Boh Stvoril Celé Čísla: Vysvetlenie

Téma stvorenia celých čísel Bohom je rozsiahla a komplexná, ktorá sa dotýka teologických, historických a matematických aspektov. V tomto článku sa pokúsime preskúmať túto tému na základe Písma Svätého, historických kontextov a rôznych interpretácií.

Lectio Divina: Zjavenie Svätého Jána

V Katedrále sv. Martina odznelo Lectio divina, ktoré sa zaoberalo siedmou kapitolou Knihy Zjavenia sv. Jána. Tento text možno rozdeliť na dve časti, pričom každá časť prináša opis jedného videnia. Dej prvého videnia sa odohráva na zemi, kým dej druhého prebieha v nebi. Opis v oboch prípadoch začínajú slovami: „Potom som videl“ (7,1.9).

Prvá Scéna: Označení z Izraela

Prvá scéna (vv. 2-8) hovorí o označených z Izraela, kým druhá o obrovskom zástupe, ktorý oslavuje Boha (vv. Prvá scéna nášho textu je umiestnená na zem. Anjel najskôr prikazuje označiť Božích služobníkov a potom iba počujeme zoznam a počty označených pečaťou. Zem sa s celým stvorením nachádza v stave ohrozenia od štyroch vetrov zadržiavaných štyrmi anjelmi (v. 1). Iný anjel vystúpi od východu, stadiaľ, kde bol umiestnený raj. Vystúpi ako Boží posol, má pečať živého Boha.

Štyria anjeli ohrozujúci zem, ako aj anjel z východu sú Boží poslovia: štyrom anjelom bola daná moc od Boha; čiže Boh je pôvodca ich moci; anjel z východu bol navyše označený Božou pečaťou. Pečať anjela, ako aj označenie Božích služobníkov (v. 3) nie sú na tomto mieste knihy Zjavenia bližšie vysvetlené. Až text v 14 kap. ozrejmí, že pečať súvisí s menom Baránka a jeho Otca: „Potom som videl, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca“ (14,1).

Pečať sa chápe v eschatologickom zmysle - je prípravou na budúce udalosti, ktoré nastanú s blížiacim sa koncom. Tento text knihy Zjavenia má súvis s tým, čo nachádzame v Knihe proroka Ezechiela, kde Pán povedal pisárovi odetému v plátne: "Prejdi cez mesto, cez Jeruzalem, a urob značku Tau na čelá mužov, ktorí vzdychajú a jajkajú nad rozličnými ohavnosťami, ktoré sa uprostred neho dejú." (Ez 9,4). Takýto znak je symbol Božej ochrany, vďaka nemu označení ľudia prežijú pohromy, ktoré sú nasmerované voči ľuďom bez pečate (Zjv 9,4).

Označenie ľudí, Božích služobníkov, ktoré sa má vykonať, sa dávalo do súvislosti s kresťanským krstom, resp. darom Ducha Svätého. V našom texte pečať na čele vyjadruje všeobecný prvok Božej ochrany a Božieho vlastníctva. Tento text mohol mať vplyv na uvažovanie o sviatosti krstu v ďalších obdobiach. Tí, ktorí majú znak sú Božím majetkom a sú ním chránení.

Jánovo videnie je v tomto momente lepšie nazvať „zjavením“, keď počet označených „počuje“, hoci ich presný počet nemôže „vidieť“. Označení sú „z kmeňov synov Izraela“. Číslo 144 tisíc vzniká násobkom troch symbolických čísel: 12x12x1000. Číslo 12 je číslo Izraela a 1000 číslo plnosti. Výsledné číslo má nepochybne symbolickú, nie štatistickú hodnotu.

Druhá Scéna: Nespočetný Zástup v Nebi

Druhá scéna nášho textu zameria náš pohľad zo zeme do neba k novému videniu. Samotné nebeské videnie prebieha v dvoch fázach: nespočítateľný zástup oslavuje Boha (vv. 9-10) a anjeli sa klaňajú Bohu a volajú mu na slávu (vv. 11-12). Tento text veľmi pripomína podobnú scénu zo Zjv 5. Po liturgickej oslave nasledujú vysvetľujúce slová starca (vv. Nesmierny zástup v bielych odevoch, ktorý chváli Boha, poukazuje na univerzalizmus spásy spomínaný v Knihe zjavenia, keď sa tri razy hovorí o ľuďoch: „z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa“ (5,9; 7,9; 11,9).

