Boh a fyzikálne zákony: Hľadanie odpovedí na základné otázky existencie

Otázky o existencii Boha, pôvode utrpenia a vzťahu medzi vierou a vedou sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. V nasledujúcom texte sa pokúsime preskúmať niektoré z týchto otázok a ponúknuť možné pohľady na ne.

Michelangelovo stvorenie Adama

Prečo sa Boh neukáže verejne celému svetu?

Ak by sa Boh ukázal celému svetu verejne, už by nebola potrebná viera v Boha. Všetci by vedeli, že Boh existuje a tým pádom by prestala existovať i slobodná voľba človeka medzi výberom dobra a zla. Boh nám ponúka nebo, no na to aby sme získali nebo, musíme uveriť v Boha a podriadiť mu svoj život. Len vtedy ak Bohu podriadime svoj život, a znášame pre neho bolesti a utrpenia, hoci nemáme istotu o jeho existencii, len vtedy si zasluhujeme nebo.

Je totiž ľahké podriadiť život niečomu o čom vieme že existuje, no oveľa ťažšie a pre Boha oveľa cennejšie je podriadiť svoj život niečomu o čom nemáme istotu, že existuje. Ak by sme vedeli na 100% že Boh existuje, a napriek tomu konali dobré skutky a podriadili Bohu svoj život, potom by sme už nemali zásluhy dostatočne veľké na to aby nám Boh daroval nebo.

Prečo Boh dopúšťa utrpenie a prečo zlí ľudia na Zemi často krát nie sú potrestaní?

Ak by na Zemi neexistovalo zlo, a všetko zlo by bolo hneď tu na Zemi potrestané, bol by to 100% dôkaz Božej existencie nad nami a už by neexistovala viera a slobodná voľba. Treba však upozorniť, že každé zlo bude skôr či neskôr potrestané, na druhom svete, pri poslednom Božom súde, kedy Boh spravodlivo potrestá všetkých hriešnikov.

Prečo dobrý Boh dovoľuje utrpenie?

Prečo Boh aspoň nerobí miestne zázraky a znamenia?

Zázraky a znamenia sa aj v realite dejú. Boh má svoje vlastné náboženstvo a je ním kresťanstvo, ktoré vychádza z judaizmu. Na svete dnes existujú/existovali tisícky náboženstiev, no drtivé % z nich vymreli. Je rozumné predpokladať, že tie náboženstva, ktoré vymreli neboli od Boha, pretože Boh by nenechal svoje náboženstvo vymrieť.

Z tých náboženstiev čo sú, z tých sa dá vyfiltrovať to správne náboženstvo jedine tak, ak sa pozrieme v ktorom náboženstve sa dejú zázraky a znamenia. Nikto okrem Boha totiž nedokáže robiť zázraky a znamenia, preto je zrejmé, že náboženstvo v ktorom sa budú diať zázraky a znamenia, bude tým náboženstvom v ktorom sa vyskytuje Boh.

Kto stvoril Boha?

Boha nikto nestvoril, Boh je tu od večnosti. Niekto by však mohol namietnúť, že keď Boh môže existovať od večnosti bez toho aby bol stvorení, rovnako tak tomu môže byť aj v prípade nášho vesmíru, a teda náš vesmír by nepotreboval Stvoriteľa. To však podľa všetkého nie je pravda, pretože v našom vesmíre fyzikálne zákony nedovoľujú aby niečo vzniklo samo od seba z ničoho. Bráni tomu Einsteinova E = m x c2, ktorá hovorí o tom, že hmota a energia ani samo od seba nevzniká, ani nezaniká, ale iba sa už existujúca hmota a energia premieňajú, a to energia na hmotu a hmota na energiu.

Nakoniec, vidíme to aj v realite, kedy žiadna nová hmota či energia samo od seba nevzniká, iba dochádza k premene už existujúcej hmoty/energie.

Vzkriesenie človeka nie je možné?

Čo sa týka tela v ktorom kresťania vstanú, tak nevstanú vo svojom pôvodnom tele, ale v novom tele, v tele duchovnom, ktoré Boh pre nich vytvorí 1 Kor 15: 41-44. Do tohto duchovného tela bude následne umiestnená ľudská duša dotyčného človeka - vedomie. Čo sa týka obnovenia vedomia, tak v ľudskom tele sa nachádza nehmotná duša. Táto nehmotná duša v ľudskom tele nahráva všetky ľudské myšlienky a vedomie človeka. Vedomie, myšlienky a osobná identita človeka sa teda nenachádzajú len v mozgu, ale aj v duši človeka.

