Požehnanie domov laikom: Duchovný rozmer a postup

Požehnanie domov je starobylá tradícia, ktorá má hlboký duchovný význam. Aj Svätý otec František pozýva katechétov, aby vyjadrili svoj postoj spoločného kráčania Cirkvi. Duch Svätý hovorí aj cez vás. Budeme radi ak sa zapojíte modlitbou a hľadaním, čo Duch Svätý hovorí Cirkvi dnes.

Všetkým, ktorí sa chcú zapojiť do spoločného kráčania, pozývame k vzájomnej komunikácii počas ktorej sa v modlitbe a rozjímaní budete zamýšľať nad 10 stanovenými témami o spoločnom kráčaní v Cirkvi. V tomto článku sa pozrieme na to, ako môžu laici požehnávať svoje domovy, aký je význam tohto úkonu a ako sa naň pripraviť.

Význam požehnania domov

Požehnanie domova je úkon, ktorým vyjadrujeme, že daná budova chce byť spájaná s pôsobením Božej milosti. Požehnaním domu, ale aj kancelárie, nemocnice či inej stavby vyjadrujeme, že daná budova chce byť spájaná s pôsobením Božej milosti.

Požehnania možno považovať za jedny z najrozšírenejších a neustále sa rozvíjajúcich svätenín. V skutočnosti vedú človeka k tomu, aby rozpoznal Božiu prítomnosť vo všetkých okolnostiach života, a pripomínajú nám, že aj pri používaní stvorených vecí má človek hľadať Boha, milovať ho a verne mu slúžiť.

Kto prosí o požehnanie, dáva najavo, že vo svojom živote potrebuje spásnu Božiu prítomnosť, a kto prosí o požehnanie Cirkev, uznáva Cirkev ako sviatosť spásy, ktorú ponúka Boh.

Požehnanie je možné vybaviť buď osobne pri návšteve Vatikánu priamo na Úrade apoštolskej charity (vchod cez Bránu svätej Anny), ktorý je otvorený od pondelka do soboty od 9. do 13.30 hodiny, alebo prostredníctvom internetovej stránky www.elemosineria.va.

Finančná čiastka, ktorú veriaci obetuje pri prosbe o požehnanie, je určená na charitné diela Svätého Otca pre potreby chudobných.

Pre mnohých duchovných predstavuje požehnávanie príbytkov zároveň dobrú príležitosť na pastoračnú návštevu. Nie všetci kňazi však majú možnosť navštíviť vo farnosti všetky domácnosti každý rok a posledné dva roky to znemožňuje aj pandémia. Na túto situáciu zareagovali aj Pápežské misijné diela, ktoré ponúkli pre ľudí domácu pobožnosť požehnania príbytkov.

Latinské slovo pre požehnanie je benedicere a v doslovnom preklade znamená dobre hovoriť. Teda každým požehnaním od Boha dostávame dobré slovo. Každým požehnaním druhého dávame dobré slovo. Ak dávame požehnanie, stávame sa požehnaním pre iných.

Postup požehnania domov laikom

Hoci požehnávanie domov je tradične úlohou kňaza, aj laici môžu požehnávať svoje príbytky. Poukazuje na to, že každý pokrstený dostáva od chvíle krstu účasť na všeobecnom Kristovom kňazstve. Je vhodné, aby sa pri požehnaní príbytku stretla a modlila spoločne celá rodina. Bez ohľadu na to, či tam príde kňaz alebo tento obrad vykonáva otec rodiny.

Misijné diela už druhý rok posielali záujemcom na tvrdom papieri ikonu Svätej rodiny, nálepku na dvere s nápisom 20 * C + M + B + 22 a samotnú domácu pobožnosť. Domácu pobožnosť môže viesť člen rodiny, najlepšie ak je to otec, matka či starší súrodenec.

Ako postupovať:

1. Príprava: Zhromaždite členov rodiny a pripravte si svätenú vodu, kríž, sviečku a Bibliu.
2. Modlitba: Začnite spoločnou modlitbou, napríklad Otče náš alebo Zdravas Mária.
3. Čítanie z Biblie: Prečítajte si úryvok zo Svätého písma, ktorý hovorí o požehnaní, napríklad Lukáš 10, 5: "Do ktoréhokoľvek domu vojdete, najprv povedzte: Pokoj tomuto domu!"
4. Požehnanie domu: Svätenou vodou pokropte jednotlivé miestnosti domu a modlite sa: "Nech všemohúci Boh požehná tento dom a všetkých, ktorí v ňom bývajú. Nech nás chráni od všetkého zla a naplní svojou láskou a pokojom."
5. Záver: Na záver sa spoločne pomodlite modlitbu poďakovania a proste Boha o ochranu pre váš domov.

