Umenie starovekého Ríma: Architektúra, móda a odkaz

Staroveký Rím, s jeho rozľahlým impériom, zanechal nezmazateľnú stopu v dejinách ľudstva nielen politicky a kultúrne, ale aj v oblasti architektúry. Vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove a ako mestský štát postupne ovládol celé Stredomorie. Antické umenie patrí k najcennejším súčastiam odkazu staroveku. Umenie v Ríme a jeho ríši sa odvíjalo od gréckeho umenia a je mu veľmi podobné.

Za cisárskeho obdobia bola vyvíjaná rozsiahla stavebná činnosť v celom impériu, zvlášť v Ríme. Rímska architektúra má trvalý vplyv na súčasnú architektonickú prax. Jej princípy, ako je estetická elegancia a technická presnosť, sú stále základom pre moderné konštrukcie. Staroveký Rím, so svojou architektúrou, nám pripomína, že technický pokrok a umenie môžu spojiť svoje sily, aby vytvorili niečo, čo prekračuje hranice času a priestoru.

Mapa Rímskej ríše

Architektúra starovekého Ríma

Rímska architektúra bola známa svojou inováciou. Rímska architektúra vznikla spojením dvoch predchodcov - a to gréckej architektúry a etruskej stavebnej techniky, založenej na systéme mohutných pilierov a valených klenieb. Spojenie oboch systémov sa uskutočňuje na stavbách pre verejný život spoločnosti, zatiaľ čo úžitkové stavby si dlho uchovávajú svoj pôvodný charakter. Rímski inžinieri vyvinuli betón, ktorý umožňoval vytvárať obrovské kamenné štruktúry. Táto technológia bola kľúčovým faktorom pri stavbe ich ikonických stavieb, vrátane amfiteátrov, akvaduktov, cestných sietí a kúpeľní. Rimania stavali početne chrámy, ale dominovali najmä svetské monumentálne stavby - baziliky, termy, amfiteátre pre gladiátorské a iné hry, divadlá, paláce a vidiecke vily, cisárske víťazné oblúky a stĺpy, mauzóleá. Rozvinuté bolo aj úžitkové staviteľstvo - cesty, mosty a akvadukty.

Koloseum

Koloseum je možno najznámejším symbolom rímskej architektúry. Postavený v 1. storočí nášho letopočtu, slúžil ako aréna pre gladiátorské hry a rôzne verejné podujatia. Koloseum bolo označované ako ikona starovekého Ríma a rímskej architektúry. S výstavbou Kolosea, sa začalo v r. 72 za cisára Vespasiána na mieste bývalého Neronovho umelého jazera . Dielo dokončil v r. 80 Vespasiánov syn , cisár Titus ktorý pri tejto príležitosti usporiadal oslavy trvajúce 100 dní . Amfiteáter mal kapacitu až 50 000 divákov, ktorí sem chodili na povestné hry, väčšinou kruté, vyvolávajúce však obrovské nadšenie. V predstavení mohli Rimania zhliadnuť súboje gladiátorov, štvanice na divoké šelmy, pozemné boje a námorné bitky, ktoré sa odohrávali v aréne napustenej vodou. Priestory Kolosea sa stali i svedkom utrpenia prvých kresťanov.

Koloseum v Ríme

Rimania pri budovaní tohto diela využili všetky svoje technické vedomosti, preukázali tak neuveriteľnú vynaliezavosť, napr. : diváci boli pred slnkom chránení dômyselným systémom plátených striech - tzv . veláriom ,ktorého stopy môžeme v stenách amfiteátra pozorovať dodnes. Koloseum sa skladalo zo štyroch podlaží : tri s arkádami ozdobenými iónskymi, dórskymi a korintskými polostĺpmi . V oblúkoch stáli sochy cisárov, bohov a hrdinov . Štvrté najvyššie poschodie s kolonádou bolo obrátené do hľadiska a bolo presvetlené oknami. Do hľadiska sa vchádzalo cez spodné ochozy , do vyšších podlaží viedli schodištia . Každý spoločenský stav mal prísne vyhradené priestory. Dole sedával cisár , pre obyčajný ľud a ženy bolo vyhradené posledné poschodie . Pod javiskom bol mohutný systém chodieb a dômyselný rozvod vody . Z podzemných priestorov viedli dve brány: jednej sa hovorilo brána života , druhou prichádzali gladiátory a šelmy, tadiaľto odvážali do hromadných hrobov mŕtvoly zápasníkov .

