Hoci by táto otázka mohla byť témou eseje, ľudia jej v praxi čelia pri vybavovaní agendy na farských úradoch. Mnohí bývame inde, než máme zapísané na občianskych preukazoch. Sú ľudia, ktorí na sväté omše chodia do inej farnosti, než je tá, na ktorej území bývajú. Je legitímne uvažovať aj o tom, či pojem „farnosť“ označuje územie alebo komunitu ľudí.
Nasledujúce riadky ponúkajú odpovede na niekoľko praktických otázok.
Čo je pre cirkev dôležité - kde mám trvalý pobyt alebo kde žijem?
V úvode je vhodné si pripomenúť, že kánonické právo jestvuje vedľa civilného práva. Ak napríklad kánonické právo umožňuje uzavretie manželstva v nižšom veku než civilné právo, v praxi sa rešpektuje veková hranica stanovená konkrétnym štátom. Alebo ak niekto absolvuje pred štátnym súdom civilný rozvod, nemá to žiaden vplyv na jeho status podľa kánonického práva.
Otázka trvalého, resp. prechodného pobytu zvádza pozrieť sa na údaj na občianskom preukaze. Ako občania štátu máme tento údaj zapísaný v civilnom doklade, ktorým sa na vyzvanie preukazujeme. Ak však dostaneme na farskom úrade otázku, kde bývame, občiansky preukaz môžeme pokojne nechať vo vrecku. Ideme totiž riešiť niečo, čo sa týka kánonického, nie civilného práva.
Podľa kán. 102 § 1 CIC osoba získava trvalé bydlisko takým pobytom na území niektorej farnosti alebo aspoň diecézy, ktorý je buď spojený s úmyslom zostať tam natrvalo, ak ju odtiaľ niečo neodvolá, alebo sa pobyt predĺžil na plných päť rokov.
Podľa § 2 toho istého kánonu osoba získava prechodné bydlisko takým pobytom na území niektorej farnosti alebo aspoň diecézy, ktorý je buď spojený s úmyslom zostať tam aspoň tri mesiace, ak ju odtiaľ niečo neodvolá, alebo sa pobyt skutočne predĺžil na tri mesiace.
Kánonické právo nespomína v tomto kontexte žiadny civilný doklad ani nezavádza povinnosť cirkevnej autorite vydávať vlastný doklad ako potvrdenie o nadobudnutí pobytu.
Ak teda dostaneme na farskom úrade otázku o našom bydlisku, znamená to, že máme uviesť svoje kánonické bydlisko, ktoré môže byť pokojne odlišné od adresy, na ktorej nás eviduje ministerstvo vnútra.
Inými slovami: Trvalé bydlisko máme podľa kánonického práva tam, kde reálne žijeme.
Čo študenti alebo chatári?
Domnievam sa, že jestvuje predpoklad, že kresťan katolík si plní svoje náboženské povinnosti, medzi ktoré parí účasť na svätej omši v nedeľu a prikázané sviatky. K tomu pridajme predpoklad angažovanosti sa vo farnosti na rôznych podujatiach.
Z týchto predpokladov vychádza hypotéza, že existuje vzťah medzi farárom a laikmi, ktorí sú mu zverení do duchovnej správy. Jeho konkrétnym prejavom je, že farár pozná svojich farníkov a obetuje za nich svätú omšu „za farníkov“ v príslušné dni a farníci poznajú svojho farára a majú v sebe zvnútornené, že svätá omša „za farníkov“ je obetovaná aj za nich.
Kán. 100 uvádza, že osoba sa nazýva obyvateľ na mieste, kde má trvalé bydlisko; prisťahovalec, kde má prechodné bydlisko; cudzinec, keď sa nachádza mimo trvalého i prechodného bydliska, ktoré si ešte podržiava; potulný, ak nemá nikde ani trvalé, ani prechodné bydlisko.
Študenti alebo pracujúci, ktorí trávia štyri-päť dní v týždni v internáte či ubytovni a víkend doma, majú svoje trvalé bydlisko doma. Tam sú podľa kánonického práva obyvateľmi. V mieste dočasného ubytovania počas štúdia či pracovných povinností môžu byť považovaní za prisťahovalcov, najmä ak ide pobyt, ktorý trvá nepretržite aspoň tri mesiace. Ak sa štúdium či pracovná príležitosť predĺži na päť rokov, môžeme hovoriť o obyvateľoch.
