Drahí milovníci Panny Márie a Ježiša Krista! Tento článok je venovaný histórii farnosti Nižná Šebastová a významným náboženským udalostiam v jej okolí.
Ružencová záhrada vo Vyšnej Šebastovej
Dovoľujeme si Vás pozvať do Ružencovej záhrady tento piatok, 8. augusta 2025. Presne vtedy bude 15. rokov od požehnania Záhrady otcom arcibiskupom Alojzom Tkáčom a my si považujeme za povinnosť si to pripomenúť slávnostnou svätou omšou. Program začne o 17:15 hodine modlitbou ruženca a vyvrcholí o 18:00 hodine slávnostnou svätou omšou.
Miesto: Ružencová záhrada vo Vyšnej Šebastovej, okr. Dátum: piatok, 8. Dôvod konania - 15. výročie požehnania Ružencovej záhrady (bolo to 8.
V milostivom roku 2025, v sobotu 8. marca 2025 navštívili Ružencovú záhradu ako prví organizovaní pútnici v tomto roku veriaci, členovia Ružencového bratstva z obce Ždaňa. Vzhľadom na takýto dátum ich privítalo pekné, jarné slnečné počasie. V úvode svojej púte navštívili náš kostol, ktorý je zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej. Kostolník, pán Jozef Jurašek ich v krátkosti informoval o stavbe kostola v minulosti až po súčasnosť. Následne pokračovali v návšteve Ružencovej záhrady, kde modlitbou posvätného ruženca ďakovali za všetky milosti, ktoré dostávajú od nebeskej matky Panny Márie. Zároveň prosili, aby ich naďalej ochraňovala a sprevádzala na ceste ktorou kráčame k Jej synovi Ježišovi Kristovi.
O vzniku Ružencovej záhrady prítomných informoval pán Igor Šofranko. Veriacich na púti sprevádzal pán farár, Marek Puškáš a prítomný bol aj rodák zo Ždane v súčasnosti diakon pôsobiaci v konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove, Patrik Janó.
Ždaňa sa nachádza v okrese Košice-okolie, nachádza sa v nadmorskej výške okolo 185 m.n.m. a má okolo 1350 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1222 a podľa nej to už bola rozvinutá obec. Ďalšie zmienky o obci pochádzajú z rokov 1270, 1288, 1335 a tak ďalej. Už v XIV. storočí viedla z obce cez Čaňu priama cesta do Košíc a celkovo obec má výbornú polohu, lebo sa nachádza na križovatke štyroch ciest. Na prelome XIX. a XX. storočia sa v obci nachádzal ordinujúci lekár, bola tam lekáreň, väznica, konali sa tam odvody brancov, bolo tam 11 obchodov, viacero živností, väčšinou v židovských rukách. Pred II. svetovou vojnou väčšinu pozemkov vlastnili židia, mali tam aj synagógu, školu a cintorín. Ďalej sa v obci nachádzali a stále nachádzajú kalvíni, tí majú aj vlastný kostol.
V obci sa nachádza materská škola, základná škola, konkrétne Sv. košických mučeníkov a špeciálna škola, konkrétne Spojená internátna škola. V Ždani sa pochopiteľne nachádzajú aj rímsko-katolíci. Spadajú pod Farnosť Čaňa, ktorá má dve filiálky, Ždaňu a Gyňov (pred r. 1918 Ždaňa spadala pod farnosť Nižná Myšľa). Kostol v Ždani je zasvätený Panne Márii, Pomocnici kresťanov, pochádza z roku 1907, je v historizujúcom slohu s prvkami secesie a neoromanticizmu.
Jednalo sa o jednoloďovú stavbu s predstavanou vežou, avšak v roku 1982 bol kostol prestavaný, i keď veža bola dokončená až v roku 1992. Z minulých kňazov vo Farnosti Čaňa s filiálkami Ždaňa a Gyňov spomeniem Stanislava Stolárika (profesora a biskupa), Cyrila Hišema (profesora a historika), Mateja Babčáka (bývalého prešovského a humenského dekana a cirkevného sudcu) a Milana Tomka (nášho bývalého kaplána). Zo Ždane pochádza minimálne 7 kňazov (z toho 2 rehoľní a z celej farnosti minimálne 16 kňazov).
