Boh sa ospravedlňuje Noemovi: Biblické zmluvy, hriechy a tresty

Biblia je plná príbehov o zmluvách medzi Bohom a ľuďmi, o hriechoch a tresty, ktoré nasledovali po porušení týchto zmlúv. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto príbehov, vrátane ospravedlnenia Boha Noemovi.

Potopa sveta podľa Gustava Dorého

Zmluvy a ich porušenia

Trestom za porušenie Adamovej zmluvy bolo vyhnanstvo z rajskej záhrady. Keď sa Adam kajal, Boh mu odpustil a obnovil zmluvu. Potom, čo ľudia opäť porušili Adamovu zmluvu, Boh ich potrestal potopou.

Keď Nimrod a generácie po Noemovi porušili Noachovu zmluvu, Boh ich potrestal rozptýlením a popletením ich jazykov.

Medzi zmluvami Abraháma a Mojžiša sa udiali mnohé veci. Naplnili sa Božie slová o synoch Abraháma: "A Hospodin riekol Abramovi: Vedz istotne, že tvoje semeno bude pohostínom v zemi, ktorá nebude patriť im, a budú im, ľuďom tej zeme, slúžiť, a budú ich trápiť štyristo rokov."

Jakub a Jozef prišli do Egypta so svojimi rodinami. Po Jozefovej smrti sa Deti Izraela stali v Egypte otrokmi na celých štyristo rokov, až kým sa neobjavil prisľúbený spasiteľ Mojžiš.

Dôvodom otroctva Detí Izraela bolo ich porušenie Abrahámovej zmluvy. Počas Jozefovej éry, za vlády kráľa Achnatona, ktorý vyznával monoteistickú vieru, žili Deti Izraela v obrovskom požehnaní.

No po smrti kráľa Achnatona sa kráľom stal jeho deväťročný syn, Tut. Príbuzní jeho manželky a kňazi ovládli jeho rozhodnutia. Prinútili ho zrušiť dekréty jeho otca donútili ho k návratu k polyteistickej náboženskej praxi, ktorú praktizovali predtým.

Izraeliti v tom čase mlčali, nič nenamietali a prijali znovu nastolených falošných bohov a falošné náboženstvá Egypta kvôli ich nedostatku viery, strachu zo smrti a láske k svetu. Izraeliti dokonca opustili Abrahámovo náboženstvo a začali uctievať falošné modly a egyptských bohov, čím porušili Abrahámovu zmluvu a privolali na seba božskú odplatu a trest.

Boh tak odovzdal Izraelitov Egypťanom, ktorí ich následne zotročili.

Mojžiš a Desatoro prikázaní

Kapitola 19:3 A Mojžiš odišiel hore k Bohu. A Hospodin zavolal na neho s vrchu a povedal: Takto povieš domu Jakobovmu a oznámiš synom Izraelovým: 4 Vy ste videli, čo som učinil Egypťanom, a niesol som vás ako na krýdlach orlov a doviedol som vás k sebe. 5 Tak teraz ak naozaj budete poslúchať môj hlas a budete ostríhať moju smluvu, budete mi zvláštnym vlastníctvom nad všetky národy, lebo veď moja je celá zem. 6 A vy mi budete kráľovstvom kňazov a svätým národom.

Kapitola 20:1 A Bôh hovoril všetky tieto slová a riekol: 2 Ja som Hospodin, tvoj Bôh, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov. 3Nebudeš mať iných bohov predo mnou. 4 Neučiníš si rytiny ani nijakej podoby tých vecí, ktoré sú hore na nebi, ani tých, ktoré sú dole na zemi, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou. 5 Nebudeš sa im klaňať ani im nebudeš slúžiť, lebo ja Hospodin, tvoj Bôh, som silný Bôh žiarlivý, ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, 6 a činím milosť tisícim tým, ktorí ma milujú a ostríhajú moje prikázania. 7Nevezmeš mena Hospodina, svojho Boha, nadarmo. Lebo Hospodin nenechá bez pomsty toho, kto by vzal jeho meno nadarmo. 8Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil. 9 Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo. 10 Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijakého diela ani ty ani tvoj syn ani tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach. 11 Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa. Preto požehnal Hospodin deň soboty a posvätil ho. 12 Cti svojho otca i svoju mať, aby sa predĺžili tvoje dni na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh 13 Nezabiješ! 14 Nezosmilníš! 15 Neukradneš! 16 Nepovieš na svojho blížneho falošného svedoctva! 17 Nepožiadaš domu svojho blížneho! Nepožiadaš ženy svojho blížneho ani jeho sluhu ani jeho dievky ani jeho vola ani jeho osla ani ničoho, čo je tvojho blížneho!

