Text tzv. Áronovského požehnania, ktoré je obsahom dnešného prvého čítania, stojí približne v strede úvodnej časti (1,1 -10,10) knihy Numeri, ktorá opisuje prípravy Izraela na odchod od hory Sinaj. Toto požehnanie je preto pôvodne určené práve pre túto situáciu pútnikov a malo byť používané každý deň po dobu ich cesty až kým nedôjdu do cieľa.
V hebrejčine má toto požehnanie stupňovitú formu, teda každý verš má viac slov - prvý tri, druhý päť a tretí sedem slov. Do tohto počtu je zaradené aj samotné sväté Božie meno, vlastné meno Boha Izraela, teda Jahve, ktoré sa nachádza v každom verši. Ostatných 12 slov tohto požehnania môže byť vnímaných ako symbol 12 kmeňov Izraela, ktorým bolo toto požehnanie najprv odovzdané.
Ten, kto v tomto požehnaní hlavne koná, však nie je kňaz, ale Boh sám, kňaz je len prostredníkom. Toto Božie spásonosné konanie sa opisuje šiestimi obrazmi: žehnať, ochraňovať (strážiť), usmievať sa (rozjasniť tvár), zmilúvať sa, obrátiť k niekomu tvár a darovať šalom.
Áronovské požehnanie:
- Nech ťa žehná Pán a nech ťa ochraňuje!
- Nech Pán rozžiari svoju tvár nad tebou a nech ti je milostivý!
- Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a nech ti daruje pokoj!
Zásadný v texte je prvý výraz opisujúci Božie konanie voči ľuďom - žehnať (hebr. bárak). Slovný koreň v hebrejčine je ten istý, ako pri slovese stvoriť (bárá). Božie požehnanie znamená nielen láskavé konanie Boha voči ľuďom vo všetkých sférach života, ale aj samotné dary, ktoré sú plodom tohto Božieho konania.
Sloveso ochraňovať, príp. strážiť (hebr. šámar) vyjadruje osobitný dar Božieho požehnania, ktorý je spojený s otázkou bezpečnosti pred nepriateľmi, ale aj pred každým zlom. Boh ukrýva svojich vyvolených pred zlom a jeho účinkami, a to najmä vzhľadom na nebezpečenstvá putovania divokou pustatinou (týka sa to nielen putovania Izraela púšťou, ale je to aj obraz ľudského života).
Božia tvár je antropomorfizmus (pripisovanie ľudských vlastností bohom či prírodným silám) často používaný v Biblii, v tomto požehnaní dokonca dvakrát. Žiariaca (dnes by sme mohli povedať: usmievajúca sa) Božia tvár, je opakom Božieho hnevu na hriešnika. Ak sa však Boh na nás usmieva (hebr. výraz ór znamená svetlo) napriek našim hriechom, znamená to jeho odpustenie, ale tomu by mala zodpovedať naša neustála snaha o pokánie.
Posledný verš židovského kňazského požehnania obsahuje obraz obrátenia či pozdvihnutia tváre k niekomu. Ide o gesto priazne, láskavý pohyb smerom k druhému, podobne ako sa otec s úsmevom obracia na syna, aby mu povedal niečo milé alebo mu dal nejaký dar. Tento obraz vlastne len rozvíja a zdôrazňuje obraz Božej rozžiarenej tváre a skutočnosť, že Božie požehnanie dostávame zadarmo, bez vlastnej zásluhy, ale nie na nezodpovedné používanie.
Kňazské požehnanie zverené Áronovým synom, ktoré má Izraelitom sprostredkovať Božie požehnanie (ide teda o akúsi starozákonnú sviatosť), sa končí želaním pokoja - Šalom! Tento výraz má v hebrejčine úplné iný, resp. oveľa širší význam ako je obsah slova pokoj či mier. Znamená niečo ako „mať sa dobre“, je obrazom všeobecného blahobytu, prosperity, rodinného aj národného šťastia a spokojnosti, bezpečnosti, dobrého zdravia, priateľstva, dobrých medziľudských vzťahov a podobne.
Záverečný verš dnešného prvého čítania zdôrazňuje skutočnosť, že prameňom Božieho požehnania je sám Boh Izraela - Jahve. Kňazi (príp. aj iní ľudia, ako napr. rodičia) sú len sprostredkovateľmi požehnania. Požehnávanie je božská činnosť, ktorá dáva život (spolu so všetkými prejavmi života), a ktorej prameňom je Otec.
