Zvestovanie Pána: História, význam a posolstvo

Slávnosť Zvestovania Pána, ktorá pripadá na 25. marca, je významným dňom v kresťanskom kalendári. Deväť mesiacov pred sviatkom Narodenia Pána sa oslavuje udalosť, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii narodenie Ježiša. V slávnosti Zvestovanie Pána sa stretá historicky i teologicky sviatok Pána s mariánskym sviatkom. Tým sa oslavuje aj význam Márie pre vtelenie Božieho syna. Tento článok sa venuje histórii, významu a posolstvu tohto dôležitého sviatku.

A. Mironov, Zvestovanie. Zdroj: wikimedia commons

Historický kontext

Na kresťanskom Východe je tento sviatok prvý raz doložený v 6. storočí, na kresťanskom Západe v 7. Zatiaľ čo gréckokatolíci dodnes používajú pre tento sviatok názov Zvestovanie Bohorodičke, rímskokatolíci sa v rámci reformy sviatkov po Druhom vatikánskom koncile v roku 1969 vzdali označenia Zvestovanie Panne Márii v prospech názvu Zvestovanie Pána (Annuntiatio Domini), aby zdôraznili úzke spojenie Pána Ježiša s jeho Matkou Máriou na diele spásy.

Biblický základ

Obsahom liturgickej slávnosti je vtelenie Božieho Syna, čiže spomienka na deň, keď Boh poslal archanjela Gabriela k Panne Márii do Nazareta, aby jej oznámil, že si ju Boh vyvolil za matku Božieho Syna. K najdôležitejšiemu rozhovoru ľudských dejín prišlo v útrobách jednoduchého domu v Nazarete. Jeho účastníkmi sú samotný Boh, ktorý koná prostredníctvom archanjela, a Panna menom Mária z Dávidovho domu, zasnúbená s mužom menom Jozef.

S najväčšou pravdepodobnosťou sa Mária práve modlila. Možno rozjímala nad nejakou pasážou z Písma, ktorá hovorila o spáse prisľúbenej Pánom. Alebo bola zamestnaná domácimi prácami a rovnako bola ponorená do modlitby - všetko u nej bolo príležitosťou na modlitbu a dôvodom neustáleho dialógu s Bohom.

Archanjel Gabriel sa obracia na Máriu a hneď na začiatku ju oslovuje „milosti plná“, čo je príčinou hlbokých rozpakov Panny Márie. Svätý Lukáš používa slová, ktoré v gréckom jazyku znamenajú, že Panna z Nazareta bola Božou milosťou úplne premenená a posvätená. Cirkev to neskôr definovala tak, že k tomu došlo na začiatku jej počatia vzhľadom na poslanie, ktoré mala splniť - byť Matkou Božou v ľudskej prirodzenosti a zároveň zostať Pannou.

Archanjel si všimol, že Panna Mária sa zľakla, a aby ju upokojil, obracia sa k nej a nazýva ju teraz jej vlastným menom a vysvetľuje jej dôvody tohto výnimočného oslovenia. Mária, ktorá dobre pozná mesiášske proroctvá a veľakrát o nich premýšľala, chápe, že bude Matkou Mesiáša. V jej odpovedi niet ani najmenšieho tieňa pochybnosti alebo neviery. Už od svojho najútlejšieho detstva bolo jej jediným prianím plniť Božiu vôľu. Ale chce vedieť, ako sa tento zázrak uskutoční, lebo sa - inšpirovaná Duchom Svätým - rozhodla v neporušenosti srdca, tela i mysle úplne odovzdať Bohu.

Svätý Gabriel jej oznamuje, akým nadprirodzeným spôsobom sa v nej zjednotí materstvo a panenstvo. Anjel mlčí. Hlboké ticho sa rozprestiera po celom nebi i zemi a Mária vo svojom srdci premýšľa nad odpoveďou Božiemu poslovi. A keď odpovedá na nebeské pozvanie, robí to so všetkou rozhodnosťou svojej vôle. Neobmedzuje sa na všeobecný súhlas, ale vysloví rozhodné „Fiat - staň sa!“ celou svojou dušou a celým svojím srdcom. Je v úplnom súlade s Božou vôľou: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“

El Greco, Zvestovanie. Zdroj: wikimedia commons

Teologický význam

Nezvestuje sa tu jednoducho ľudské narodenie, ale vtelenie božského Loga/božského Slova pôsobením Ducha Svätého. V slávnosti Zvestovanie Pána sa stretá historicky i teologicky sviatok Pána s mariánskym sviatkom. Tým sa oslavuje aj význam Márie pre vtelenie Božieho syna. Celý svet nech to uznáva, že žiť budeme odznova; vykúpenie z nás strhne zlo aj diabla neúprosného. Na Panne sa div skutkom stal, čo Izaiáš zvestoval: sám anjel jej to oznámil a Svätý Duch ju naplnil. Mária pannou ostala, keď Božie Dieťa počala; ten, čo ho vesmír nepojme, je skrytý v lone Márie.

