Boh používa aj zlé veci na dobrý význam

Slovo Božie hovorí, že podľa viditeľných, materiálnych, stvorených vecí môžeme rozmýšľať o ich autorovi - Stvoriteľovi. Je tiež zaujímavé skúmať, čo nám Biblia odhaľuje o princípoch, podľa ktorých Boh pracuje, tvorí. Keďže človek je stvorený na Boží obraz, úspech - požehnanie jeho života závisí od toho, do akej miery pozná Pána, ale aj od toho, do akej miery je oboznámený s tým, ako Boh veci tvorí.

Boh tvorí Slovom. Pochopenie tohto faktu a vôbec toho, čo to je Božie slovo, je celkom kľúčové pre pochopenie samotného Boha - veď Slovo Božie je Kristus - ako aj viditeľného a neviditeľného sveta. Správne porozumenie významu Božieho slova nám umožňuje pochopiť aj slová človeka, jeho reč a správnu komunikáciu. O význame slov vyučujeme veľa a je to správne.

Vieme, že Jakub vo svojej epištole pripodobňuje jazyk ku kormidlu lode a upozorňuje, že o našom živote a o cieli, do ktorého sa so svojím člnom do­staneme, rozhoduje kormidlo. Na tom istom mieste Jakub hovorí, že skrotenie jazyka je podmienkou pre skrotenie tela, ale všimnime si, že jazykom je taktiež možné povolávať veci do existencie. Ústami povolávame veci, ktoré by sme chceli, no, žiaľ, častejšie tie, ktoré by sme nechceli.

V jazyku je totiž čosi smrtonosné, niečo, čo prirodzeného človeka stále núti kormidlovať zlým smerom. Stačí, že sa objaví v našom živote nejaký obor v podobe bolesti, choroby alebo finančného tlaku a hovoríme úplne presne tak ako desať nešťastných zvedov. Opisujeme problém, obyčajne ho ešte nadsadíme, spomenúc jeho najhorší možný vývoj. Považujeme to za správne, primerané, myslíme si, že si tým uľavíme, výsledkom však je ešte väčší problém, ktorý svojimi vlastnými rečami vytvoríme, povoláme k bytiu - do existencie. Potom sa nám Kanaán vzďaľuje a zostáva iba chodenie po púšti.

Stvoriteľ nemal najmenšie pochybnosti o tom, že to, čo vysloví, aj sa stane, úplne verí svojmu slovu. „Lebo ako dážď a sneh padá z neba, a nevracia sa tam, ale napája zem, robí ju plodnou, úrodnou a dáva semeno rozsievačovi a jediacemu chlieb, tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam.“ (Iz 55,10-11) Je snáď divné myslieť si, že s človekom je to podobne?

Sú aj také kresťanské kruhy, ktoré toto učenie spochybňujú, ale dobre sa zamysli nad slovami Pána Ježiša Krista, že človeku sa stane to, čo hovorí. Viera je to, čo nám dodá silu nepoddať sa prirodzenej tendencii hovoriť zle a nenechať jazyk rozplameniť pekelným ohňom. Podobne aj my sa dostaneme k vytúženému cieľu iba postupnými krokmi. Na to, aby sme vždy postupovali správnym smerom, je dôležitá práve vízia, pevné sústredenie sa na dlhodobý cieľ, plán.

To, čo Boh urobil, bolo dobré - dokonalé, preto aj naša práca by sa mala vyznačovať snahou o dokonalosť. Služba Bohu musí byť vykonaná s maximálnym nasadením, s vierou a s horlivosťou. Ak sa budeme pri bohoslužbe snažiť o dokonalosť, Boh bude dvíhať životy všetkých zúčastnených, ak však bude bohoslužba biedna, undergroundová, bez snahy o kvalitu, potom aj osobné životy zúčastnených veriacich zostanú na nízkej úrovni. Po dobre vykonanej práci, ktorá prináša požadovaný výsledok, si treba oddýchnuť, potešiť sa, hodnotiť a radovať sa. Samozrejme, treba prejaviť vďačnosť voči Bohu, bez ktorého by nemalo význam vôbec nič.

Prečo Boh dopúšťa utrpenie?