Obrazom takéhoto chápania (nielen) izraelského obradu požehnávania môžu byť dva starobylé strieborné amulety, resp. plakety. Pochádzajú zo 7. - 6. storočia pred Kristom, čo svedčí o starobylosti tohto textu. Nosenie tohto amuletu či strieborného šperku na vlastnom tele nám môže poslúžiť ako obraz „vloženia“ Pánovho mena na požehnávaného človeka.
Strieborný amulet s Áronovským požehnaním z Jeruzalema
Súvislosť dnešného prvého čítania s evanjeliom spočíva práve vo vlastnom Božom mene, ktorým bolo v Starom zákone meno Jahve, ale v Novom zákone sa ním ešte viac stáva meno Ježiš.
Žalm 67: Prosba o požehnanie a výzva na oslavu
Žalm má len 8 veršov, ktoré možno rozdeliť na dva celky, pričom ten druhý v podstate len opakuje a rozvíja myšlienky z prvého celku. Prvý celok pozostáva z dvoch na seba nadväzujúcich myšlienok. Prvá myšlienka je ozvenou tzv. Áronovského požehnania z Nm 6, 24-26, ktoré je obsahom prvého čítania dnešného sviatku.
Druhá myšlienka má „misijný charakter“. Žalmista prosí o to, aby sa „Božia cesta“ a „Božia spása“ stala známou na zemi medzi všetkými národmi. Spojenie týchto dvoch myšlienok pôsobí zvláštne ale má svoju logiku - človek je bytosť, ktorá hľadá hlavne pozemskú prosperitu, a ak okolité národy budú vidieť, že Izrael takú prosperitu má, budú sa zaujímať aj o jeho Boha.
Druhý celok opakuje a sumarizuje prvý celok a dopĺňa ho o myšlienku poďakovania za úrodu, kvôli čomu sa tento žalm v minulosti považoval za súčasť dožinkovej slávnosti Izraela.
Žalm má univerzalistický charakter, preto určite pochádza z doby po babylonskom zajatí, kde sa myšlienka spoločnej oslavy Boha pohanmi aj židmi stala pevnou súčasťou židovského myslenia aspoň v istých kruhoch. Univerzalistický charakter žalmu ho radí aj medzi mesiášske žalmy, keďže zjednotenie všetkých národov pri oslave Boha Izraela môže nastať až v mesiášskych časoch.
Požehnanie v každodennom živote
Požehnať svoj ŽIVOT, svoju prácu, svoj deň, svojmu partnerovi, svojim deťom, rodine, priateľom, svojim peniazom, všetkému, čo robíš. Zastavte sa na sekundu a Požehnaj človeka, ktorý je vám blízki, dokážete to mentálne, pozorujte ho a uvidíte, že v jeho tvári nastala drobná zmena. ŽEHNAJ svoje telo. Požehnaj mu a naplň ho svetlom, láskou, milosrdenstvom.
POŽEHNAJ svoje vzťahy, bez ohľadu na to, či sa ocitneš „sama“, pretože sa dopĺňaš... POŽEHNAJ to, čo robíš, pretože tým, že to požehnaním naplňuješ božským svetlom a tak sa pripravuješ na niečo lepšie. Máte právo na nádherné veci, stačí veriť a cítiť to. Pokračujte a buďte požehnaní láskou! POŽEHNAJ svoju existenciu bez ohľadu na bolestivé skúsenosti; to sú jednoducho rozhodnutia, ktoré treba prekonať. Nech ťa Boh, život a vesmír žehná a chráni a nech ťa Duch Svätý alebo vyššia moc naplní múdrosťou a porozumením, sprevádza a osvetľuje každý krok tvojej krásnej existencie.
Každé ráno i večer si s manželkou navzájom udeľujeme požehnanie, „krížik“. Zaujal ťa výraz hovoriť dobro? Súvisí so slovom blahoslovenie, ktoré sa používa v byzantskej liturgii v cirkevnoslovanskom jazyku a znamená požehnanie. Doslova však znamená „hovoriť blaho, hovoriť dobro“. Keď teda prosíme Boha, aby nás požehnával, vlastne ho prosíme, aby hovoril dobro v náš prospech.
Keď Boh povie: „Hovorím dobro (blahoslovim/požehnávam) pre toto manželstvo,“ tak to dobro sa stane skutočnosťou. Denne to s manželkou prežívame - v šťastí i v nešťastí, v zdraví i v chorobe. Ak denne prosím o požehnanie svojej manželky, ako sa s ňou môžem hádať, ako môžem byť na ňu nevrlý, ako by som mohol uvažovať o jej „prepustení“, keď viem, že Boh každý deň hovorí dobro v jej prospech?