18 A všetok ľud videl hrmenie a blesky, počul zvuk trúby a videl vrch kúriť sa. A keď to videl ľud, ustupovali trasúc sa od strachu a stáli zďaleka. 19 A povedali Mojžišovi: Hovor ty s nami, a budeme počúvať, a nech nehovorí s nami Bôh, aby sme nezomreli. 20 A Mojžiš povedal ľudu: Nebojte sa, lebo preto, aby vás zkúsil, prišiel Bôh, a preto, aby jeho bázeň bola pred vami, aby ste nehrešili. 21 Ľud tedy stál zďaleka, a Mojžiš sa priblížil k mrákave, kde bol Bôh. 22 A Hospodin riekol Mojžišovi: Takto povieš synom Izraelovým: Vy ste videli, že som hovoril s vami z nebies. 23 Neučiníte si v obecenstve so mnou strieborných bohov alebo zlatých bohov; neučiníte si. 24 Oltár mi spravíš zo zeme, a obetovať budeš na ňom svoje zápaly a svoje pokojné obeti, svoj drobný dobytok, ovce a kozy, a svoje voly. Na každom mieste, na ktorom dám sláviť pamiatku svojho mena, prijdem k tebe a požehnám ťa. 25 A keď mi spravíš oltár z kameňov, nepostavíš ho z tesaných kameňov; lebo keď pozdvihneš svoj železný nástroj a zaženieš sa nad niektorým z nich, poškvrníš ho.

Mojžiš preberá dosky Zákona

Súdy a pravidlá

Kapitola 21:1 A toto sú súdy, ktoré im predložíš. 2 Keď si kúpiš hebrejského sluhu, šesť rokov bude slúžiť a v siedmom roku vyjde slobodný darmo. 3 Ak prijde sám, vyjde sám; ak bol ženatý, vyjde s ním i jeho žena. 4 Ak mu jeho pán dá ženu, a porodí mu synov alebo dcéry, žena i jej deti budú patriť jej pánovi, a on vyjde sám. 5 Ale keby povedal sluha: Milujem svojho pána, svoju ženu a svojich synov, nevyjdem slobodný. 6 Vtedy ho dovedie jeho pán pred Boha, k sudcom, a dovedie ho ku dveriam alebo k podvojam a jeho pán prebodne jeho ucho šidlom, a bude mu slúžiť navždy.

7 A keby niekto predal svoju dcéru za slúžku, nevyjde, jako vychádzajú sluhovia. 8 Ak by sa neľúbila svojmu pánovi, ktorý si jej nezasnúbil, dopustí, aby mohla byť vykúpená; ale cudziemu národu nebude mať práva ju predať, keď by sa dopustil nevernosti voči nej. 9A keby ju bol zasnúbil svojmu synovi, učiní jej tak, ako je obyčaj činiť dcéram. 10 Ak si vezme popri nej inú ženu, jej stravy, jej odevu a jej manželského súžitia neujme. 11 Ak jej neučiní toho trojeho, vyjde darmo, bez peňazí.