Tiež ste obdivovali náš kostol, ktorý je po renovácii a prístavbe ozaj nádherný, priestranný a svetlý. Celkovo sa Vám páčila naša obec, napríklad bujné, rozkvitnuté kvety v mnohých záhradkách, udržiavané stromy, čisté brehy potoka so sviežou vodou, mnoho zelene, niektoré domy, odpratané odpadky a výborne udržiavaná obec. Podľa toho, čo ste povedali, či zapísali do Pamätnej knihy sa Vám páčila duchovná atmosféra v našich veriacich, ochotný miestny pán farár, ruženčiarky, ktoré boli milé, no tiež priateľskí ľudia a skutočne kresťanský i pohostinný duch tých ktorých ste stretli.
Ružencová záhrada vo Vyšnej Šebastovej
Drahí návštevníci Záhrady, radi by sme teraz s Vami zdieľali jedno úžasné video z našej obce, z Vyšnej Šebastovej. Sú nasnímané všetky časti obce, hlavne kostol, Záhrada, cintoríny, kameňolom, obecný úrad, naše záhradky, polia i naše obydlia, pričom video sa sústredilo na Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej a Ružencovú záhradu. Kombinuje detailnejšie zábery a celkové pohľady, je dynamické, zachytáva pulzujúcu realitu. Používa pohľad z bežnej výšky, z podhľadu, z nadhľadu, vrátane leteckých záberov, pričom práve letecké zábery robia toto video mimoriadne príťažlivé, exkluzívne. Kým my môžeme vidieť našu obec z pozemskej perspektívy, v predkladanom videu sú mnohé časti snímané z nadpozemskej výšky.
Stretnutie členov ružencových bratstiev
Otcovia dominikáni - oddaní milovníci Panny Márie a modlitby ruženca - pre Vám aj tento rok pripravili Stretnutie členov ružencových bratstiev! Uskutoční sa v Košiciach, v Kostole Nanebovzatia Panny Márie, vo všeobecnosti sa tento kostol nazýva Dominikánsky kostol, a bude to v sobotu, 17. Program začne o 9-tej hodine privítaním veriacich a krátko na to, o 9:10 bude príhovor priora košického konventu, fr. Šimona Tyrola. O 9:15 bude, ako sa na stretnutie ruženčiarov patrí, modlitba biblického ruženca.
Od 10-tej hodiny začne prestávka až do 10:30, keď bude mať fr. Joachim Harazin, asistent promótora pre ruženec, príhovor na tému „Panna Mária, pútnička nádeje.“ Po jeho skončení opäť bude krátka prestávka a po nej modlitba Koruny Panny Márie. Za ňou bude nasledovať moderovaná adorácia nad tajomstvom ruženca „Ježiš, ktorý zjavil seba samého na svadbe v Káne.“ Krátko po poludní, o 12:15 bude nasledovať slávnostná svätá omša celebrovaná fr. Damiánom Mačurom, predstaveným rehole dominikánov na Slovensku.
Drahí ruženčiari, pokiaľ Vám to povinnosti dovolia, bolo by dobré, pokiaľ by ste sa zúčastnili tohto stretnutia, veď je to organizované práve pre vás, pre ruženčiarov. Som si istý, že vďaka tomuto stretnutiu môžete prehĺbiť svoju vieru, rozšíriť si vedomosti, získať ďalšiu energiu do duchovného života, vystúpiť zo stereotypu a v neposlednom rade aj spoznať iných ruženčiarov.
100. výročie Ružencového bratstva vo Vyšnej Šebastovej
V nedeľu 26. januára 2025, ktorá bola zároveň nedeľou Božieho slova, v roku Svätého jubilea, sme mali v našom farskom kostole, ktorý je zasvätený svätej Kataríne Alexandrijskej milú slávnosť z príležitosti stého výročia založenia Ružencového bratstva v našej obci, vo Vyšnej Šebastovej. Slávnosť začala modlitbou slávnostného ruženca, ktorú viedol brat Matej Šulik, OP, promótor pre ruženec na Slovensku. Po modlitbe ruženca nasledovala slávnostná svätá omša, ktorú celebroval brat Matej a koncelebroval správca farnosti vdp. Marián Gurský.
V homílii brat Matej pripomenul, že modlitba ruženca je často charakterizovaná ako modlitba za pokoj. Ale nie pokoj, ktorý nám dáva svet, ale pravý pokoj, ktorý nám dáva Pán. Preto prišiel na svet, aby sme vedeli o koho sa máme oprieť - o Neho a Jeho Matku. Taktiež pripomenul, že všetci sme pozvaní žiť večne. Ako žijeme, takej odmeny sa nám dostane hovorí sv. Pavol. Pre udržanie duchovného života je dôležitá modlitba. Každá modlitba a zvlášť ruženec pri každodennosti je veľmi dôležitý pre život na zemi. Modliť sa znamená rozjímať nad životom Ježiša Krista.
