"Moje srdce bolo nespokojné, kým nespočinulo v Bohu." Tieto slová svätého Augustína, jedného z najväčších učencov Cirkvi, hlboko rezonujú s ľudskou skúsenosťou hľadania zmyslu a naplnenia v živote.
Augustín sa narodil v 4. storočí v Tagaste v severnej Afrike a vo svojom živote prešiel veľkým hľadaním. Snažil sa naplniť prázdno vo svojom srdci rôznymi spôsobmi, často nesprávnymi, až kým jeho srdce nezvolalo: „Pre seba si nás stvoril a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe.“
Podobne aj svätá Terézia z Lisieux, francúzska malá-veľká svätica, ktorá sa stala patrónkou misií a misionárov a učiteľkou Cirkvi, hoci neopustila brány kláštora, nám ukazuje cestu lásky. Svätá Terézia sa narodila 2. januára 1873 v Alencone vo Francúzsku ako najmladšia z deviatich detí. Štyria jej bratia zomreli ako deti a všetkých päť sestier vstúpilo do kláštora, čo svedčí o tom, že celá rodina žila veľmi intenzívnym duchovným životom.
Ako Vidieť Boha v Spätnom Zrkadle?
Niekedy sa nám môže zdať, že Boh v našom živote nekoná. No keď sa potom pozrieme na dané udalosti, chvíle spätne, odrazu vieme „čítať“ Božie stopy, jeho prítomnosť, prozreteľnosť i zázraky. Čo nám môže pomôcť, aby sme to vedeli zachytiť a pripomenúť si? Ponúkame päť tipov. Prvým a základným spôsobom je zapisovanie, prípadne nahrávanie. Všetko, čo vnímane, prežívame, čítame.
Často sa pýtame, čo nám prináša zasvätený život, aké spirituality a rehole máme, čo z toho svet bude mať a čo by z toho mal mať. Za celé dejiny Cirkvi sa mnohí rozhodli nasledovať Krista s nerozdeleným srdcom skrze svoje zasvätenie v rôznych formách zasväteného života. Čím to je, že tieto ženy, títo muži opúšťajú všetko, aby sa Kristus pre nich stal všetkým?
Možno by sme očakávali, že správu o Ježišovom zmŕtvychvstaní ponesú ďalej ako prví nejakí zbožní a vysokopostavení muži. No Boh, ktorý si neváha vyvoliť slabých a z ľudského pohľadu nehodných, si používa slabú ženu, ba obrátenú hriešnicu - Máriu Magdalénu - ako prvú svedkyňu a ohlasovateľku Zmŕtvychvstalého. Aj vtedajšia spoločnosť by to iste očakávala. V roku 2016 pápež František povýšil spomienku na Máriu Magdalénu.
3 SPÔSOBY, AKO NASLEDOVAŤ BOHA A BYŤ K ŇOM BLIŽŠIE | Dr. Billy Graham
Slovo ako dar
Tajomstvo vianočných sviatkov spočíva v udalosti, ktorú evanjelista svätý Ján vyjadruje nasledovne: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“ (Jn 1, 14) Tento verš výslovne a slávnostne hovorí o vtelení Božieho Syna. Božie slovo sa stalo telom, čiže človekom v pravom zmysle slova, bez toho, žeby prestalo byť Bohom.
On bol tým tvorivým Slovom, ktoré budovalo, veď v ňom všetko povstalo (Jn 1, 3). On bol osvetľujúcim Slovom, ktoré svietilo v temnotách sveta, aby prinieslo ľuďom Božie zjavenie (Jn 1, 4n). On sa už v Starom zákone zjavoval vo vonkajšom výzore prorokov. Aj my sme boli stvorení na Boží obraz, Božiu podobu - aj tým, že sme dostali dar reči a vieme sa vyjadrovať slovami.
Slovom človek komunikuje s inými ľuďmi a vyjadruje ním aj svoje postoje a city voči Bohu. Bezpochyby je dar reči veľkou vecou. Byť pozbavený užívania jazyka môže byť Božím trestom (Lk 1, 20). Vrátiť nemým užívanie jazyka je mesiášskym dielom (Mk 7, 33).