12 Ten, kto by ubil človeka tak, že by zomrel, istotne zomrie. 13 Ale pre toho, kto nečihal na život, lež Bôh to tak spôsobil, aby nadišiel do jeho ruky, ustanovím ti miesto, kam sa utečie. 14 Ale keby niekto prišiel spupne na svojho blížneho, aby ho ľstivo zavraždil, ešte len aj od môjho oltára ho vezmeš, aby zomrel. 15 Ten, kto by bil svojho otca, alebo svoju mať, istotne zomrie. 16 A ten, kto by ukradol človeka a predal by ho, alebo keby sa našiel v jeho ruke, istotne zomrie. 17 Aj ten, kto by zlorečil svojmu otcovi alebo svojej materi, istotne zomrie. 18 A keby sa povadili mužovia, a niektorý by uderil svojho blížneho kameňom alebo päsťou, avšak by nezomrel, ale by sa složil do postele, 19 ak potom vstane a bude chodiť vonku o svojej palici, bude bez viny ten, kto uderil, len že dá to, čo stálo jeho ležanie, a postará sa o to, aby bol celkom vyhojený. 20 Keby niekto zbil svojho sluhu alebo svoju slúžku palicou tak, že by zomrel pod jeho rukou, istotne bude pomstený. 21 Ale keby postál deň alebo dva, nebude pomstený, pretože sú to jeho peniaze. 22 Keby sa posvárili mužovia a uderili by tehotnú ženu, tak že by vyšiel jej plod, avšak by nebolo ublíženia na živote, istotne bude pokutovaný tak, ako naloží na neho muž tej ženy, a dá podľa usúdenia sudcov. 23 Ale keby bolo ublížené na živote, tedy dáš život za život, 24 oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu, 25 spáleninu za spáleninu, ranu za ranu, modrinu za modrinu. 26 A keby niekto uderil oko svojho sluhu alebo oko svojej slúžky tak, že by mu ho zahubil, prepustí ho slobodného za jeho oko. 27 Alebo keby vyrazil zub svojho sluhu alebo zub svojej slúžky, prepustí ho slobodného za jeho zub.28 A keby vôl poklal muža alebo ženu tak, že by zomrel, alebo zomrela, istotne bude ukameňovaný vôl, a jeho mäso sa nebude jesť, a jeho pán bude bez viny. 29 Ale ak vôl i pred tým bol klavý, a bolo to oznámené jeho pánovi, a nepozoroval na neho, a usmrtil by muža alebo ženu, vola ukameňujú a jeho pán tiež zomrie. 30 Ak bude uložené na neho smierne, vtedy dá výkupné za svoju dušu, a síce všetko tak, ako bude vzložené na neho. 31 Alebo keby poklal syna alebo keby poklal dcéru, učiní sa mu podľa toho istého súdu. 32 A keby vôl poklal sluhu, alebo slúžku, dá jeho pánovi tridsať šeklov striebra, a vôl bude ukameňovaný. 33 A keby niekto otvoril jamu, alebo keby niekto vykopal jamu a nepokryl jej, a keby ta padnul vôl alebo osol, 34 pán tej jamy nahradí, peňazmi zaplatí jeho pánovi, a mŕtve bude jemu. 35 A keby strčil niečí vôl vola jeho blížneho tak, že by zomrel, vtedy predajú toho živého vola a rozdelia si peniaze za neho, a toho mŕtveho si tiež rozdelia.