Nemôže Boh zastaviť všetko utrpenie? Existujú rôzne príčiny utrpenia: morálna skaza (zlo) ľudí, choroba, zemetrasenie, potopy, hladomor atď. Poznáme niekoľko dôvodov, prečo Boh dopúšťa utrpenie, určite však nie sú dostatočným vysvetlením pre každé utrpenie.

• Boh nám dal slobodu vybrať si. Táto sloboda znamená, že môžeme aj rebelovať proti Bohu a robiť rozhodnutia, ktoré sú v protiklade s Jeho želaniami.
• Uvedomujeme si tiež, že Boh používa zlo aj na výchovu a vyučovanie ľudí. Nemôžeme však poznať všetky dôvody, prečo dovoľuje zlu a utrpeniu, aby existovali vo svete.
• Ak Boh nezastaví zlo a utrpenie vo svete, neznamená to, že to nedokáže. Boh môže použiť utrpenie pre svoj nadprirodzený plán v prípadoch, keď chce ľudí niečomu naučiť, alebo ich vychovávať.

Je zrejmé, že výsledkom našej rebélie voči Bohu je utrpenie a je taktiež pravdou, že sa skrze utrpenie môžeme učiť, že takáto rebélia je zlá. Niekedy sa najväčšie veci naučíme práve vtedy, ak zakúšame dôsledky svojich činov a to je určite dobré. Ak vidíme, že vo svete existujú zlé následky skutkov, ktoré spôsobujú utrpenie, môžeme s istotou potvrdiť, že taktiež príde aj do našich životov budúce utrpenie, ako následok našej súčasnej rebélie. To nás môže logicky viesť k záveru, že potrebujeme byť oslobodení z našej rebélie voči Bohu, aby sme tieto následky nemuseli zakúšať na našom vlastnom živote.

Pán Boh má plán. On všetko pozná a neprekvapuje Ho prítomnosť zla a hriechu, ktoré so sebou prinášajú utrpenie. To znamená, že Boh počítal vo svojom dokonalom pláne s realitou zla a utrpenia a použil ho, pre naplnenie svojej vôle. To však neznamená, že Boh je autorom zla. Boh je nad všetkým a môže to použiť na vykonanie dobra.

Adam, reprezentant celého ľudstva a stvorenia, rebeloval proti Bohu a priniesol do tohto sveta utrpenie. Hriech je viac, iba ako jednoduchý vzdor a porušenie Božích prikázaní. Hriechom je nasiaknuté celé Božie stvorenie a to prináša hladomor, nerovnováhu, zemetrasenia, choroby, a i. To neznamená, že Boh zlo stvoril.

Zlo a utrpenie vo svete slúžia na varovanie proti prekročeniu Božích prikázaní a práve preto smú ľudia vidieť nevyhnutnosť nasledovania Boha. Možno nám raz v súdny deň povie tieto slová: „Vidíš, čo rebélia proti mne priniesla svetu?“ Toto sa zdá ako veľmi jednoduché, ale môže to byť jeden z dôvodov, prečo Boh vo svete dovoľuje existenciu bolesti a utrpenia. Veď či nás nestvoril na svoj obraz a nedal nám slobodu rozhodnúť sa?

Smrť Božieho Syna je prostriedkom k tomu, že Boh odpúšťa tým, ktorí uverili v Pána Ježiša. Nikdy by však pán Ježiš nezomrel, ak by nebol aj človekom. Ak je Boh láska a ak láska dáva, môže existovať iná, väčšia demonštrácia skutku lásky? Kým sme na svete, nikdy úplne nepoznáme, prečo Boh dovoľuje zlo vo svete. Čo nám Biblia hovorí, čo Boh urobil so zlom? Hovorí, že poslal Ježiša, aby zomrel za naše hriechy a oslobodil nás od bolesti a utrpenia.

Nakoniec treba povedať, že Boh povoľuje zlo z určitého dôvodu, ináč by mu nedovolil existovať. Všemohúcnosť znamená, že Boh sám seba i svoje stvorenie absolútne ovláda. Vševedúcnosť znamená, že on je najvyšším kritériom pravdy a nepravdy, takže jeho myšlienky sú stále pravdivé. Všadeprítomnosť znamená, že vzhľadom na to, že Božia moc a poznanie siahajú do všetkých častí jeho stvorenia, on sám je prítomný všade.