V úvode pobožnosti požehnania príbytkov zaznieva úryvok zo Svätého písma o návšteve mudrcov. Ďakujeme Bohu za strechu nad hlavou, za chlieb i prácu, za spánok a všetkých členov rodiny.

Dôležité je mať na pamäti:

• Požehnanie domu nie je mágia, ale vyjadrenie viery a dôvery v Božiu ochranu.
• Dôležitá je úprimná modlitba a vnútorná dispozícia.
• Požehnanie má byť prejavom túžby žiť v súlade s Božou vôľou.

Rôzne aspekty požehnania

Aby nám pápež František pomohol pochopiť hodnotu vo väčšej miere pastoračného prístupu k požehnaniam, vyzval nás, aby sme s postojom viery a otcovského milosrdenstva uvažovali o tom, že „keď niekto žiada o požehnanie, vyjadruje tým žiadosť o pomoc od Boha, prosbu o možnosť žiť lepšie, dôveru v Otca, ktorý nám môže pomôcť lepšie žiť“.

Keď o týchto prejavoch viery uvažujeme mimo liturgického rámca, ocitáme sa v oblasti väčšej spontánnosti a slobody. Keď však uvažujeme z hľadiska ľudovej pastorácie, požehnania by sa mali hodnotiť ako úkony zbožnosti, ktoré „majú svoje miesto mimo slávenia Eucharistie a iných sviatostí [...] reč, rytmus, postup, teologické akcenty ľudovej zbožnosti sa líšia od tých, ktoré sa používajú v liturgických obradoch“.

Preto keď ľudia prosia o požehnanie, nemala by byť ako podmienka pre jeho udelenie stanovená vyčerpávajúca morálna analýza.

Existuje množstvo príležitostí, keď ľudia spontánne prichádzajú prosiť o požehnanie, či už na púťach, vo svätyniach, alebo aj na ulici, keď stretnú kňaza. Takéto požehnania sú určené pre všetkých, nikto nesmie byť vylúčený.

S ohľadom na vzostupný rozmer, keď si človek uvedomuje Pánove dary a jeho bezpodmienečnú lásku, srdce veriaceho vzdáva Bohu chválu a dobrorečí mu, dokonca aj v situáciách hriechu, najmä keď je nejaká modlitba vypočutá. Takáto forma požehnania je pre každého, nikoho nevynímajúc.

Božia milosť v skutočnosti pôsobí v živote tých, ktorí sa nepovažujú za spravodlivých, ale pokorne uznávajú, že sú hriešnici ako všetci ostatní. Je schopná všetko riadiť podľa tajomných a nepredvídateľných Božích plánov. Preto Cirkev s neúnavnou múdrosťou a materinským citom prijíma všetkých, ktorí sa k Bohu približujú s pokorným srdcom, a sprevádza ich tými duchovnými prostriedkami, ktoré každému umožňujú plne pochopiť a uskutočniť Božiu vôľu v jeho živote.

Ide o požehnanie, ktoré síce nie je súčasťou liturgického obradu, ale spája modlitbu príhovoru s vzývaním Božej pomoci zo strany tých, ktorí sa k nemu pokorne obracajú. Boh sa nikdy neodvracia od nikoho, kto k nemu prichádza! Napokon, požehnanie ponúka ľuďom prostriedok ako zvýšiť svoju dôveru v Boha. Prosba o požehnanie vyjadruje a živí otvorenosť pre transcendentno, zbožnosť, blízkosť k Bohu v tisíckach konkrétnych životných okolností, a to nie je málo vo svete, v ktorom žijeme.

„Ak kňaz požehnáva ruženec, v skutočnosti vyprosuje požehnanie pre tých, ktorí sa ho modlia. Ak požehnáva auto, neznamená to, že by sa ono stalo amuletom, že by obsiahlo nejakú nadprirodzenú schopnosť, ale v modlitbe požehnania kňaz prosí za tých, ktorí auto používajú,“ hovorí liturgista Štefan Fábry.

Každé požehnanie je duchovnou skutočnosťou, ktorá v prvom rade vyjadruje dobrorečenie, zvelebovanie Boha, darcu všetkých dobrých darov, a zároveň je spojené s modlitbou, prosbou o jeho posilu, ochranu, dary potrebné pre nábožný život.