Kapitola 22:1 Keby niekto ukradol vola alebo nejaké dobytča, a zabije to alebo to predá, nahradí päť hoviad za vola alebo štyri kusy drobného stáda za dobytča. 2 (Keby bol zlodej pristihnutý pri vlamačstve, a bude uderený tak, že zomrie, nebude pre neho viny na krvi. 3 Ale ak vzišlo nad ním slnce, je pre neho vina na krvi.) Istotne nahradí a keď nemá čím, predá sa pre svoju krádež. 4 Keď sa najde ukradené v jeho ruke, už či je to vôl či osol či nejaké dobytča, a je živé, nahradí dvojnásobne. 5 Keby niekto spásol pole alebo vinicu a pustil by svoje hovädo, aby sa páslo na cudzom poli, najlepším svojho poľa a najlepším svojej vinice nahradí. 6 Keby vyšiel oheň a našiel by tŕnie, a zhorel by stoh alebo stojace obilie alebo pole, istotne nahradí škodu ten, kto zapálil požiar.7 Keby dal niekto svojmu blížnemu schovať peniaze alebo nádoby, a ukradlo by sa z domu toho človeka, keď sa najde zlodej, nahradí dvojnásobne. 8 Keď sa nenajde zlodej, pán toho domu bude predvedený pred Bohov, či azda nesiahol svojou rukou na vec svojho blížneho. 9 Pre každé také previnenie, už či ide o vola či osla či o nejaké dobytča či o rúcho či o čokoľvek ztratené, o ktorom by niekto vravel, že je to, vec obidvoch prijde až pred Bohov, a ten, koho Bohovia uznajú za vinného, nahradí svojmu blížnemu dvojnásobne.10 Keby dal niekto svojmu blížnemu osla alebo vola alebo nejaké dobytča alebo jakékoľvek hovädo do opatery, a keby uhynulo alebo keby sa dolámalo alebo keby zajaté bolo tak, čo by nikto nevidel, 11prísaha Hospodinova bude medzi obidvoma, aby sa zvedelo, či azda nesiahol svojou rukou na vec svojho blížneho, a pán veci prijme prísahu; a tamten nenahradí. 12 Ale keby sa ukradlo od neho, nahradí jeho pánovi. 13 Ak by bolo roztrhané divou zverou, donesie to na svedoctvo; toho, čo bolo roztrhané, nenahradí. 14 A keby si niekto vypožičal niečo od svojho blížneho, a dolámalo by sa alebo by zomrelo, kým by jeho pán nebol s ním, istotne nahradí. 15 Ak bol jeho pán s ním, nenahradí; ak to bolo najaté, prišlo za svoju mzdu.16 A keby niekto zviedol pannu, ktorá ešte nebola zasnúbená, a ležal by s ňou, dá jej veno a vezme si ju za ženu. 17 Ak by mu ju jej otec nechcel dať nijakým činom, odváži toľko striebra, koľko sa dáva pannám do vena.18 Čarodejnici nedáš žiť. 19 Ktokoľvek by ležal s hovädom, istotne zomrie. 20 Ten, kto by obetoval bohom krome samému Hospodinovi, nech je vyhladený pod kliatbou na úplnú záhubu. 21 Pohostínovi neučiníš krivdy ani ho nebudeš utláčať, lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi. 22 Nebudeš trápiť niktorú vdovu ani sirotu. 23 Keby si ju trápil, sirotu, vtedy vedz, že ak bude kričať ku mne o pomoc, istotne počujem jej krik, 24 a rozpáli sa môj hnev, a pobijem vás mečom, a tak budú vaše ženy vdovy a vaši synovia siroty.25 Ak požičiaš peniaze môjmu ľudu, niektorému strápenému, ktorý je s tebou, nebudeš mu jako úžerník, nevložíš na neho úžerného úroku.26 Keby si vzal do zálohu rúcho svojho blížneho, do západu slnca mu to vrátiš, 27 lebo to je jeho jediný odev; to je jeho rúcho na pokrytie jeho tela. V čomže by ležal? A stalo by sa, keby kričal ku mne o pomoc, že by som počul, lebo ja som milosrdný.28 Sudcom nebudeš zlorečiť ani kniežaťu vo svojom ľude nebudeš kliať. 29 Z hojnosti svojho obilia ani zo svojich tekutín neomeškáš doniesť prvotiny. Prvorodeného zo svojich synov dáš mne. 30 Tak učiníš so svojím volom i so svojím drobným stádom: sedem dní bude so svojou materou; ôsmeho dňa ho dáš mne.