Rúcha, v ktorých sú oblečení ľudia v zástupe, majú bielu farbu. Tá v Knihe zjavenia poukazuje na nebeský priestor; ten kto ho nosí, je hoden nebeského života, alebo mu bola udelená už odmena spásy za bezúhonné konanie. V bielych rúchach sedelo tiež dvadsaťštyri starcov na trónoch (4,4). Palmy, ktoré držia ľudia v zástupe v rukách, symbolizujú radosť. Židia mávali ratolesťami z paliem na Sviatok stánkov: „V prvý deň si vezmete najkrajšie ovocie zo stromov, palmové ratolesti… a budete sa veseliť pred Pánom, svojím Bohom“ (Lv 23,40) a Ježiš bol pri vstupe do Jeruzalema vítaný palmovými ratolesťami (Jn 12,13).

Text neskôr priblíži aj minulosť zástupu: „prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi“ (14). Určite tu ide o kresťanských mučeníkov, ktorí zomreli pri prenasledovaní v dôsledku cisárského kultu. Teraz už patria do nebeského chóru a majú účasť na eschatologickej blaženosti. Na rozdiel od 144 000 označených na zemi, ktorých skúšky ešte len čakajú, tento nespočítateľný zástup ich má už za sebou. Objektom oslavy nesmierneho zástupu je Boh sediaci na tróne a Baránok, čo vyjadrí aj ich postoj a slová: všetci stoja pred trónom a Baránkom (v. 9) a volajú: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ (v.10).

Dialóg Svätopisca so Starcom

Záver druhého videnia obsahuje dialóg svätopisca s jedným zo starcov. Jeho slová vysvetľujú videnie. Otázka starca má za úlohu vyvolať rozhovor. Ten, čo sa pýta, si nakoniec aj odpovedá a poučuje opýtaného, podobne to urobil Boh s prorokom Ezechielom. Vysvetlenie starca sa zameria na veľký zástup. Minulosťou zdôvodní prítomnosť zástupu pred Bohom a vysvetlí aj jeho budúcnosť.

„Veľké súženie“ je podľa evanjelií obdobím, ktoré predchádza slávny príchod Syna človeka: „vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude“ (Mt 24,21); a „tie dni budú takým súžením, aké nebolo od počiatku, keď Boh stvoril svet, až doteraz a už ani nebude“ (Mk 13,19). Tuná „veľké súženie“ označuje celé dejiny vnímané z perspektívy Ježišových učeníkov, ktorí majú byť pripravení preukázať vernosť v súženiach a prenasledovaniach (Zjv 1,9; 2,9-10). V kresťanskom chápaní boli súženia a prenasledovania pokladané za súčasť eschatologického obdobia a náznak blížiaceho sa konca (Mk 13,9-20; Mt 24,9-22; Lk 21,12-24).

Život v zhode s vierou je nutná podmienka, aby kresťania dosiahli cieľ, ktorým je oslava a služba Bohu dňom i nocou. Obieliť si rúcha v Baránkovej krvi je na prvý pohľad paradoxné tvrdenie. Krv nemôže nikdy zbieliť šaty. Obielenie poukazuje na očistenia svojho života v krvi Spasiteľa, ktorý podstúpil smrť. „Baránkova krv“, čiže „krv Ježiša Krista“ je častý biblický výraz, ktorý označuje Ježišovu výkupnú smrť na pozadí starozákonných zástupných a zmiernych obetí. Vďaka tomuto očisteniu sú ľudia v zástupe schopní stáť pred Bohom v nebeskom chráme, kde sa pripájajú k oslave Boha.

Súčasne s tým, čo vykonali títo Boží služobníci voči Bohu, sa opisuje to, čo koná Boh pre nich: bude nad nimi prebývať (15b), doslovne „spraví si nad nimi stan“. Bude mať s nimi vnútorné spoločenstvo, ako to bolo v prípade izraelského ľudu v púšti. Prísľub u proroka Ezechiela: „Môj príbytok bude nad nimi a budem ich Bohom, oni však budú mojím ľudom“ (Ez 37,27) sa blíži k eschatologickému naplneniu. Obraz Božej ochrany sa podáva cez beduínsky a pastiersky ideál života. Vo v. 16 sa hovorí „nebudú hladovať ani žízniť, nebude na nich dorážať ani slnko, ani iná horúčosť“, čo odráža tematiku z proroka Izaiáša. Obraz pastiera a pasenia vo v. 17a „Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k prameňom vôd života“ je ozvenou viacerých starozákonných textov. Boh im nakoniec zotrie slzy z očí (17b). Tieto slzy prelievali ľudia v zástupe v dôsledku prenasledovani...

