Biely Kostol, malebná obec na Trnavskej pahorkatine, sa nachádza len štyri kilometre severozápadne od krajského mesta Trnava. Táto lokalita ponúka návštevníkom jedinečnú kombináciu pokojného vidieckeho prostredia a dostupnosti mestských služieb. Obec Biely Kostol, nachádzajúca sa v okrese Trnava, ukrýva jednu zo zaujímavých sakrálnych stavieb regiónu - Kostol Krista Kráľa.
Kostol Krista Kráľa v Bielom Kostole
Vznik a výstavba kostola
História Kostola Najsvätejšej Trojice v Bielom Kostole je úzko spojená s rádom trinitárov a významnými mecenášmi, ktorí prispeli k jeho vzniku a rozvoju. Tento barokový kostol sa radí medzi významné sakrálne pamiatky v regióne.
Nový trinitársky kostol bol v r. 1725 dokončený do tej miery, že sa mohlo prikročiť k jeho otvoreniu. Už 12. panujúceho pápeža Klementa XI. položiť základný kameň stavby kostola. Keď sa toto vykonalo, dňa 29. rady a veľkého množstva veriacich zo všetkých miest pripravili trinitári zodpovedajúcu slávnosť.
Tá začala podľa cirkevného rítu požehnaním v sobotu 7. ktoré vykonal predstavený (minister) kláštora páter Štefan a Resurrectione Domini. dňa. V nedeľu už o piatej ráno oznamoval zvuk fanfár a cimbalov cirkevný sviatok. vyňatím najsvätejšej sviatosti posledná omša v starom kláštornom kostole. slávnostná procesia k stĺpu Immaculaty na Kapucínskom námestí. so sviatosťou. Sprievod uzatváralo panstvo, kráľovskí a mestskí úradníci a veľké množstvo ľudu.
nového kostola bola sviatosť vystavená na hlavnom oltári a zaspievané Te Deum. rečí, po ktorej slúžil slávnostnú svätú omšu spomínaný kanonik bratislavskej kapituly. kňaz, vysoko dôstojný František z Palánky, vynikajúci rečník a vzdelaný muž. s doprovodom hudby a udeľovalo sa požehnanie, zatiaľ čo naokolo zneli výstrely z mažiarov.
kostola sa rýchlo začalo s presunom telesných pozostatkov pochovaných na protestantský cintorín na Kozej ulici. Pri výkope základov nového kostola sa narazilo aj na zvyšky starého kostola sv. takže mohli byť využité ako základové múry.
Aj keď kostol už bol otvorený, ubytovanie pre členov rádu ešte nebolo dokončené. stavba kostola, kláštor sa len začínal stavať. Časť kláštora bola už r. dohoda s pokrývačským .majstrom Mathiasorn Schmöltzom na pokrytie časti novopostaveného kláštora. s refektárom bola ukončená až v r. krov“. Aj táto časť bola do konca júla 1739 pokrytá škridlou. len severné krídlo kláštora, ktoré však poskytovalo dostatok priestoru na pohodlné ubytovanie 18 pátrov. refektárom.
Architektúra a interiér
Mimoriadne cenný je predovšetkým zachovaný vrcholno-barokový interiér kostola trinitárov. kupola, spočívajúca na mramorovaných zväzkových pilastroch s korintskými hlavicami. imituje kazetovanú kupolu na tambure, prelomenú štyrmi oválnymi svetlíkmi a jasne osvetlenou laternou. je medzi maľovanými stĺpmi osem ník, z nich každá druhá je ozdobená maľovanou figúrou cirkevného otca. vnímanom z lode.
Aj tu je laterna otvorená a anjelici cez ňu vnášajú červeno-modrý trinitársky kríž. nebeských výjavov sú obidve kupoly maľované en grisaille a oživené zlátením. sa pripisuje Antoniovi Gallimu da Bibiena v rokoch 1736-44. Unterhuber, viedenský umelec, ktorý v r. 1722 maľoval kostol kostol v Mariazelle a v r. vo Vorau. Unterhuber mal namaľovať aj obraz na oltári sv. Rafaela a Gabriela. Podobný je na pravej strane oltár sv. Anny. Krstiteľa.
