V indoeurópskom náboženskom systéme božský panteón tvoria deti bohov, ich manželky, mýtickí hrdinovia, ľudia zbožštení samotnými bohmi.
Najvyšším bohom bol Jupiter (Iuppiter, gr. Zeus) s prívlastkom Optimus Maximus (Najlepší a Najväčší). Bol to boh neba, hromu a blesku.
Mnohé podobnosti pritom môžu mať dávnejší základ, inšpiráciu v spoločnom zdroji. Podobností je však viacej. Aj najvyšší boh kresťanov a európskych pohanov, napr. Grékov, Rimanov, Germánov (Zeus, Jupiter, Thor) má jednu spoločnú vlastnosť - je hromovládcom.
Lat. boh teo- gréc. v zlož. sl. lat. teol. (b. lat. cirk. (b. v angl. angl. gréc. pren. aram. („b. lat. kniž. (vtelenie boha do viditeľnej podoby, napr. do zvieraťa, v ind. (premena boha al. inej nadprirodzenej bytosti na človeka al. lat. náb. (najstarší b. (b. (b. (najvyšší b. v prvej skupine, b. (b. (b. gréc. mytol. gréc. mytol. (b. gréc. (b. gréc. (b. (b. (b. (b. (b. (b. gréc. mytol. (b. ind. (b. ind. hind. náb. (najvyšší b., b. (b. lat. mytol. (b. lat. (b. (b. (b. (b. lat. lat. mytol. (ochranný duch domu al. lat. hist. (staroind. najvyšší b., b. (staroiránsky, staroperz. b. (sýrsko-palestínsky b. (slovan. (semitský a fénický b., kt. (b. hebr. (starožid. hebr. bibl. (islamský b., b. (b. severoamer. indián. (ugaritský b. plodnosti, múdrosti, tvorca zeme a neba, 17. st. pr. n. (b. afr. lat.-angl. (pozemná komunikácia na stĺpoch al. franc. stav. (rímsky oblúkový m. lat. (m. al. indián. (m. vytvorený spojením súlodia slúžiaci na prevážanie vlakov al. lat. + franc. dopr. franc. franc. hovor. expr. (predstavený s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom, v rímskokatolíckej cirkvi; vysoký h. stojaci na čele cirk.
Viera v Matku Zem bola potláčaná už na začiatku pohanstva po tom, čo sa na miesto syna-otca prebil boh hromu Perún, ktorý zvrhol z nebeského trónu nielen Slnko - Sláva, ale aj jeho matku a partnerku Matku Zem.
Kresťania, židia a mohamedáni, ktorí prichádzali na územie obývané vtedy pohanskými Slovanmi, nazerali na ich náboženstvo očami svojho náboženstva. Automaticky hľadali najvyššieho boha a túto funkciu prisudzovali tomu božstvu, ktoré bolo najpodobnejšie ich bohu.
Slnko ako dieťa, mládenec, muž, starec...V magickom aj v náboženskom systéme mali svoje mená a tak mohli byť niekým alebo vo všeobecnosti vnímané ako osobitné postavy. Aj preto Rimania uctievali aj Hóry - bohyne ročných období, pričom Héra bola v gréckej mytológii manželkou boha hromu - Dia.
Medzi praindoeurópske božstvá možno bezpečne zaradiť boha nebies (Djeus) a jeho partnerku bohyňu Zeme (Degom), slnečnú bohyňu (Sehul), bohyňu úsvitu (Heusos) a v neskoršom období, najneskôr od doby bronzovej, dvoch synov boha nebies.
Kelti, Germáni, Rimania, Gréci - títo všetci mali svojich bohov, ale je veľmi pravdepodobné, že mali predkov, ktorí ich uctievali úplne inak, alebo tých istých bohov volali inými menami.
V indoeurópskych jazykoch má Slnko: Sólnce, Slnce, Sunko, Sunce, Senko, Sone, Solo... v slovanských ale aj iných európskych jazykoch má rovnaký základ mena, ktoré nás vedie k slovanskému Slávovi, Slovovi, Slevovi...
Spoľahlivo sa to podarilo iba v hŕstke prípadov. „Väčšina dobre známych gréckych a rímskych bohov má mená s neznámou etymológiou, iné, ako napríklad Afrodita, sú semitského pôvodu. A ďalšie, ako Venuša a Woden, vychádzajú z indoeurópskych slovných koreňov, ale v iných indoeurópskych vetvách nepoznáme božstvá, ktorých mená by im boli kognátmi. Dcérske tradície očividne prešli značným vývojom,“ píše filológ a historický jazykovedec Benjamin Fortson.
