Rímskokatolícka cirkev, farnosť Považská Bystrica: História a pamiatky

Prvá písomná zmienka o považskobystrickej farnosti je v pápežských desiatkových účtoch z roku 1310. Istý údaj o jestvovaní farnosti je z roku 1369, čo však nevylučuje jej skoršiu existenciu.

Ako filiálky už oddávna patrili do farnosti obce: Moštenec, Kostolec, Kvášovský majer, Zemiansky Kvášov, Milochov, Podmanín, Praznov, Považská Teplá, Vrtižer, Zálužie a Záskalie. Orlové a Považské Podhradie boli vyňaté po zriadení samostatnej farnosti. Až do 18. stor. patril do farnosti aj Prečín. V 19. stor. sa spomínajú Sihoťský majer, Zálužský majer, samoty Kúnovec a Galanovec. Vrchteplá bola presunutá pod túto farnosť na začiatku 20. storočia. V súčasnosti má farnosť Považská Bystrica tieto filiálky: Milochov, Podmanín, Praznov a Zemiansky Kvašov.

Do farnosti patria sídliská resp. Na sídlisku Rozkvet, ktoré je v súčasnosti samostatnou farnosťou (Považská Bystrica - Rozkvet), sa nachádza starobylá Kaplnka sv. Heleny, pochádzajúca zo 17. storočia, v súčasnosti slúžiaca ako farský kostol novozriadenej farnosti. Kaplnka bola v minulosti odsúdená na zničenie.

Ako hovoria pamätníci farnosti komunisticky pohlavári najímali ľudí aby zničili kaplnku. Pred šesťdňovou pretekárskou súťažou, pretože sa jej zúčastnili i zahraniční pretekári, komunisti dovolili kaplnku zvonka opraviť, aby vzbudili dojem, že sa oni starajú o cirkevné objekty. Neskôr bola kaplnka znova zvonka i zvnútra zničená. Sochy z pôvodných oltárov, ako aj niektoré časti vnútorného zariadenia sa zachránili prenosom do farského kostola. S opravou kaplnky sa začalo v roku 1990. Po ukončení prác, v roku 1991 bola slávnostne posvätená. Vo farnosti sa nachádza ešte kostolík sv. Juraja v Zemianskom Kvášove. Bohoslužby sa konajú aj v cintorínskych kaplnkách v Podmaníne (sv. Anny) a Milochove.

V roku 1991 bola vo farnosti zriadená cirkevná Základná škola sv. Augustína. V roku 1990 bol farnosti vrátený Katolícky dom, ktorý dovtedy od zoštátnenia slúžil ako dom pionierov. Katolícky dom bol daný do bezplatného užívania cirkevnej škole, ktorá si tam zriadila telocvičňu, školskú jedáleň, špeciálne, jazykové učebne.

Kalvária v Považskej Bystrici

Kalvária je situovaná na strmom kopci vo východnej časti mesta Považská Bystrica a východne od jeho hlavnej zástavby. Jej kompozíciu tvorilo charakteristických 12 malých murovaných zastavení, kamenné súsošie Kalvárie s trojicou ukrižovaných a smútiacimi postavami Panny Márie, Jána Evanjelistu a Márie Magdalény a vo vrchole malé jednolodie s polkruhovým uzáverom - Kaplnka sv. Márie Magdalény. Krajinné prostredie kalvárie pôvodne dotváral len zatrávnený kopec a po stranách ju lemovali pásy vysokých stromov.

Kalvária vznikala postupne, pričom v rámci prvej stavebnej etapy medzi rokmi 1805 - 1806 vznikla vrcholová kaplnka sv. Márie Magdalény v klasicistickom štýle a súsošie s ukrižovanými. Jednotlivé drobné kaplnky zastavení vznikali až v ďalšej etape medzi rokmi 1815 - 1882.

7. novembra 1963 bola kaplnka zapísaná na ústredný zoznam kultúrnych pamiatok a dnes už je zapísaná ako národná kultúrna pamiatka. Areál kalvárie prešiel rekonštrukciou v 2. polovici 19. storočia. Stavebno - technický stav kalvárie bol pred uplynulým desaťročím dezolátny.

Jednotlivé zastavenia sa postupne strácali v zarastenom teréne, ktorý dlhodobo nebol udržiavaný a neregulovaná zeleň takmer úplne pohltila jednotlivé objekty. Vrcholová kaplnka sv. Márie Magdalény sa „úspešne“ blížila ku kategórii „ruiny“, tri malé zastavenia boli de facto pred úplným zánikom. Rovnaký osud postihol kamenné súsošie, z ktorého sa zachovali len niekoľké fragmenty.