Celá stavba je dlhá 188 m , široká 156 rn a vysoká 48,5 m . Obvod meria 527 m . Obklady z bieleho mramoru boli rozobraté v priebehu storočí a o ich existencii dnes svedčia len diery v stene . Koloseum sa stalo zdrojom stavebného materiálu pre nové rímske paláce a kostoly. Mramorové obklady sa pálili na vápno . Demolácia bola zakázaná až v 18. storočí. Dnes sú z Kolosea iba ruiny, a to v dôsledku zemetrasenia a rozkrádania. Vysoké je 48 m s obvodom vyše pol kilometra a osi jeho elipsovitého pôdorysu merajú 188m a 156 m. Malo 80 vchodov a zároveň východov. Postavili ho zo sivoružových travertínových kvádrov spojených železnými skobami a základy zapustili do hĺbky 9 metrov.

Akvadukty a kúpele

Rímski inžinieri vybudovali rozsiahlu sieť akvaduktov, ktoré privádzali pitnú vodu do mesta. Rímske kúpele boli komplexné štruktúry, ktoré okrem hygienických potrieb ponúkali aj miesta na spoločenské setkávania a relaxáciu.

Panteón

Pantheon (chrám všetkých bohov), patril dlho medzi najviac obdivované rímske stavby, má súvislú históriu od klasickej antiky a doposiaľ sa používa ako kresťanský chrám, je jedným z najvýznamnejších a najzachovalejších antických chrámov na svete. Nechal ho postaviť zať cisára Augusta konzul Agripa v r. 27 p.n.l. na počesť všetkých bohov. Súčasná podoba pochádza z rokov 118-125, keď cisár Hadrián dal chrám, značne poškodený požiarom, obnoviť. V r. 609 pápež Bonifác IV. zasvetil chrám kresťanskému kultu Panny a všetkých sv. mučenníkov a len vďaka tomu sa Pantheon dochoval až dodnes.

Panteón v Ríme

Kruhová stavba má takú istú výšku ako šírku a to 43.3 m , pričom polovica pripadá na kupolu. Zastrešené predchrárnie gréckeho typu je 13 m hlboké. 16-násť žulových stĺpov s korintskými hlavicami pochádzajú z pôvodného chrámu. Bronzová vstupná brána je z 2. stor. Mohutná kupola je najvyššia v Ríme, jej stredový otvor má priemer 9 m - je zhotovená pravdepodobne z vôbec prvého betónu, ktorý bol kedy použitý na stavbe. Z hľadiska stavebnej technológie kostru kupoly tvoria rebrá, ktoré prenášajú váhu na oblúky, v tých častiach valcovej steny, kde nie sú niky. Monumentálny chrámový priestor, umocnený kazetovým stropom, je členený siedmimi veľkými a malými výklenkami kde stavali sochy božstiev. V Pantheone boli ukladané pozostatky význačných osobností ako napr. Panteón je riešený ako kruhová stavba s predstavaným vestibulom. V antike, keď bola úroveň ulíc výrazne nižšie, viedlo pretiahnuté, portikmi zdobené námestie cez voľné schodisko do trojloďovej predsiene, na ktorého čele dnes stojí šestnásť monolitických granitových stĺpov, vysokých 12,5 metra, s mramorovými korintskými hlavicami nesúcimi architráv a mohutný tympanon. Stavba je vyvrcholením typicky rímskej architektúry a dôkazom technickej a stavebnej zručnosti rímskych staviteľov. Dominantu tvorí veľká kruhová kupola opierajúca sa o oblúky a rebrá.

Kruhová stavba sa skladá z trojpodlažnej 6,2 metra hrubej tehlovej steny s vstavanými odľahčovacími oblúkmi a dutými priestormi. Zvonka bola najprv obložená omietnutými kvádrami, zatiaľčo kupola bola pokrytá pozlátenými bronzovými doskami. Mohutnými bronzovými dverami sa dostaneme do kruhového interiéru, ktorého priemer a výška sú zhodné: 43,2 metra. Nad vrchným rámom múrov sa ako mohutná pologuľa klenie kupola, pokladaná za najdokonalejšiu kupolu antiky, vyvolávajúca dojem obrazu nebeskej klenby; ide o najväčšiu kupolu, aká kedy bola vymurovaná. Vovnútri je vyzdobená piatimi pravidelnými horizontálnymi radmi po dvadsiatich ôsmich kazetách, smerom nahor sa zmenšujúcich, ktoré boli kedysi obložené pozláteným bronzom.

Trajánov stĺp

Trajánv stĺp. Bol postavený na pamiatku víťazstva cisára Trajána nad Dákmi v rokoch 101 - 106. Je súčasťou Rímskeho fóra a trhoviska. Jeho výška je 42 metrov. Reliéfy tvoria pás dlhý 200 metrov a je na nich zachytených viac ako 2500 postáv. Je na ňom zachytená rímska armáda pri rôznych činnostiach (pri pochodoch, pri obradoch ale aj pri stavbách). Na sedemdesiatich scénach je Traján, prvý rímsky cisár netalianskeho pôvodu a úspešný vojvodca. Na stĺpe je zobrazený ako obyčajný a kamarátsky vojak, vykonávajúci obety.