Po rozšírení Rímskej ríše sa do Ríma dostali aj iné cudzokrajné božstvá, napr. Rimania ďalej uctievali Múzy (Musae) - ochrankyne deviatich umení (Euterpe - hudba, Terpsichore - tanec, Clio - história, Urania - astronómia, Calliope - epická poézia, Erato - ľúbostná poézia, Polymnia - náboženská poézia, Thalia - komédia a Melpomene - tragédia), Hóry - bohyne ročných období, Fúrie - bohyne pomsty a Grácie (Gratiae) - tri bohyne krásy a pôvabu. Z Grécka bol prevzatý aj boh lekárstva Aesculapius (gr.
Z mýtických hrdinov uctievali predovšetkým Hercula (gr. Podobnej úcty ako božstvám sa dostalo aj prírodným javom, napr. bohyňou jarnej zory bola Aurora, bohyňou dúhy Iris; a personifikáciám niektorých cností a pojmov, napr. Concordia - občianska svornosť, Iustitia - spravodlivosť a právo, Fortuna - šťastná náhoda, šťastena, osud, Libertas - sloboda, Victoria - víťazstvo, Pax - mier.
Mars (gen. Martis, gr. Ares), pôvodne latinský boh jari, sa neskôr zmenil na boha vojny a praotca Rimanov. Quirinus, takisto boh vojny, vznikol zbožštením prvého kráľa Romula, ktorý bol Martovým synom.
Vesta - ochrankyňa rodinného kozuba, neskôr celého mesta a štátu (gr. Juno (Iuno) - pôvodne latinská ochrankyňa žien, stala sa aj ochrankyňou manželstva, bola manželkou Jupitera (gr. Vulkán (Vulcanus) - boh ohňa etruského pôvodu (gr. Neptún (Neptunus) - boh riek a prameňov, neskôr mora (gr. Faun (Faunus) - boh stád a polí (gr. Minerva - bohyňa umenia a remesiel, neskôr múdrosti a ochrankyňa Ríma (gr. Ceres - bohyňa obilia a úrodností polí (gr. Venuša (Venus) - bohyňa jari, neskôr bohyňa lásky a krásy (gr. Diana - bohyňa svetla a života, neskôr mesiaca a lovu (gr. Apolón (Apollo) - boh svetla a slnka, brat Diany (gr. Cupid = Amor (Cupido, Amor) - boh lásky (gr. Merkúr (Mercurius) - boh obchodu, remesiel, posol bohov neskôr boh zlodejov (gr. Bakchus (Bacchus) - boh vína a vinohradníctva (gr. Plutón = Dis Pater (Pluto) - boh podsvetia (gr. Proserpina - Plutónova manželka, vládkyňa podsvetia (gr.
Pravdepodobne za vlády Tarquiniovcov sa zmenila najvyššia trojica ochranných bohov Ríma - stali sa nimi Jupiter, Juno a Minerva.
Uctievali sa aj domáci bôžikovia ako sú penáti (Penates) - ochrancovia rodiny, domácnosti a štátu, lárovia (Lares) - ochrancovia domácností (ochranné rodinné božstvá), géniovia (Genii) - ochranní duchovia každého jednotlivca a takisto aj duchovia mŕtvych mánovia (Manes) - duše mŕtvych, ktoré chránili rodinu a lemurovia (Lemures) - mátohy, strašidlá, duchovia zomretých, ktorí škodili.
Dalo by sa povedať, že Rimania uctievali skoro všetky javy, zákonitosti a náhody - Zamarovský1 píše, že len bohov detstva bolo štyridsaťtri (napr. boh prvého plaču, prvého kroku...). V súčasnosti tvoria mená rímskych bohov napríklad názvy planét, hviezd a vesmírnych rakiet.
V skutočnosti však v magickom systéme 8+1 išlo o osem dvojíc tej istej mužskej sily - Slnka a ženskej Moci - Zeme v rôznych po sebe nastupujúcich fázach analogických k starnutiu človeka.
Zatiaľ čo mien indoeurópskych bohov sa zachovalo len niekoľko, väčšina z nich pritom len v písomných prameňoch, nadprirodzené bytosti z magicko-démonického, čiže nepohanského obdobia, ktoré oživujú náš svet v ľudových rozprávkach, zvykoch, výročných sviatkov, v obradoch, boli po nasledujúce tisícročie živou súčasťou ústnej tradície.
Porovnanie s inými kultúrami
Slovanské pohanstvo
Perún sa dnes vo všeobecnosti považuje za hlavného boha „slovanského panteónu“. Zároveň prevláda predstava, že Slovania boli od samého počiatku „pohania“ a ich pohanstvo trvalo veľmi dlho.
Mnohé podobnosti pritom môžu mať dávnejší základ, inšpiráciu v spoločnom zdroji. Tak tomu môže byť napríklad v prípade Trojice a jej zdanlivého ekvivalentu v slovanskom pohanstve - Triglavovi.
Najstaršie správy hovoria o tom, že Slovania uctievali oheň, býka alebo boha hromu (blesku). Z deviateho storočia je na roveň Perúnovi ako bohovi hromu stavané božstvo pod menom Veles, resp. Volos.
