Život prináša rôzne výzvy a skúšky, ktoré nás môžu zdrviť. V takýchto chvíľach sa mnohí obracajú k viere a hľadajú útechu a silu v Biblii. Tento článok sa zaoberá tým, ako nám Boh môže pomôcť v ťažkých skúškach a ako sa na Neho môžeme spoľahnúť v ťažkých časoch.
Hľadanie útechy a pokoja v Bohu
Keď sa ocitneme v ťažkej situácii, často sa cítime bezmocní a zúfalí. V týchto chvíľach je dôležité obrátiť sa k Bohu a hľadať u Neho útechu a pokoj. Boh nás uisťuje, že nemusíme zúfať nad budúcnosťou. Ale neuisťoval ma o tom, že sa moje okolnosti zmenia, ak mu dôverujem. Ale dnešný deň.
Že musím na Neho čakať a že on ma posilní a uspokojí všetky moje potreby (Iz 40:30-31; F 4:19). On „je blízky tým, čo sú skrúšeného srdca, a pomáha tým, čo sú ubitého ducha“ (Ž 34:19). Dostala som pripomenutie, že Božia milosť je pre mňa postačujúca. Že jeho moc sa dokonale prejavuje v mojej slabosti (2. K 12:9-10).
Spomenula som si, že Ježiš nás učil modliť sa: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes!“ (Mt 6:11). Boh naplní naše potreby dnes. Jeho milosrdenstvo sa dá získať dnes. Budúcnosť je v Božích rukách.
Uprostred mlčania mi na myseľ prišli nasledovné slová: „Nežiadam od teba, aby si takto žila po zvyšok svojho života. Žiadam ťa len, aby si takto žila dnes.“ Mohli to byť slová, ktorými ku mne prehovoril Boh? Zhodovali sa s Božím charakterom?
Potom čo ma zaplavila úľava, znovu som si spomenula na tie slová: „Nežiadam od teba, aby si takto žila po zvyšok svojho života. Žiadam ťa len, aby si takto žila dnes.“ Dnešný deň bolo určité obdobie, na ktoré som sa vedela sústrediť. Dnes znelo oveľa menej desivo než „zvyšok môjho života.“ Znášať čokoľvek dnes sa mi zdalo možné.
Okamžite som pocítila, ako na mne spočinul nezameniteľný pokoj. Moja situácia sa nezmenila, ale cítila som sa zvláštne inak. Dnes znelo oveľa menej desivo než „zvyšok môjho života.“ Znášať čokoľvek dnes sa mi zdalo možné.
Uvedomujem si, že to možno znie veľmi neduchovne, ale mala som také pocity. Po svojom náreku som bola ticho. Povedala som všetko, čo som povedať chcela. A potom som čakala.
Príklady z Biblie
Biblia je plná príbehov o ľuďoch, ktorí prešli ťažkými skúškami a našli pomoc a silu v Bohu. Olej a múka vdovy zo Sarepty boli zázračne dostupné, kým ich potrebovala (1. Kr 17:14-16). Potom čo sa modlil Chizkija, anjel Hospodina zabil 185 000 Asýrčanov bez toho, aby Izrael vôbec vyšiel do boja (2. Kr 19:35). Gideon porazil obrovskú armádu Midjáncov len s pomocou 300 mužov (Sud 7:1-25).
Ľudsky povedané, ani jeden z nich nevidel východisko z danej situácie. A často ho nevidíme ani my. Boh ma znovu uistil, že nemusím zúfať nad budúcnosťou.
Dávid urobil niečo fantastické: „Ale Dávid sa posilnil v Hospodinovi, svojom Bohu“ (1Sam 30:6). Nie vždy ti budú ľudia rozumieť a nie vždy u nich nájdeš potrebné povzbudenie. Dávid však poznal jeden „nevyčerpateľný zdroj útechy a posily v skúškach a súženiach.“ Posilnil sa v Hospodinovi, dobehol nepriateľa, získal svoju rodinu späť a o tri dni na to bol korunovaný za kráľa. Ak prechádzaš skúškami života, nezúfaj. Možno aj ty sa nachádzaš len tesne pred svojím víťazstvom. Posilni sa v Hospodinovi, on ti bude verný a naplní svoje zasľúbenia včas.
Ako obstáť v ťažkých chvíľach
Jakub povzbudzuje adresátov k tomu, aby v skúškach neklesali na mysli, ale sa radostne podriadili Bohu s vedomím, že všetko prispieva k ich dozrievaniu. Jakub rozvíja ďalej to, ako v ťažkých chvíľach obstáť, kde hľadať posilu a múdrosť. Jakub nám na prvom mieste odkazuje, že všetko potrebné máme hľadať u Boha.
Keď Jakub hovorí „ak chýba niekomu z vás múdrosť“, nemá na mysli, že ten, kto má všetko pod kontrolou a nezúfa, nič nepotrebuje. Aby sme vydržali skúšky radostne, je treba, aby sme najskôr pochopili, čo má Jakub na mysli. Keď študujeme Božie slovo, je treba, aby sme tento text vnímali v kontexte. Samozrejme, že veriaci môžu žiadať Boha o múdrosť, ktorá sa týka bežných životných situácií, ale z kontextu vyplýva, že ide o špecifickú múdrosť, ktorá by nás mala sprevádzať a posilńovať v dobách, keď je nám najhoršie. Jakub vie, že aj Boží ľud často počas skúšok na Jeho múdrosť zabúda.