Počas ľudského života sa vedomie a myšlienky prejavujú v ľudskom mozgu, no po smrti sa prejaví Boží mechanizmus v tele človeka ktorý mozog vypne, a dušu vypustí z tela. Táto duša následne putuje k Bohu, nesúca so sebou všetky myšlienky, pocity, identitu a vedomie dotyčného človeka, ktoré počas jeho života spracovala a nahrala. Táto duša nesúca so sebou celú informáciu, vedomie dotyčného človeka, bude pri vzkriesení umiestnená do nového duchovného tela.

Prečo by všemohúci Boh potreboval od človeka zvieracie obete?

Boh nepotrebuje zvieracie ani potravinové obety. Izraelský ľud, ako i všetci ľudia v staroveku na blízkom východe boli zvyknutí prinášať svojim bohom zvieracie či potravinové obety. Bol to ich tradičný obľúbený rituál ktorým uctievali svojich bohov. Boh dal Izraelitom Mojžišovský Zákon. Mojžišovské zákony sa delia na dva druhy : Zákony, ktoré sú pre Boha nevyhnutné, a zákony, ktoré boli dané Izraelitom pre "tvrdosť ich srdca" Mt 19:8. Zákon zvieracích obiet bol daný Izraelitom pre "tvrdosť ich srdca".

Boh teda urobil v Mojžišovskom zákone voči Izraelitom isté ústupky, a to preto aby ľahšie vytrvali v náboženskej viere. To teda znamená, že veci ktoré Bohu neprekážali, a Izraeliti boli na tieto veci zvyknutí a obľubovali ich, Boh dovolil a dokonca prikázal aby ich Izraeliti vykonávali. Medzi takéto zákony patrili napríklad zvieracie obety, či manželstvo s viacerými ženami, priepustný list manželke, atd.

Prečo Boh stvoril večné peklo?

Božia sláva je nekonečne veľká, ona nie je ohraničená, že by niekto mohol povedať "odtiaľto potiaľto", ona je nekonečná a preto ak sa Boh uponížil natoľko že sa inkarnoval do ľudského tela a nechal sa kvôli nám ukrižovať, znamená to, že sa pre nás nekonečne uponížil. A keď sa kvôli nám nekonečne uponížil a nechal sa ukrižovať, a my si toho nevážime a neprijímame jeho svedectvo, čím robíme jeho ukrižovanie nazmar, v takom prípade vzrastie nekonečný Boží hnev, lebo ak sa niekto nekonečne uponíži, a je to k ničomu, v takom prípade vzrastie nekonečný hnev a keď je nekonečný hnev, je aj nekonečné peklo, lebo Boh sa nikdy neprestane hnevať na tých, ktorí tupia jeho nekonečné uponíženie a nevážia si toho.

Niektorí ľudia nevedia pochopiť ako môže všemocná bytosť stvoriť peklo. Oni ju často krát porovnávajú s ľuďmi a tvrdia "žiaden človek by nikoho neposlal na večné muky trpieť do pekla". To je asi pravda, ale Boh nie je človek, on nerozmýšľa ako človek. On rozmýšľa ako duch lebo Boh je duch Jn 4:24. Jeho súdy a cesty sú pre nás ľudí neuveriteľné nepochopiteľné a nevyspytateľné Rim 11:33. A teda suma sumárov, človeka ktorý uvažuje ľudským mozgom by nenapadlo niekoho večne mučiť, ale to neplatí u Boha, ktorý nezmýšľa ľudským mozgom ale Duchom, a ktorého tým pádom rozhodnutia a cesty sú pre človeka neuveriteľne nevyspytateľné a nepochopiteľné.

Z Biblie to veľa krát vyzerá, že Boh nie je Všemohúci/Vševediaci?

Je možné, že Boh v skutočnosti vedel kde sa Adam nachádza, rečnícka otázka Adamovi "Kde si ?" bola teda len preto, že Boh chcel od Adama aby sa sám dobrovoľne priznal kde sa nachádza.

Ako mohol Boh ľutovať, že stvoril život na Zemi?

Boh je Všemohúci, myslím si však, že Boh keď vytváral Zem zriekol sa svojej všemohúcnosti, odložil ju nabok. Myslím, že bolo by veľmi nudné, aby Boh stváral svet a dopredu vedel všetko čo sa na svete udeje, preto myslím, že hoci je Boh Všemohúci a vie všetky veci dopredu, pri stváraní nášho sveta túto svoju vlastnosť odložil nabok a nevyužil ju, a to preto, aby sa sám "prekvapil".