Niektoré božstvá v slovanskom panteóne, analogicky k iným indoeurópskym náboženstvám patriarchálneho typu, musia mať funkcie partneriek (manželiek), detí, súrodencov, atď.
Pod vplyvom kresťanstva, ktoré o sebe tvrdí, že je monoteistické, aj v dávnom pohanskom náboženstve sa hľadá ak nie jediný, tak aspoň najvyšší boh.
Slovanský boh, ak tvoril svet, mal na to o pár dní viacej času.
Keď sa objavili na scéne ich dejín bohovia, Slovania ich adaptovali do svojej sústavy tradícií, ku ktorým patrilo najmä uctievanie kolobehu roka.
Germánske náboženstvo
Indoeurópske germánske etnikum sa formovalo od konca doby bronzovej medzi dolným Labe a Veserou a na dánskych ostrovoch, v dobe halštatskej a laténskej sa skrývalo v tzv. jastorfskej kultúre.
Podľa info. rímskeho historika C. Tacita odvodzovali svoj pôvod od boha Tuistona, či Toista (Tuista zrodeného z lona zeme) a Matka Zem u nich vystupovala ako rodička celého etnika (patria sem silné prežitky kultov plodnosti a úcta k ženám).
Náboženská viera raných Germánov vyrastala z indoeuróp. predstava o Strome sveta Yggdrasilu (kozmický strom), uctievali len prírodných bohov (Slnko, Oheň, Mesiac), až neskôr sa rozšírila predstava o nebi ako sídlo nadprirodzených síl a bytostí.
Germánsky panteón: bol polyteistický. Najvyššie božské zoskupenie: Wotan (Wodan, Ódin), Donar (Tór), Frey.
Germáni verili aj na upírov (niektoré bažinné múmie boli prebodnuté dub. či brezovými kôlmi.
Severská mytológia
Severský Panteón tvoria dve skupiny bohov, vojnoví Asovia a Vanovia spojovaní s plodnosťou. Okrem bohov existujú aj zlí obri, svetlí alfovia a tiež čierni alfovia (trpaslíci).
Deväť svetov predstavuje svety spojené v korune stromu Yggdrasil. Tak ako v každej mytológii, aj tu môžeme hovoriť o niekoľkých doteraz známych bohov, či bôžikov. Je pravda, že ich je oveľa menej ako bohov z gréckej, či rímskej mytológie, ale stále si ich pamätáme.
Odin je najhlavnejší boh v severskej mytológii a vládca Ásgardu. Patrí do božského rodu Ásov a je spájaný najmä s múdrosťou, vojnou a smrťou, ale aj s mágiou, básnictvom a veštením.
Thor je synom Odina a jeho tretej ženy bohyne Jörd (Fjörgyn). Po Odinovi je to druhý najvýznamnejší boh. Je bohom hromu, blesku a rozumu. Tiež je najmocnejší zo všetkých ľudí, ale aj bohov.
Freya je bohyňou plodnosti, úrody, lásky a krásy, taktiež aj bohyňou vojny a čarodejníctva. Rôzne zdroje ju spomínajú ako kňažku bohov, ktorá najlepšie ovládala mágiu Vanov.
Frey je bohom plodnosti (rovnako ako jeho sestra Freya), mieru a prosperity. Povráva sa, že je najušľachtilejší zo všetkých bohov a tiež najkrajším.
Loki je boh klamstva, podvodov a úskokov. Je tiež polovičným obrom. Uzavrel pokrvné bratstvo s Odinom a striedavo bohom pomáha, ale škodí.
Baldr je synom Odina a Frigg, tiež boh plodnosti a jari. Vynikal krásou, ale aj láskavosťou a mierumilovnosťou, za ktorú ho ľudia uctievali ako boha dobra a mieru.
Frigg je najvyššou z bohýň, manželka Odina a je považovaná za matku Asov. Bohyňa manželstva, materstva, plodnosti, lásky, domáceho krbu a oblohy.
Höd je slepým bohom zimy a brat Baldra.
Týr je bohom vojny, odvahy a nebojácnosti. Pravdepodobne bol adoptívnym synom Odina.
Sif je bohyňou obilia, úrody a plodnosti. Je ženou Thora a podľa legiend bola nesmierne krásna, na čo veľmi žiarlil Loki.
Je pozoruhodné, že Rimania uctievali aj Hóry - bohyne ročných období, pričom Héra bola v gréckej mytológii manželkou boha hromu - Dia.
| Božstvo | Rímsky panteón | Grécky panteón | Severská mytológia |
|---|---|---|---|
| Najvyšší boh | Jupiter | Zeus | Odin |
| Boh vojny | Mars | Ares | Týr |
| Bohyňa lásky | Venuša | Afrodita | Freya |
| Boh hromu | Jupiter | Zeus | Thor |