Symbolika Čísel

Čísla, ktoré sú bezduché, neosobné, bez života a emócií, sú v takej veľkej miere späté s naším životom. Pytagorejci vymysleli princíp dobrého a zlého v nepárnych a párnych číslach a určitú symboliku. Táto číselná symbolika ovplyvňovala kultúru a náboženstvo od antiky, judaizmu, kresťanstva, islamu až po čínske, indické a africké tradície. Nachádzame ju v ľudových poverách, tradíciách a tvorivosti.

Dnešné čísla vyjadrujú v prvom rade ekonomickú hodnotu, ale magický zmysel, ktorý je v nich ukrytý, je po tisícročia rovnaký. Sú to najmä čísla od 1 do 10, a v našom bežnom živote majú dôležitú úlohu čísla 1, 3, 7, 13. Tie nás najviac zaujímajú. Každý môže mať nejaké šťastné alebo nepriaznivé smoliarske číslo, ale nemal by podliehať slepo jeho vplyvu.

Jednotka je prazáklad všetkého, jedinečnosť, znamená "ja a jediný", symbolizuje božskosť. Dvojka už predstavuje vznik, opozíciu, dobro a zlo, výmenu názorov. Posvätným a symbolickým číslom je trojka: božská trojjedinnosť (Otec, Syn a Duch svätý), vnímanie sveta a času je trojrozmerné - minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Pytagorejci považovali štvorku za symbol spravodlivosti a poriadku, ktorý vnášala do života. Päťka je rozpoltenosť, aj silou pentagramu, symbolom zovretej energie - napr. ruky zaťatej do päste, podanej aj ochrannej ruky. Šestka bola v antickom svete symbolom dokonalosti. Boh stvoril svet za 6 dní.

Magická Sedmička

O sile tohto čísla svedčí aj to, v akých mnohorakých podobách sa dodnes zachovala, napr.: kresťania majú sedem sviatostí, poznáme sedem divov sveta, v rozprávkach sú sedemmíľové čižmy, Snehulienka žila u siedmich trpaslíkov. Pytagorejci označovali sedmičku za zdroj všetkých zmien. Toto číslo má v sebe magickosť aj posvätnosť. Boh posvätil siedmy deň svojou prácou, Mesiac mení svoje fázy po siedmich dňoch a v živote ženy má sedmička veľký význam.

Ľudské telo má 9 otvorov, žena nosí plod 9 mesiacov, mačka má 9 životov a tajomstvo sa zamyká deviatimi zámkami. Číslo 13 je povestný symbol nešťastia a smoly. Preto sa nesmie v rozprávkach vojsť do trinástej komnaty, tarotová karta s číslom 13 znamená smrť, ale aj vyslobodenie a prechod do novej existencie.

To je vysvetlenie tajuplnej symboliky čísel, ktorej by sme nemali podliehať bez rozmýšľania ako horoskopom.

Vývoj Aritmetiky

Aritmetika (z gréckeho slova arithmós - číslo) je odbor matematiky, ktorý študuje čísla, ich vzťahy a vlastnosti. Predmetom aritmetiky sú číselné obory (prirodzené, celé, racionálne, reálne a komplexné čísla) a ich vlastnosti. Aritmetika sa zaoberá predovšetkým operáciami s číslami. Sčítanie, ktoré slúži na spočítanie dvoch alebo viacerých čísel. Odčítanie, je základná matematická operácia, ktorá vyjadruje rozdiel medzi dvoma číslami. Násobenie reprezentuje opakované sčítanie rovnakého čísla. Delenie, ktoré zisťuje, koľkokrát jedno číslo obsahuje iné.

Je oblasť matematiky, ktorá sa špecificky zameriava na hlbšie pochopenie základov a vlastností číselných systémov, operácií s číslami a ich aplikácií. na efektívne vyučovanie aritmetiky na základných a stredných školách. História vývoja číselných oborov. Budovanie číselných oborov (od prirodzených čísel po reálne čísla). Komplexné čísla a ich vlastnosti. Základné zákonitosti a ich dôkazy. Rôzne číselné sústavy (desiatková, dvojková, šesťdesiatková atď.). Prvočísla a zložené čísla, Euklidov algoritmus. Riešenie typických problémov, s ktorými sa žiaci stretávajú pri chápaní čísiel a operácií.