Domnievam sa, že ide o to, kde sa človek cíti súčasťou farskej komunity, kde sa angažuje, kde sa pozná s miestnym duchovným správcom. Jestvuje interpretácia, že jeden človek môže byť pokojne obyvateľom na oboch miestach, kde sa na striedačku zdržiava. Osobne by som sa k takémuto výkladu priklonil. Kde je možné vyjsť ľudom v ústrety, tam je vhodné tak aj urobiť.
Tento prípad sa týka najmä tzv. chatárov, ktorí celý život pravidelne trávia pracovný týždeň v meste a cez víkend sú na vidieku. Majú fakticky dve miesta, kde dlhodobo na striedačku reálne bývajú. Bez ohľadu na to, kde sú evidovaní z pohľadu ministerstva vnútra, bral by som pri nich do úvahy vo veci kánonického pobytu to miesto, kde chodia na nedeľnú svätú omšu „za farníkov“, resp. kde sa cítia súčasťou farnosti.
Inými slovami: Farníkmi sme tam, kde sme členmi farskej komunity, čo pri väčšine ľudí znamená predovšetkým miesto, kde sa v nedeľu zúčastňujú na svätej omši.
Čo potrebujem na to, ak chcem uzavrieť sviatosť manželstva alebo krst v inej farnosti, než do ktorej patrím?
Farský systém vyrástol z administratívy Rímskej ríše a ďalej sa budoval v stredoveku spolu s rozvojom feudalizmu. Osoba, ktorej bola zverená správa určitého územia, teda štátny alebo cirkevný úradník, zodpovedala za poriadok na tomto území.
Poddaní sa delili na slobodných a nevoľníkov. Kým slobodní ľudia sa mohli sťahovať od jedného zemepána k druhému, podľa toho, kde mali lepšie podmienky či nižšie dane, nevoľníci takúto možnosť nemali.
Niekedy preto žartom utrúsim, že v kánonickom práve akoby stále pretrvával feudalizmus či dokonca nevoľníctvo. Najmä pri vybavovaní agendy súvisiacej s uzavretím manželstva či krstu detí.
Podľa kán. 1115 sa má manželstvo sláviť vo farnosti, v ktorej má aspoň jedna z uzavierajúcich stránok bydlisko. Preto je potrebné v prípade sobáša na inom mieste pýtať si povolenie od svojho farára. Ako dôvod sa najčastejšie spomína okolnosť, že farár pozná svojich farníkov a je preto kompetentný im takéto povolenie vystaviť.
Ak Janko z Kremnice a Anička z Námestova bývajú v Bratislave, lebo tu študovali a rozhodli sa tu ostať bývať, majú v zmysle kánonického práva trvalý pobyt v Bratislave.
Ak by sa chceli sobášiť v niektorej z farností v Bratislave, nepotrebujú žiadne povolenie na sobáš z Kremnice či Námestova, hoci tam boli pokrstení a na občianskych preukazoch majú stále uvedený pobyt u rodičov.
Ak by sa však Janko a Anička rozhodli sobášiť v Modre, v takom prípade potrebujú toto povolenie z tej bratislavskej farnosti, ktorej sú súčasťou, a nie z Kremnice či Námestova. Princíp je, že toto povolenie by im mal vystaviť farár, ktorý ich pozná.
Zároveň platí, že si musia ísť do Kremnice a Námestova po svoje krstné listy. Hoci miesto pobytu môže osoba niekoľkokrát za život zmeniť, miesto krstu ostáva stále to isté a je dobré si ho pamätať pre životné situácie, keď je potrebný výpis z krstnej matriky, tzv. krstný list.
Ak sa Jankovi a Aničke narodí dieťa, ktoré by chceli pokrstiť mimo svojej farnosti, budú postupovať rovnako ako pri sobáši.
V spolupráci s Trnavskou arcidiecéznou charitou chceme aj našu farnosť zapojiť do pomoci pre ľudí v núdzi z Ukrajiny. Od pondelka 28.