Kazateľ sa taktiež zmienil, že keď prichádza k nám vždy si pripomenie knihu otca Hieronýma »Žeravé uhlíky,« v ktorej rád spomína na svoje detstvo, na svoju matku ako sa pri odchode z kostola vždy pristavila pri tmavej jaskyni pred mrežami, za ktorými boli dve sochy, jedná kľačiaca a druhá vysoká biela, kde v sústredenosti zotrvala v modlitbe. Keď sa Hieroným spýtal mamy ku komu sa modlí, odpovedala, že sa modlí k Panne Márii, aby ich ochraňovala. Vtedy ako maličký pochopil, že aj on sa musí naučiť modliť sa. Príklad blížnych pre deti je obrovským pokladom vidieť dospelých modliť sa. Prítomnosť človeka, kde je modliace sa spoločenstvo zohráva dôležitú úlohu pri obrátení každého z nás.
Pri vnútornom presvedčení, že ja sa chcem modliť, zbadáme dobrotu Boha, ktorému chceme povedať všetko. Je to stretnutie s tým, ktorý nás miluje, ktorý sa za nás prihovára, ktorý vie čo je život. Panna Mária Ježišova Matka vie, čo je horkosť, čo znamená dať seba do služby Pánovi. Oslavujeme 100 rokov založenia Ružencového bratstva vo Vyšnej Šebastovej. Je to 100 rokov modlitby, keď starší sa modlia a mladí prichádzajú a počúvajú. Je to vzácny dar... Starší spomínajú ako sa v mladosti naučili modliť ruženec sa a pri tejto modlitbe aj zostarli. Modlitba ruženca a naša viera, nech prinesie mladým istotu a pravý pokoj, aby sa vedeli obrátiť k Pánovi, vždy v každej chvíli, modliť sa za svoju rodinu, za svoju vlasť a celý svet.
Svätú omšu spevom sprevádzal farský zbor pri našom kostole. Po svätej omši nasledoval spoločný obed pre všetkých členov Ružencového bratstva v sále kultúrneho domu. V našej obci, vo Vyšnej Šebastovej, sa modlíme ruženec mnoho rokov. Okrem toho máme aj Ružencové bratstvo, a to jestvuje tiež mnoho rokov. Keď uvádzame, že mnoho rokov, nemyslíme tým 10, 20, či 30 rokov..., ale..., ale impozantných 100 rokov! Áno, Ružencové bratstvo v našej obci bolo založené pred 100 rokmi, konkrétne 1. januára 1925. Znamená to, že v niektorých rodinách sú už tri, ba možno aj štyri generácie ruženčiarov, teda organizovaných členov Ružencového bratstva!
Pri príležitosti 100-ho výročia založenia Ružencového bratstva vo Vyšnej Šebastovej, otcovia dominikáni, ktorým bol na večné časy zverený apoštolát ruženca - sa rozhodli vykonať duchovnú obnovu v našej obci. Duchovnou obnovou si nielen pripomíname okrúhle výročie Ružencového bratstva a všetkých jej členov, ale získavame aj milosti na pokračovanie do ďalších rokov. Duchovná obnova sa uskutoční v nedeľu 26. januára 2025, v kostole sv. Kataríny Alexandrijskej vo Vyšnej Šebastovej. Bude ju viesť páter Matej Šulik, promótor Ružencových bratstiev na Slovensku. Začne o 9:50 hodine modlitbou ruženca, a potom o 10:30 hod. bude jej hlavná časť, svätá omša s homíliou na tému Ovocie modlitby ruženca. Následne bude agapé v Kultúrnom dome. Aj keď toto je Duchovná obnova pre Vyšnú Šebastovú, budeme viac než šťastní pokiaľ budeme môcť privítať aj ruženčiarov z iných obcí.