Boh riadi dokonca aj hriešne činy kvôli svojim dobrým zámerom. Z týchto oddielov často vyvodzujeme, že Boh „môže robiť čokoľvek.“ To však celkom nezachytáva úplné učenie Biblie. Sú veci, ktoré Boh nemôže robiť. Nemôže klamať (Tít 1:2, porovnaj Nm 23:19), rovnako ako nemôže vykonať žiaden nemorálny čin. Keďže Boh je dokonale svätý a dobrý, nemôže urobiť nič zlé. A keďže je dokonalá pravda, nedokáže robiť veci, ktoré si logicky odporujú, ako napríklad vytvárať okrúhle štvorce. Jeho pravda je dokonalá konzistentnosť v myslení a konaní.

Určuje, aké národy budú bývať na ktorom území (Sk 17:26). Rozhoduje, ktorý kráľ bude vládnuť, kedy a kde (Iz 44:28). Rozhoduje, či sa zámery vládcu uskutočnia, alebo nie (Ž 33:10-11). Boh nevládne len dôležitým udalostiam v ľudských dejinách, ale taktiež v životoch jednotlivých ľudí. Riadi dokonca aj rozhodnutia zlých ľudí, ako sme videli vyššie. Taktiež však uplatňuje svoju moc zachrániť hriešnikov, priniesť odpustenie a nový život (Ef 2:8-10). Naše spasenie je úplne dielom Božej moci a ani trochu naše vlastné dielo.

Božia moc nie je slepá moc. Všetko, čo Boh robí, má inteligentný zámer a určitý cieľ. Tým, že pozná svoje vlastné zámery, Boh vie všetko o sebe, o svojom stvorení a o celých dejinách. Písmo často spomína univerzálnosť Božieho poznania. Boh nielen vie všetko, čo je pravda, on je samotnou podstatou pravdy. Božie poznanie je vzácnym požehnaním pre Boží ľud. Božie poznanie nás dostihne, nech by sme šli kamkoľvek.

Je to vzácna pravda vykúpenia. Hoci sme zhrešili a zaslúžime si Boží hnev, Boh prichádza k svojim verným ľuďom a vyhlasuje im: „Budem s vami.“ To znamená, že Boh je tu, nech sme kdekoľvek, ale taktiež, že Boh je na našej strane. Nie je s nami preto, aby nás zničil, ale aby nám odpustil a zachránil od hriechu. Jadrom tejto zmluvy, Boží sľub vykúpenia, je, že „Ja budem vaším Bohom a vy budete mojim ľudom“, čo je vzácne spoločenstvo Boha s jeho ľudom. Samozrejme, taktiež môžeme povedať, že Boh je prítomný aj so zlými, a to je niečo desivé a strašné.

Jednoducho nedokážeme vidieť všetko, čo robí Pán Boh naraz v tej istej chvíli. Možno považujeme za problém len to najakútnejšie, čo vidíme vlastnými očami, alebo čo považujeme za najbezprostrednejšie ohrozenie seba, prípadne svojich blízkych. Písmo nás však nenecháva na pochybách, že tu prebiehajú procesy aj pre naše dobro, zvlášť pre tých, ktorí milujú Boha. Všetky naše skúšky preveria dokázanosť našej viery (Jak 1:3). Ak sa prenesieme zrakom ponad horizont rôznych obmedzení, lockdownov, zlých ekonomických správ, môžeme počuť ako k nám Božie slovo hovorí veľmi osobne a prakticky.

Pán Boh používa často bolestivú a s potom spojenú prácu posvätenia, aby nás formoval na obraz Pána Ježiša Krista. Skúšky produkujú duchovné posilnenie, vytrvalosť, ktorú Boh používa na to, aby nás zachoval v Ňom. Pán Boh takto často využije v náš prospech závany nepriateľstva a kopce ťažkostí, aby vybudoval vytrvalosť. Podľa Jakoba prinášajú skúšky zrelosť. Pán Boh využíva ťažkosti, aby nás zmenil. Pavel apoštol spája súženie s oslavou Boha. On Boha chváli a oni trpia. Toto by mohlo vyzerať divne, ak by sme sa nedozvedeli závažnú informáciu, že: Pán Boh používa ťažkosti na naše dobro.