Vpravo od tohto oltára, t.j. krajinou s horiacim mestom pridržiavajú kvetmi ozdobený obraz Piety, nad nimi je Boh - otec a holubica sv. krovia, s červenkasto žiariacim nebom. Nad oltárom je erb Pálffyovcov ako donátorov. obrazu sú sv. Jozef vľavo a sv. Liborius vpravo. Vedľajší oltár je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému.
vznáša medzi anjelmi nad mostom, z ktorého bol zvrhnutý, vo vlnách Vltavy pláva jeho mŕtve telo. pozadí vynikajú hnedočervené telá anjelov a puttov a miestami. červená, zelená a žitá farba ich rádu. bokoch obrazu predstavujú sv. Barboru a sv. Teklu. Na protiľahlej strane je oltár Jána Evanjelistu. pero a kniha, pri nohách orol. Pod svätcom svetlá figúra anjela pridržiava kalich s ovinutým hadom. obrazu tvarovo a farebne oživujú ďalšie postavy. O autorovi tejto umelecky významnejšej maľby zatiaľ nevieme.
jej bokoch sú sochy kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava. oltár sv. Kríža. zastavenia Krížovej cesty. Vlastným menom sa volal Jozef Blaschky, 26. 1. decembra 1754 sa stal u trinitárov v Komárne „professus“, hovoril po nemecky a dobre po taliansky. maliar, zomrel v Bratislave 15. Celú výšku oltárneho obrazu zaberá kríž s ukrižovaným Kristom, pri nohách ktorého kľačí sv. Magdalena.
zemi je nádoba s masťou a lebka Magdaleny s plačom pozerá hore na Krista. postavu s ohnivočerveným spodným rúchom. strane obrazu belšie farby Magdaléniných šiat sú sivomodré, plášť má peknú žltú farbu, závoj je biely. modro čierneho pozadia presvitá mesto s chrámom. Poňatie obrazu je nápadne realistické. popolavo sivé, telo vyniká dobrým pozorovaním skutočnosti. prevedenie, ktoré sa výrazne líši od povrchnej rutiny ostatných obrazov. zduchovnenie. Aj plastiky sú obsahovo vtiahnuté do obrazu a zdá sa, že tiež kvalitou prevyšujú ostatné.
hlavičkami anjelov a oblakmi. Nad stĺpmi sa vznášajú adorujúci anjeli. pravdepodobne tzv. Zichyho oltár. Nestojí v nike, ale pred pilierom pri výstupe na chór, naproti kazateľnici. to votívny oltár grófa Karola Zichyho z Vásonkő, zasvätený Matke Božej, zhotovený v r. malej tabuľke v chóre. dvaja putti baldachýnový záves. Putti i baldachýn sú plastické. dovoľujú za autora figúr pokladať Georga Rafaela Donnera, resp.
Nádherný hlavný oltár bol zhotovený na náklady arcibiskupa Imricha Esterházyho. Dňa 21. s Gaetanom Bussim, štukatérom z Viedne. ich prácu i zabezpečenie materiálu. Celková suma zákazky sa vyšplhala na 3765 zlatých. spôsob alabastru a takisto všetkých veľkých i malých anjelov a tiež gloriolu hore. tabernákulum. remeselníkov. zhotovil sochy anjelov, po r.
ktorý podľa tradície bol činný pri stavbe nášho kostola. predpoklad činnosti Antonia Galli-Bibienu. oltári vpravo a vľavo medzi stĺpmi sv. Agnešu a sv. anjelmi. Tieto plastiky sú vynikajúce diela, ktorých majstra treba hľadať medzi najlepšími umelcami tých čias. tiež isté, že dynamické figúry hlavného oltára sú z inej ruky ako ostatné sochy v kostole. oltára, je vo svojej zdržanlivej monumentálnej jednoduchosti pôsobivý. tvoria pôdorys plochého polkruhu. krepovaný preklad. Nad oltárnym obrazom je polkruhový oblúk a Božie oko, obklopené a adorované anjelmi.
je pripisovaný Františkovi Antonovi Palkovi, dvornému maliarovi primasa Esterházyho. farebné cítenie a mimoriadne schopnosti majstra. zajatca od tureckého obchodníka, v popredí ležia ešte ďalší, spútaní reťazami. architektúrou. Uprostred plochy sv. Felix z Valois prijíma od anjela zástavu. Nad výjavom sa vznáša sv. ktorej je rád zasvätený.
Pri ľavom chórovom pilieri sa nachádza kazateľnica. zdobia parapet. s reliéfnym zobrazením stojaceho bradatého muža v kožušinovej čapici a plášti. - listinu, v ľavej knihu. Pri nohách má erb v ktorého znaku je rak držiaci prsteň. tak i odevom, pôsobí starším dojmom než kostol a patrí skôr do 17. storočia. Na náhrobnej doske chýba nápis. heraldického posudku patril erb rodu Szirmayovcov grafike zobrazený s veľmi dlhou bradou a papierom v ruke.
Nad vstupnou predsieňou je organová empora, kde sa nachádza rokoková organová skriňa. veľká svetlá krypta, v ktorej je pochovaný veľký počet rádových bratov, ale aj civilných osôb. kontrole v r. 1776 bola hrobka uznaná za dostatočne svetlú a vzdušnú. Krypta sa používala do r.