Jubilejný rok 2025
Milí ruženčiari, drahí veriaci, ctení priatelia, vážení návštevníci tejto stránky! O pár hodín sa začne nový rok, rok Pána 2025. Tento nastávajúci novy rok je o to významnejší, že rok 2025 vyhlásil svätý otec František za jubilejný rok. Pre nás veriacich sa takto lepšie sprístupňuje nesmierne bohatstvo svätej Cirkvi. Otvorenie svätej brány Baziliky svätého Petra pápežom na Štedrý deň roku 2024 znamená začiatok jubilejného roku. Heslom jubilejného roku je slovo nádej. Pápež František zdôrazňuje, že ide o hodnotu, ktorú svet potrebuje najmä dnes. Je to rok nádeje, rok milosti a rok odpustenia...
Želáme vám počas jubilejného roku zmierenie a to nielen s Bohom, ale aj s ľuďmi. Nech vás sprevádza materinská starostlivosť a príhovor Bohorodičky Panny Márie. Nech na Jej príhovor vám Boh uštedrí zdravie na tele aj na duchu a najmä nech vám dá mnoho milosti a príležitosti mať radosť z radosti, ktorou ste vy obdarovali druhých.
Pripomíname si, keď Boh - Otec, Stvoriteľ, Sudca a Pán všetkého - zobral na seba svoju druhú božskú osobu, zobral na seba viditeľné telo a narodil sa ako človek. Toho Boha a súčasne človeka poznáme pod menami Ježiš Kristus, Ježiš Nazaretský, Mesiáš, Pán, Učiteľ, či Emmanuel. Narodenie Ježiša bolo v Písme prisľúbené, bolo očakávané, aj keď žiaľ, nie všetkými prijaté. Vo vianočnom čase si pripomíname narodenie Ježiša Krista v Bethleheme. A Jeho narodenie môže byť pre nás impulzom na zmenu života. Lebo kým on sa narodil, my sa môžeme znovuzrodiť. Znovuzrodiť sa v Ježišovi...
Máme bezpočet príležitosti na znovuzrodenie: môžeme sa znovuzrodiť vo viere, znovuzrodiť v spovedi, znovuzrodiť v svätom prijímaní, znovuzrodiť v odpustení tým, ktorí nám ublížili, znovuzrodiť sa v praktizovaní čností, či posledne no nie najmenej, znovuzrodiť sa v modlení ruženca. Veď naše znovuzrodenie nie je ničím iným, ako súčasným znovuzrodením Ježiša v našom živote. Tým Ježiš získa miesto ktoré mu patrí, teda bude v samom strede nášho života.
Dovoľte nám, aby sme Vám úprimne, bratsky zaželali požehnaný vianočný čas. Nech počas sviatkov, v ktorých si pripomíname narodenie Pána Ježiša Krista, bezpočet milosti vstúpi do vášho života a nech v ňom natrvalo prebývajú. Nech vám milosti vianočného obdobia prinesú vieru, zdravie, pokoj, radosť, odpustenie a mnoho síl v dosahovaní cností. Tiež nech Vás obohatia rodinnou pohodou a úspechmi v osobnom i pracovnom živote.
Návšteva Kruciáty z Lipan
Pekné jesenné počasie v mesiaci október, ktorý je celý zasvätený Ružencovej Panne Márii využili na návštevu Ružencovej záhrady v stredu 30. októbra 2024 aj členovia spoločenstva Kruciáty z Lipan. Modlitbou posvätného ruženca pozdravili a uctili si Matku Božiu a jej Syna. Prezreli si areál Ružencovej záhrady a následne sa na chvíľu zastavili aj v našom farskom kostole, ktorý je zasvätený svätej Kataríne Alexandrijskej. V kostole sa nachádzajú aj relikvie blahoslaveného Bartolomeja Longa (1841-1926) a svätej Márie Goretti (1890-1902). A kňaz ktorý pútnikov sprevádzal prítomným práve s týmito relikviami udelil požehnanie.
Lipany sú mestom nachádzajúcim sa v okrese Sabinov a v Prešovskom kraji, sú v nadmorskej výške okolo 390 m.n.m., majú okolo 6.500 obyvateľov a v spádovej oblasti žije okolo 25.000 ľudí. Prvá písomná zmienka o Lipanoch je z roku 1312. Pôvodné názvy boli „Septemthillis,“ „Sybunlendum,“ „Hethas,“ či „Sedmilip“ a prekladá sa to ako „Sedem líp.“ To prešlo aj do obecného erbu, tam v striebornom štíte sa nachádza sedem zelených líp, v hornej časti štyri, v dolnej tri. V rokoch 1909 až 1924 boli Lipany okresným mestom.
