Boh Slnka v Rímskej Mytológii: Porovnanie s Inými Kultúrami

Všetkým je dobre známa mytológia grécka, rímska, či starogermánska. Napriek tomu, že vyznievajú úlohy niektorých bohov fantasticky, zabúdame, že aj Slovania, naši predkovia, mali svoju vlastnú mytológiu. O nej sa nám zachovalo menej poznatkov, pretože pisári, ktorí by ju mohli zaznamenať, už v období rozmachu Slovanov sami prijali kresťanstvo a to veľmi neholdovalo popisovaniu iných náboženstiev tak, ako ešte v prvých storočiach nášho letopočtu. Boli sme pohanmi, ktorých náboženstvo nebolo nutné skúmať a zaznamenávať.

Rímska mytológia bola prevzatá od iných národov, vznikla hlavne zo základu gréckej a etruskej mytológie. Hlavnými bohmi boli hlavne pôvodne grécki bohovia, ktorí boli neskôr len premenovaní. Napriek tomu, že väčšina bohov rímskej mytológia bola a stále je stotožňovaná s gréckymi bohmi, stále sa v jednotlivých vzťahoch a schopnostiach objavujú určite odchýlky - či už menšie, alebo oveľa väčšie.

V dávnych časoch, keď ľudia ešte ovládali len celkom primitívne prostriedky, cítili sa proti neznámym prírodným silám bezradní a bezmocní. Všetko, čo si nevedeli vysvetliť, pripisovali nadprirodzeným silám, záhadným bytostiam, vílam, bohom alebo obludám. Tak vznikol mýtus (gréc. mythos- báj, vymyslené rozprávanie).

Mýty, čiže báje, sú vymyslené príbehy o bohoch a hrdinoch, zväčša božského pôvodu, s nadprirodzenými schopnosťami. Majú symbolickú a posvätnú hodnotu a tvorili základ kultúry prastarých národov. Prinášali ľuďom odpovede na základné otázky. Všetci v ne verili, lebo ich upokojovali pred neznámym svetom.

Súbor všetkých mýtov, a súčasne aj veda, ktorá sa zaoberá ich skúmaním, sa nazýva mytológia. Prvotné formy mýtu vznikali na počiatočnom stupni vývoja ľudského vedomia, keď ešte viera, fantázia a poznanie- neskoršie sa ostro dištancujúce- navzájom splývali. V priebehu stáročí sa mýty navzájom obohacovali, dopĺňali ústnym rozprávaním. Až neskôr ich jednotlivci, často spisovatelia, zachytili písomne. Jeden príbeh máva preto často rozličné verzie.

Mýty zachytávajú predstavy o vzniku sveta, o pôvode človeka a vecí. Rozprávajú o vzniku vesmíru (kozmogónia), zrode bohov (theogónia) a usporiadaní sveta (kozmológia). Vysvetľujú javy, úkazy a kolobeh prírody. Rozprávajú o počiatku a konci, o stvorení a skaze, o živote a smrti. Zároveň vykresľujú každodenný život človeka, dejiny niektorých národov a ich túžbu po lepšom živote.

Mýty a legendy nám slúžia ako podklady k poznaniu dejín, spôsobu života a túžob ľudu. Filozofi zo začiatku využívali mýty na to, aby jasne, jednoducho a konkrétne vysvetlili abstraktné myšlienky ktoré sa ťažko podávajú. Ale odhliadnuc od tejto ich hodnoty treba zvýrazniť aj ich umeleckú stránku, ktorou pôsobili na vtedajších ľudí. Každý mýtus obsahoval morálne ponaučenie, ktoré malo vplývať na vedomie ľudí. Výchovný charakter mýtu sa prejavoval najmä spravodlivým potrestaním zla a odmenou dobra.

Po oddelení od náboženstva sa mytológia stala oblasťou slobody pokrokovej obraznosti, na ktorej potom mohlo ľudské vedomie vyrukovať do boja proti obmedzeniam náboženstva. Mytológia pridávala krídla ľudskému sebavedomiu tým, že vytvárala svojich pozitívnych hrdinov, na rozdiel od náboženstva, ktoré živilo pocit ľudskej bezmocnosti a závislosti od nadpozemských síl.

Rímsky partenón je veľmi podobný tomu gréckemu, no objavujú sa v ňom i negrécke prvky. dobývania cudzích území preberali, prípadne zlučovali cudzích bohov a vkladali ich do vlastného zoznamu božstiev.