V sobotu 9. októbra 2021 otvoril pápež František Biskupskú synodu, venovanú téme synodality Cirkvi. Kľúčové slová synody sú: spoločenstvo, participácia, spoluúčasť a misia. „Synoda“ je staré, v Tradícii Cirkvi veľmi ctihodné slovo, ktoré pochádza zo starého gréckeho slova. Označuje cestu, ktorou spoločne kráča Boží ľud. Rovnako odkazuje aj na Pána Ježiša, ktorý sa predstavuje ako "cesta, pravda a život“ a na skutočnosť, že kresťania boli v začiatkoch jeho nasledovania nazývaní „stúpencami Cesty“.
Cirkev je pozvaná kráčať tak, aby celý Boží ľud spoločne počúval, čo Duch Svätý hovorí Cirkvi. Hlavným aktérom synody je Duch Svätý. Zvolaním synody o synodalite chce Svätý Otec zapojiť do tohto spoločného kráčania celý Boží ľud - čiže všetkých nás. Chce, aby sa na tomto procese vzájomného počúvania nezúčastňovali len biskupi v Ríme, ale všetci. Chce vypočuť každý názor, chce čo najväčšiemu počtu ľudí ponúknuť ozajstnú synodálnu skúsenosť vzájomného počúvania a spoločného putovania pod vedením Ducha Svätého. Preto nás pozýva všetkých, aby sme sa do nej zapojili.
PARTICIPOVAŤ: Synoda má počínajúc zdola zapájať všetkých do oduševnenej a stelesnenej práce.
OBNOVIŤ: Cieľom synody je taktiež podporiť nový spôsob prežívania spoločenstva, spoluúčasti a misie Cirkvi, ponúknuť skúsenosť vzájomného počúvania a spoločného putovania.
VYJSŤ NA PERIFÉRIE: Synoda je proces a má hlboký misijný rozmer. Synoda je proces, cesta, ktorej cieľom nie je produkovať dokumenty alebo zisťovať väčšin...
Dialóg Umenia a Cirkvi je súčasťou synodálneho kráčania Cirkvi. Od roku 2023 sa na pôde našej farnosti začal cyklus otvorených stretnutí a návštev, ktoré sú voľným pokračovaním synody a príspevkom k rozvoju dialógu medzi Cirkvou a svetom súčasného umenia. V Záverečnom dokumente z 26. októbra 2024 v Ríme ako aj v Správe zo synodálnych stretnutí 2024 na Slovensku z 15. mája 2024 v Bratislave sme vyzývaní pokračovať v synodálnom kráčaní. Vzájomné počúvanie otvára Cirkev pre dialóg a „táto charakteristika synodality nie je chápaná len ako istá metóda, ale ako nevyhnutná súčasť života Cirkvi“.
Budeme radi, ak sa pripojíte a už teraz si rezervujete v kalendári niekoľko termínov: pondelok 19. januára 2026, o 19.00 hod. v kostole Kráľovnej rodiny na Teplickej 2, Bratislava pripravujeme synodálnu diskusiu na tému Moderna a nemoderna - Rozdiel medzi pojmom moderna alebo moderné v teológii a v dejinách umenia. Našimi hosťami budú významná teoretička umenia a kurátorka Katarína Bajcurová a biskup Jozef Haľko. Následne v sobotu 24. januára 2026 sa môžete pripojiť k spoločnej komentovanej návšteve výstavy výtvarníkov františkána Teodora Jozefa Tekela a Dalibora Baču v Galérii Jána Koniarka v Trnave s riaditeľom galérie Adriánom Kobetičom. Ďalšie stretnutie s témou Na pomedzí duše a Ducha je plánované na pondelok 16. marca 2026 o 19.00 hod. a už tradičná návšteva Viedne v pôste na sobotu 21. marca 2026. Bližšie informácie k pripravovaným podujatiam nájdete postupne na tejto webstránke.
Aktivity vo farnosti
Farská charita Skalité bola zriadená 14. novembra 2016 ako spoločenstvo veriacich dobrovoľníkov farnosti, ktorí vo farnosti uskutočňujú charitatívne poslanie Cirkvi v duchu evanjeliového prikázania lásky. O jej aktivitách sa dočítate na tejto stránke.
Ružencové bratstvo je spoločenstvo duchovne zjednotených veriacich formovaných dominikánskou spiritualitou, schválenou pápežmi už v 14. storočí, ktoré si osobitne uctieva Pannu Máriu prostredníctvom modlitby posvätného ruženca a vyprosuje milosť obrátenia pre hriešnikov, modlí sa za živých a zosnulých členov, za Rehoľu dominikánov, za svoju farnosť a svojich duchovných pastierov, za svoje rodiny a celú Cirkev. Členovia sa usilujú o duchovný rast, zaujímajú sa o potreby druhých, vytvárajú vzájomné priateľstvá, premietajú svoju vieru do každodenného života.