História Nižnej Šebastovej
Už len pamätná doska osadená v parčíku neďaleko súčasného farského, pôvodne františkánskeho kostola pripomína existenciu stredovekého chrámu v minulosti samostatnej obce Nižná Šebastová. Zanikol v 18. Nižná Šebastová, dnes mestská časť Prešova, sa v písomných prameňoch spomína pod názvom Olsebus (Nižný/Dolný Šebeš) už v roku 1315 v listine kráľa Karola Róberta, ktorou miestne panstvo daroval Petrovi, Petenovmu synovi. Samotné osídlenie je ale staršie a siaha minimálne do 13.
Dôkazom toho bol dlhé stáročia aj farský Kostol sv. Ondreja/Andreja, ktorý mali postaviť ešte v románskom štýle niekedy v druhej polovici 13. storočia. Podľa Barkóciho vizitácie z roku 1749 mal podobu murovanej stavby so zaklenutou loďou aj presbytériom. Kostol mal vtedy iba hlavný oltár, kamennú kazateľnicu a vo víťaznom oblúku osadené súsošie Kalvárie. Pod chrámom nebola krypta. Význam Nižnej Šebastovej v 17. storočí dokladá aj skutočnosť, že len pár desiatok metrov od starého kostola stáli a dodnes stoja františkánsky kláštor s kostolom z roku 1636 a kaštieľ pánov zo Šebeša z polovice 17.
V roku 1750 došlo k zemetraseniu, ktoré významne poškodilo aj nižnošebastovský kostol. Až do takej miery, že došlo k zrúteniu stavby, ktorá už následne nebola opravená. Okolo ruiny starého kostola sa ešte do roku 1830 pochovávalo. V roku 2003 bola lokalita kostola a príkostolného cintorína vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Viac informácií o podobe stavby a prípadne i datovaní jej vzniku by mohol priniesť až archeologický výskum, ktorý tu dosiaľ nebol realizovaný. Isté nejasnosti sú aj okolo patrocínia kostola. Uvádza sa ako sv. Ondrej/Andrej, sv. Ondrej - Svorad i ako sv.
Pamätná doska je osadená v malom parčíku medzi ulicou Slanská a potokom Šebastovka.
Nižná Šebastová
Farnosť Sedikart (Záhradné)
Doba vzniku farnosti nie je známa. Prvá písomná zmienka farnosti Sedikart je z rokov 1332 a 1333 (zápisy vyberačov pápežských desiatkov, ktoré nariadil pápež Ján XXII). V záznamoch je uvedené, že tu vtedy pôsobil kňaz Šebastián. Koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia sa obec dostala do vlastníctva augistiniánskeho kláštora vo Veľkom Šariši. Pravdepodobne počas pôsobenia augustiniánov bol postavený farský kostol sv. Filipa a Jakuba. V roku 1350 bol správcom kostola v Sedikarte kňaz Donch. V 15. storočí vydaná listina má zmienku o istom kňazovi Ondrejovi zo Sedikartu. Napokon v zozname kňazov z roku 1543 nájdeme faru Sedikart.
V 16. storočí dedinu vlastnili bratia dominikáni. Príchodom reformácie v polovici 16. storočia (a zmenou zemepánov) znamenal zánik pre farnosť Sedikart. Ujali sa dva smery protestantizmu - evanjelický a kalvínsky. V čase rekatolizácie v 17. st. sa väčšina veriacich postupne vracala späť ku katolíckej viere. Podľa kanonickej vizitácie z r. 1691 vo farnosti Tulčík účinkoval už katolícky kňaz. Katolícka farnosť Tulčík mala aj filiálku Sedikart, kde sa už farnosť (napriek rekatolizácii) neobnovila. Kostol sv. Filipa a Jakuba bol kalvínom vzatý koncom 17. storočia. Na konci 18. storočia údajne pôsobil ešte v dedine Sedikart evanjelický kazateľ. Tunajšie kostoly však už protestantom nepatrili. V roku 1810 bol už Sedikart filiálkou farnosti Terňa.
Úsilím Dessewffyovcov bola koncom 18. storočia zriadená vo Finticiach samostatná kaplánka. V roku 1788 sa v nej kaplánom stal páter Vincent Brusini, neskorší gvardián kláštora Františkánov v Nižnej Šebastovej. Kedže Dessewffyovcom vtedy patrila aj naša dedina, stala sa táto akoby filiálkou samostatnej kaplánky vo Finticiach. Fintická kaplánka zanikla v roku 1807, keď za kaplána ordinovaný páter Venantius Jankovský z nej odišiel účinkovať do Terne. K farnosti Terňa bola pričlenená aj filiálka Sedikart.