S postupnou prípravou a realizáciou obnovy a záchrany považskobystrickej kalvárie sa začalo od roku 2004. V prvých rokoch sa na tento krok podujal jej vlastník - Rímskokatolícka cirkev, farnosť Považská Bystrica. Spracovala sa potrebná prípravná a následne projektová dokumentácia, ktorej súčasťou bol architektonicko - historický výskum (Zvarová, Z. - Horanský, P. - Janura, T., 2007), neskôr sa realizoval aj reštaurátorský výskum interiéru vrcholovej Kaplnky sv. Márie Magdalény (Sikoriak, J. - Havlík, M. - Záhora, P., 2012 - 2013).

Po vyčistení celého svahu pamiatkovo chránenej parcely kalvárie od náletovej zelene, sa začalo s obnovou jednotlivých zastavení. Práce boli realizované umelecko - remeselnou formou, a to na dobrej kvalitatívnej úrovni. Domurovali sa chýbajúce časti zastavení s rešpektovaním ich architektonických detailov, kaplnky sa omietli a natreli náterom a ich vnútro sa vyložilo jednoduchou pieskovcovou dlažbou. Úplne zdeštruované zastavenia sa rekonštruovali ako tvarové a materiálové kópie zachovaných na pôvodnom pôdoryse. Komplexnou obnovou prešla aj vrcholová kaplnka sv. Márie Magdalény.

Keďže zo súsošia s ukrižovanými sa zachovalo len minimom fragmentov a jeho podobu dokumentuje len historická fotografia, bola zvolená metodika riešenia tohto zastavenia ako minimalistického novotvaru z prírodného materiálu (dreva). Fragmenty originálneho súsošia, v súčasnosti deponované, majú byť predmetom konzervačno - reštaurátorského zásahu a po dohode s investorom by mali byť prezentované v chránenom interiéri. Rovnako minimalistické novotvary (drevené reliéfy s rímskymi číslicami) označení jednotlivých zastavení nahradili zaniknuté maliarske diela.

Obnovené boli komunikačné prepojenia jednotlivých kaplniek, vysial sa nový trávnik a po redukcii chorej a z pohľadu prezentácie krajinnej a architektonickej pamiatkovej hodnoty kalvárie rušivej vzrastlej zelene, s ponechaním zdravých a pohľadovo akceptovateľných solitérov, sa vysadila po stranách parcely nová lipová alej. (Metodická pomoc pri obnove zelene v rámci NKP - Krajský pamiatkový úrad Žilina).

Napriek dlhej a spletitej ceste k záchrane NKP a nepochybne aj menším technickým nedostatkom zrealizovanej obnovy sa podarilo to podstatné - záchrana objektov jednotlivých zastavení, očistenie chránenej parcely od nežiaducej zelene a celkové prinavrátenie krajinnej a architektonickej pamiatkovej hodnoty kalvárie, vrátane jej obnovenia ako dôstojnej pohľadovej dominanty Považskej Bystrice.

Pohľad na Považskú Bystricu z Kalvárie

Kostol Navštívenia Panny Márie

Pôvodný kostol bol postavený v neskorogotickom slohu koncom 14. stor. Z neho sa zachovalo len presbytérium a zadná časť s vežou. Bol zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie. Stál uprostred bývalého cintorína. Po stavebných úpravách ho posvätil v r. Kostol prešiel renesančnou a barokovou úpravou a viacerými prestavbami. Najväčšia bola ukončená v r. 1939 za farára Štefana Bergendyho, kedy z jednoloďového kostolíka vznikol mohutný trojloďový chrám. V roku 1941 (7. decembra) bol posvätený nitrianskym biskupom dr. Karolom Kmeťkom.

Súčasný kostol má dĺžku 47 m a šírku 32 m. V presbytériu na stene nad oltárom je freska od majstra Edmunda Massanyiho z roku 1959. V strede je výjav navštívenia Panny Márie. Vpravo je zobrazený kľačiaci pápež, pápežská tiara, zemeguľa s tromi klasmi; na zem zostupuje anjel s olivovou ratolesťou, prinášajúci pokoj. Vľavo sú štyria prichádzajúci anjeli: prvý nesie ľaliu (Gabriel), druhý meč a štít (Michal). Okná v presbytériu a v bočných lodiach zdobia vitráže Vincenta Hložníka.

V r. V hlavnej lodi sa nachádza mramorová krstiteľnica. Naľavo smerom k mramorovej kazateľnici je bočný oltár so sochou sv. Jozefa. V pravej bočnej lodi maľba na stene nad oltárom zobrazuje udalosti Pánovho umučenia: dominuje Kristus na kríži, ďalej Posledná večera, Ježiš v Getsemanskej záhrade, Judášova zrada, Petrovo zapretie, Ježiš pred veľradou, v hornej časti Ježiš pred Pilátom, bičovanie, korunovanie tŕním, Ježiš nesúci kríž. Vitráže nad bočným vchodom zobrazujú sv. Juraja, sv. Moniku /chybne bolo uvedené, že Máriu Magdalénu/ a sv. Mikuláša; loď je doplnená obrazmi sv. Pátra Pia a bl. Zdenky Schelingovej.