Historické Míľniky

• Paleolit: Prvé predstavy o čísle pochádzajú už z dávneho obdobia staršej doby kamennej, paleolitu. Archeologické vykopávky potvrdzujú, že človek vytvoril prvé aritmetické pojmy už v dobe kamennej.
• Egypťania a Babylončania: (2000 - 500 pred n. l.) používali všetky základné aritmetické operácie už v roku 2000 pred Kristom.
• Euklides: Zhromaždil všetky znalosti tej doby z matematiky a napísal knihu Základy. Euclid definoval prvočísla ako čísla deliteľné iba jednotkou a samým sebou.
• Starovekí Číňania: Mali pokročilé aritmetické štúdie od základných čísel po pokročilú algebru, ktoré sa datujú od dynastie Shang.
• Stredoveké a islamské obdobie: Aritmetika sa vyvíjala v Indii a krajinách islamu, odkiaľ najnovšie úspechy tej doby v oblasti matematického myslenia prenikli do západnej Európy.

Na začiatku 17. storočia vynašiel John Napier logaritmy a Fermat potom oddelil teóriu čísel do nezávislej vetvy aritmetiky. V období renesancie Pierre de Fermat (1607 - 1665) uvádza poznámky na okrajoch svojich matematických kníh k teórii čísel. Gauss zaviedol pojem jednoznačného rozkladu na prvočísla ako základný princíp aritmetiky. K axiometrickému vybudovaniu aritmetiky dochádza až v 19. storočí. Na Bolzanovom pojme množín, vybudoval Georg Cantor teóriu kardinálnych a ordinálnych čísel.

Giuseppe Peano (1858 -1932) zaviedol obor prirodzených čísel pomocou axióm, ktoré na jeho počesť nazývame Peanove axiómy resp. Východiskovým pojmom Peanovej aritmetiky je prirodzené číslo. Prirodzené číslo nedefinujeme, podobne ako v euklidovskej geometrii nedefinujeme bod. Filozof a logik. Bol jedným zo zakladateľov modernej matematickej logiky a výrazne sa podieľal na vzniku teórie množín.

Celé Čísla

Naše vedomosti z elementárnej matematiky nám napovedajú, že riešenie existuje v inom číselnom obore, v obore celých čísel. Zrejme chceme, aby naším výsledkom bolo "číslo" . Dostať takéto riešenie znamená vytvoriť nový číselný obor - celé čísla. V tomto prípade riešenie predstavuje usporiadanú dvojica prirodzených čísel (2,5).

Záporné čísla sa objavili po prvýkrát v čínskej matematike. V 7. storočí nášho letopočtu v Indii, boli záporné čísla použité na vyjadrenie dlhu. Európski matematici sa bránili konceptu záporných číslach až do 17. Nech je množina všetkých prirodzených čísel. súčinu. Označme symbolom triedu, ktorá obsahuje dvojicu . Algebraické vlastnosti oboru celých čísel (asociatívnosť, komutatívnosť, ...

Racionálne Čísla

Na chvíľu predpokladajme, že existuje číslo, ktoré je riešením danej rovnice . musí byť podiel celých čísel . Zároveň vieme, že rovnica má nanajvýš jedno riešenie. Zistili sme, že riešením rovnice sú „podiely“ . Takéto podiely v obore celých čísel neexistujú. Racionálne čísla môžeme v určitom širšom význame chápať ako všetky možné podiely dvoch celých čísel. Rovnosť podielov dvoch celých čísel sme nahradili rovnosťou, kde sa vyskytuje len súčin celých čísel. Súčin je však neobmedzene definovaná operácia v obore celých čísel, t.j. vieme vynásobiť ľubovoľné dve celé čísla. čísla môžeme zaviesť pomocou dvojíc celých čísel. Budeme postupovať analogicky ako pri zavádzaní oboru celých čísel.

Množinu racionálnych čísel v školskej matematike zavádzame ako množinu, ktorá obsahuje všetky zlomky, ktorých čitateľ je celé číslo a menovateľ je kladné prirodzené číslo. Pri zavádzaní operácií sčítania a násobenia racionálnych čísel v školskej matematike sa opierame o sčítanie a násobenie zlomkov.