V r. 1933 tu bola zriadená Capelania localis a v r. 1934 Farská expozitúra. Farníci z obce kúpili za pomerne veľkú sumu pozemok s budovou, ktorá by sa stala farskou budovou. V roku 1948 dochádza k zmene názvu obce. Nová farská budova sa začala stavať v roku 1955, dokončená bola v roku 1957. Bolo to v čase pôsobenia vdp. Jozefa Fialku. Rozhodnutím Biskupského úradu v Košiciach bola v roku 1961 bývala filiálka farnosti Nižná Šebastová - Fintice priradená k farnosti Záhradné.
V rokoch 1967 až 1970 bol svojpomocne v strede našej obce postavený nový a priestranný kostol rozmerov 41,7m x 17m, ktorý svojou veľkosťou pripomína baziliku. Veža má výšku cca 28 m. Miest na sedenie cca 300 a miest na státie cca 500. 21. júla 1968 bol požehnaný základný kameň. Požehnal ho pán dekan Anton Ďurčák zo Sabinova. Až do roku 1970 bol farským kostolom náš starobylý chrám sv. Štefana, prvého mučeníka, ktorý už kapacitne nepostačoval a preto veriaci za pôsobenia pána dekana Jána Macka - Družbackého sa rozhodli postaviť nový a väčší chrám, ktorý by bol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska.
Posviacka kostola za obrovského množstva veriacich sa uskutočnila v nedeľu 20. 9. 1970, ktorú vykonal pápežský prelát Ján Onderúv, vtedajší administrátor v Prešove. Slávnostným kazateľom bol prof. ThDr. Štefan Hlaváč, správca farnosti v Hermanovciach. Konsekrácia kostola sa uskutočnila v nedeľu 8. mája 2005. Kostol konsekroval Mons. Alojz Tkáč, vtedajší košický arcibiskup metropolita. V roku 2019 farský kostol získal relikvie sv. Tomáša Akvinského, sv. Šarbela, sv. Gemmy a sv. Marka, Melichara a Štefana, kňazov a košických mučeníkov a v roku 2020 aj relikviu zo Svätého KRÍŽA, na ktorom zomrel Náš Pán Ježiš Kristus a relikviu sv.
Kostol v Záhradnom
Ľudové misie v Nižnej Šebastovej
Na prvé ľudové misie v tomto roku sme prišli do farnosti Nižná Šebastová. Pozvali nás duchovní otcovia, ktorí spravujú túto farnosť- p. farár Stanislav Radvanský a p. kaplán Peter Bujdoš. Oni sami sú vo farnosti len krátky čas a keďže sa minulý rok pri celomestských misiách nepodarilo obsadiť Nižnú Šebastovú misijným tímom, dozrel čas práve na termín medzi 23. februárom a 3. marcom. Keďže farnosť je nezvyčajne veľká aj na počet veriacich aj na počet kostolov, pozvali sme si na pomoc otca provinciála P. Jozefa Nogu, CM, ktorý si oprášil spomienky na ľudové misie, ktoré kedysi sám dával.
Nižná a Vyšná Šebastová, Ľubotice, Podhradík a Severná boli tým miestom, kde sme sa snažili hovoriť o láske Boha, o jeho milosrdenstve a o tom, že Boh má na všetko svoju múdru odpoveď, len ju treba niekedy dlhšie hľadať. Snažili sme sa veriacim pripomenúť, že v každej situácii, hoc ako by bola ťažká, má Boh východisko nádeje. Navštívili sme školu, obecné úrady a pri bohatom programe sme cítili, že nás Boh požehnáva. Mnoho ľudí pristúpilo k sviatosti zmierenia a tak obrátenie nadobudlo reálnu podobu. Život človeka by mal byť životom pokánia, neustáleho obrátenia, neustáleho nového začiatku.
A to, že vždy začíname odznova, nás nemá znechucovať, pretože naša svätosť nerastie tak, že nehrešíme, ale rastie tak, že chceme žiť sväto. Nech Pán Boh požehnáva túto farnosť, nech sa podarí personálne posilniť tých, ktorým je zverená. Všemohúci Boh, ktorý i v tejto farnosti začal dobré dielo, nech ho i sám dokončí. Za misijný tím P.