Ak žiješ v manželstve, skúste si navzájom tento týždeň často žehnať. Uvidíš, čo to s vaším vzťahom urobí.
Ľudí vo svojom okolí zvyčajne beriem "v pohode", ako by povedali tí neskôr narodení. Občas sa však stane, že si buď sama vytvorím blok voči niekomu alebo po dlhšom čase spoznávania mi začnú liezť na nervy určité vlastnosti dotyčnej osoby. A je to tu - zas mám problém niekoho prijať takého, aký je.
Pán nás učí, že máme milovať aj svojich nepriateľov (hoci o nepriateľoch v mojom prípade nemôže byť ani reč - aspoň si to myslím). Ale ako to dokázať, ako ho mám milovať, keď ten človek je ... taký a taký! Je to naozaj ťažké. Prvým krokom je teda rozhodnúť sa pre to, čo naozaj chcem - a to je PRIJATIE toho človeka. Ale musí to byť rozhodnutie srdca, nie rozumu.
Kedysi som čítala v jednej knihe, že máme žehnať všetkým ľuďom. V tom čase som nebola príliš naklonená takému správaniu. Ešte som na to nedozrela. Po niekoľkých rokoch som si povedala, že to vyskúšam. A skúsila som. Môžem povedať, že môj pohľad na dotyčného človeka sa zmenil. Bolo to naozaj iné, lepšie...
V jednom krásnom období milosti od Pána som pochopila, že to nie je iba o rozhodnutí a žehnaní. Začala som Pánovi ďakovať za toho človeka, modliť sa zaň, vyprosovať mu požehnanie od Pána; a vložila som do toho celé srdce. Vtedy nastal naozajstný obrat. Pán ma naplnil obrovským pokojom a láskou k dotyčnej osobe. A bola to osoba, s ktorou som mala najväčší problém. Takže, keď to šlo s ňou, nebude problém ani s tými ostatnými, ktorí ešte "čakajú" na moje prijatie.
Ten človek sa možno nezmení, ale zmení sa váš pohľad naňho. Budete ho možno vidieť Božími očami alebo milovať Božou láskou. A ten fantastický pocit Božieho požehnania vás dostane!
Duch Boží prišiel, ale On nemá hlas. Nemá sa vás ako dotknúť, ale môže sa vás dotknúť, keď sa vás dotknem ja. Duch Boží prišiel, ale nemá telo, preto chce tvoje a moje telo. Je veľmi jednoduché a ľahké to urobiť. Dať mu svoje telo, svoje schopnosti. A On ťa naplní svojimi schopnosťami, zoberie tvoje telo a použije si ťa svojim spôsobom. Ty však musíš dať preč svoju myseľ, schopnosti, svoju vôľa a rozum. Dať ich nabok a dovoliť, aby On prejavil svoju myseľ, svoje schopnosti, vôľu, ciele. Potom sa začnú diať úžasné veci. Jediný kľúč k tomu, aby si to uplatnil je viera. Prijali ste dnes Ducha?
Využi čas! Pretože je možné, že zakrátko, ako sa tvoj život bude vyvíjať úplne normálnym, prirodzeným spôsobom, tak ako nasleduješ Boha, tak ako tvoj život rastie, je možné, že už nebudeš mať čas mu slúžiť takým spôsobom, aký si mal teraz. Využi teraz, čo je k dispozícii. Nie je žiaden problém pustiť sa do služby, pretože tam ťa Pán bude vyučovať. Vôbec nemaj strach z toho, že nevieš, čo by si robil. My ti povieme čo potrebujeme a ty sa to naučíš a zistíš, čo je a nie je tvoje miesto. Pretože keď začneš slúžiť, začne sa prejavovať tvoja charizma a je veľmi jednoduché v slúžiacom tíme nájsť svoje miesto.
Ak nemáš jasné Božie vedenie, ak ešte nevieš, aký je tvoj plán, aká je tvoja charizma, poď do nášho tímu a buď pokorný na to, aby si v tíme robil to, čo ti povieme, aby si robil. Potrebujeme ľudí, ktorí sú vydaní svojmu Pánovi a potom nájdete to, čo konkrétne žiť máte. Ale to nemusíme hľadať niekde ďaleko. Robte tam, kde ste. Buďte vydanými kresťanmi, buďte skromnými, pokornými, tichými, žehnajúcimi ľuďmi, naplnenými Duchom. To je tá fantastická vec, ktorú tí druhí ľudia budú na vás hľadať.