Boh a Stvorenie

„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem,“ (Gn 1, 1) znejú prvé slová Svätého písma. Boh, ktorý tvorí svet viditeľný aj neviditeľný, ako vyznávame v Nicejsko-carihradskom vyznaní viery. Stvorením sa začínajú dejiny spásy, píše Katechizmus Katolíckej cirkvi (čl. 280), ktoré majú vrchol v Kristovi. Co je to vlastne stvorenie? Katechizmus ponúka otázky, ktoré si kládli ľudia od počiatku: Odkiaľ pochádzame? Kam ideme? Aký je náš pôvod? Aký je náš cieľ?

Katechizmus hovorí o tom, že nejde primárne o to, aby sme vedeli, ako či kedy vznikol vesmír a človek, ale skôr ide o to, aby sme objavili, či všetko riadi nejaká náhoda alebo Boh. „Pravda o stvorení je taká dôležitá pre celý ľudský život, že Boh vo svojej láskavosti chcel zjaviť svojmu ľudu všetko, čo je o tom prospešné vedieť pre spásu. Okrem prirodzeného poznania, ktoré môže mať o Stvoriteľovi každý človek, Boh postupne zjavil Izraelu tajomstvo stvorenia,“ (čl. 287) čiže zjavenie o stvorení nemôžeme v žiadnom prípade oddeliť od zjavenia a uzavretia zmluvy jediného Boha s jeho ľudom, čítame ďalej v Katechizme.

Ako sme už spomínali prvé slová Svätého písma, že Boh stvoril nebo a zem - Katechizmus vysvetľuje, že tieto slová odzrkadľujú tri skutočnosti: „Večný Boh dal pôvod všetkému, čo jestvuje mimo neho. On jediný je Stvoriteľ. Všetko, čo jestvuje, závisí od toho, ktorý mu dáva bytie“ (čl. Písmo aj Tradícia vyjadrujú úplne základnú pravdu: „Svet bol stvorený na Božiu slávu“ (čl. 293). Pridáva sa k tomu aj svätý Bonaventúra, ktorý povedal, že Boh stvoril všetko, „nie preto, aby svoju slávu zväčšil, ale aby ju prejavil a udelil“.

Dôvodom toho, že Boh stvoril svet, nie je nič iné ako jeho láska a dobrota. V Katechizme čítame, že „Boh chcel stvorenie ako dar pre človeka, ako dedičstvo určené a zverené človeku. Cirkev musela veľa ráz brániť pravdu, že stvorenie, vrátane hmotného sveta, je dobré“ (čl. 299). Boh je vo svojom stvorení hlboko prítomný (čl. Boh nám dáva účasť na tejto svojej prozreteľnosti (čl. V tomto článku viery vyznávame aj to, že Boh stvoril nielen to, čo poznávame svojím rozumom, svojimi zmyslami, nás samých, ale stvoril aj nebo - svet neviditeľný.

Nebo ako duchovný svet - Boh stvoril anjelov ako „duchovné stvorenia neprestajne oslavujúce Boha a slúžiace jeho spasiteľným plánom, ktoré má s inými stvoreniami“ (čl. 350). Okrem neviditeľného sveta - neba - Boh tvorí aj svet časný, celé stvorenie, prírodu, zvieratá - pri všetkom hovorí, že to, čo stvoril, bolo dobré. A ako vrchol stvorenia tvorí človeka, pri ktorom hovorí, že to, že ho stvoril, bolo veľmi dobré: „Človek je určený na Božiu slávu a jeho prostredníctvom aj celé stvorenie“ (čl. 353).

Biblisti sú voči Písmu tým, čím sú biológovia voči prírode. Oprašujú písmená, dávajú dohromady slová. My potom máme text čítať. Nebesia rozprávajú o Božej sláve a dielo jeho rúk zvestuje obloha. Príroda je umelecké dielo, za ktorým vidím umelca. Opäť Augustín: „Bože, ty musíš byť krásny, lebo ona - príroda - je krásna.