Presbytérium a zadná časť ľavej bočnej lode sú z pôvodného gotického kostola, ktorý bol oveľa nižšie od terajšieho, preto sa k týmto častiam zostupuje po 6 schodoch. V presbytériu je starý drevený neogotický oltár, zobrazujúci tajomstvo návštevy Panny Márie u Alžbety. Po bokoch svätostánku sa nachádzajú reliéfy anjelov, výjav z obetovania Izáka a veľkňaz Melchizedech; v strede nad svätostánkom je socha Panny Márie a Alžbety, po bokoch sv. Štefan Prvomučeník s kameňmi a sv. Vavrinec s roštom.

Na ľavej strane tohto starého presbytéria sa nachádza gotické výklenkové pastofórium s mriežkou z 15. stor. a kamenné renesančné zo 16. stor.; Napravo od oltára sa nachádza gotická nika, ktorá pravdepodobne slúžila na odkladanie bohoslužobných predmetov. Môžeme si tu tiež všimnúť renesančný portál z vchodu do dnes už nejestvujúcej sakristie (naľavo pri pastofóriu). Zvláštnou ozdobou starého kostola bol zachovaný alabastrový reliéf, pochádzajúci pravdepodobne z hradnej kaplnky, zobrazujúci hrad a mesto a grófske rodiny Balassovcov a Méreiovcov (nachádza sa na pravej strane presbytéria). Po obvode presbytéria je sedem goticky lomených okien s čiastočne zachovalými kružbami. Presbytérium je zaklenuté gotickou rebrovou klenbou s jedným žľabom, ktoré dosadá do polygonálnych prstencov. Na triumfálnom oblúku gotického presbytéria sú konsekračné kríže z 15. stor.

Predná trojica okien ľavej bočnej lode znázorňuje Ježišovo zvestovanie, narodenie a obetovanie v chráme. Na oknách v strede je zobrazený Ježiš v Getsemanskej záhrade, Sedembolestná pod krížom s Ježišom a Veronika na krížovej ceste. V zadnej časti ľavej bočnej lode, pod vežou pôvodného kostola, sa nachádza mariánska kaplnka so sochou Lurdskej Panny Márie a obrazom sv. Nad vchodom do tejto kaplnky bolo v r. 1999 umiestnené súsošie Ukrižovania od žilinského sochára Jozefa Antona Weismanna, ktoré sa pôvodne nachádzalo vo fasádovom výklenku z vonkajšej strany kostola pri hlavnom vchode; keďže bolo mnohokrát terčom vandalizmu, po reštaurovaní bolo premiestnené do vnútra kostola. V ľavej bočnej lodi sa nachádzajú aj drevené sochy sv. Terézie Ježiškovej a sv. Antona Paduánskeho.

Pod starým kostolom bolo päť krýpt - tri pre rodinu Balassovcov, štvrtá rodiny Sapáriovcov a piata pre občanov. Predsieň kostola zdobia 3 epitafy (náhrobníky) bývalých bystrických zemepánov. Pôvodne boli asi v krypte pod kostolom. Prvý - Rafaela Podmanického, známeho prepadmi, lúpežami a drancovaním. Druhý epitaf zobrazuje Žigmunda Balassu, tretí Alžbetu Zborovskú. Nachádzajú sa tu tiež dva reliéfy, ktoré boli pravdepodobne čiastkami týchto náhrobníkov; zobrazujú sv. Petra s knihou a kľúčom a dve ženské postavy.

Zaujímavosťou tohto kostola sú dve rozdielne veže. Staršia veža je pôvodná; jej vzhľad sa častejšie menil. V novšej veži sú umiestnené 4 zvony: najväčší Najsvätejšej Trojice z r. 1922, uliaty v Trenčíne; potom sv. Jozef z r. 1921, liaty v Chomutove; Anjel Strážca taktiež z r. 1921, liaty v Chomutove; najmenší - umieráčik pochádza z r. 1798, bol preliaty v r. 1924.

Kostol Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici

Zoznam farárov

• Mikuláš Bystrický (? - ?)
• Andrej Škrábik (? - ?)
• Ján Baroš de Beluss (? - ?)
• Štefan Rabček (? - ?)
• Pavol Peter Škrábik (? - ?)
• Mikuláš Baroš de Beluss (? - ?)
• Tomáš Nevolný (? - ?)
• Ján Piaček (? - ?)
• Ján Piaček (? - ?)
• Henrik Náhlik OFMConv.
• Ladislav Belás, tit.
• Michal Peter Piaček, OFMCap.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #povazska #bystrica