Aj v gréckokatolíckom obrade možno Zvestovanie Bohorodičke vykladať ako sviatok Krista i Bohorodičky. V tropári, 4. hlasu sa spieva: Dnes je začiatok našej spásy. Dnes sa uskutočňuje večné tajomstvo: Syn Boží sa stáva Synom Panny. Gabriel zvestuje milosť Božiu. Lebo anjel z neba zvestoval Panne Márii, že tvoj Syn [Bože Otče] sa pôsobením Ducha Svätého stane človekom, aby spasil všetkých ľudí.

Keď Kristus prichádzal na tento svet, povedal svojmu Otcovi: Bože, hľa, tu som a chcem plniť tvoju vôľu. Ona s vierou prijala nebeské posolstvo a s láskou nosila v nepoškvrnenom lone Ježiša Krista, ktorý splnil prisľúbenia dané vyvolenému ľudu a zjavil sa svetu ako očakávaný Vykupiteľ.

Posolstvo pre súčasnosť

Tajomstvo Zvestovania Pána, ktoré by sme mohli nazvať aj Tajomstvom počatia Ježiša, je svojím obsahom veľmi vzácne práve pre našu dobu, lebo ukazuje ako dôležité je už počatie dieťaťa a jeho okolnosti. Vôbec nie je jedno, akým spôsobom sa počína dieťa, či sa tak deje chcene a uvážene, alebo len trpne a pasívne, alebo dokonca v ovzduší agresivity voči vznikajúcej bytosti. Počatie ovplyvňuje ďalší rozvoj duševného i duchovného života. Výskumy hlbinnej psychológie ukazujú, že už prvé zážitky počatého človeka majú vplyv na jeho povahu a charakter.

Od postojov rodičov ku vznikajúcemu životu záleží, či sa nový človek bude tešiť zo svojho vlastného bytia, alebo či bude žiť v stálom strachu zo seba a o seba, či sa v konečnom dôsledku dokáže prijať ten, ktorého len ťažko prijali jeho rodičia. Len v takej rodine, kde je dieťa túžobne očakávané a chcené, môže vyrásť vyrovnaný človek.

Telesne sa náš život začína fyzickým spojením rodičov, oplodnením. Duchovne náš život korení vo vzájomnom vzťahu rodičov a následne vo všetkých našich skúsenostiach. Už pri svojom počatí človek robí prvú a základnú skúsenosť prijatia alebo odmietnutia, môže utŕžiť prvé a veľké zranenie. To zranenie spočíva v tom, že je síce ovocím fyzického spojenia rodičov, ale nemusí byť ovocím ich lásky, prípadne ich vzájomný vzťah s novým človekom nepočíta, alebo ho dokonca vedome vylučuje. Človeku sa nedostáva najzákladnejšie prijatie. Táto bolestná skúsenosť sa zapíše do podvedomia a v nej nachádzajú živnú pôdu rôzne komplexy a neurózy.

Otec a matka sa často sťažujú na svoje deti a žalujú na nich. Niekedy oprávnene a niekedy akoby úplne zabudli, že deti sú ovocím ich vzájomných vzťahov, ktoré sú často veľmi ďaleko od skutočnej lásky, sú ovocím ich života. Človek je ovocím vzťahov. Predovšetkým toho najzákladnejšieho, ktorý rodičia prežívali v okamihu jeho počatia, no aj všetkých ďalších, ktoré pozoroval medzi rodičmi, a ktoré zažíval i k sebe samému.

Ctiť svojich rodičov znamená uznať s vďačnosťou korene svojej vlastnej bytosti. Je potrebné uctiť si nielen dobrých rodičov, ale aj tých, ktorí v rodičovstve zlyhali. Lebo v úcte voči rodičom je obsiahnutá aj úcta voči sebe samému i voči Bohu, ktorý toto všetko zabudoval do svojho podivuhodného plánu Spásy. Človek si musí vždy uvedomovať, že i keby ho jeho rodičia niekedy nechceli, je tu Boh, ktorý ho ustavične chce. I keby nebol v pláne svojich rodičov, v pláne Boha Stvoriteľa je určite zahrnutý.

V rodičovstve našich rodičov sa prvý raz stretáme s poslaním človeka byť Božím obrazom, teda zjavovať neviditeľného Boha. Zjavovať Boha neznamená len čítať deťom Písmo sväté a preberať s nimi katechizmus, ale predovšetkým žiť Zjavené Božie Slovo, žiť Božiu Dobrotu. Zjavovať Boha znamená nežiť podľa svojej ľudskej chytrosti a sebectva, ale žiť tajomstvo Slova. Všade kde človek uskutočňuje Božie Slovo zjavuje Boha, stáva sa skutočným obrazom Boha. V opačnom prípade zjavuje hriech, zlého ducha. Tu je koreň nevery mnohých. Dnes nie sú medzi nami, lebo im rodičia svojím životom nezjavovali Boha a jeho dobrotu, zodpovednosť a spravodlivosť, jeho stálosť v láske. Dobrý otec i matka ponúkne Bohu za svoje deti i svoj život: Nežalujú na nich, ale prihovárajú sa za nich.