Keď sa dostaneme do ťažkej situácie, často reagujeme slovami: „Prečo práve ja?“ Ale ako si ďalej ukážeme, ide o zle položenú otázku. Niekedy nám Boh vľúdne odhalí dôvody nášho utrpenia, ale nie vždy. Ďalej Jakub hovorí o Božej múdrosti, ktorá nás uschopňuje, aby sme i počas skúšok reagovali radostne. V našej prirodzenosti sme všetci sebestační a všetkému rozumieme. Koľkokrát ste okolo seba počuli, „Boh mi nepomôže, musím si pomôcť sám“ a celkom zabúdajú, že bez Boha sa sami ani nenadýchnu. Všetko je nám dané, len vďaka Božej dobrote.
Tri predpoklady pre získanie Božej múdrosti:
- Uvedomiť si svoju bezmocnosť a zraniteľnosť.
- Poznať Boha ako zdroj múdrosti.
- Byť Bohu plne odovzdaný.
Je to nutné preto, aby sme poznali Boha, ktorý je zdrojom všetkej múdrosti. Nestačí vedieť, že Boh existuje a keď nám bude úzko, že stačí zavolať o pomoc. Ten, kto Boha skutočne pozná, ten s ním žije v každom okamiho svojho života. Tak vzniká puto, ktoré nás prevedie každou skúškou. Keď niekoho dobre poznáme, v myšlienkach s ním môžeme konzultovať každé naše rozhodnutie, čo znamená, že o pomoc môžeme požiadať kedykoľvek. A nielen to! Každý veriaci môže osloviť Boha priamo.
Každý kresťan je nehodný a nič si nezaslúži. K Bohu nepristupujeme na základe našich zásluh. Prichádzame k Bohu na základe Kristovej zásluhy - On prelial svoju krv za naše hriechy, On je našim Príhovorcom. Žid. 6 Bez viery však nie je možné zapáčiť sa Bohu. Bolo by celkom nezmyselné žiadať o niečo od niekoho , o kom nie sme presvedčení, že existuje. Rovnako nezmyselné by bolo obracať sa k Niekomu, kto existuje, ale nemá žiadnu silu to zmeniť. Aby sme mohli od Boha čokoľvek žiadať, musíme si byť istí, že existuje a že má tú moc.
Milí poslucháči ,dôverujte Bohu bez výhrad a pochybností. Bez viery, a Božej múdrosti sme úbohé trosky, ktoré sa rozbijú o skalu. Nebojte sa prosiť a nepochybujte. Inak ste podobní morskej vlne, hnanej a zmietanej víchricou. Morská vlna v sebe nemá riadiacu silu, ale je hnaná vetrom alebo iným zdrojom sily. Je to nielen nestála, ale i nebezpečná sila, ktorá môže rozbiť plavidlo na pobrežných skalách, aj keď je pevnina na dosah. Podobne nebezpečná je situácia ľudí, ktorí sú hnaní vlastnou silou bez viery. Taký človek sa chytá stebla slamy namiesto toho, aby sa držal kríža Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.
Radostné prežívanie skúšok
Nie je pre mňa ľahké radovať sa v skúškach. Musím sa zámerne sústrediť na to, čo Boh robí uprostred nich. Musím si pripomínať, že aj keď sa moje skúšky zdajú ťažké a nekonečné, sú ľahké a trvajú krátko v porovnaní s večnosťou. Keď mám pocit, že sú moje zápasy neúnavné, nútia ma dôverovať Bohu zo dňa na deň, z okamihu na okamih, každým nádychom a výdychom.
Jakub má teda veľmi jasnú predstavu o tom, z čoho sa máme radovať. Zo skúšok! Áno, práve z období, v ktorých nám je ťažko a vlečieme sa pod ťarchou bremien. Jeho posolstvo nás berie hlbšie, lebo hovorí, že v skúškach, v ťažkých okamihoch, nejde o prítomnosť. Nejde o to, aké nám je to nepríjemné vtedy, keď to zažívame. Ide o viac, o našu budúcnosť a náš charakter. Lebo keď nám je zle, nemá to pokračovať fňukaním či horkosťou, ale sme vedení k vytrvalosti. Takto zmýšľa Boh a takto by sme mali i my, ak chceme napodobňovať Jeho príklad.
Ale on sa zámerne rozhodol, že na zlé zabudne a pôjde za dobrým. Svojich priateľov videl inými očami, očami viery. A keď na nich myslel, spôsobovalo mu to radosť. Koľko našich spomienok, keď lovíme v pamäti a vraciame sa k ľuďom z predošlých dní, sú skôr o srdca bôli, než o radosti? Koľko z nich končí slzami či pocitom krivdy? Skúsme to však inak, skúsme sa viac spriateliť s radosťou aj pri pohľade do minulosti.
Záver
Aj keď deň prinesie utrpenie, teší ma, keď viem, že Boh ma nevyzýva žiť s touto bolesťou a slabosťou po zvyšok môjho života. Vyzýva ma len k tomu, aby som s tým žila dnes. Niektoré dni urobí omnoho viac, než dokážem prosiť či rozumieť (Ef 3:20).
Bolesť, či už fyzická, duševná, alebo duchovná, vie, ako upútať moju pozornosť. Onen dialóg s Bohom z okamihu na okamih ma mení. Vidím jeho dostatočnosť a jeho slávu tak, ako by som inak nevidela (2. K 3:18).
Volať k Bohu bolo všetko, čo som dokázala. A urobiť to, čo bolo práve na rade. Jasnejšie som porozumela tomu, čo znamená, keď „zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí; … sme zmietaní, no nehynieme“ (2. K 4:8-9).
Táto realita platí aj o mojej duševnej bolesti. Ale aj keď deň prinesie utrpenie, teší ma, keď viem, že Boh ma nevyzýva žiť s touto bolesťou a slabosťou po zvyšok môjho života. Vyzýva ma len k tomu, aby som s tým žila dnes. Niektoré dni urobí omnoho viac, než dokážem prosiť či rozumieť (Ef 3:20).