Móda v starovekom Ríme

Kultúra starovekého Ríma vychádzala najmä z kultúry antického Grécka. Prevzali božstvo, umenie, architektonické prvky, ale aj módu. V rímskej spoločnosti podliehalo odievanie prísnym pravidlám. Základným odevom Rimanov bola tunika, ktorú nosili všetky vrstvy obyvateľstva. Vznikla zošitím dvoch obdĺžnikov tkaniny a tak vznikla košeľa s otvorom pre hlavu a ruky. Neskôr sa k tunike začali prišívať aj rukávy. Muži nosili krátku tuniku, ktorá im siahala pod kolená. Senátori mali tuniku ozdobenú červeným pruhom, imperátor ju mal vyšitú zlatom. Vďaka rušným obchodným stykom sa začal z Ázie dovážať hodváb. Na tuniku sa obliekala tóga, ktorá mala polkruhový tvar a zavinovala sa okolo tela a cez plece. Postavenie a prestíž rozhodovali o tom, či si dotyčný smie obliecť tógu a akú farbu použije. Dôležitá bola aj farba oblečenia. Chlapci nosili chlapčenskú tógu a na znak dospelosti ju vymenili za mužskú. Mladíci tógu nenosili každý deň. Namiesto nej nosili krátky plášť, tzv. Čo sa týka obuvi nosili sa sandále, ktoré sa zaväzovali remienkami na lýtku. Bohatí a vznešení mali sandále červenej farby, ktoré boli bohato zdobené. Muži nosievali krátke upravené vlasy a tvár holili na hladko. Používali na to britvu, zámožní muži navštevovali holiča denne.

Rímske tuniky

Odev žien takisto signalizoval ich spoločenské postavenie. Na rozdiel od mužov však tunika siahala až po členky. Urodzené Rimanky nosili aj tvz. stolu. Podobala sa chitónu, bola však po bokoch zošitá. Vrchný odev palla bol podobný peplosu. Často sa používal na prekrytie hlavy. V starovekom Ríme vznikla prvá spodná bielizeň, akýsi predchodca podprsenky, ktorý sa nazýval mamillare. Šperkárstvo v starom Ríme bolo na veľmi vysokej úrovni. Rimania vedeli dokonale spracovať zlato a striebro. Vyrábali prstene, náramky, ozdoby do vlasov. Novinkou bol kruhový zlatý medailón. Rimanky mali prirodzené tmavé vlasy. Neskôr sa im však zapáčili svetlé vlasy germánskych otrokýň a snažili sa ich napodobniť. K tomu slúžili špeciálne mydlá so zosvetľujúcim účinkom, vlasy si sušili na slnku alebo strihali vlasy otrokyniam a robili si z nich parochne. Objavujú sa aj akési primitívne kulmy, tzv. calamistra. Boli to želiezka, ktoré sa nahrievali nad ohňom a vlasy sa obtáčali okolo horúceho železa, presne tak ako v dnešnej dobe. V rannom období bol účesy jednoduché. Neskôr sa nakučeravené vlasy zvykli česať do komplikovaných účesov. Tie mohli mať len bohaté ženy, keďže boli tak komplikované, že im s tým musela pomáhať otrokyňa. Typickým účesom boli vlasy zapletené do vrkoča a ovinuté okolo hlavy. Líčidla boli veľmi drahé a dovážali sa z ďaleka. Na tvár sa používalo červené a biele líčidlo. Obočie sa riasy si farbili čiernou farbou. Veľmi populárne boli voňavky. Voňavkovali sa aj niekoľko krát denne.

Tabuľka: Prehľad odevov v starovekom Ríme

Z rímskej ríše sa nám zachovalo slovo tunika, ktorým sa označujú voľné halenky rôznych strihov a farieb. Majú rôzne dĺžky, najčastejšie po zadok alebo kolená.

Rimania zdobili svoje vily mozaikovými podlahami, vynikajúcimi nástennými freskami zobrazujúcimi rituály, mýty, krajinky, zátišia a vyobrazenia každodenných činností. Používali techniku vzdušnej perspektívy, pri ktorej farby a siluety vzdialených objektov sú zmiernené a rozostrené pre dosiahnutie priestorového efektu. V meste Pompeje, zničenom výbuchom Vezuvu v roku 79 nášho letopočtu a vykopanom až v súčasnosti, boli nájdené pozostatky sekulárnych i náboženských malieb.

tags: #boh #umenia #rim