Bartolomé Esteban Perez Murillo, Zvestovanie. Zdroj: wikimedia commons

V Svätej zemi je mestečko menom Nazaret, ležiace vysoko v zelenom údolí, obklopenom horami. Pred (vyše) dvetisíc rokmi tu prebývala chudobná panna. Zotrvávajúc raz v modlitbe, videla zrazu ako k nej do izby vchádza anjel. Miesto, kde anjel stál, je označené stĺpom. Anjel oslovil začudovanú pannu nasledujúcimi slovami: «Zdravas Mária!» Tieto slová, ktoré anjel povedal užasnutej panne v tichej komôrke v Nazarete, dostali sa na verejnosť a odvtedy zaznievajú svetom ako ľúbezný zvuk nebeského zvonu. Koľko miliónov ľudských jazykov vyslovuje tieto slová s nábožnosťou, odkedy ich anjel vyriekol! Neminie ani okamih, žeby toto pozdravenie nebolo niekde na zemi vyrieknuté.

Anjel však pokračoval ďalej: «Milosti si plná.» A zaiste ani nedosiahol žiaden človek milosti Božej v tak plnej a tak zvrchovanej miere, ako Mária; lebo Mária bola nepoškvrnená, počatá bez viny dedičného hriechu; ona podľa slov sv. Petra Zlatoústeho (Chrisologa) dala nebesiam česť, zemi stvoriteľa, pohanom svetlo viery, životu prinavrátila poriadok a mravom kázeň. Ostatní svätí obdržali síce tiež jednotlivé podiely milosti, ale srdce Márie naplnil Boh milosťami všetkými. A z tejto plnosti aj my dostávame: Mária je akoby pokladnicou všetkých Božích milostí.

A nie nadarmo jej anjel povedal: «Pán s Tebou!» Pán bol, ako hovorí sv. Bernard, s Pannou Máriou nielen duševne, ale aj telesne. Bol síce aj s ostatnými svätými, ale nadovšetko s Máriou, a s ňou ešte natoľko v živom styku, že nielen jej vôľu, ale aj jej telo so sebou spútal. Z tej príčiny pokračuje tenže svätý: «Pán je s Tebou, ako otec so svojou dcérou, nad ktorou bedlivo dozerá; ako ženích s nevestou, ktorú jedine miluje; ako kráľ s kráľovnou, ktorú vo vysokej úcte má». Preto, duša kresťanská, pros denne Pannu Máriu, aby ti pomohla, žeby aj s tebou bol Pán Boh po celý tvoj život, aj v poslednú hodinu smrti.

«Požehnaná si medzi ženami,» pokračoval anjel vo svojom pozdrave. Však Mária je z celého svojho pokolenia najvyššie požehnaná, pretože len ona jediná stala sa účastnou dôstojnosti, byť «matkou Božou». Ona sama jediná je matkou a pannou zároveň; ona skrz svojho Syna, ktorého porodila, premenila Božiu kliatbu v požehnanie. Eva bola pôvodkyňou hriechu, Mária je studnicou milosti; Eva nás ranila, Mária uzdravila.

Ona počujúc anjelovo slovo, zarazila sa a premýšľala v duchu, aké by to malo byť pozdravenie. Sv. Ambróz píše: «Mária sa nezľakla anjela ako nebeského ducha, ale preto sa zľakla, že sa jej anjel zjavil v podobe mládenca; a ešte viac sa zľakla pochvaly, ktorú o sebe počula.» Preto premýšľala, aké by to bolo pozdravenie? Ona sa vždy pokladala za pannu chudobnú a svetu celkom neznámu; nevídala na sebe iné, než chyby a nedostatky; považovala sa za nehodnú Božích milostí, a preto sa zľakla, počujúc tak vysokú, anjelskú pochvalu.

A keď anjel spozoroval, že sa sv. Panna zľakla, riekol jej: «Neboj sa, lebo si našla milosť u Boha; hľa, počneš a porodíš syna a nazveš meno jeho Ježiš. On bude veľký a bude sa nazývať Synom Najvyššieho.» Na tieto slová prenikla srdce sv. Panny sladká radosť. Mlčala však a premýšľala, ako je to možné, žeby sa mala stať matkou, keďže ona, dokiaľ len bude živá, zaumienila si zostať pannou. Nevediac si to nijako v mysli urovnať a len do ešte väčších rozpakov upadajúc, otvorila konečne ústa a riekla: «Ako sa to stane, pretože ja muža nepoznám?» Na čo anjel ihneď rozptýlil všetky jej pochybnosti, doložiac, že sa to stane zázračne, mocou Ducha Svätého. Len teraz Mária sklonila hlavu a s najhlbšou pokorou vyslovila oné vážne slová, na ktoré zem a nebesia s napätím čakali: «Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.» A v tom okamihu «Slovo» v nej telom učinené je. Syn Boží stal sa človekom, aby nebesia zmieril so zemou.

Dátumy a udalosti spojené so Zvestovaním

tags: #zvestovanie #panny #marie #17 #marec