Otázka stvorenia sveta a človeka patrí medzi najzákladnejšie a najhlbšie otázky, ktoré si ľudstvo kladie od počiatku svojej existencie. Biblia nám ponúka opis stvorenia sveta hneď na svojom začiatku.
„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem,“ (Gn 1, 1) znejú prvé slová Svätého písma. Boh, ktorý tvorí svet viditeľný aj neviditeľný, ako vyznávame v Nicejsko-carihradskom vyznaní viery. Stvorením sa začínajú dejiny spásy, píše Katechizmus Katolíckej cirkvi (čl. 280), ktoré majú vrchol v Kristovi.
Biblické stvorenie - Dokumentárny film
V knihe Genezis čítame: Boh nechal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov. Medzi nimi je aj strom poznania dobra a zla. Nechal vyrásť... - nikde nie je napísané, že On ho zasial. V prvom rade od Boha nepochádza žiadne zlo. Boh ho iba zviditeľňuje, respektíve zviditeľňuje jeho následky, aby sme ho zbadali a uznali, že je to zlo. Boh nikdy nepovedal: Buď svetlo a buď tma; povedal iba: Buď svetlo!
Sväté písmo nie je odborná vedecká kniha čo sa týka biológie, evolúcie alebo fyziky. Biblia v tomto prípade je knihou objasňujúcou základnú pravdu kresťanstva a to, že Boh stvoril Zem. Veda nám už ukázala, že si na to vybral trošku zložitejší spôsob, než ten, ktorý je popísaný vo Svätom písme. Je to preto, že Sväté písmo má byť pre všetkých, nie len pre vzdelaných.
Dôvody stvorenia
Prečo vznikol svet? Kde je dôvod toho, že je tu nejaká hlina, kamene, stromy či zvieratá? Boh nič nerobí náhodou. Ak stvoril svet, vedel prečo to robí. Predstavte si Boha, ktorý je nekonečne dobrý, nekonečne mocný a nekonečne dokonalý. Je schopný milovať nekonečnou láskou. Boh je sám v sebe dokonalosť, nepotrebuje už nikoho k tomu, aby mohol napĺňať svoje túžby. Jeho túžba milovať a byť milovaný je naplnená priamo medzi Otcom a Synom. Túto Lásku sprostredkúva Duch Svätý. No aj tak jeho túžba milovať nepochopiteľne presahuje tento vzájomný súlad a Boh sa rozhodne stvoriť človeka.
Dôvodom toho, že Boh stvoril svet, nie je nič iné ako jeho láska a dobrota. V Katechizme čítame, že „Boh chcel stvorenie ako dar pre človeka, ako dedičstvo určené a zverené človeku. Cirkev musela veľa ráz brániť pravdu, že stvorenie, vrátane hmotného sveta, je dobré“ (čl. 299). Boh je vo svojom stvorení hlboko prítomný (čl. Stvorenie je stále v stave napredovania ku konečnej dokonalosti.
Písmo aj Tradícia vyjadrujú úplne základnú pravdu: „Svet bol stvorený na Božiu slávu“ (čl. 293). Pridáva sa k tomu aj svätý Bonaventúra, ktorý povedal, že Boh stvoril všetko, „nie preto, aby svoju slávu zväčšil, ale aby ju prejavil a udelil“.
Stvorenie človeka
Nakoniec, keď všetko ostatné už bolo hotové, stvoril Boh človeka. Celú Zem stvoril z lásky k nemu, hoci človek sám vtedy ešte neexistoval. Materiál, z ktorého sme, je v celku jednoduchý. Prach a sliny (v dnešnom ponímaní atómy a molekuly, ktoré sú bežne okolo nás, presne tie isté, z ktorých sú kamene a skaly) a ešte „Niečo“. Niečo, čo nikto iný nemá. Nesmrteľná duša. Boh do človeka vdýchol život. Stvoril ho a už nikdy ho nezruší, pretože ho miluje.
V knihe Genesis čítame, že Boh stvoril človeka na “svoj obraz.” Boh teda nestvoril nesvojprávne bábky, ktoré niekto ovláda nitkami. Boh je dokonale slobodný a človeka vyzbrojil dostatočnou inteligenciou a vôľou, aby vedel odpovedať na Božiu lásku. Prijať ju alebo ju odmietnuť.
Každý chromozóm, každý gén, každý atóm je podriadený Božej vôli. Boh nám dáva účasť na tejto svojej prozreteľnosti (čl. V tomto článku viery vyznávame aj to, že Boh stvoril nielen to, čo poznávame svojím rozumom, svojimi zmyslami, nás samých, ale stvoril aj nebo - svet neviditeľný.
Boh aj do mňa vdýchol dušu. Kedy? Pri počatí v lone matky. Vtedy som to už bol ja. Vtedy mi Boh dal dušu. Dovtedy to bol len materiál, len atómy a molekuly, len prach a sliny. Od počatia som to ja. Milované Božie dieťa.
Boh stvoril svet dokonalý. Zvieratá, rastliny, rieky, jazerá, údolia a vrchy. Všade hojnosť a bohatstvo. Ale nebolo by to nezmyselné plytvanie, či samoľúbosť vytvoriť niečo také úžasné, bez nejakého ďalšieho zmyslu?
Svätý Tomáš Akvinský nás však upozorňuje, že Boh aj zo zla vie urobiť to najväčšie dobro. Každý pád človeka priniesol Boha čoraz bližšie človeku. Takto z pôvodného zámeru, aby človek žil večne na zemi, sa zmenil Boží plán a človeku otvoril nebo.