Slovanský Boh Slnka: Svarog

Napriek tomu, že sa zameriavame na rímsku mytológiu, stojí za zmienku aj slovanský boh slnka, Svarog. Bol bohom Slnka a ohňa, taktiež často zobrazovaný ako boh tepla. Mal zhotoviť nebeský kotúč, čiže Slnko, v kováčskej vyhni. Je akousi obdobou gréckeho Hefaistona a ľuďom mal zoslať kliešte, cenný nástroj pri obrábaní kovov.

Porovnanie Bohov Slnka

Pre lepšie pochopenie si môžeme porovnať rímskych a slovanských bohov slnka v tabuľke:

Rímski Bohovia Slnka

Medzi najvýznamnejších rímskych bohov slnka patria:

• Apollón: grécky boh, ktorý síce nikdy nebol stotožnený so žiadnym rímskym, no i tak bol jedným z najvýznamnejších bohov Ríma. Zo začiatku bol považovaný za boha liečiteľstva, potom sa stal bohom veštieb a proroctiev a neskôr mu pribudli i povinnosti boha lovu, hudby a poézie. V Delfách sa nachádzala aj veštiareň, v ktorej veštila Apollónova kňažka Pýthia. Ako Aollón Phoibos bol uctievaný ako boh slnka. Apollóna Atepomara uctievali Kelti ako boha koní.

• Sol (gr. Helios): Ďalším bohom spájaným so slnkom bol Sol.

Ďalší Významní Bohovia Rímskej Mytológie

Okrem bohov slnka, rímska mytológia zahŕňala širokú škálu bohov a bohýň, z ktorých každý mal svoju vlastnú oblasť vplyvu:

