Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch: Historický Klenot Veľkej Moravy

Kostol svätej Margity Antiochijskej sa nachádza v obci Kopčany, v okrese Skalica. Stojí mimo obce na ľavom brehu rieky Moravy. Je jednou z najstarších architektonických pamiatok na Záhorí. Na tento unikátny kostol môžu byť Slováci právom hrdí. Jedná sa totiž o jediný doposiaľ stojaci a zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy. V Českej republike ani inde takýto objekt neexistuje. Zároveň si treba uvedomiť, že tento nenápadný kostolík je prakticky najstaršou zachovanou stojacou stavbou severne od Dunaja, čím má obrovský význam aj v rámci celej strednej Európy.

Kostol sv. Margity Antiochijskej pri obci Kopčany je najstarším zachovaným kostolom v strednej Európe. Leží opustený, spolu s 200 ročnou lipou uprostred rozsiahlejších lúk a polí, neďaleko rieky Morava. Kostol sv. Margity Antiochijskej leží severne od obce Kopčany. Vedie sem cyklotrasa a tiež niekoľko ďalších chodníkov. Z obce sa sem dostanete pešo po prekonaní regulovaného potoka Kyštor, či už zo západnej, alebo východnej strany. Trasa z východu je o niečo kratšia. Ak sa sem chcete dostať autom, tak budete musieť ísť do východnej časti obce Kopčany a neďaleko konca obce zabočiť smerom na sever. Odbočka sa nachádza pred značkou koniec obce v smere na Holíč. Za prvou zákrutou budete musieť opäť odbočiť na sever a dostanete sa na úzku asfaltovú cestu, ktorá vás privedie až k miestu so zákazom vjazdu. Ku kostolíku sv. Margity Antiochijskej sa dostanete aj z Holíča za zhruba hodinku od Holíčskeho zámku. Trasa vedie po zelenej a modrej turistickej značke. Od zámku pôjdete v princípe stále rovno. Táto trasa sa oplatí absolvovať na bicykli. Kostolík sv. Margity Antiochijskej leží uprostred lúky, neďaleko Kanála Tvrdonice - Holíč. Očarí vás svojou jednoduchosťou. Okrem zopár drobných okien a vstupných dverí nemá žiadne ďalšie „dizajnové“ prvky. Kostolík je maličký. Spoločnosť mu robí prastará 200 ročná lipa, vyrastajúca na drobnom kopčeku. Po stranách kostola sa nachádzajú lavičky. Obďaleč si potom všimnete infopanel, z ktorého sa dočítate niečo z histórie kostolíka. Kúsok za kostolom bola podobne ako kostol, nedávno zrekonštruovaná budova kačenárne. Ešte v nedávnej minulosti bola zanedbanou ruinou, no dnes plní kultúrno-spoločenskú funkciu. Je možné sa tu i občerstviť.

História Kostola

Gotizovaný, pôvodne románsky kostolík. Jej pôvod nie je doposiaľ podrobne prebádaný. Najstaršia písomná zmienka o kaplnke pochádza z roku 1554. Existenciu potvrdzuje aj známa Komenského mapa z r. 1627, na ktorej je obec Kopčany vyznačená ako stredne veľká obec s kostolom umiestneným v priestore „Hrúdov“.

Ako farský kostol (prvá zmienka v r. 1392) slúžil až do 18. storočia. Považuje sa za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Vznikol v súvislosti s vybudovaním veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach najneskôr v 9. storočí.

Typologicky patrí do skupiny malých jednoloďových kostolov s pravouhlým uzáverom lode, ktoré sa stavali v strednej a západnej Európe v 8. -11. storočí. Výsledky prieskumov a výskumov okolia kostola v rokoch 1994 - 2000 dokazujú jeho intenzívne osídlenie už od neskorej kamennej doby. Svoj vrchol dosiahlo v 9.-10. storočí, kedy sa pozdĺž predpokladanej historickej cesty z mikulčického sídliska Valy na východ sformovala na ľavom brehu rieky Moravy v katastri dnešných Kopčian skupina osád, ktorej organizačnú štruktúru dosiaľ nepoznáme. Funkčne súvisela s hradiskom Valy.