Človek ako vrchol stvorenia
Človek je určený na Božiu slávu a jeho prostredníctvom aj celé stvorenie (čl. 353). O téme stvorenia nám viac povedal Marek Vácha - český katolícky kňaz, teológ, prírodovedec, pedagóg a spisovateľ. Špecializuje sa na otázky evolučnej biológie aj environmentálnej etiky. Hovorí o tom paragraf 326 Katechizmu Katolíckej cirkvi: „Výraz ‚nebo i zem‘ vo Svätom písme znamená: všetko, čo jestvuje, celé stvorenie. Poukazuje aj na spojitosť, ktorá vnútri stvorenia zároveň spája i odlišuje nebo a zem: ‚zem‘ je svet ľudí. Slovo ‚nebo‘ alebo ‚nebesia‘ môže označovať oblohu, ale aj vlastné ‚miesto‘ Boha, nášho ‚Otca, ktorý je na nebesiach‚ (Mt 5, 16), a v dôsledku toho aj ‚nebo‘, ktoré je eschatologickou slávou.
Ako môžeme v stvorení poznávať Boha Stvoriteľa? Máme dve knihy k poznaniu Boha, hovorí svätý Augustín - Sväté písmo a knihu prírody. Obe máme čítať, výhodou druhej je, že si v nej môžu čítať všetci - aj negramotní - a je zadarmo. Pred ním to isté hovorí Kniha múdrosti aj Tomáš Akvinský či pápež František. Každý tvor je písmenom knihy. Biblisti sú voči Písmu tým, čím sú biológovia voči prírode. Oprašujú písmená, dávajú dohromady slová. My potom máme text čítať. Nebesia rozprávajú o Božej sláve a dielo jeho rúk zvestuje obloha. Rovnako, ako vidíte v strope Sixtínskej kaplnky Michelangela, jeho radosti, jeho bolesti, jeho citlivosť… Umenie prezrádza niečo dôležité o umelcovi. Nemusím vedieť, kto ten strop Sixtínskej kaplnky namaľoval, ale pochopím, že musel byť veľmi citlivý a mať veľkú predstavivosť. Príroda je umelecké dielo, za ktorým vidím umelca. Opäť Augustín: „Bože, ty musíš byť krásny, lebo ona - príroda - je krásna.
Takže Boh stvoril človeka z lásky. A dal mu do užívania celú Zem, aby ju spravoval a staral sa o ňu. Moderná veda nám dala viacero rôznych teórií, ako to Boh mohol urobiť. Tieto teórie len dopodrobna rozpracovávajú jednoduché obrazy, ktoré nám ponúka Biblia, no to nič nemení na tom, že to spravil Boh z lásky k nám. Sväté písmo je len zjednodušeným rozprávaním toho, čo dnes máme napísané v učebniciach a vedeckých publikáciách, aby tomu pochopili ľudia jednoduchí, dokonca i deti.
Sú momenty, kedy musia spomaliť, aby sa postarali o svoju sestru, niekedy musia prekladať jej snahu o reč kamarátom alebo odísť domov zo zábavnej oslavy skôr, pretože ich sestra si už potrebuje oddýchnuť. Rozprávame sa aj o úžasných spôsoboch, akými je ich sestra požehnaním pre našu rodinu. Hovoríme spolu o tom, aké inšpiratívne to je, keď vidíme, že sa naučila niečo nové, s akou láskou sa o nich stará, keď sú zranení a - toto mám najradšej - ako radostne spieva piesne chvály bez ohľadu na to, kde sme. Skrze ňu sedíme v prvom rade a žasneme nad časťami Božieho charakteru, ktoré by sme bez nej nevideli. Pre súrodencov a rodičov je dieťa so špeciálnymi potrebami zdrojom radosti aj žiaľu, smútku aj dôvodov oslavovať.
1. Genezis 1:26 nám hovorí, že keď Boh stvoril ľudí, povedal: „Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu.“ Slová „obraz“ a „podoba“ hovoria o tom, ako každý jeden človek odráža Boha, čo nám všetkým dáva rovnakú dôstojnosť a hodnotu. To znamená, že bez ohľadu na naše schopnosti, každý z nás je nositeľom Božej pečate.
Keď sa učeníci pýtali otázky o mužovi, ktorý sa narodil slepý, Ježiš im povedal: „Stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky“ (Jn 9:3). Alebo pri Lazárovej chorobe Ježiš svojim učeníkom povedal: „Deje sa to na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn“ (Jn 11:4).
Ježiša Krista niekedy nazývame aj „Novým Adamom,” pretože splnil tú úlohu, ktorú nezvládol prvý Adam. 18. Pán Boh nič nerobí zbytočne, a ani svet nestvoril zbytočne. Stvoril ho na svoju česť a slávu. Svet podľa vôle božej má robiť Pánu Bohu česť tak, ako umelecké dielo robí česť svojmu majstrovi. svete sú dvojaké tvory: nerozumné a rozumné. súladom. starostlivého Otca milovať a majú Bohu slúžiť, tzn. jeho vôľu (známu rozumu z prírody a viere zo zjavenia božieho). odmenu za túto službu určil im večné blahoslavenstvo v nebi. nepotrebuje oslavu svojich rozumných tvorov, tzn. na ňu odkázaný.
| Aspekt stvorenia | Biblický pohľad | Moderné chápanie |
|---|---|---|
| Poradie stvorenia | Deň a noc, obloha, zem a more, rastliny, slnko, mesiac, zvieratá, človek | Postupný vývoj vesmíru a života, evolúcia druhov |
| Materiál stvorenia človeka | Prach zeme a Boží dych | Atómy a molekuly, biologické procesy |
| Dôvod stvorenia | Božia láska a sláva | Naplnenie Božieho plánu, dar pre človeka |