Boh potrebuje teba! Keď sme sa modlili za prijatie slobody, koľkí ste prijali slobodu? Áno, nie je ľahké byť slobodným, na začiatku je to ťažké! Keď som niekde chcel prvýkrát povedať: „Boh vás žehnaj,“ nemohol som. Červenal som sa od hanby, ale prinútil som sa! To je víťazstvo slobody! Musíme to prejaviť!
Pred niekoľkými týždňami som sa katechétov pýtal, či hovoria o Pánovi, aj keď sa to „nedá“. „Hovoríte niekomu: Boh ťa žehnaj, alebo: Veľa požehnania, Pán vás žehnaj?“ To má byť súčasťou nášho slovníka! Viem, aké je to ťažké, veľmi dobre viem, o čom hovorím!
My sme hlas Boží v tejto spoločnosti! Keď to my nebudeme robiť, tak kto? Chcem vám povedať tú dôležitú vec: Naše hranice nás nesmú okrádať o slobodu! My sme víťazi, ak prejavíme, že patríme Ježišovi Kristovi, že sme Jeho.
V Anglicku je zákonom zakázané hlásať evanjelium osobne - je to zákon o slobode jednotlivca a nikto ťa nesmie ničím znásilňovať. Ale na druhej strane to znamená aj to, že ti nikto nemôže zakázať na ulici nahlas rozprávať, alebo kričať.
Tajomstvo slobody je učeníctvo. A tajomstvom učeníctva je poslušnosť a poslušnosť je jednoduchá vec.
Ježiš hovorí: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a vaše ovocie, aby zostalo.“ (Jn 15,16) Takže Kráľovstvo Božie bude dané tým, ktorí budú prinášať úrodu!
My sme boli vybraní na to, aby sme prinášali ovocie. A to sa stane vtedy, keď si uvedomíme, čo máme v Kristovi, oceníme, čo pre nás znamená a budeme prinášať slobodu, ktorú máme. A ľudia to budú hľadať. Tvoja sloboda bude pre nich príťažlivá.
5 oblastí, kde máme prinášať ovocie:
- Plodná duša, ktorá prejavuje ovocie Ducha Svätého a to: vernosť, miernosť, láska, radosť, pokoj, zdržanlivosť, dobrota a sebadisciplína.
- Plodná myseľ.
- Plodné vzťahy.
- Plodné financie.
- Plodná služba.
Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.
Krátky slovník slovenského jazykaboh, v kresť. chápaní pís. Boh -a D a L -u/-ovi V bože mn. -ovia m. (v jednobožstve) najvyššia, dokonalá a večne jestvujúca bytosť, stvoriteľ všetkého; (v mnohobožstve) jedna z vyšších bytostí: veriť v B-a;Pán B.;B. Otec;poďakovať sa Pánu B-u;b. slnka, vojny;obetovať b-om; pren. expr.: bol b-om v obci všemocným pánom;niekto, niečo je preňho b-om najväčšou autoritou;vidieť v niekom pána b-a veľmi obdivovať, slepo veriť;v kontaktových a i. formulách: Pán B. pomáhaj! - Pán B. uslyš! Pán B. zaplať! zdar B.! banícky pozdrav ● náb., zjemn. (Pán) B. ho k sebe povolal, odovzdal dušu B-u zomrel;B. (sám) vie nik nevie, ktovie, bohvie;vďaka B-u, ďakovať B-u chvalabohu;B. mi je svedok/svedkom dotvrdenie výpovede zaverením;expr., hrub. ani za (živého) b-a, ani b-ovi (so zápor. slovesom) výrazy silného záporu;(Pane) Bože (na nebi)! Bože môj (dobrý)! a) povzdych b) výraz údivu;poručeno (Pánu) B-u, ako Pán (B.) dá výrazy odovzdanosti do Božej vôle;komu Pán B., tomu všetci svätí;pre živého b-a! pre b-a (živého)! výraz úpenlivej prosby;nech (ťa) B. chráni! a) výstraha b) vyslovenie obavy;pánu b-u za chrbtom na odľahlom mieste;pozerať, hľadieť pánu b-u do okien, do oblokov nič nerobiť, leňošiť;strieľať pánu b-u do okien zle triafať;ako ho B. stvoril nahý;nech ho b. skára! kliatba;sto, tisíc b-ov! zahrešenie;expr. to je pohľad pre b-ov niečo krásne, neobyčajné