Aj po zániku mikulčického hradiska pokračoval život v dvoch doteraz známych osadách v blízkosti kostolíka sv. Margity Antiochijskej až do do 13. storočia, kedy sa tento priestor stáva pravdepodobne posledným obývaným miestom niekdajšej mikulčickej aglomerácie, ak neberieme do úvahy pozostatky stredovekého osídlenia okolo bývalého kostola IX na podhradí hradiska Valy. Doterajší výskum historickej topografie naznačuje, že poslední obyvatelia osady z okolia Kostola sv. Margity Antiochijskej odišli, pravdepodobne do dnešných Kopčian, v 16.-17. storočí.

Kostolík je zároveň živým dôkazom doho, aké nezmyselné je chápanie hraníc Moravy a Nitravy podľa dnešných hraníc SR/ČR. Kopčany boli súčasťou Mikulčíc, ktoré si prisvojujú Moraváci. V skutočnosti však samotné hradisko Valy ležalo priamo na rieke Morava na ostrove, resp. niekoľkých ostrovoch. Až v neskoršom období po zániku hradiska zmenila Morava koryto postupne až do súčasného stavu. Podľa súčasného chápania hraníc, ktoré idú po rieke Morava by sa teda dalo povedať, že Mikulčice boli polovične Slovenské a polovične Moravské, čo je ale samozrejme nezmysel. Morava 9. storočia (myslím tým pôvodnú „Mojmírovu“ Moravu) zahŕňala bezpochyby aj veľkú časť západného Slovenska. Je vylúčené, aby mocenské centrum Moravy ležalo na hranici kniežatstva. Takéto centrá ležali zásadne hlboko vo vnútrozemí. Po pričlenení západného Slovenska K Uhorsku sa postupne východná časť Moravy (predovšetkým dnešné Záhorie) prestala identifikovať s pôvodnou Moravou a tento názov zostal iba jej západnej časti. Paradoxom ale je, že práve tá časť dnešnej Moravy, ktorá tvorila centrum historickej Moravy sa ešte stále nazýva Slovácko, čo evokuje rôzne asociácie.

Kostolík bol postavený zrejme niekedy v priebehu 9. alebo 10. storočia neďaleko areálu mikulčického hradiska, ktoré leží len 2 km západne pri ceste vedúcej na východ do Nitrianska. Stavebne išlo o neveľký objekt jednoduchej dispozície s pozdĺžnou loďou a nepravidelnou kvadratickou svätyňou, aké boli v Európe rozšírené už od 8. storočia. Svätyňa a možno i loď boli zaklenuté jednoduchou valenou klenbou. Stavba prešla prvou výraznejšou prestavbou okolo polovice 13. storočia. Vtedy boli zamurované okná na severnej strane lode, ako aj okno na západnom priečelí. Niekedy na prelome 14. a 15. storočia došlo k zväčšeniu okien na južnej strane lode a svätyne do gotickej podoby s kamennou mníškou. V druhej polovici 15. storočia bol kostolík opevnený a obohnaný priekopou. Do tohto obdobia kladú odborníci aj zbúranie západnej predsiene a osadenie veľkého gotického portálu do západného priečelia. Súviselo to s presunutím oltára z priestoru svätyne do lode a zvýšením úrovne podlahy. Dôvodom týchto úprav bola nedostatočná kapacita kostolíka pre rozrastajúcu sa obec veriacich, ktorých časť musela stáť počas bohoslužieb vonku. Veľký portál tak plnil funkciu víťazného oblúka. Spolu s týmito úpravami bola vybudovaná v západnej časti lode empora a kvôli nej bolo zmenšené západné okno na južnej stene lode. Niekedy v nasledujúcom období (okolo pol. 16. storočia) bolo zamurované východné okno svätyne, pričom novovzniknutá celistvá plocha bola vyzdobená nástennou maľbou zachytávajúcou zrejme sv. V 17. alebo 18. storočí prešlo úpravami osvetlenie lode z juhu. Už skôr zmenšené západné okno bolo zamurované úplne a východné okno bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu.