Podľa Biblie sme stvorení na Boží obraz. Preto s ním môžeme mať osobný vzťah. Naše schopnosti myslieť a cítiť, pamätať si a mať nádej, uvažovať a analyzovať sú odvodené od Boha. Napriek tomu, že Boh je Duch, je rovnako skutočnou bytosťou v telesnej forme - podobe (pozri 2 Mojžišova 31,18 a 33,11). „Boh je láska.“ (1. Boží vzťah lásky k ľudským bytostiam pramení z jeho povahy.

Numerológia v Biblii

Ateisti i teológovia sa mnohokrát pokúšali v rôznych obdobiach spochybniť autentickosť Biblie. Dr. Ivan Panin, rodák z najväčšej ateistickej krajiny na svete - Ruska, urobil objav matematickej štruktúry, ktorý zdôrazňuje slová Gréckej Novej zmluvy. Časom Panin odhalil rozsiahly numerický kód. Panin našiel tento dôkaz v najstarších a najpresnejších rukopisoch - starý hebrejský text a Westcottov a Hortov text.

V originálnych jazykoch Biblie, hlavne v hebrejčine a gréčtine, nie sú samostatné znaky pre číslice, ale písmená abecedy sa tiež používajú na označovanie číslic. Numerická hodnota slova je určená súčtom všetkých jeho písmen. Zvláštnosťou bolo, že prvý sa začal hrať s číslami skrytými za textom práve Panin. Začali sa objavovať súslednosti a vzorce. Tento zložitý systém číslovania je viditeľne i neviditeľne nasiaknutý v každej knihe Biblie, zdôrazňuje určité pasáže a ilustruje hlbšie významy v rozmeroch a pozadiach.

Dr. Panin hovorí, že podľa matematických zákonov by pravdepodobnosť presahovala miliardy, keby sme sa snažili rozumovo zdôvodniť, že Biblia je výsledkom práce človeka. "Musíme pripustiť, že Moc - vyššia od človeka - viedla pisateľov takou cestou. Či si to uvedomovali alebo nie, inšpiroval ich k tomu veľký Boh."

Práce Ivana Panina sa mnohokrát predložili expertom. Dr. Panin v novembri 1899 vyzval deväť slávnych racionalistov a biblických kritikov prostredníctvom novín The New York Sun, aby verejne vyvrátili alebo vysvetlili niekoľko ním prezentovaných faktov. Štyria sa ospravedlnili spôsobom, ktorý bol neuspokojivý. Ostatní zostali ticho.

Príklady Numerologických Vzorcov

• Číslo 7: Úplne prvý verš v Biblii obsahuje viac ako 30 rôznych kombinácií čísla sedem. V Zjavení Jána sa vyskytuje číslo 7 viac ako 50 krát.
• Číslo 8: Je číslo nového života alebo "vzkriesenia". Je to osobné číslo Ježiša Krista. Keď sčítame hodnoty písmen mena Ježiš v gréčtine, dostaneme 888.
• Číslo 9: Symbolizuje konečnosť alebo úplnosť. Deviatku nachádzame hneď v prvom verši Biblie: "Na počiatku Boh" -, ktorý v hebrejčine znie B'rašit Elohim. Tento verš má numerickú hodnotu 999.
• Číslo 13: Jedno z najpresvedčivejších dôkazov pôvodu tohto čísla sa dá nájsť odkrytím všetkých mien, ktorými sa označuje Satan.

Tento článok je v podstate prílišné zjednodušenie práce Dr. Panina a ostatných, ktorí kráčali v jeho šľapajach. Dr. Panin povedal: "Keď som prvý krát urobil tento objav, skoro som spadol z nôh. Myslel som si, že ľudia budú tento nový objav prijímať s nadšením, ale zistil som, že ľudská prirodzenosť je stále rovnaká."

Elohim

Začneme tým, že v 1. kapitole knihy Genezis stvoril svet nie jeden boh, ale bohovia. V starožidovskom origináli biblie sa nespomína El ani Eloha, Eloah (jednotné číslo), ale Elohim (množné číslo). Existujú najrozličnejšie vysvetlenia tohto faktu, no všetky sú málo presvedčivé. Najčastejšie sa siaha po takom výklade, že množné číslo Elohim je formou pluralis majestaticus (vznešeného plurálu). „Hľa, človek sa stal ako jeden z nás! Boh takto sám priznáva, že okrem neho existuje ešte ktosi, kto sa mu rovná. Máme tu do činenia s osobitným druhom polyteizmu, ktorý dostal v literatúre názov henoteizmus.

tags: #boh #stvoril #cele #cisla