Kapitola 23:1 Neprijmeš falošnej zvesti! Nepoložíš svojej ruky k spoločnej veci s bezbožným, aby si bol svedkom ukrutnosti. 2 Nebudeš nasledovať mnohých, pretože ich je mnoho, robiť zlé, ani nebudeš vypovedať pri súde tak, aby si sa naklonil za väčšinou zohnúť pravdu. 3 Ani nebudeš opekňovať chudobného v jeho pravote. 4 Keby si nadišiel na vola svojho nepriateľa alebo na jeho osla, ktorý zablúdil, vrátiš ho a dovedieš mu ho zpät. 5 Keby si videl osla toho, kto ťa nenávidí, že leží pod svojím bremenom, či by si sa zdržal, aby si mu nepomohol? Istotne mu pomôžeš s ním. 6 Nezohneš súdu svojho chudobného v jeho pravote! 7 Vzdiališ sa od lživého slova a nevinného a spravedlivého nezabiješ, lebo neospravedlním bezbožného. 8Nevezmeš úplatného daru, lebo úplatný dar oslepuje tých, ktorí majú otvorené oči a prevracia slová spravedlivých. 9 Pohostína nebudeš utláčať, lebo veď sami viete, jaký je život pohostína; lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi.10 Šesť rokov budeš posievať svoju zem a budeš spratávať jej úrodu.11 Ale siedmeho roku ju necháš ležať úhorom, a necháš ju na pokoji, aby jedli chudobní tvojho ľudu, a to, čo pozostane po nich, požerie poľná zver. Tak učiníš svojej vinici i svojej olivnici. 12 Šesť dní budeš robiť svoje práce, ale siedmeho dňa prestaneš, aby si odpočinul tvoj vôl a tvoj osol, aby si oddýchol syn tvojej dievky aj pohostín. 13 Vo všetkých veciach, ktoré som vám povedal, budete sa mať na pozore a mena iných bohov nebudete spomínať; nech sa nepočuje z tvojich úst.14 Trikrát mi budeš sláviť slávnosť v roku. 15 Ostríhať budeš slávnosť nekvasených chlebov. Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby tak, ako som ti prikázal, na určený čas v mesiaci abíbe, lebo v tom mesiaci si vyšiel z Egypta. A neukážete sa pred mojou tvárou s prázdnymi rukami. 16 Potom slávnosť žatvy, prvotín svojej práce, toho, čo si posial na poli, a konečne slávnosť spratávania plodov na konci roka, keď spraceš svoju prácu s poľa. 17 Tri razy v roku sa ukáže každý tvoj mužského pohlavia pred tvárou Pána Hospodina. 18 Nebudeš obetovať krvi mojej bitnej obeti pri kvase, ani nezostane tuk mojej slávnosti cez noc až do rána. 19 Prvotinu prvých úrod svojej zeme donesieš do domu Hospodina, svojho Boha. Nebudeš variť kozľaťa v mlieku jeho materi.20 Hľa, ja pošlem anjela pred tebou, aby ťa ostríhal na ceste a aby ťa doviedol na miesto, ktoré som pripravil. 21 Maj na seba pozor pred ním a poslúchaj jeho hlas. Nepopudzuj ho k hnevu, lebo by neodpustil vášho prestúpenia, pretože moje meno je v ňom. 22 Lebo ak budeš naozaj poslúchať jeho hlas, a budeš činiť všetko, čo budem hovoriť, vtedy budem nepriateľom tvojich nepriateľov a budem sužovať tých, ktorí ťa sužujú. 23 Lebo môj anjel pojde pred tebou a dovedie ťa do zeme Amoreja, Heteja, Ferezeja, Kananeja, Heveja a Jebuzeja, a vyhladím ho. 24 Nebudeš sa klaňať ich bohom ani im nebudeš slúžiť ani nebudeš robiť vecí, jaké oni robia; ale ich rozboríš do základu a ich posviatne stĺpy polámeš na kusy. 25 Ale budete slúžiť Hospodinovi, svojmu Bohu, a požehná tvojmu chlebu a tvojej vode, a odstránim nemoc z tvojej zeme.

Tieto kapitoly z Biblie ukazujú, ako Boh komunikoval s ľuďmi, dával im pravidlá a súdy, a ako trestal tých, ktorí tieto pravidlá porušovali. Príbehy o Noemovi, Adamovi, Mojžišovi a ďalších sú dôležitou súčasťou biblického učenia o zmluvách, hriechu a odpustení.

Život pred 4 000 rokmi | Čo sa skutočne stalo pred potopou

tags: #boh #sa #ospravedlnuje #noemovi