Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie je sakrálna stavba s bohatou históriou a zaujímavým architektonickým vývojom. V článku sa zameriame na jeho históriu, stavebné úpravy a umelecké prvky.

Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Kysuckom Novom Meste
História a výstavba
Výstavba rímskokatolíckeho Kostola nepoškvrneného počatia Panny Márie sa započala v roku 1795. V barokovom slohu bol dokončený v roku 1796. Základný kameň bol položený v roku 1794. Menšie úpravy kostola prebehli v roku 1806 a v 1.tretine 20.storočia.
V roku 1728 mala farnosť Kysucké Nové Mesto okolo 10 tisíc farníkov a Kostol sv. Jakuba už nestačil plniť potreby rozsiahlej farnosti. Kaplnka Márie Magdalény na cintoríne (terajší park) mala zlé základy a zrútila sa, rozhodlo sa o výstavbe novej kaplnky. Výstavba priestrannej Kaplnky Nepoškvrneného počatia Panny Márie začala v roku 1738 a skončila v roku 1746. Stavba bola z kameňa, mala masívne múry, drevenú vežičku, v sakristii dve a v lodi štyri okná. Vnútri bol umelecky vyhotovený oltár, zasvätený Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie, ozdobený sochami sv. Anny, sv. Joachima, sv. Alžbety, sv. Štefana, prvého mučeníka a sochami cherubínov, uctievajúcich Nepoškvrnené počatie. Chórus stál na dvoch drevených stĺpoch, umiestnených vedľa stien, nechýbala ani spovedelnica, krížová cesta a umelecky vyrezávané lavice. V roku 1753 pozlátili oltár, chórus i okraje lavíc.
V roku 1801 začalo rozširovanie kaplnky na kostol. Prestavba bola prerušená v dôsledku zlej politickej a hospodárskej situácie (napoleonské vojny, drancovanie vojskami). Kostol bol dostavaný až v roku 1817. Interiér bol dlhý čas vybavený skromne. Mal iba jeden oltár, niekoľko lavíc a krížovú cestu z pôvodnej kaplnky.
V roku 1898 dal dekan a farár Ján Cvinček vymaľovať a dostatočne vybaviť kostol oltármi a kostolným zariadením. Vytvoriť dal i jediné vitrážne farebné okno v kostole, zobrazujúce sv. Jána. V roku 1903 bola urobená nová podlaha. O rok kostol zachvátil požiar, ale podarilo sa ho zachrániť. V roku 1937 kostol obnovili a o dva roky pristavali pravú sakristiu. Posviacka obnoveného kostola sa konala v roku 1940. 1995 - vymaľovaný vo vnútri, renovované pôvodné nástenné maľby, nové spovedelnice.
Architektúra a interiér
Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a predstavanou vežou zakončenou ihlanom. Priestory sú zaklenuté pruskými klenbami. Baroková hladká fasáda má na priečelí umiestnenú sochu svätého Jána Nepomuckého z obdobia výstavby kostola.
Klasicistický kostol bol postavený začiatkom 19. storočia a upravený v priebehu 19. storočia. Je to jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a vstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi. Hlavná fasáda je členená pilastrami. Ostatné fasády sú hladké, členené polkruhovo zakončenými oknami. Veža vstavaná do štítového priečelia je zastrešená zvonovitou prilbou s cibuľou a laternou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu.
Neskorobarokový hlavný oltár pochádza z konca 18.storočia, nad ním je obraz Immaculaty z roku 1930. Je to polychrómovaná drevorezba. Na menze oltára je tabernákulum s reliéfom Ukrižovaného a po stranách sú sochy dvoch orodujúcich anjelov. V severovýchodnom rohu lode je klasicistická kazateľnica z konca 18.storočia zdobená polychrómovanou drevorezbou, dekorovanou ružami, peniažkami a rozetami. Na baldachýne kazateľnice sú dosky Desatora a symboly viery, nádeje a lásky. Klasicistická prístenná krstiteľnica, umiestnená na železnej konzole, pochádza z konca 18.storočia a nachádza sa na severnej strane svätyne. Pozostáva z drevorezby s jednoduchou kupou a a čiapkovým vrchnákom. K interiéru kostola patrí i rokoková monštrancia z roku 1770 a torzo neskororenesančnej sochy Panny Márie, pravdepodobne z roku 1630. Táto socha bola pôvodne umiestnená na hlavnom oltári a do kostola v Červenom Kameni sa dostala z Ilavy. Výmaľbu interiéru kostola uskutočnil v 1.polovici 20.storočia miestny rodák Štefan Gábor.