Je dôležité poznamenať, že „požehnanými“ sa nestávajú veci, ale ľudia. Prijímateľom duchovných darov, teda Božej milosti, je vždy len človek.

Po prvé, ide o vyňatie veci z profánneho používania a jej „zasvätenie“ pre Boha. Po druhé, požehnaním získali veci novú orientáciu, sprostredkovali nový pohľad na Boha, tvorcu všetkých vecí.

V kresťanskej teológii sa na rozdiel od takéhoto vnímania spájajú dve skutočnosti. To, že aj požehnanie vecí je vždy zamerané na osoby, a to, že aj vec, predmet, nám môže pripomínať skutočnosti, ktoré nás posväcujú. Vychádza z úmyslu a modlitby cirkvi. A predovšetkým z pravej viery tých, ktorí tieto predmety používajú.

Používanie devocionálií je však spojené s možnosťou získať odpustky. Ak niekto predmet požehnaný pápežom alebo biskupom nábožne používa v deň slávnosti svätých Petra a Pavla, môže získať úplné odpustky.

Pri vyslovovaní mena Najsvätejšej Trojice, mena Ježiša Krista, Panny Márie alebo svätca, na ktorého počesť sa slávi omša, robíme pri liturgii úklon hlavy. Niektorí veriaci sa spontánne prežehnajú, keď kňaz požehnáva vodu alebo iné predmety a robí znak kríža.

Požehnaný predmet určený na náboženské účely sa má používať zbožne, nábožne. Ak už neslúžia tomu, na čo boli určené, treba ich zničiť tak, aby nedošlo k ich zneucteniu. Ak sa dajú spáliť, treba ich spáliť, ak nie, tak uložiť do požehnanej zeme, napríklad na cintorín. Požehnanú alebo krstnú vodu vyliať na miesto, po ktorom sa nechodí.

Použitie požehnanej vody je symbolom očistenia a pripomenutím krstu. Súčasťou obradu exorcizmu je aj požehnanie vody a soli.

Obsahom modlitby nad jedlom je predovšetkým vyjadrenie vďaky Bohu za dary, ktoré nám vo svojej štedrosti dal. Oslavu Boha a jeho chválu vyjadrujú aj požehnania ostatných vecí, ktoré človek prijíma.

Latinský výraz „Benedictus (es,) Deus“ je vhodnejšie preložiť slovami „Si zvelebený, Bože“ alebo „Dobrorečíme ti, Bože“. Pojem „požehnaný Boh“ by mohol byť použitý, ale len vo význame, že on je blažený sám v sebe, je ten, kto vlastní všetky dary, duchovné i hmotné. Nie však v kontexte vďakyvzdávania (čo napokon znamená grécky pojem eucharistia) za prijaté dary.

Ak si niekto myslí, že ho ochráni nápis nad dverami, tak sa mýli.Raz mi jedna pani vravela, že by sme mali piť svätenú vodu, že tá nás uchráni. Podľa neho svätená voda, kadidlo či krieda, alebo zapálená svieca sú len prostriedkami, ktoré nám majú pomôcť byť viac vnímaví. Tak ako sa vznáša kadidlo, podobne sa vznáša aj modlitba k Bohu, zažatá sviečka nám zas pripomína, že je medzi nami Kristus, ktorý je svetlom sveta.

„Požehnanie domu netreba brať ako nejakú mágiu. Skôr treba zveriť riadenie a chod celého domu pod mocné Božie požehnanie.

Podľa Kňazeho majú rodičia poslanie požehnávať svoje deti. V určitom veku sú pre deti najsilnejší na svete a majú nad nimi duchovnú moc. Zaujímavá je podľa Kňazeho skutočnosť, keď rodičia dávajú požehnanie synovi - novokňazovi.

Zaujímavosti o požehnaní Urbi et Orbi:

• Ročne asi 70 krajín je spojených pri požehnaní Urbi et Orbi
• Prvý rozhlasový priamy prenos bol po korunovácii Pia XII. v roku 1939.

Tabuľka: Porovnanie kňazského a laického požehnania

Čoskoro sa otvoria brány Adventu a opäť nám bude ponúknutý čas milosti: čas pozrieť sa na seba, čas pozerať k nebu, dňom i nocou sa obracať k Ježišovi, ktorý nás bude inšpirovať nielen k príprave na Vianočné obdobie, ale aj na položenie nového, pevného základu pre náš duchovný dom. Nebude obmedzený len na určitú časť roka, ale pôjde o nepretržitú výstavbu tohto domu podľa toho, aký sen má Ježiš s každým z nás.

tags: #pozehnanie #domov #laikom