Kostol slúžil cirkevným účelom až do roku 1994. Od roku 2000 začala jeho pamiatková obnova. Najnovšie prešiel kostol rekonštrukciou fasády, omietky a strechy. Ak ste tu boli pred pár rokmi, tak si dozaista všimnete zmenu. Čo sa týka samotnej stavby kostola, tak jedná sa o jednoloďovú dvojpriestorovú stavbu s prebytériom, postaveným na pôdoryse nepravidelného lichobežníka. Patrí k typickým predstaviteľom cirkevnej architektúry obdobia 8. - polovice 11. storočia v Európe. Jeho zvláštnosťou bola predsieň s murovanou hrobkou. Kostol má rozmery 11,9 x 5,2 metra. Ako stavebný materiál boli použité tenké pieskovcové platne z miestnych lomov. Murivo dosahuje hrúbku 0,75 metra. V západnej fasáde kostola je zrekonštruovaný pôvodný vstupný otvor.

Ešte počas výskumu, v roku 2000, sa začalo s pamiatkovou obnovou kostolíka, ktorá však z dnešného pohľadu nebola realizovaná najvhodnejším spôsobom. Kostolík dostal novú strechu, zreštaurovali sa okná, zamurovaný bol gotický portál, na mieste ktorého bol vytvorený nový vstup, ktorý však svojím tvarom nezodpovedal predrománskemu obdobiu. Taktiež bola znížená podlaha v interiéri na pôvodnú úroveň. V roku 2014 sa uskutočnila úprava exteriéru kostola, keď bol zmenený nevyhovujúci tvar západného vstupu, lepšie prezentovaný zamurovaný gotický portál a pristúpilo sa aj k vyznačeniu pôdorysu západnej predsiene.

Archeologický Výskum

Prvý známy konvenčný archeologický výskum cintorína pri kostole sv. Margity v Kopčanoch uskutočnila v roku 1961 Ľ. Kraskovská . Pri kostrách odkrytých v pásovej sonde severne od kostola nenašla žiadne nálezy dovoľujúce ich datovanie, vlastný kostol považovala za ranogotický. Ku skúmaniu cintorína a kostola sa vrátila v rokoch 1994-1996 V. Drahošová . Štyrmi sondami po obvode kostola a jednou v interiéri opätovne zachytila kostrové hroby bez akejkoľvek výbavy a západne od kostola v sonde 2/94/95 fragmenty staršieho muriva neskôr identifikovaného ako základy predsiene.

Za zásadný medzník možno považovať rok 1998, kedy začal vykonávať systematický archeologický výskum celého katastra Kopčany Pamiatkový úrad SR. V roku 2004 boli objavené P. Baxom pri kostole sv. Margity hroby z 9.- zač. 10. stor. datujúce vznik kostola do veľkomoravského obdobia. O jeho veku svedčia aj múry, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra.

Prvý archeologický výskum okolo kostolíka sa uskutočnil v roku 1964. V roku 1994 začali pamiatkari s výskumnými prácam s cieľom zmapovať stavebný vývoj kostolíka a súčasne sa rozbehol aj archeologický prieskum okolia stavby. V rámci neho boli v roku 2004 odkryté hroby obsahujúce veľkomoravské šperky, potvrdzujúce datovanie kostolíka.

Datovanie jeho vzniku nie je stále ustálené, na základe nálezu hrobov s VM inventárom v roku 2004 bol objekt datovaný do obdobia poslednej štvrtiny 9. storočia. Analýzy dreva nájdeného v murive (dendrochronologické datovanie stanovilo vek najmladšieho letokruhu na 951 p. Kr.) dokladajú čas vzniku stavby niekedy začiatkom druhej polovice 10. storočia. Ďalšie analýzy už majú ale opäť potvrdzovať 9. V blízkom okolí sa našli nálezy osídlenie (strážnej osady) z obdobia Veľkej Moravy a západné priečelie kostolíka smeruje priamo smerom k mikulčickému hradisku, ktorého hlavná brána bola zasa orientovaná smerom ku Kopčanom. Pár desiatok metrov južne od kostola sa navyše nachádza areál opevneného zrejme veľmožského dvorca datovaného do veľkomoravského obdobia s rozmermi 261 x 194 m.