• Jupiter: vládca bohov. Ako taký bol stotožňovaný s gréckym Diom a čiastočne aj s egyptským hlavným bohom Amonom. Patril medzi najvýznamnejších bohov Ríma, okrem iného mu bol ako Jupiterovi Optimovi Maximovi (Jupiterovi najlepšiemu a najväčšiemu) zasvätený chrám na Kapitole. S veľkou pravdopodobnosťou bol Jupiter pôvodne bohom nebies, ktorý riadil počasie, predovšetkým búrku. Miesta, do ktorých udrel blesk sa stávali posvätnými a patrili iba jemu. Z keltských bohov bol Jupiter stotožňovaný s bohom blesku Taranom a takisto s bohom slnka. Jeho manžekou bola vládkyňa bohov Juno, okrem nej však mal množstvo partneriek, či partnerov a takisto nemanželských detí.
• Juno: vládkyňa bohov, manželka Jupitera. Jedná sa o rímsku verziu etruskej bohyne Uni, neskôr bola stotožnená s gréckou Hérou a vďaka nej získala nových rodičov i potomkov. Bol jej zasvätený každý prvý deň mesiaca, sviatky mala 1.7. a 13.9. Bola tradične označovaná za ochranného ducha žien. Taktiež zohrávala úlohu ochrankyne manželstva, pomáhala ženám s pôrodmi a celkovo niesla patronát nad rodinou. Vzhľadom k tejto svojej úlohe je jednou z mála bohýň a bohov, ktorá nemá žiadnych nemanželských potomkov. Ako ostatní bohovia, aj Juno mala množstvo epitet. Ako Juno Populonia žehnala ľuďom vo vojne.
• Neptún: jeden z trojice najmocnejších bohov, pôvodne boh vody. Neskôr, po zlúčení s gréckym Poseidónom, sa stal vládcom morí. Keďže Poseidón bol považovaný za stvoriteľa koní, Neptún bol zlúčený i s rímskym bohom koní Consom. Jeho manželkou sa stala Néreida Amfitríta, jeho najstarším synom bol polomuž, poloryba Tritón. Neptúnovou zbraňou je trojzubec a bol pomerne obávaným bohom, pretože hoci dokázal zabezpečiť bezpečnú plavbu, ak sa nahneval, lode sa už nikdy nevrátili do prístavov. Modlili sa k nemu predovšetkým námorníci.
• Pluto: vládca mŕtvych, kráľ pokladov. V Grécku bol známy pod menom Hádes a ako pán mŕtvych sa netešil veľkej obľube. Jeho manželkou bola bohyňa jari Persefóna, zo začiatku milá a veselá, no podsvetie ju vraj zmenilo na chladnú a smutnú. Ľudia sa Háda báli a obvykle mu obetuvávali čierne zvieratá, najmä ovce, jeho posvätnou rastlinou bol narcis.
• Mars: zo začiatku boh poľnohospodárstva, neskôr sa o stotožnený s gréckým Areom stal bohom vojny. Je po ňom pomenovaný mesiac marec (latinsky Martius), posvätnými zvieratami boli vlk a ďateľ. Základný rozdiel medzi Martom a Areom je v skutočnosti, že zatiaľčo Ares bol bohom zúrivého vojnového šialenstva, krviprelievania a násilia, Mars prebral skôr atribúty patriace Pallas Athéne a bol bohom stratégie a teda aj víťaznej vojny. V niektorých provinciách Mars prebral aj funkciu boha liečiteľstva a stal sa i patrónom niekoľkých keltských kmeňov a osád.
• Venuša: hoci pôvodne bola bohyňou plodnosti a kvetov, veľmi skoro bola zlúčená s gréckou Aphrodité, bohyňou lásky a krásy a prijala aj jej postavenie v mýtoch, od čoho sa odvíjalo všetko. Od jej pôvodu (zrodila sa z morskej peny, ktorú oplodnil umierajúci Uranos, vďaka čomu bola najstaršou z tretej generácie bohov), cez jej vzťahy, manželstvo s chromým bohom kováčov Vulkánom (grécky Héfaistos) až po skutočnosť, že sa stala matkou zakladateľa Ríma, Aenea.
• Vulkán: boh ohňa, po stotožnení s gréckym Héfaistom i boh kováčov. Zatiaľčo však Héfaistos bol synom bohyne Héry, ktorá ho vraj zrodila sama zo seba, Vulkánova genealógia nie je ani zďaleka taká jednoduchá, keďže jeho pôvodom si nie sme vôbec istí (v jednej z verzií je dokonca otcom Jupitera, čím sa popiera jeden zo základných mýtov o boji s Titánmi!). V rozšírenejšej verzii mýtu je však Vulkán dieťaťom Jupitera a Juno, avšak po jeho narodení bola Juno jeho výzorom tak znechutená, že ho zhodila z Olympu, čím spôsobila, že jej syn zostal naveky chromý. Vulkán však od svojej gréckej verzie získal napríklad krásnu manželku Venušu (Aphrodité) a v rímskych mýtoch sa stal otcom niekoľkých hrdinov a bol považovaný aj za predka viacerých rodov.
• Minerva: rímska bohyňa tradične stotožňovaná s gréckou bohyňou múdrosti, remesiel, stratégie a víťaznej vojny, Athénou. Hoci však Minerva prijala niektoré znaky, zostala prevažne (a na rozdiel od svojej gréckej polovičky) bohyňou cechov a remesiel. Tu sa ukazuje zásadný rozdiel vo vnímaní Rimanov a ich postoja k bohom vojny. Zatiaľ čo grécka Athéna bola ochrankyňou stratégie, a teda aj víťaznej vojny a Arés bol bohom krvilačnosti, vojny vedenej pre samotné vraždenie a bez úžitku, Minerva bola síce významnou bohyňou, ale v role boha vojny sa angažovali skôr Mars a z Perzie pochádzajúci boh Mithras.
• Bacchus: rímsky boh vína, stotožnený s gréckym Dionýzom. Jeho otcom bol tradične Jupiter a matkou smrteľníčka Semele, princezná, ktorej bohyňa Juno privodila smrť. Zeus si potom Baccha zašil do lýtka a donosil ho miesto matky. Keď chlapec dospel, bohyňa Vesta sa kvôli nemu vzdala miesta v Dvanástke, aby bol medzi bohmi zachovaný mier. Bacchovými kňažkami boli Mainady, dosť nespútané ženy oddávajúce sa vínu. Jeho oslavy boli sprevádzané nemorálnosťou a často sa menili za hranice slušnosti a tak boli v roku 186 pred n.l. Bacchanálie zakázané.
• Ceres: bohyňa obilia, v Grécku známa pod menom Deméter. Stelesňovala schopnosť prírody stále sa obnovovať. Počas hladomoru v roku 496 pred n.l. odporučili Sibylline knihy, aby začali uctievať aj Deméter. Slávnosti Cerialia sa konali medzi 15. a 19. aprílom. Na dátum 4.10. pripadal aj pôst na počesť Ceres, čo je v rímskom svete dosť neobvyklé.
• Diana: bohyňa divokej prírody a lesov. Bola stotožnená s bohyňou Artemis a prevzala jej funkciu ochrankyňe žien, bohyne lovu a mesiaca. Na Aventíne stál Dianin chrám a centrum jej kultu bolo pri meste Aricia. Spájali ju s bohyňou Egeriou a bohom Virbiom. Niekedy bývala spojovaná aj s keltskými bohyňami lovu Abnobou a Arduinnou. Dianin sviatok sa konal 13. augusta. Jej bratom- dvojčaťom bol Apollón, ktorý bol zase bohom slnka k Dianinmu mesiacu.
• Merkúr: syn Pleiády Maie a boha Jupitera, totožný s bohom Hermom. Bol považovaný za ochrancu cestovateľov, posla bohov i ochrancu zlodejov, vlastne pomáhal všetkým okrem lenivcov. Bol zobrazovaný s berlou a dvomi hadmi a 15. mája sa slávil jeho sviatok. V Británii bol zobrazovaný s tromi hlavami a pravidelne ho stotožňovali s rôznymi bohmi a zobrazovali aj s bohyňou Rosmertou.