Keď niečo chcú, tak si to kúpia. Keď budú chorí, pôjdu k doktorovi. Boh dovolil napríklad aj šírenie zlého vírusu, aby ľudia spoznali, že Boha potrebujú. Ak by človek nemal druhú možnosť, tak by sa nedalo hovoriť, že ešte stále má slobodnú vôľu. On chce, aby sme sa pre Neho rozhodovali dobrovoľne. Preto musíme mať na výber. Prirodzene, podobne tak aj my túžime po láske, aby sa druhá osoba slobodne a dobrovoľne rozhodla pre nás, po tom istom od nás túži aj Boh.

Boh nám dal tiež aj autoritu a možnosť ju používať. Ako som na začiatku spomenul, Eva počúvla nesprávny hlas. Existujú duchovné bytosti, ktoré ovplyvňujú našu myseľ a pocity. Dobré aj zlé rozhodnutia rodičov môžu vplývať na ich deti. Zlo sa dá definovať ako MINUTIE sa Božej norme alebo štandardom pre Jeho deti, božiemu pôvodnému plánu a zámeru s nami ľuďmi v ktorejkoľvek oblasti života. Čo je dobré a čo zlé dokáže v konečnom dôsledku spravodlivo rozsúdiť len sám Boh. On je základ pre morálku a etiku. Preto v konečnom dôsledku sa len Jemu samému budeme zodpovedať.

Ako by Boh mohol byť spravodlivý keby každý zlý skutok spravodlivo nepotrestal? Boh je na 100% spravodlivý a aj na 100% milostivý. Preto poslal svojho Syna, ktorý dal svoj život za všetky hriechy sveta, a tak odstránil zlo. To, čo mne dáva pokoj, rozhodovať sa slobodne a správne je, že poznám Jeho milosť. Môžem robiť chyby a Jeho milosť ma od nich očistí. To neznamená, že robím chyby, aby som robil chyby. Tak isto to neznamená, že vedome hreším voči Bohu, to vôbec nie. Znamená to len, že som slobodný rozhodovať sa pred Bohom. Pretože viem, že keď aj urobím chybu, tak On mi ju odpusti a prikryje ju/opraví.

Otázka je, prečo je ešte tak veľa zla na svete? Keď Boh poslal svojho Syna na svet, aby zlo odstránil, aby urobil cestu späť k Bohu ? Momentálne je čas kedy si vyberáme stranu. Ako povedal Albert Einstein: „Nevieme merať tmu, iba svetlo a tma je absencia svetla.“, teda v Bohu nie je chyba a On ani nemôže chybovať. Ľudia veľmi často neprávom obviňujú Boha za rôzne zlé veci v ich živote. Pritom vôbec nie. Preto buďme veľmi opatrní čo nazývame, že je alebo nie je od Boha. Prečo by mi Boh dal rakovinu v 26 rokoch života, keď prišiel preto, aby som mal život? Prečo by chcel aby som bol chorý, keď On zomrel za naše choroby a Ježiš každého uzdravoval?

Podstata diabla je temnota, klamať, kradnúť, zabíjať a ničiť… a to šíriť. To je presný opak Božej podstaty. Pravá podstata Boha je svetlo, život, láska, radosť, pokoj a tie šíriť. Som si istý, že 95 % zlých vecí, ktoré zažívame, sú buď kvôli nášmu hriechu a vzbure alebo kvôli diablovi. To, že Boh dokáže obrátiť zlé veci na dobré nepotvrdzuje, že tá zlá vec bola od Boha. Dokazuje to iba to, že Boh je tak veľký a dobrý, že ak Ho milujeme, tak zlé veci obráti na dobré. Je existencia zla vo svete dôkazom, že Boh neexistuje alebo dôkazom toho, že my, ľudstvo, sme mimo Neho?