Architektonické porovnanie
Aj keď poznáme mená donátorov, o vlastných staviteľoch kostola a kláštora sa pramene nezmieňujú. rádu, rozpusteného Jozefom II. sa stratil a zatiaľ nie je možná žiadna autorská atribúcia stavby. sv. Petra vo Viedni (1702-7). priečnych ramenách architrávovú časť hlavnej rímsy prerušenú oblúkmi záklenkov. je, že na kostole sv. a veže, vyššie ako strecha kostola, majú určujúci význam pre celkový výraz exteriéru. novými významami naplneným zástupcom tohto typu je kostol sv. však bol dokončený omnoho neskôr ako náš kostol (1730-37). Dientzenhoferovcov, pretože tak jasne vyjadroval hlavné myšlienky vrcholného baroka. podobá priečelie kostola sv. Jána Nepomuckého na Skalke v Prahe, postaveného v r.
Veže očividne neboli dokončené, pretože už Bel uvádza (teda pred r. 1735), že na obidvoch chýbajú helmy. Aj na pohľade na kostol zo začiatku 19. storočia vidno veže kryté dnešnými pyramídovými strechami. kostola v r. ďalej pozlátené kríže a hromozvody. Je ale pozoruhodné, že všetky mestské veduty z 18. Na veľkej časti vedút z 18. storočia má kostol zakreslené vysoké barokové strechy na vežiach (č.
Pôsobenie trinitárov
nadviazali užšie spojenie. Hlavnými kláštormi boli Viedeň, Ilava, Bratislava, Praha a Trnava. Belehrad a Šaštín, ktoré už disponovali hmotnými prostriedkami a priestormi pre veľké počty veriacich. osem kláštorov bolo spojených do jednej provincie svätého Jozefa. Sankt Felice. a Šarišský Potok v Uhorsku a Pera, časť Istanbulu. polovica v Uhorsku. náboženský život v kostole mohutnel. katolíkov, o ktoré sa starali členovia rádu trinitárov. Rád bol mimoriadne obľúbený. groš. zajatia. farár.
všetky kláštory provincie Sv. Jozefa 3925 osôb a celkovým nákladom milión zlatých. Trinitári v Bratislave dostávali od mesta dary, na veľké sviatky sviece na oltáre, k sv. na procesie.
Ďalšie sakrálne pamiatky v okolí
Je zaujímavé porovnať históriu kostola v Bielom Kostole s inými sakrálnymi pamiatkami v okolí, ako napríklad:
- Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach
- Kostol sv. Bartolomeja v Ružindole
- Farský kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Trnave
- Kostol Krista Kráľa v Bielom Kostole
Tieto kostoly majú svoje vlastné jedinečné príbehy a architektonické prvky, ktoré prispievajú k bohatému kultúrnemu dedičstvu Slovenska.
Prehľad kostolov
Nasledujúca tabuľka sumarizuje dôležité informácie o vybraných kostoloch:
| Kostol | Zasvätenie | Sloh | Poznámky |
|---|---|---|---|
| Kostol Najsvätejšej Trojice, Biely Kostol | Najsvätejšia Trojica | Barokový | Významný interiér, diela od známych umelcov. |
| Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice, Košice | Najsvätejšia Trojica | Renesančno-barokový | Postavený na mieste umučenia troch kňazov. |
| Kostol sv. Bartolomeja, Ružindol | Sv. Bartolomej | - | Pôvodne zasvätený sv. Kataríne. |
| Farský kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Trnava | Najsvätejšie Srdce Ježišovo | - | Socha od Ladislava Poláka. |
| Kostol Krista Kráľa, Biely Kostol | Kristus Kráľ | Barokový (prestavaný) | Pôvodne barokový, prestavaný v 20. storočí. |
Významné návštevy a historické udalosti
História Bieleho Kostola pri Trnave zapísala do obecnej kroniky viacero návštev najvyšších predstaviteľov krajiny. Na takú malú obec, akou Biely Kostol je, to je pomerne vysoká frekvencia, hoci jednotlivé návštevy delia aj desaťročia.
A dokonca i stáročia, ak sa k tomu pripočítajú aj návštevy panovníkov. Naposledy bol v Bielom Kostole prezident SR Andrej Kiska. Pred ním v roku 2005 navštívil Biely Kostol prezident Rudolf Schuster s podobným zámerom. V júli 1950 zase predseda vlády Československa Antonín Zápotocký prišiel aj so svojou suitou. Chcel oceniť smelých bielokostolských družstevníkov, ktorí progresívne hospodárili v miestnom Jednotnom roľníckom družstve. Na slávnostnom otvorení národnej žatvy dokonca osobne znášali prvé snopy obilia do krížov.