Medzi ďalších významných bohov patrili napr. boh hraníc Terminus, boh Saturn (grécky Kronos), Tyché- bohyňa šťastia, či veľmi žiadaná bohyňa víťazstva Victoria.

Okrem toho každá domácnosť uctievala svoje vlastné domáce božstvá, teda podobne, ako to bolo aj v prípade Egypťanov. Každý z týchto domácich bohov mal svojho osobného ducha.

Svet sa podľa rímskej mytológie začína zrodením boha Ereba (Erebus, grécky Erebos), ktorý povstal z prvotného Chaosu. So svojou matkou, bohyňou temnej noci Nyx, spodil prvé elementy vesmíru: večné svetlo Aitheru (latinsky Aethera) a jasný deň Hémer.

Náboženská tolerancia platila aj na niektoré božstvá okolitých národov, napríklad pre egyptskú Isis (známa tiež ako Eset alebo Izis, božská matka), alebo pre perzského Mithru, či pôvodne frýgsku bohyňu Kybelu (alebo tiež "Matku Zeme"). Bohov upokojovali obeťami - pán každého domu robil obete týmto bohom kvôli ochrane svojej rodiny a rímsky cisár pôsobil ako najvyšší kňaz, bol teda považovaný za boha.

Saturn (gr. Kronos) - bol starorímsky boh roľníctva, úrody a času. Stotožňovaný bol s bohom Kronom, no na rozdiel od tohto gréckeho "požierača vlastných detí", bol čas Saturnovej vlády označovaný ako "zlatý vek ľudstva". Na jeho počesť sa až do príchodu kresťanstva konali slávnosti zvané Saturnálie, ktoré nezriedka trvali aj celý týždeň a za času ich konania dostávali otroci na jeden deň symbolickú slobodu. Zvyčajne bol zobrazovaný v podobe starého muža s kosákom alebo záhradníckym nožom v ruke. Jeho manželkou bola bohyňa Ops.

Ops (tiež známa ako Opis; gr. Rhea) - bola bohyňou úrody, symbolom plodnosti a hojnosti. Do jej svätyne nemal prístup nikto okrem najvyššieho kňaza. Medzi jej atribúty patrí kukurica alebo žezlo, ktoré drží v ruke.

Jupiter (alebo Jovis; gr. Zeus) - bol bohom hromu a blesku, ochranca štátu (predovšetkým Rímskej ríše), rodiny, domu a pohostinstva. Najskôr bol však spájaný so živlami. Najvyšší z bohov, Saturnov syn, manžel Juno. Keďže bol označovaný za darcu víťazstva, snažili sa ľudia nakloniť si jeho predovšetkým usporadúvaním hier. K jeho atribútom patrí blesk a z vtákov orol, ktoré sa neskôr stali symbolmi rímskej armády. Bol taktiež zobrazovaný ako boh premenený na orla, ktorý v drápoch držal blesk. Jeho posvätný strom je dub.

Neptún (gr. Poseidón) - bol bohom riek a neskôr aj morí. Bol spojovaný s koňmi, takže ho taktiež považovali za boha koní a jazdy na koni. Niektoré legendy hovoria, že Neptún bol dažďom, ako protiklad k svojmu bratovi Jupiterovi, ktorý predstavoval jasnú oblohu. Rovnako ako grécky Poseidón, aj jeho znakom je trojzubec. Jeho manželkou bola bohyňa prameňov Salacia, avšak vplyvom gréckych mýtov ju neskôr vystriedala Amfitríta.