Keď k tomu pridáme aktivitu nečistých duchov, je naozaj potom tak veľmi prekvapujúce, prečo je tak veľa zla na svete? Sme v tme, keď sme sa svetlu obrátili chrbtom. Ale kresťania, žijúci v tomto meste poznali aj odvrátenú tvár Ríma. Bola to tvár šelmy, s ktorou sa neskôr v knihe Zjavenia stretneme. Utrpenie veriacich bolo možno spojené s miestnym kultom rímskeho cisára. Ale pre kresťanov by to znamenalo zaprieť panstvo Ježiša Krista. A to predsa nemohli urobiť. Neurobil to ani Polykarp - biskup cirkvi v Smyrne.

Žijeme v pluralistickej spoločnosti, ktorá sa klania modle tolerancii. Ale v pluralistickej spoločnosti je práve toto považované za neodpustiteľný hriech. Keby sme robili menej kompromisov, čelili by sme väčšiemu protivenstvu. Dnešná sekulárna spoločnosť by nám rýchlo ukázala i svoju menej prívetivú tvár. Prvý a Posledný je titul, ktorý v Starej zmluve patril len Bohu. Ale Kristus vzťahuje tento titul i na seba. Tým sa prehlasuje za rovného Bohu. A právom. Čo platí o Otcovi, platí i o Synovi. Ako je Otec večný, tak je i Syn večný. On stojí na počiatku všetkého, ale sám nemá počiatok. On stojí i na konci všetkého, ale sám nemá koniec.

Nikto z Jeho nasledovníkov nemôže povedať Kristovi: Ty nevieš, aké to je trpieť núdzu a žiť v biede a chudobe. Vie to z vlastnej skúsenosti. On spoznal život z tej najkrutejšej strany. On bol mŕtvy a ožil. V týchto slovách je obsiahnutá celá Veľká noc, Veľký piatok i Veľkonočná nedeľa, smrť i vzkriesenie Ježiša Krista. On nielen okúsil smrť, On aj zvíťazil nad smrťou. Vstúpil do protibožského prostredia, aby aj túto oblasť smrti, ničoty a temna podriadil svojej moci. Takto sa Kristus predstavuje trpiacim kresťanom, aby ich utrpenie zasadil do kontextu svojho utrpenia, smrti a vzkriesenia.

Ak oslovení veriaci nežijú v súlade s Božou vôľou, slovo poznania je pre nich napomenutím a výstrahou. Ale v prípade veriacich v Smyrne má slovo poznania význam povzbudenia. Nemysli si, že ja nepoznám tvoju situáciu, že neviem a nevidím, čím prechádzaš, s čím zápasíš, akou tŕnistou cestou kráčaš. Už toto uistenie je pre nás povzbudením. Môj Pán vie o všetkom. Vidí i to, čo druhí nevidia.

Chudoba týchto veriacich mohla byť daná tým, že pochádzali z nižšej sociálnej vrstvy. Ale je celkom možné, že bola i výsledkom prenasledovania a útlaku zo strany nepriateľskej spoločnosti. Ale keď Boh prichádza na zem v Kristovi a zostupuje medzi chudobných, trpiacich ľudí, Jeho požehnanie má iný charakter. Má charakter duchovného bohatstva. Si bohatý v Bohu. Tvojím bohatstvom je Boh sám. Tvojím bohatstvom je Jeho milosť, spása, odpustenie, pokoj. Sú chudobní, ktorí sú bohatí. To sú i títo veriaci. A potom sú bohatí, ktorí sú chudobní. To sú mnohí v tomto svete. Skutočné bohatstvo a skutočná chudoba sa nemeria tým, koľko máme či nemáme.

Veriacich v Smyrne v prvom rade neprenasledovali rímske úrady, ale Židia, nábožní ľudia. Ale Kristus odhaľuje ešte jedného nepriateľa - toho neviditeľného, skrytého, ktorým je satan, keď hovorí: „…sú synagógou Satanovou“. Satan je pôvodcom nenávisti ľudí voči kresťanom. Je veľmi dôležité vidieť toto duchovné pozadie nepriateľstva a nenávisti voči kresťanom. Ak za všetkým zlom, ktoré mi niekto spôsobil ako kresťanovi, vidím len človeka, budem vo veľkom pokušení nenávidieť ho. Preto Kristus odhaľuje duchovný pôvod prenasledovania - moc temnosti, ktorá stojí za ľudskou nenávisťou voči kresťanom.

