Diskusie o vzťahu medzi vedou a vierou sú veľmi živé a zaujímavé. V rôznych historických etapách sa to dosť výrazne zmenilo a koncom minulého storočia sa intenzívne šírilo presvedčenie, že viera neprežije rok 2000, pretože veda dovtedy vyrieši všetky záhady zaujímajúce obe strany.
V súčasnosti sa objavuje konvergencia a komplementarita v oblasti vzájomných vzťahov v mnohých otázkach. Preto je potrebné sa ňou zaoberať a oboznamovať sa s objektívnymi a neskreslenými informáciami o nej.
Stephen Hawking a stvorenie vesmíru
Hawking tvrdil, že spontánna tvorba je dôvod, prečo je skôr niečo ako nič, dôvod, prečo existujeme. Ak je to naozaj pravda, nepriamo potvrdzuje existenciu Boha, lebo ten skôr Musí ako Nemože byť.
Mnohí si kladú otázku, či Boh stvoril vesmír. Treba si uvedomiť, že vesmír je z niečoho. A z toho niečoho je čo? Kto vytvoril to niečo, aby sa to mohlo uskutočniť?
Zoberme si Zem a človeka. Veda tvrdí, že človek je z opice, ale pred opicou je čo? Dajme tomu mikroorganizmus a z čoho je ten mikroorganizmus? Ak by bolo Slnko o 1 cm bližšie alebo ďalej, neboli by sme tu. Prečo je Slnko v takej veľkosti, ako potrebujeme my pre život?
Na to, aby sa dalo niečo do pohybu, treba určitú energiu. Teraz to niektorí nazývajú Bohom, ale niektorí vedia aj to, že je to zhluk všetkých existujúcich energií vo vesmíre a všetky energie, ktoré obsahuje, sú v rovnováhe, v harmónii.
Príbeh stvorenia | Ako Boh stvoril nebo a zem za 6 dní | Biblické príbehy pre deti
Viera a racionálne myslenie
Viera je preto vierou, že musíte tomu veriť a presvedčiť svoje srdce. Keby prišiel a ukázal by sa, už by to nebola viera. Je úplne zbytočné si celý život lámať hlavu nad tým, kto stvoril vesmír, Boha alebo Hawkinga.
Biblické texty boli napísané pred tisíckami rokov a ich obsah sa odvtedy nemení. Veda sa mení s každým väčším objavom, a tak vzniká otázka, či má vôbec zmysel púšťať sa do konfrontácie s vierou.
No v súčasnosti mnohé poznatky v základných prírodných vedách, akými sú napríklad fyzika, astrofyzika, chémia, biológia a iné, už nadobudli punc veľkej dôveryhodnosti, stability a nemennosti, takže ich možno spoľahlivo použiť pri konfrontácii s informáciami, ktoré majú povahu „zjavených“ právd.
Pretože sú určené pre všetkých ľudí bez rozdielu ich vzdelanostnej úrovne, musia sa podávať v symbolickej reči, ktorá síce výstižne priblíži základnú ideu, ale nič nevypovedá o „mechanizmoch“ konkrétnej realizácie a o skutočnej podstate javov, ktorých sa dotýka.
Michelangelo - Stvorenie Adama
Cirkev a kauzy minulosti
Definitívne sa skončila „kauza Galileo“, a ak môžeme použiť športovú terminológiu, skončila sa víťazstvom sekulárnej vedy. Aj cirkevná hierarchia musela uznať, že Zem sa otáča okolo Slnka, a nie Slnko okolo Zeme.
Naopak, víťazstvom teologického náhľadu na náš vesmír sa skončila kauza „večnosť či časová obmedzenosť vesmíru“, pretože sama veda dokázala, že náš vesmír má dobre definovaný počiatok a určite bude mať aj koniec.
Aj keď sa zdá, že kauza „evolucionizmus kontra kreacionalizmus“ sa už na vedeckej úrovni skončila víťazstvom prvého z týchto názorov, predsa len možno ešte stále registrovať aj existenciu početnej skupiny odporcov tohto názoru. Rovnako ešte stále prebieha „boj“ medzi teizmom a ateizmom, ktorý vyštartoval z rovnakého prameňa ? z tzv. newtonianizmu.
Vzťah vedy a viery: Indiferentnosť, konkurencia, antagonizmus alebo komplementarita?
Uvidíme, že v rôznych historických etapách sa to dosť výrazne zmenilo a koncom minulého storočia sa intenzívne šírilo presvedčenie, že viera neprežije rok 2000, pretože veda dovtedy vyrieši všetky záhady zaujímajúce obe strany. Nestalo sa tak a na prekvapenie mnohých sa v oblasti vzájomných vzťahov v mnohých otázkach objavuje konvergencia, v iných komplementarita.
Problematika vzťahov medzi vedou a vierou bola v minulosti veľmi živá a zaujímavá, takou je aj v súčasnosti a rovnako to zrejme bude aj v budúcnosti, preto je potrebné sa ňou zaoberať a oboznamovať sa s objektívnymi a neskreslenými informáciami o nej.
Záver
Je potrebné si definovať východiskové pojmy a ujasniť si metodický postup. Slovo „viera“ sa používa v dvoch významoch. Prvý z nich vyjadruje určité podriadenie rozumu tvrdeniam, na ktoré nemáme také argumenty, aby sme ich mohli považovať za istotu. Preto „veríme“ v existenciu Boha, lebo nemáme absolútny dôkaz toho, že existuje. Druhý význam slova „viera“ je širší a značí „vierovyznanie“, t. j. určitý svetonázor.
Základom kresťanskej viery je Biblia, ktorá bola napísaná pre ľudí bez rozdielu úrovne vzdelania a v časoch, keď veda (v dnešnom význame) ešte vôbec nejestvovala. Je prirodzené, že sa na to musela použiť zvláštna forma podania, a to priama reč kombinovaná s alegóriami, podobenstvami, symbolikou a pod.
Porozumieť takejto obraznosti nie je vždy jednoduché a ľahké. Z tohto dôvodu sa dokonca vyvinula zvláštna disciplína, tzv. Je tu však aj iný problém, ktorý musíme zohľadniť. Biblické texty ? najmä nimi sa budeme zaoberať ? boli napísané pred tisíckami rokov a ich obsah sa odvtedy nemení.
| Kauza | Výsledok |
|---|---|
| Galileo | Víťazstvo sekulárnej vedy |
| Večnosť vs. časová obmedzenosť vesmíru | Víťazstvo teologického náhľadu |
| Evolucionizmus vs. kreacionalizmus | Víťazstvo evolucionizmu (na vedeckej úrovni) |
Môžeme konštatovať, že Boh dal prednosť druhému variantu. Veľmi výstižne to komentuje známy fyzik W. H. Takto sa celkom logicky dostávame k odpovedi na otázku, prečo sa treba osobitne zaoberať problémom, ako má kresťanskú náuku akceptovať vzdelaný prírodovedec. Nie tak, ako každý iný človek? Áno aj nie. Áno preto, že zjavené pravdy sú rovnaké pre všetkých, a nie preto, lebo vzdelaný prírodovedec pozorovaním mechanizmov existencie nášho sveta dospel k poznatkom, že niektoré procesy v ňom prebiehať nemôžu.