Pluto (alebo Orcus; gr. Hádes) - bol bohom podsvetia, ktorý vznikol najmä vplyvom gréckych mýtov. Podľa najstarších rímskych legiend nemalo podsvetie, kde sídlili duchovia zomrelých, žiadneho vládcu. Pluto prišiel na scénu až oveľa neskôr na obraz Háda. Mal s ním veľa spoločných vlastností, dokonca uniesol svoju budúcu manželku Proserpinu (gr.

Juno (gr. Héra) - bola hlavnou bohyňou a takisto kráľovnou bohov, bola manželkou a zároveň aj sestrou Jupitera. Rovnako ako Jupiter, aj Juno mala schopnosť vrhať blesky. Často bývala zobrazovaná so zbraňou v ruke a v kozej koži, čo bola časť oblečenia, ktorú si rímski vojaci obliekali v bitkách. Predpokladá sa, že Juninou doménou bola pôvodne živá sila alebo mladosť. Neskôr bola považovaná len za kráľovnu bohov a patrónku neviest, rovnako aj manželstva, ochrankyňou financií, bohyňu osudu a za "tú, ktorá privádza deti na svet".

Mars (gr. Áres) - bol pôvodne bohom jari, slnka a letného obdobia, taktiež úrody a plodnosti. Ako ochranca pred zimou, hladom a ďalšími pohromami bol často zobrazovaný ako bojovník s kopijou, prilbicou a štítom - preto bol neskôr, hlavne kvôli gréckemu vplyvu, považovaný za boha vojny a poľných prác, hoci sa schopnosťami podobal skôr Apollónovi. Bol synom najvyššieho boha Jupitera a jeho manželky, bohyne Juno. Marsovou manželkou bola bohyňa Bellona, niektoré zdroje ju však označujú za jeho sestru.

Minerva (gr. Aténa) - bola bohyňou remesiel a umenia, obchodu a obrany. Pôvodne etruská bohyňa (Menrva), ktorú prevzali Rimania a vďaka gréckemu vplyvu bola stotožnená s Aténou a tým sa stala panenskou bohyňou múdrosti, hudby, poézie a ochrankyňou Ríma. Spolu s Jupiterom a Juno patrila k tzv. "Triáde", teda k božstvám, ktoré boli najviac uctievané Rimanmi.

Bakhus (gr. Dionýzos) - bol starorímskym bohom vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti a zábavy. Báje mu pripisujú objavenie viniča. Tí, ktorí ho uctievali, sa oddávali divokým výstrelkom, pri ktorých odhadzovali zábrany a niekedy aj svoju pravú identitu. Oslavy Bakcha a vína - backchanálie - sa v cisárskom Ríme zmenili na divoké orgie, takže boli neskôr zakázané.

Apollo (gr. Apollón) - bol bohom svetla a bol považovaný za vodcu múz. K jeho atribútom patrí labuť, vlci, delfíny, luk so šípmi, vavrínový veniec, citara, či dokonca lýra. Ďalším z jeho symbolov bola trojnožka, na znázornenie prorockej sily.

Merkúr (gr. Hermes) - bol bohom obchodu a zisku.

Ceres (alebo Cerera; gr. Demeter) - bola bohyňou poľnohospodárstva a úrody. Od názvu jej sviatku (lat.

Diana (gr. Artemis) - bola panenskou bohyňou lovu a mesiaca, obvykle vyobrazovaná s lukom a v doprovode dvoch psov alebo iných lesných zvierat, ktoré vždy boli v páre. Mala brata, dvojča, Apolla. Spolu s vodnou nymfou Egeriou a bohyňou lesov Viribus sa zaprisahala, že ostane pannou. V mytológii sa toto ich "spojenectvo" tiež nazývalo dea trivia (= trojcestná), čo môže pripomínať bohyňu Morrigan z keltského panteónu. Diana bola obľúbenou postavou mýtov a legiend, medzi najobľúbenejšie patrila povesť o lovcovi Acteonovi, ktorý ju videl, ako sa kúpe nahá.

Kupido (alebo Amor; gr. Eros) - bol bohom túžby, erotickej lásky, príťažlivosť a lásky. Je často označovaný za syna bohyne lásky Venuše. V rímskej mytológii bol zobrazovaný ako tučný chlapec a lukom a šípmi, ktoré predstavovali zdroj jeho sily - osoba, alebo dokonca božstvo zasiahnuté Kupidovým šípom zahorí nekontrolovateľnou túžbou. V súčasnosti sa Kupido stal maskotom dňa sv.