O starobylosti kostolíka svedčia aj tvar múrov, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra, čo malo zlepšovať statiku stavby. K prvej stavebnej etape sa dnes hlásia okrem takmer kompletne zachovaných obvodových múrov z pomerne tenkých pieskovcových platní aj dve polkruhovo zakončené okná na severnej strane lode a jedno zreštaurované na západnom priečelí. Tvar okien je odlišný od neskorších románskych. Typickým je absencia zošikmených ostení i smerom nahor sa zužujúci tvar zakončený polkruhom. Okrem Kopčian sa našli aj v Kostoľanoch pod Tribečom a na rotunde nad Nitrianskou Blatnicou.

Neskorší vznik stavby podporili aj analógie použitia trojuholníkového klenáku vo vrchole záklenku pôvodných okien na severnej strane lode zo západnej a juhozápadnej Európy, kde sa najčastejšie vyskytujú až v 11. Súčasťou prvej etapy bola podľa všetkého aj dvojpriestorová západná predsieň s vnútornými rozmermi 3,8 x 2,7 m, ktorej zvyšky základov odkryl archeologický výskum. V súčasnosti stále nie je jasné, kedy presne vznikla, aká bola jej podoba a k akému účelu slúžila. Podľa niektorých odborníkov mohla byť postavená až v polovici 13. Diskutovanou je aj južná, zahĺbená časť tejto prístavby s vnútornými rozmermi 205 cm x 65 - 73 cm, ktorá podľa niektorých mohla slúžiť ako nádrž na vodu slúžiacu pri krste, hrobka alebo relikviár. Najčastejšie sa spomína ako hrobka.

Gotické stavebné etapy pripomínajú reštaurované okná v južnej stene lode a svätyne, zvyšky stredovekých nástenných malieb, vrátane mandorly, i dnes zamurovaný veľký portál. Podľa niektorých autorov nie je patrocínium sv. Margity pôvodné, ale viaže sa až k prestavbe v 13. storočí. V južnej stene svätyne sa nachádza kameň, na ktorom sú vyryté znaky - dva ležaté, tzv. ondrejské kríže v tvare X, tradične symbolizujúce Krista, spolu so štylizovanou hlavou Krista s troma krížikmi. Na ďalšom kameni sú vyryté krížiky. V interiéri sa zachovali zo stredovekého obdobia len zvyšky nástenných malieb a maliarskej výzdoby.

Ďalšiu maliarsku výzdobu v celom interiéri mal kostolík dostať po pristavaní predsiene (podľa všetkého nie veľmi dlho po vzniku stavby). Z nej sa zachovali zvyšky na západnej stene (fragmenty dvoch postáv). Ďalšia maliarska výzdoba bola realizovaná aj po ranogotickej prestavbe v polovici 13.

Funkčné Využitie Lokality

V rámci funkčného využitia lokality sa počíta s usporiadaním bohoslužieb komorného charakteru vo vnútri kostola. Pre účely bohoslužieb je pre kňazské zázemie navrhnutá hospodárska prístavba v areáli Kačenárně, Kromě sakristie se zde počítá také se skladem příležitostného nábytku pro bohoslužby.V případě exteriérových bohoslužeb se počítá s umístěním přenosného oltáře na obnoveném nartexe. Věřící by se shromáždili před západním průčelím kostela. Tyto bohoslužby jsou spojené s poutí. Patrocínium: sv. Vznik: 9. - 10.

Ku kostolíku sa konali púte na sviatok sv. Margity Antiochijskej 13. júla, hoci tento dátum sa slávil len do 12. storočia a neskôr bol posunutý na 20.

Kostolík ako významná pamiatka je sprístupnený verejnosti spolu s odborným výkladom. V roku 2021 bola ukončená rozsiahla obnova objektu spojená s omietnutím exteriéru. V posledných rokoch sa tu organizuje slávnosť na sviatok sv.

Ďalšie Informácie

• Až do roku 1994 bol považovaný za málo zaujímavý gotický objekt zo 14.
• O možnom staršom pôvode svedčili len indície.
• Gotický portál sa nenachádza v strede západného priečelia, ale je mierne vyosený.