Zakladacia listina pochádza z roku 1940, obnovené bolo v roku 1993 vďaka úsiliu p. Márie Plačkovej, ktorá ho ako Horliteľka ružencové bratstva viedla do začiatku marca 2019. Bratstvo sa riadi Stanovami Ružencového bratstva vydanými na Slovensku. Naša farnosť má dnes celkom 365 členov.
Členom môže byť pokrstený katolík, ktorý má minimálne 9 rokov a slobodne sa rozhodne osobne plniť práva a povinnosti vyplývajúce z členstva a vyberie si formu modlitby, ktorú dokáže plniť.
Akú formu modlitby je možné si zvoliť?
Možno si zvoliť členstvo v Živom, Svätom a Večnom ruženci:
- Živý ruženec. Členovia vytvárajú 20- členné skupiny, tzv. ruže, každú spravuje Horliteľka ruže a zabezpečuje mesačne rozdeľovanie a výmenu tajomstiev. Z členstva im vyplýva povinná účasť na spoločnej modlitbe posvätného ruženca minimálne jeden krát za mesiac. V našej farnosti je to vždy prvá nedeľa v mesiaci so začiatkom o 14.15 hod. v kostole. Túto formu modlitby si v našej farnosti zvolilo 274 členov, ktorí patria do 13 úplných ruží a 1 neúplnej, kde je 10 členov a sú otvorení vstupu novým záujemcom. K tomuto ružencu patria ešte 4 čestní členovia, ktorým plynú výhody, ale pre svoj zdravotný stav nie sú povinní plniť povinnosti plynúce z členstva.
- Svätý ruženec: Členovia prijímajú na seba záväzok pomodliť sa celý posvätný ruženec (radostný, svetla, bolestný, slávnostný) za jeden týždeň ľubovoľne podľa času, ktorý im vyhovuje. Nie sú viazaní spoločnými stretnutiami členov Živého ruženca, ale sú vítaní. V našej farnosti tu patrí 79 členov.
- Večný ruženec: Členovia si jedenkrát v mesiaci, alebo v roku zvolia „čas bdenia“, kedy sa pomodlia celý posvätný ruženec (radostný, svetla, bolestný, slávnostný). Tiež nie sú viazaní spoločnými stretnutiami členov Živého ruženca, ale sú vítaní. Naša farnosť má 12 členov.
Členovia sa tešia osobitnej ochrane Panny Márie, členovia Dominikánskej rehole zverejnia mesačne dátum slúženia sv. Prehlbujúci sa individualizmus, nezáujem o druhého človeka, anonymita, opustenosť je možné nahradiť modlitbou posvätného ruženca a spoločnými stretnutiami, kde je možnosť zaujímať sa jeden o druhého, pomáhať si, modliť sa vzájomne za potreby druhých a tak nachádzať svoje miesto vo farnosti a radosť zo života.
Rodina Nepoškvrnenej má v našej farnosti cca. 250 členov. Združenie Rodina Nepoškvrnenej vzniklo na Turíce v Jubilejnom roku 1975. Jej zakladateľkou je sestra Mária Bernadeta Pánčiová z Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta - Satmárok, ku ktorej je toto združenie pričlenené. Z jej podnetu sa skupina chorých započúvala do výzvy pápeža Pavla VI., aby sa celý svet zapálil evanjelizáciou lásky. Na tento úmysel sa začali denne modliť posvätný ruženec a z lásky uvili zo svojich modlitieb a obetí prvú duchovnú kyticu, ktorú poslali ako vianočný darček Svätému Otcovi. Do združenia patria predovšetkým chorí a telesne postihnutí každého veku, starí a opustení a tí, ktorí chcú svojou službou ochotne pomáhať chorým a trpiacim. Podmienkou členstva v Rodine Nepoškvrnenej je snaha denne sa pomodliť päť desiatkov ruženca, čo nikoho neviaže pod hriechom. „Členským príspevkom“ je práve táto snaha a ochota niesť svoj životný kríž v akejkoľvek podobe v spojení s Kristom, a tak spolupracovať na záchrane duší. (Viac informácií: www.satmarky.sk.)
