľkou a opatrovateľkou všetkého živého.
Boh Rod, stvoriteľ v slovanskej mytológii
Biblický Pohľad na Stvorenie
V Mojzisovej knihe Genesis (13.-14. stor. pred n.l.) sa píše: Na pociatku stvoril Boh nebo a Zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo „dňom“ a tmu nazval „nocou“. A nastal večer, a nastalo ráno, deň prvý.
Podla Biblie bol svet stvoreny Bozim slovom. Nejedna sa o vyvoj chaosu, ale o zasiahnutie do chaosu. Nie je tu vyklad o povode chaosu, boh stvoril vsetko: "Boh videl, ze to bolo velmi dobre".
Porovnanie s Inými Mytológiami
Grécky historik Hérodotos v diele Dejiny spomína ľudí ďaleko na severe, ktorí sa na niekoľko dní v roku menili na vlkov. O Slovanoch píše aj Prokopios vo svojom diele Bellum Gothicum zo 6. storočia: „Vyznávajú jedného boha, tvorcu blesku a pána všetkého a obetujú mu dobytok a rôzne zvieratá. O osude nič nevedia a neuznávajú, že by mal nejakú moc nad človekom. Ale keď im hrozí smrť, chorým alebo do boja idúcim sľubujú, že ak vyviaznu, ihneď prinesú bohu obetu za svoje zachránenie. Keď sa tak stane, obetujú, čo prisľúbili a domnievajú sa, že si touto obetou zabezpečili záchranu. Uctievajú i rieky a nymfy a niektorých iných démonov. Všetkým obetujú a pri obetách konajú veštby.
Grécky básnik Hesiodos (700 BC) napisal basen Theogonia (O povode bohov, 8.-7. stor. BC). Na začiatku bol chaos, z ktorého sa zrodila zem (Gaia) a spolu s nou Eros. Ten spajal rozptylene prvky chaosu a umoznil tak vznik sveta, bohov, ... vdaka comu aj bohovia porusovali zakony. Chaos bol povodne neutralny, az Erosom sa stal zlym, vdaka comu aj bohovia porusovali zakony. Povodom z chaosu vznikol Erebos (boh podsvetneho temna) ako pociatok tmy. Nyx (bohyna noci) ako tma urcita. Aither (vzduch) ako cisty vzduch nebeskych vysin vnasa svetlo.
Mytologia sumerska a stareho Egypta - 3. tis. pred n.l. Boli aj ine verzie vzniku sveta - napr. starsim kulturnym oblastiam Blizkeho vychodu a Egypta. Enuma Elis, babylonsky epos, zachovany v akkadskom jazyku. sa este neobjavil, vsetko pevniny boli morom. popisovany ako jeden velky zmatok. premena chaosu ako stavu neusporiadanosti na organizovany kozmos. zivlov co boli porazene. nahradeny linearnym, muzskym ponatim. velky bohovia, o.i. Marduk (tiez Ea). oceanu) a Tiamat (=zivotodarny; more) bohyna slaneho oceanu. dalsi bohovia. Marduk rozdelil Tiamat na oblohu a zem. zenskost, podsvetie, nestrukturovanost, bezpravie, divocinu.
Marduk, babylonský boh
Slovanský Panteón Bohov
Informácie o bytostiach slovanskej pohanskej viery sú veľmi strohé a v mnohých prípadoch aj protichodné, z čoho vyplýva, že sa nezachovali žiadne primárne historické pramene mapujúce túto mytológiu, tak ako je to napríklad u Grékov či severanov.
Okrem Roda, ktorý je považovaný za stvoriteľa, existujú aj ďalšie dôležité božstvá v slovanskej mytológii:
- Svarog: Nebeský kováč a otec bohov, tvorca ohňa a spoločenských zákonov.
- Perún: Boh hromu a blesku, ochranca vojakov a pravdy.
- Veles: Boh podsvetia, dobytka a mágie.
- Dažbog: Boh slnka a plodnosti.
- Mokoš: Bohyňa zeme, plodnosti a ženských prác.
- Morena: Bohyňa zimy, smrti a znovuzrodenia.
- Lada: Bohyňa lásky, plodnosti a jari.
Slovania boli presvedčení, že svet vznikol z ohňa. Oheň bol posvätný a Slovania ho mali vo veľkej úcte. Zriedkavejšia predstava o zúrodnení sveta je o vajci, ktoré zniesol nebeský kohút a z ktorého sa vylialo sedem riek, a tie zúrodnili zem. Dodnes sa zachoval zvyk veľkonočného maľovania kraslíc ako symbolu znovuzrodenia (v slovanských hroboch sa našli kuracie kosti a hlinené vajcia).
Najviac uctievaným stromom Slovanov bol dub. Napríklad Bulhari sa pod ním modlili za dážď, dokonca sa mu prinášali zvieracie obete. Slovania verili v magickú silu lipy. Boli presvedčení, že do nej nikdy neudrie blesk a že jej drevo má liečivé účinky. Tiež si ctili brezu či jarabinu, v ktorej podľa Bulharov prebývali víly.
Slovanský panteón bohov
Mýtus o Rozdelení Človeka
Celý tento koncept je založený na Platónovej teórii, ktorý predpokladal toto: Zeus (antický grécky boh) sa cítil byť ohrozený narastajúcou ľudskou populáciou. Človeka teda rozdelil na dve polovice. Jednu polovicu umiestnil na jednu pologuľu a druhú polovicu človeka na tú druhú. Ľudia boli teda zaneprázdnení hľadaním svojej “druhej polovičky” a nezaoberali sa zosadením bohov z Olympu.
Na záver, je dôležité si uvedomiť, že mýty a legendy sú odrazom kultúry a presvedčenia ľudí, ktorí v nich žili. Porovnávaním rôznych mytológií môžeme lepšie pochopiť rôznorodosť ľudských skúseností a spôsobov, akými sa ľudia snažili vysvetliť svet okolo seba.