Slovenská pošta vydala 2. Výnimočnosť kostolíka by mal širokej verejnosti predstaviť projekt archeologického parku, ktorý vznikol v spolupráci s českou stranou, keďže by zahŕňal aj lokalitu jedného z centier Veľkomoravskej ríše - hradisko pri Mikulčiciach. ČR a SR sa snažia o zapísanie pamiatok Veľkej Moravy - hradiska v Mikulčiciach a kostolíka v Kopčanoch do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 2006.

Kostol v 9. - 10. storočí slúžil potrebám kresťanských obyvateľov okolitých osád. V 13. storočí sa stal súčasťou holíčskej farnosti ako filiálny kostol. V súčasnosti ho spravuje Rímsko-katolícka cirkev, farnosť Kopčany, ktorá vznikla v r oku 1862.

Tabuľka: Chronológia úprav Kostola svätej Margity Antiochijskej

Kopčany ležia 5 km južne od Holíča. Kostolík sa nachádza cca kilometer na západ od dedinky uprostred polí. Je voľne prístupný po poľnej ceste, dostupnosť zlepšilo vybudovanie chodníka poza kostolík, ktorý je napojený na lávku ponad Moravu. Severne od kostola je zasa menšie "záchytné" parkovisko.

• Botek, A.: Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2007, č. 4, str.
• Botek, A.: Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch - vývojové etapy a otázky metodiky obnovy. In: Monumentorum tutela č. 22, PÚ SR, Bratislava 2010, str.
• Botek, A.: Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období.
• Barta, P. - Hajnalová, M. - Barta, A. - Puškár, J.: Analýza vzorky dreva z muriva Kostola sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch, okr. Skalica. In: Monumentorum tutela č. 22, PÚ SR, Bratislava 2010, str.
• Botek, A. - Erdélyi, R. - Vachová, B.: Nálezy zvyškov zaklenutia lode kostola v Kopčanoch. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2013, č. 2, str.
• Illáš, M.: K typu predrománskych okien v kaplnke sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. In: ARS roč. 46, 2013, č. 1, str. 104 - 122.
• Illáš, M.: Niektoré stavebno-technické a výtvarné detaily zachovaných predrománskych kostolov v Čechách a na Slovensku v kontexte karolínskej architektúry / Some Building-Technical Details of the Preserved Pre-Romanesque Churches in Bohemia and Slovakia in the Context of Carolingian Architecture. In: Halászová, I. - Megyeši, P. - Pročka, E. R. (eds.): Príbehy pamiatok a obrazov. Zborník príspevkov k sedemdesiatinám Ivana Gojdiča. FF Trnavskej univerzity v Trnave: Trnava 2018, str. 135 - 175.
• Illáš, M.: Pokus o interpretáciu rytých symbolov na fasáde kaplnky sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. In: ARS, roč. 55, 2022, č. 2, str. 79 - 97).
• Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok.
• Bahýl, V. - Fleischer, P. - Krišťák, Ľ. - Mészáros, T. - Pastierovič, M. - Štafura, A.: Je kostolík v Kopčanoch skutočne z obdobia Veľkej Moravy a organ v Štítniku zo štrnásteho storočia? Čo o tom hovorí dendrochronológia. In: Zborník príspevkov konferencie CSTI 2013 Conservation Science, Technology and Industry, 20. - 22. február 2013, Bratislava. SNM, Bratislava 2013, str. 151 - 162.
• Baxa, P. - Maříková-Kubková, J.: Predbežná správa o zisťovacom výskume veľmožského (?) dvorca z 9. až polovice 10. storočia v Kopčanoch. In: Harmadyová, K. (zost.): Devín Veroniky Plachej. Zborník k životnému jubileu PhDr. V. Plachej. Múzeum mesta Bratislavy, Bratislava 2017, str. 131 - 142.
• Baxa, P. (zost.): Kopčany, turistický sprievodca. Obec Kopčany, rok vydania neuvedený (2010 al.
• Moravčíková H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny.
• Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
• Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
• Podolinský, Š.: Románske kostoly.

tags: #kostol #svatej #margity #antiochijskej #kopcany #z