Zaznamenaná je však aj ďalšia vzácna návšteva. V auguste 1397 kráľ Žigmund Luxemburský vydal priamo v Bielom Kostole listinu k sporu medzi trnavskými mešťanmi a Ulrichom Wolffurtom o vinice, ležiace pri obci. Do Bieleho Kostola zavítal z Holíča aj so svojím početným sprievodom. A nie je vylúčené, že tam zavítal tiež Žigmundov predchodca Ľudovít I., ktorý sa v Trnave často zdržiaval a nakoniec v nej i v roku 1382 zomrel.
Osudy obce v priebehu storočí
História Bieleho Kostola siaha až do 13. storočia. Prvá zmienka o lokalite pochádza z roku 1244, keď kráľ Belo IV. pridelil trnavským hosťom zem Parna, čo je zhruba dnešné územie obce. Uvádza sa ako Alba Ecclesia, neskôr Weis Kirchen.
Osada menila svojich majiteľov, najskôr boli to zemania z Lefantoviec, rád klarisiek z Trnavy, Peter z Pezinka, František Ujlaki, rod Esterházy, jezuiti, Uhorská kráľovská komora. Osadu však história v polovici 16. storočia zaznamenáva ako spustnutú, pravdepodobne v dôsledku vojenských konfliktov. No z roku 1712 už existuje súpis ôsmich želiarskych rodín, ktoré tam opäť žili. Rád jezuitov, ktorý založil v roku 1635 Trnavskú univerzitu, si obec vybral ako svoju oddychovú zónu, postavil si v nej v roku 1719 kaštieľ a založil malú farmu.
Jednou z najvýznamnejších pamiatok Bieleho Kostola je barokový kaštieľ, postavený v roku 1719. Táto dvojpodlažná štvorkrídlová stavba slúžila ako letné sídlo a majer trnavskej jezuitskej univerzity. Kaplnka umiestnená v severnom krídle a arkádová chodba dodávajú kaštieľu osobitý šarm.
Názov obce Alba Ecclesia - Biely Kostol sa objavuje už v pápežských desiatkoch. Pôvodný kostol v obci bol zasvätený sv. Martinovi a jeho najstarší opis pochádza z roku 1634. Súčasný kostol, ktorý je dominantou obce, bol postavený v rokoch 1940 - 1941.
Od čoho názov Biely Kostol odvodzuje, je zrejmé. Teraz je zobrazený aj v erbe obce. Miestny Kostol Krista Kráľa je biely doteraz, hoci s tým pôvodným stredovekým má spoločné už len základy.
Kostol Krista Kráľa v Bielom Kostole
Kostol Krista Kráľa je nielen sakrálnym centrom obce, ale aj významnou pamiatkou Trnavského kraja. Jeho barokové korene a moderná prestavba svedčia o bohatstve kultúrneho dedičstva regiónu. Ak hľadáte miesto, kde sa snúbi história, architektúra a duchovný pokoj, Kostol Krista Kráľa v Bielom Kostole je ideálnou voľbou. GPS súradnice 48.366081, 17.529231 vás zavedú priamo k tomuto architektonickému skvostu. Kostol Krista Kráľa je dôkazom, že aj menšie obce môžu ukrývať veľké historické poklady.
Kostol Krista Kráľa je jednoloďový priestor s rovným uzáverom svätyne. Na hlavnej fasáde dominuje veža, ktorá je ukončená stanovou strechou, typickou pre sakrálne stavby tohto typu. Interiér kostola je jednoduchý, s rovným stropom, a jeho zariadenie pochádza prevažne z 20. storočia. Vďaka pravidelnej údržbe a rekonštrukciám sa kostol nachádza vo výbornom stave. Naďalej slúži svojmu pôvodnému účelu - je miestom duchovného života a pokoja pre obyvateľov obce Biely Kostol a jej návštevníkov.
Kaštieľ v obci Biely Kostol pri Trnave
Historické udalosti v prehľade
Nasledujúca tabuľka sumarizuje dôležité historické udalosti, ktoré ovplyvnili Biely Kostol a jeho okolie:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1244 | Prvá písomná zmienka o obci, kráľ Belo IV. pridelil trnavským hosťom zem Parna. |
| 1397 | Kráľ Žigmund Luxemburský vydal v Bielom Kostole listinu k sporu o vinice. |
| 1719 | Postavený barokový kaštieľ jezuitmi. |
| 1940-1941 | Postavený súčasný Kostol Krista Kráľa. |
| 1974 | Obec pričlenená k mestu Trnava. |
| 1992 | Referendum o odčlenení od Trnavy. |