Svetový apoštolát Fatimy je verejné medzinárodné združenie veriacich, ktoré chce po celom svete rozširovať fatimské posolstvo Panny Márie. V logu je nápis Orbis unus orans - Svet zjednotený v modlitbe. Je vyjadrením túžby, aby sme všetci zjednotení s našou nebeskou Matkou tvorili jednu modliacu sa rodinu. Štatúty boli schválené a predstavené Pápežskou radou pre laikov 03.02.2006, ustanovujúci deň bol 07.10. 2005 na sviatok Ružencovej Panny Márie.
Ciele Svetového apoštolátu Fatimy: 1) Šírenie autentického učenia Katolíckej cirkvi a verné prilipnutie k náuke Evanjelia, 2) osobné posväcovanie členov prostredníctvom verného prijatia Fatimského posolstva, 3) napomáhanie spoločného dobra prostredníctvom šírenia Fatimského posolstva, 4) okrem týchto troch všeobecných cieľov Svetový apoštolát má svoj vlastný cieľ: privádzať k osobnému zaangažovaniu sa jednotlivých členov Svetového apoštolátu Fatimy.
Povinnosti jednotlivých členov: 1) zveriť sa do ochrany Nepoškvrneného Srdca Panny Márie s túžbou žiť verne podľa krstných záväzkov, 2) obetovať každý deň ťažkosti spojené s vykonávaním povinností podľa Božích prikázaní, 3) nábožne sa modliť každý deň ruženec (päť desiatkov), 4) zúčastňovať sa na pobožnosti piatich prvých sobôt, čiže: odčiňovať urážky Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, pristúpiť k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu, recitovať päť desiatkov ruženca a pobudnúť 15 minút s Pannou Máriou, rozjímajúc o ružencových tajomstvách. (Viac informácií: www.marianskehnutia.sk.)
Laické misijné združenie Ducha Svätého je zastúpené v našej farnosti vyše 20 rokov a pôsobí u nás takmer 100 členov. Zodpovednou za túto skupinu je pani Emília Šmatlavová.
Členovia združenia tvoria modlitbové spoločenstvá, zjednotené v túžbe žiť autentický kresťanský život a spoločne s Kongregáciou Misijných sestier Služobníc Ducha Svätého po celom svete vydávať svedectvo o Božej láske, milosrdenstve a pokoji. Zverujú sa vedeniu Ducha Svätého. Modlitbou a svedectvom kresťanského života chcú viditeľne prispievať k šíreniu Božieho Kráľovstva vo svete. (Viac na: www.ssps.sk.)
Služobníci Ježišovho Veľkňazského Srdca vzniklo v roku 2008 a v našej farnosti je oficiálne prítomné od roku 2019. Členmi sú laici, reholníci i duchovní, ktorí sa modlia a obetujú za kňazov. Duchovným otcom hnutia je kardinál Tomáš Špidlík, spiritualita čerpá z plodného života slovenskej uršulínky, sestry Stanislavy Ernstovej. Od septembra 2020 sa Služobníci stretávajú v našej farnosti pri adorácii v prvé stredu v mesiaci.
Toto spoločenstvo vzniklo v roku 2015 a jeho vízia sa postupne budovala. Dnes víziou spoločenstva je: ,,Prinášať Ježiša tam, kde sme tak, že sa budeme pozerať až za Horizont našich síl.“ Členovia spoločenstva sa snažia žiť vieru tam, kde sú. Snažia sa rozvíjať a meniť tento svet k lepšiemu spolu s Ježišom. Spoločenstvo je miesto, kde sa môžu členovia stretávať s priateľmi, s ktorými sa môžu zdieľať o viere, o svojich radostiach aj starostiach a spoločne sa modliť a podporovať. Celé spoločenstvo sa stretáva vždy prvú sobotu v mesiaci pri spoločných modlitbách, chválach a aj priateľskom posedení. V spoločenstve sú ďalej vytvorené tri zdieľacie skupiny, ktoré sa stretávajú po dohode medzi sebou. Spoločenstvo sa rovnako snaží slúžiť vo farnosti a primárne sa venuje práci s mládežou a deťmi. Spoločenstvo je otvorené novým členom , ktorí túžia budovať svoj vzťah s Bohom a rovnako aj budovať nové priateľstvá.