Venuša (alebo Venus, gr. Afrodita) - bola pôvodnou bohyňou jari, lásky, sexu, ženskosti, prosperity a krásy. Neskôr bola považovaná za ochrankyňu manželstiev a mala úlohu "Pramatky" alebo tiež "Rodičky". Prostredníctvom svojho syna Aeneasa (ktorý prežil pád Tróje a potom sa odplavil na územie Rímskej ríše) sa stala matkou rímskeho ľudu.

Faunus (gr. Pan) - v starorímskej mytológii a mýtoch bol Faunus rohatý boh lesov, polí a lúk. Bol jedným z najstarších rímskych božstiev. Podľa niektorých mýtov mal Faunus sestru Faunu (ktorú zase iné príbehy označovali za jeho ženu alebo dokonca dcéru).

Flóra - bola bohyňou kvetín a jari. V rímskej mytológii bola pomerne malou postavou, väčšinou splývala s väčšinou ženských božstiev tohto panteónu, avšak jej spojitosť s príchodom jari jej dávali značnú dôležitosť, ktorá sa spájala hlavne s týmto obdobím roka. Oslavy jej sily, Florálie, trvali niekoľko dní a oslavovali pri nich kolobeh života, pitia a kvetov.

Jánus (alebo len Janus) - bol bohom začiatkov a všetkého začínajúceho, ochranca dvier a prechodov, brán, potom bohom koncov a toho, čo končí a času. Zvyčajne je zobrazovaný ako muž s dvomi tvárami, keďže sa pozerá do budúcnosti rovnako ako nazerá do minulosti. Keďže bol aj bohom žiatku a konca všetkých konfliktov (alebo vojen), takisto bol aj bohom vojen a časov mieru. Dvere na jeho chráme boli otvorené v čase vojny, ak však boli zatvorené, znamenalo to, že vládol mier. Rimania po ňom pomenovali mesiac Január (lat. Ianuarius) - aby si ho uctili a tiež kvôli jeho spojitosti so začiatkami.

Pomona - bola bohyňou sadov, záhrad a ovocných stromov. V niektorých legendách bola opisovaná ako lesná nymfa. Obyčajne je vyobrazovaná s misou ovocia, čím predstavovala hojnosť alebo bohatstvo.

Priapus (alebo Priapos) - rímsky boh plodnosti, ochranca dobytku, rastlín, záhrad a mužských pohlavných orgánov. Priapus je zobrazovaný so stoporeným penisom, väčšinou vskutku až príliš obrovským.

Proserpina (gr. Silvanus - bol bohom lesov a polí. Ochrancom lesov, bdel hlavne nad sadmi a divoko rastúcimi stromami. Takisto ochraňoval farmárov.

Sol (gr. Vesta (gr. Hestia) - bola panenskou bohyňou rodinného krbu, domova a rodiny. Jej prítomnosť bola zobrazovaná ohňom v krbe, ktorý nikdy nesmel vyhasnúť, hlavne v srdci jej chrámov. Preto v jej chráme neboli jej sochy alebo iné podobizne okrem plameňov.

Vulcanus (gr. Héfaistos) - bol bohom ohňa, hlavne ohňa v sopkách. Často je zobrazovaný s kováčskym kladivom, keďže ho považovali aj za boha kováčstva.

Fortuna - bola bohyňou náhody, osudu, jej perzonifikáciou je šťastie, nádej v dobrý koniec a zosobňuje tiež nevypočítateľnosť života.

Victoria (gr.

Okrem známejších či menej známy božstiev tiež z rímskej mytológie môžeme poznať tieto bytosti:

Nona (gr. Klotho), ktorá spriadala niť života

Decima (gr. Lachesis), ktorá merala dĺžku života

Morta (gr.

Ale príčina zhody mýtov krajín, ktoré nikdy neprišli do styku sa dá vysvetliť i totožnosťou prírodných a spoločenských podmienok, ktoré sa v nich odrážajú. Tak napríklad nielen v gréckych, ale aj v mnohých predoázijských, amerických, afrických, ugrofínskych a iných mýtoch a povestiach je to žena, poväčšine prvá žena, ktorej zvedavosť privalila na muža záplavu biedy a súženia (napr. biblická Eva, grécka Pandora). Odráža to pravdepodobne prechod z matriarchátu na patriarchát.

- Nammu- bohyňa, ktorá zrodila 1.

tags: #boh #slnka #v #rime