Je to satan, ktorý bude stáť za uväznením niektorých veriacich. Satan v preklade znamená žalobca. A satanský vplyv v spoločnosti sa často prejavuje tajomnou silou obviňovania, keď jedna skupina ľudí začne obviňovať inú skupinu ľudí a pripisovať jej vinu za svoje problémy alebo za problémy spoločnosti. Napríklad v dejinách boli z mnohých vecí obviňovaní Židia. Veriacich v Smyrne čaká nová vlna prenasledovania, ale napriek tomu Kristus hovorí: „Neboj sa toho, čo máš vytrpieť“. Prečo sa nemusia báť? Kristus tu odhaľuje dve dôležité skutočnosti, ktoré sa týkajú budúceho súženia.

Aby ich zničil - buď duchovne ich vieru, alebo fyzicky ich telo. Satan chce zničiť našu vieru. Boh chce prečistiť našu vieru. Robí to pomocou skúšok, ktorými prepaľuje našu vieru ako oheň prepaľuje a prečisťuje zlato. Pravosť zlata sa preveruje ohňom. Pravosť viery sa preveruje ohňom utrpenia. To isté, čo chce satan použiť na naše zlé, Boh používa na naše dobré. Preto Boh dopúšťa súženie a utrpenie na svoje deti.

Veriaci v Smyrne majú zasľúbené, že Boh vo svojej milosti obmedzí čas súženia na desať dní. Smrť raz určite príde. Je to vždy len otázka času. V prípade niektorých to môže byť mučenícka smrť. V prípade ostatných to bude prirodzená smrť. Ale kresťan môže byť zbavený nielen strachu z prvej - telesnej smrti, ale i z druhej - večnej smrti, ktorá mu neuškodí. Prečo nie? „Dám ti veniec života“, hovorí Kristus. Ty nie si kandidát smrti. Ty si kandidát života.

Ťažko sa nájde niekto, kto by spochybňoval, že svet je plný strašného zla a utrpenia. Preto nie je jednoduché zosúladiť túto krutú realitu života s predstavou dokonale dobrého a dokonale mocného Boha. Ak túto možnosť považujeme aspoň logicky za prijateľnú, potom pre nás neexistuje skutočný rozpor medzi existenciou zla a existenciou všemocného a dokonale dobrého Boha. To, že na tento dôvod my sami nedokážeme prísť, ešte neznamená, že nemôže existovať.

I keď tento svet zjavne nie je najlepším zo všetkých logicky predstaviteľných svetov, je to ten najlepší svet, aký mohol Boh stvoriť, keď ho chcel osídliť skutočne slobodnými bytosťami. Keby ich k tomu nútil, už by to nebolo ich slobodné rozhodnutie. Boli by sme len obyčajnými bábkami hrajúcimi podľa jediného scenára. Takže keby Boh chcel odstrániť zlo, musel by odstrániť aj slobodnú vôľu ľudí. A to by sa dalo urobiť jedine spáchaním toho najstrašnejšieho zla, aké si je možné predstaviť: vyhladením celého ľudstva.

Pre väčšinu ľudí nie je problém existencie zla ani tak intelektuálnou ako emocionálnou záležitosťou. Chcú vedieť, prečo Boh dopustí zlo a utrpenie. Nepáči sa im Boh, ktorý dovoľuje, aby oni sami alebo iní ľudia trpeli. Lenže dieťa, ktoré cíti bolesť, nepotrebuje ani tak vysvetlenie dôvodov, prečo to bolí, ako skôr uistenie, že to bude v poriadku. Ateizmus ani trochu nezmenšuje utrpenie - jednoducho len odníma akúkoľvek nádej. V ateistickom svete neexistuje žiadna konečná spravodlivosť, nikto, komu by sa človek zodpovedal zo svojich činov.