Žiaľ, sme svedkami toho, že nie vždy je to tak, že ľudské slovo nielen buduje, ale aj rúca, uráža, ubližuje, zabíja. Počúvame, ako hrubne náš slovník aj v prevedení niektorých politikov, celebrít, ľudí ovplyvňujúcich verejnú mienku, nehovoriac už o tom, ako to vyzerá na sociálnych sieťach. Ak voľakedy bolo takéto vyjadrovanie prítomné v krčmách či súkromí, dnes je prítomné vo verejnom priestore.
Z Božej dobroty opäť budeme sláviť Vianoce. Myslime aj na to, že v malom betlehemskom Dieťati k nám Boh prejavil svoju blízkosť, spolupatričnosť, ale aj nehu, láskavosť, ako nám to často pripomína aj pápež František. Prenesme tieto skutočnosti aj do nášho vyjadrovania sa, do našich slov. Nepridávajme sa k tým, ktorí dehonestujú dar jazyka a ktorí svojimi slovami ubližujú ostatným. Nebuďme tolerantní k tým, ktorí tak robia, vyjadrime našu nevôľu, vyjadrime slušným, pokojným spôsobom, že aj nás to uráža, ak niekto uráža Pána Boha hrešením a používa vulgarizmy.
Slovo „požehnanie“, ktoré často používame, v latinčine znie „benedicere“ a doslovne znamená „dobre hovoriť“.
Objavte svoje slovo
Tento mesiac sa v Slove+ venujeme téme minimalizmu. Aj náš názov v sebe nesie iba jedno ,,slovo“. Poďme si zjednodušiť život aj tým, že sa sústredíme na stopu, odkaz, akoby indíciu od samotného Boha v podobe jedného jediného slova.
Mám za sebou sedem rokov sústredenia sa na jedno slovo, a keď sa pozriem späť, nechce sa mi veriť, koľko milostí (cez búrky, boje aj trápenia) mi to v konečnom dôsledku prinieslo. Asi ani s jedným z nich som na začiatku nebola stotožnená. Vnútorne som sa búrila a nechápala som dôvod.
Uplynulý rok ma sprevádzalo slovo pokoj. Alebo skôr by som povedala, že ma sprevádzal Pokoj samotný. Aj napriek množstvu náročných výziev, ktorým som čelila, mi Boh dával svoj nadprirodzený pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť.
Kroky k objaveniu svojho slova:
- Pripraviť si srdce (pozrieť sa dovnútra): je potrebné začať odpojením sa od hektickej rýchlosti, hluku a zmätku. Nájdenie ústrania a ticha môže byť zložitá úloha, ale je to nevyhnutné, aby ste mohli počuť Boha. Pripravte sa, že to bude proces učenia, budovania, zdokonaľovania a formovania.
- Objaviť svoje slovo (pozrieť sa hore): tento krok vám pomôže naladiť sa na ,,Božiu vlnu“ a počúvať ho. Vyhraďte si čas na modlitbu, na jednoduchý rozhovor s Bohom. Modlite sa a všímajte si detaily. Raz sa mi stalo, že dané slovo spomenulo v priebehu dňa niekoľko nezávislých ľudí. Alebo som našla články, ktoré spomínali danú problematiku. Inokedy som ho našla v Písme, udieralo mi doslova do očí. Ďalšie som našla pri obyčajnom preklikávaní sa sociálnymi sieťami. Náš Boh je kreatívny. Len ho skúste vnímať. Ak o svojom slove budete pochybovať, pýtajte si uistenie. Mne ho raz potvrdil kňaz pri spovedi, ani nevedel ako.
- Žiť svoje slovo (pozrieť sa von): keď objavíte svoje slovo, prevedie vás to pochybnosťami, rozrušením a nakoniec vám pomôže sústrediť sa na to, na čom skutočne záleží. Keď nájdete svoje slovo, snažte sa mať ho stále na očiach. Povedzte o tom svojmu partnerovi, rodine, priateľom. Zapíšte si ho do svojho denníka. Prilepte si ho na chladničku. Priebeh hľadania môže byť príjemný, ale bude pre vás aj výzvou. Možno sa stretnete s prekážkami, s ktorými ste nepočítali. Ale vaše obzory sa rozšíria. Najviac sa učíme, keď vystúpime zo svojho pohodlia. Nevzdajte to.