Uznajte sami, kebyže ste Stvoriteľ a idete stvoriť život na planéte, pričom by ste mali možnosť, že by ste mohli vedieť ako sa život vyvinie, určite by ste túto možnosť nevyužili ale radšej by ste sa nechali sami "prekvapiť" ako sa život vyvinie, a každý deň by ste sledovali ako sa život vyvíja a čo nové sa na Zemi udeje. Je to dačo podobné ako futbalový zápas, ak by ste dopredu vedeli kto dá kedy gól, už by to nebola zábava, bola by to nuda. Ak však 90 minút neviete kto dá kedy gól je to zábava a zaujímavé sledovať. Boh sa teda rozhodoval nevyužiť svoju vševedúcnosť, ale radšej denno denne sledovať vývin na Zemi, a nechal sa neustále "prekvapovať".

Všemohúci Boh si potreboval odpočinúť?

Myslím, že Boh sa pri tvorbe života na Zemi rozhodol zriecť sa svojej všemohúcnosti. Iste, kebyže Boh chce mohol by Zem postaviť lusknutím prsta za sekundu. Ale tým, že zobral na seba podobu "robotníka" ktorý v pote svojej tváre vytváral produkt, dosiahol toho, že po dokončení stavby cítil väčšie zadosťučinenie a viac si tým pádom vážil produkt ktorý vytvoril.

Božie zákony a ich význam

Keď Boh tvoril vesmír, svet, prírodu a človeka, jeho stvoriteľské dielo zahŕňalo nielen projektovanie a následnú realizáciu premyslených plánov, ale aj ustanovenie poriadku a zákonov pre celé stvorenie. Celý vesmír, živá aj neživá príroda, malý atóm práve tak ako Človek sa svojím myslením, správaním a konaním - všetko sa riadi určitými zákonmi. Boh tieto zákony premyslel a ustanovil, my ich len objavujeme a využívame.

V nekonečnom vesmíre nachádzame zákony gravitácie, vyváženosti hmoty a energie, na našej Zemi môžeme skúmať tisíce a tisíce ďalších prírodných zákonov. Príroda sa nimi riadi úplne samovoľne a my sme im podrobení nezávisle na svojej vôli. Okrem prírodných zákonov Boh ustanovil rad ďalších zákonov - pre dobro človeka. Sú to etické a mravné normy správneho myslenia, konania, medziľudských vzťahov a celého života. Tým najstručnejším a najdôležitejším zákonom je biblické „Desatoro“.

Aj keď my v slove „zákon“ cítime určite „obmedzenie“, Boží zákon nás neobmedzuje, naopak, chráni nás. Boh si od počiatku prial, aby sa ľudia riadili pravidlami pre život, ktoré ustanovil. Sú totiž „hradbou“ chrániacou všetko, čo je nám na svete drahé. Skúsme si predstaviť hradbu okolo mesta. Chráni všetky inštitúcie - domovy, školy, cirkev, vládu, prácu, poskytuje pocit bezpečia a mieru, chráni slobodu a zdravie, hojnosť a šťastie.

„Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožných, na ceste hriešnikov nestojí a na stolici posmievačov nesedí. Ale má záľubu v zákone Hospodinovom a o jeho zákone rozmýšľa dňom i nocou.

Ako by vyzeral dnešný svet, keby sa všetci ľudia začali riadiť Desatorom?

Všetko by sa zrazu zmenilo! Z domovov by sa stali skutočné prístavy života, v školách by sa ľudia radi učili dobré veci, pravdivé a užitočné veci o svete a o Bohu, zmizla by nenávisť a zločinnosť, ľudia by boli k sebe láskaví, nikto by sa nebál o svoj život, nemuseli by sme zamykať, pretože by nikto nekradol, nebolo by treba polície, súdov ani väzenie. Tanky a zbrane by ľudia rozobrali a použili na mierové účely, nebolo by treba vojsk. Ľudia by dbali na svoje zdravie, alkohol a drogy by boli neznáme. Naše dediny a mestá, celý náš svet by sa stal predmestím neba, v ktorom by žili skutočne šťastní ľudia.

Ako vyzeral svet, keby všetci ľudia práve dnes začali pošliapávať zásady Desatora?