V kresťanskom svete však Boh so zlom niečo urobil, a to prostredníctvom Ježiša Krista. Dal nám určitý kľúč, určitú zálohu, ktorá zaručuje, že Boh má dobré dôvody, prečo zatiaľ dopúšťa prítomnosť zla, a zároveň predstavuje prísľub dobrých vecí do budúcnosti. Dal nám určitý kľúč, určitú zálohu, ktorá zaručuje, že Boh má dobré dôvody, prečo zatiaľ dopúšťa prítomnosť zla, a zároveň predstavuje prísľub dobrých vecí do budúcnosti. Tým, že sa Boh objavil na zemi v ľudskej podobe, ukázal, že mu môžeme dôverovať. Prešiel utrpením, ktoré si vôbec nedokážeme predstaviť. Niesol trest za hriechy celého sveta! Takéto utrpenie presahuje medze nášho chápania. Aj keď bol nevinný, dobrovoľne na seba vzal trest, ktorý sme si zaslúžili my. A prečo? Z lásky k nám. Je to, ako keby hovoril: „Viem, že nechápete, prečo dovoľujem, aby existovalo všetko to zlo. Zatiaľ nie je možné, aby ste to pochopili. Ale aby som vám ukázal, že mi môžete dôverovať, budem trpieť s vami.“

Keď človeku dôjde význam Ježišovej obete a veľkosť jeho lásky, začne sa na problém zla pozerať z úplne iného pohľadu. Začne jasne vidieť, že problém zla je predovšetkým problémom nášho vlastného zla. Zlo sa týka predovšetkým mňa - moje drobné lži a podvody, necitlivé slová voči mojim blízkym, moja pýcha a sebectvo. Vďaka nemu môžeme získať Božie odpustenie.

Boh sľubuje, že všetky veci slúžia na dobro tých, čo ho milujú. Taktiež sľubuje konečné víťazstvo nad smrťou, nad tým najhorším zlom. Tí, čo sa úprimne rozhodnú prijať jeho odpustenie, vstanú z mŕtvych a dostanú premenené, nesmrteľné a nezničiteľné telo, v ktorom budú žiť navždy s Bohom. Smrť, bolesť a zlo utrpeli Ježišovou smrťou a vzkriesením rozhodujúcu porážku. Takže problém zla paradoxne existenciu dobrého a všemocného Boha nevylučuje. Dalo by sa skôr povedať, že práve Boh je jeho skutočným riešením!

Otázka začínajúca slovom prečo, pohrýzla každú myseľ a po nej väčšinou nasleduje absolútna frustrácia. O tom, ako do sveta vstúpilo zlo, je záznam v Biblii. Stalo sa tak pre jedno nesprávne rozhodnutie Adama a Evy, a vďaka neodolateľnej chuti na zakázané ovocie, sa objavil hriech. Jeho pôsobením sa dá vysvetliť choroba, smrť a akákoľvek krivda. Človek zle použil slobodu, ktorú mu dal Boh. Tvorcom zla je diabol. Ak neexistuje diabol, ako je možné vysvetliť médium, čiernu a bielu mágiu? Ako je možné vysvetliť rôzne formy uctievania Satana, obetovanie ľudí a toľko ďalších prejavov v jeho mene? Príčinou zla je diabol a človek je obeťou diabla. Človek zle použil svoju slobodnú vôľu a teraz je zviazaný v putách zla. Dnes sa zlo rozhojnilo. Kvôli nim človek žije bez radosti, pokoja a nádeje. Človek sa vzdialil od prameňa života, ktorým je Boh, a teraz žije v pekle, ktoré si sám vytvoril.

V prírode existuje neporušiteľný zákon sejby a žatvy. Apoštol Pavol hovorí: „Čo človek rozsieva, to bude aj žať. Je pravdou, že sejba zla sa v súčasnosti uskutočňuje vo veľkom množstve. Seje sa v školách, prostredníctvom televízie, cez masovokomunikačné prostriedky, v rodine, prostredníctvom malých i veľkých škandálov. Všetci sme boli zamiešaní do zla a teraz žneme výsledky. Spoločnosť žne to, čo zasiala do ľudských duší, hlavne mladých ľudí.

Na základe vyššie uvedeného je možné vytvoriť nasledujúcu tabuľku:

tags: #boh #si #aj #zle #veci #pouziva