Zamyslenia
- Čo mi Boh hovoril počas uplynulého roka? O ktoré oblasti môjho života sa chce Boh postarať a použiť pre svoju slávu?
- Prečo je také zložité zjednodušiť si život? Prečo je tento život taký zložitý? Prečo sme nastavení, že všade chceme viac a viac?
- Čo mi Boh hovorí práve teraz k téme môjho jedného slova na rok? Budem venovať svoj čas modlitbe a prosiť Boha, aby sa mi prihováral.
- Čo môžem urobiť, aby som si zapamätal svoje slovo? Určím si troch ľudí vo svojom kruhu, s ktorými sa podelím o svoje slovo.
Ježiš nás upozorňuje: „Ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete.“ Jeho slová nie sú o telesnej smrti, ale o duchovnej smrti - oddelení od Boha. Každý deň sa počíta. Za každý deň preberáme zodpovednosť. Prestaň balansovať medzi falošnou predstavou dokonalosti a stagnáciou.
Boh nám dal slobodu - a v tej slobode môžeme vstúpiť do jeho pokoja, rovnováhy a láskavosti. Je to však tá istá sloboda, ktorú možno zneužili tí, ktorým sme boli zverení po narodení. Očistením srdca ako aj odpustením si môžeme vybrať cestu, ktorá bude v súlade s nami aj s Bohom.
Prvým krokom môže byť odstúpenie od starých vzorcov - umyť sa sprchou pravdy o sebe. Obliecť si nový postoj. Nastaviť si nový štandard. Byť na púšti a odolávať pokušeniam diabla niekedy znamená nenechať sa znovu vtiahnuť do starých reakcií.
Autenticita znamená prestať, vydýchnuť si, upratať, odumrieť starému ja a konečne byť spokojným človekom. Byť, kým som, bez masiek. Odstrániť polopravdy a klamstvá. Vstúpiť do pravdy môže byť pozvaním prebrať zodpovednosť v rozlišovaní.
Tak ako Mária povedala svoje „fiat“, tak ako Kristus vstal z hrobu, aj ty dnes môžeš vykročiť novým smerom. Urob krok. Vyjdi z tieňa. Vyhraň sa. Staň sa pravdivým. Staň sa slobodným.
Preto aj naše slová vychádzajú z iného základu. Sama som bola veľakrát zmätená z rád a ponúk môjho okolia, ako sa k situáciám postaviť alebo ako reagovať. Uvedomila som si, že to ja som bránou z toho bludného kruhu. Pochopila som, že sám Boh nás uschopní pretaviť nároky v nový štandard. Ja som si potrebovala uvedomiť a priznať, že nie som moje okolie, rodina či povolanie. Ani moje predstavy alebo aktuálny stav. Ja som ja a to stačí. Ak veríme v dokonalosť Božieho plánu, máme zodpovednosť rozlíšiť, uchopiť a praktizovať pravdu.
Buďme odvážnymi svedkami Kristovej lásky. Ale kde niet ochoty pochopiť a kde je prítomný strach, tam niet ani lásky. Lebo tak píše sv. Ján: „V láske niet strachu.“
Ježiš chce premeniť moje kamenné srdce na srdce z mäsa, aby som bol slobodný od horkosti a hnevu. Ale Ježiš chce premeniť moje kamenné srdce na srdce z mäsa, aby som bol slobodný od horkosti a hnevu.
Učme sa načúvať srdcom Boha i blížnych. Veľkým problémom dnešnej spoločnosti je pocit osamelosti, neschopnosť a nedostatok vzájomného načúvania. Starozákonný Jób pri konci svojich lamentácií zvolá: „Bár by bol niekto, kto by ma chcel vypočuť!“ (Jób 31, 35) Psychológovia dnes hovoria o akútnej potrebe zriaďovania centier načúvania. Pridávajú sa k nim aj duchovní.
Modlitba: Pane, prosím ťa, aby si z tohto roka spravil rok mojej životnej zmeny. Zjav sa mi, keď mi budeš ukazovať, ktoré jedno slovo bude mojím námetom. Naplň ma svojím Duchom Svätým. Uvedomujem si, že je to cesta učenia, nie úloha, ktorú je potrebné splniť. Posilňuj ma denne.