Hlavný oltár je klasicistický zo začiatku 19. storočia. V strede drevenej stĺpovej architektúry je novšia socha Panny Márie Lurdskej a po bokoch stoja dve polychrómované drevené plastiky. Ide o postavu Krista a Boha Otca. Klasicistická kazateľnica s luiséznym ornamentom pochádza z čias výstavby kostola. Na baldachýne má sochu Dobrého pastiera. Organ je klasicistický z konca 18. storočia. Na skrini má rokaje a klasicistické ozdoby. Chórový parapet je barokový z prvej polovice 18. storočia, bohato dekorovaný akantovými a mušľovými ornamentmi a hlavičkami anjelikov. Obrazy sv. Ondreja apoštola a sv. Alžbety vdovy sú z roku 1836. Autorom olejomalieb na plátne je D. Appler.
Plastika svätého Jána Nepomuckého má pôvod neskorobarokový a pochádza z konca 18. storočia. Je to tiež polychrómovaná drevorezba, esovito prehnutý svätec je oblečený v tradične stvárňovanom odeve.
Prvý zvon v kostolnej veži z roku 1775 pochádza z dielne trnavského zvonolejára Mateja Orfandla. Druhý zvon z roku 1810 ulial zatiaľ neznámy majster. Napokon tretí zvon z roku 1816 pochádza z dielne kremnického majstra Samuela Polischa. Začiatkom 2.polovice 19.storočia jeden z troch zvonov pukol, ale v roku 1862 bol nahradený zvonom z dielne trenčianskeho majstra Jána Zwillinga. Zachoval sa iba tento, ostatné dva padli za obeť 1.svetovej vojne ako surovina na výrobu kanónov. V roku 1929 boli nové zvony objednané v brnianskej firme Rudolfa Manouška a sú v kostolnej veži dodnes.
Prehľad rekonštrukcií a úprav
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1806 | Menšie úpravy kostola |
| 1817 | Dokončenie prestavby kaplnky na kostol |
| 1898 | Vymaľovanie a vybavenie kostola oltármi a zariadením |
| 1903 | Urobená nová podlaha |
| 1937 | Obnova kostola a pristavenie pravej sakristie |
| 1940 | Posviacka obnoveného kostola |
| 1995 | Vymaľovanie interiéru a renovácia nástenných malieb |
Súčasnosť
Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 10722/0. Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu. Stojí v strednej časti mesta.
Kostol sa nachádza v centre mesta v radovej zástavbe Levočskej ulice, na ktorú vkročíte priamo z námestia cez historickú Levočskú bránu Provinčného domu. Kostol bol pôvodne len kaplnkou pri mestskom špitáli, pravdepodobne zo 14. storočia. Zariadenie kostola je barokové, hlavný oltár pochádza z rokov 1751 - 1752, ale oltárny obraz je z roku 1856. Pôvodné bočné barokové oltáre sa nezachovali. Dnešné sú z rokov 1884 - 1886 a vyhotovil ich spišskonovoveský rezbár Július Fuhrmann. Staršie maľby barokovej kazateľnice z roku 1756 boli nahradené reliéfmi, ktoré, podobne ako viaceré drobné kusy zariadenia kostola, pochádzajú z dielne spišskonovoveského rezbára Františka Repcsika zo začiatku 20. storočia.
Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Zborove nad Bystricou nazývaný aj Kysucká Sixtínska kaplnka oslávi v tomto roku 50. výročie svojej posviacky. Bolo to v sobotu 08. decembra roku Pána 1973 o 9:00 hod. na prikázaný cirkevný sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, keď nitriansky biskup ThDr. Dovtedy bola najväčšou cirkevnou stavbou v obci Zborov nad Bystricou malá kaplnka, do ktorej sa zmestilo sotva 50 ľudí. Ďalšie stovky ľudí počas omše za dažďa mokli a mrzli za mrazu vonku pred kaplnkou. Stavba bola neskorobaroková a miestni obyvatelia ju postavili koncom 19. storočia. Sakrálny objekt sa skladá z dvoch častí: z lode a veže. Loď a veža sú z kamenného omietnutého muriva. Loď je ukončená polooblúkovitou apsidou. Fasáda je bez výtvarných detailov. Krov je drevený a strecha je šindľová. Vo veži sú dva zvony: väčší z nich bol v roku 1834 odliaty zvonárom Kajetanom Zeidlom v Trnave, menší pochádza z roku 1918 a bol odliaty v Trenčíne. Vo vnútri kaplnky je nástropná maľba neznámeho autora. Svätostánok sa stal opakovane miestom nakrúcania rôznych filmov. Počas nakrúcania bola ku kostolíku pristavaná ďalšia drevená predsieň. Aj keď stavba nevyniká hodnotnými freskami a maľbami, Zborovania sú mimoriadne hrdí na svoj kostolík. Pred niekoľkými rokmi si ho pripomenuli dreveným modelom pri fare súčasného kostola v obci, viditeľným z hlavnej cesty. Moderný štýl a plány kostola vypracoval 70- ročný dekan Ing. Ferdinant Foltán zo Súľova v spolupráci s bratmi Surovovcami: architektom Antonom a stavebným inžinierom Stanislavom. Otec tohto diela Mons. Ľudovít Baláži po rokoch priznával: „Bolo to rozhodnutie srdca, nie rozumu. Nádherný zborovský kostol oslávi 50. výročie konsekrácie (2.
Kostol v Starom Smokovci dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy v roku 1888. Staršia kaplnka, zasvätená sv. apoštolom Petrovi a Pavlovi, ktorú dal postaviť spišský veľprepošt Biacovský, už totiž dlhší čas nevyhovovala kvôli malej kapacite. Nový kostol bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo. To znamená, že konštrukcia kostola je drevená a steny sú vyplnené murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Strecha tvorí zároveň aj klenbu kostola. Architektúra je komponovaná v neogotickom štýle a svojou kompozíciou vynikajúco zapadá do vysokohorského prostredia. Vnútorné stolárske práce boli zadané renomovanej firme G. A. Weisz, ktorá medzi inými zariadila aj kostol v Dolnom Kubíne. Práce na stavbe kostola pokračovali pomerne rýchlo. Budova kostola stála 15 000 florénov. Slávnostná posviacka kostola sa uskutočnila 26. augusta 1888. Bol zasvätený Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie, odpustová slávnosť sa slávi 8. decembra. V priečnej lodi bola rok po posviacke kostola inštalovaná vitráž znázorňujúca Svätú Rodinu a sv. Juraja. Na vitráži znázorňujúcej sv. Juraja je erb biskupa Juraja Császku. Oltár zdobí socha gotickej Madony z Ruskinoviec, ktorej originál je v Národnom múzeu v Bratislave. Faksimile Madony vytvorila prof. Steny kostola boli pôvodne pomaľované sýtymi farbami, znázorňujúce závesy navlečené na krúžkoch na tyči, pričom prevládala farba bordovo-červená a modrá. Medzi drevenými konicami na stenách boli svetložltou a hnedou farbou vymaľované rovnoramenné kríže. V roku 1977 sa začali realizovať farebné vitráže, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou. Do roku 1979 boli vitráže osadené na všetky okná. Následne boli steny vnútri natreté na bielo, čím vynikla aj krása drevenej konštrukcie, ktorá vytvára veniec po celom obvode kostola. Celková výzdoba je komponovaná tak, aby priamo zapadala do jednej z najväčších turistických lokalít Slovenska, ktoré navštevuje množstvo ľudí z celého sveta. V roku 1929 v noci z 9. na 10. augusta udrel do kostola blesk a vážne ho poškodil. Problémy nastali aj s pôvodnou vežou, ktorá sa kvôli slabým základom naklonila. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. Pri príležitosti návštevy Sv. Otca Jána Pavla II. na Slovensku v roku 1995, kedy navštívil aj Vysoké Tatry, bol kostol zvonku znovu reštaurovaný a vymaľovaný. Kostol je vystavený nepriaznivým poveternostným podmienkam, zvlášť dažďu so silným vetrom, ktoré narúšajú najmä omietky a aj drevené časti exteriéru. Počas víchrice v roku 2004 boli omietky dosť silno poškodené. Kostol bol preto v roku 2008 zvonku renovovaný.
Zdarma Kráľovná, vysvetlenie Nepoškvrneného počatia
tags: #kostol #neposkvrneneho #pocatia #panny #marie #pravopis