Vieme si predstaviť okamihy, v ktorých sa zdvihnú najtemnejšie ľudské vášne, kedy mizne ľudskosť a súcit a zavládne krutý teror? Spomeňme na francúzsku revolúciu, alebo na vyčíňanie Securitates v Rumunsku. Až dodnes platia prírodné zákony, ktoré stanovil Boh. Je veľmi nemúdre pokúšať sa ich nerešpektovať. Vždy sa to kruto vypomstí. Dodnes však platia aj Božie zdravotné a zvlášť mravné zákony. Ich porušovanie sa vypomstí rovnako ako porušovanie základných fyzikálnych zákonov.

Pre lepšie pochopenie si rozdeľme zákonov podľa oblastí života, v ktorých pôsobia. Mnohým zákonom sme podriadení nezávisle od našej vôle a v žiadnom prípade ich nepovažujeme za obmedzenie osobnej slobody (čas, gravitácia…). Mnoho ľudí sa však odmieta riadiť napr. zdravotnými princípmi a potom títo otroci chuti trpia následkami ich porušovania.

Veda a Biblia

Biblia nie je učebnicou žiadnej vedy alebo prírodnej disciplíny, pokiaľ sa však o fyzikálnych skutočnostiach zmieňuje, je vždy podivuhodne presná. 1 Moj 1,14 píše o behu a rozdelení času. 1 Moj 1,24 sa zmieňuje o zákonoch genetiky, o živočíšnych druhoch. Job 26,7 berie vážne gravitáciu. Jób 28,25 hovorí o atmosférickom tlaku. Žalm 147,4.5 sa zmieňuje o štruktúre vesmíru a Kol 1,17 ukazuje na Stvoriteľa ako na primárny zdroj energie. Žijeme vo svete, ktorý sa riadi vopred stanovenými zákonmi. Bez nich by život nebol možný.

Postupne objavujeme a využívame rôzne prírodné zákony, fyzikálne, matematické, určujúce zloženie hmoty a zisťujeme, že celý svet je rovnako ako nepatrný atóm presne vyváženým mechanizmom. Každé narušenie tohto celku je nebezpečné. Dnes sa nám ako ľudstvu začína mstiť hrubé pošliapavanie týchto zákonitostí, narušením krehkej rovnováhy prírodných zákonov. Človek, zaslepený vidinou materiálnych hodnôt, narušil ekologickú rovnováhu prírody presne tak, ako o tom píše prorok Izaiáš už v 8.

Láska a zákon

Boh dal ľuďom svoj zákon z lásky, pretože vedel, že ho môže uchrániť od hriechu a od všetkých negatívnych dôsledkov neposlušnosti vrátane smrti. Preto sa v každom jednotlivom prikázaní aj v celom zákone skrýva láska. V tomto zmysle o ňom hovoril Pán Ježiš:„Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je to veľké a prvé prikázanie.“ (Mat 22,36-38) Kristus tu hovorí o prvých štyroch prikázaniach z prvej dosky zákona, ktoré vyjadrujú, aký má mať človek vzťah k Bohu. Tu vidíme lásku k druhým ľuďom vyjadrenú v konkrétnych situáciách, ako ich uvádza ďalších šesť prikázaní zaznamenaných na druhej doske. Neexistuje ZÁKON BEZ LÁSKY ani LÁSKA NEPLNIACA ZÁKON.

Apoštol Pavol o tomto vzťahu napísal: „…kto miluje blížneho, naplnil zákon. Lebo: Nezcudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nepovieš falošného svedectva, nepožiadaš, a ak je aké iné prikázanie, to všetko sa zahrňuje v slove: Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba.

Znovu a znovu si overujeme, že Boží zákon sa bezprostredne spája s láskou. Boh nám ho z lásky dal. Jeho obsahom je láska - k Bohu a k ľuďom. Otázka Božieho zákona a nášho vzťahu k nemu znamená viac než štúdium zaujímavej látky. V dokonalom zákone spoznávame dokonalého zákonodarcu. Boží zákon je dokonalý (Žalm 19,8; Rim 7,12). Žiadny panovník na svete ešte nevydal tak stručný a pritom tak všeobsiahlý a vyčerpávajúci zákonník ako Boh. V Desatore sú obsiahnuté všetky zásady a zákony pre ľudskú spoločnosť. Dokonalý zákon vypovedá o dokonalom Bohu.

Boží zákon nie je možné prekrútiť ani obísť. Každé zmeny a doplnky k nemu sú škodlivé (Mar 7,5-13).

tags: #boh #sa #riadi #fyzikalnymi #zakonmi