Sú prosby, o ktorých s istotou vieme, že sú dobré: prosíme o dar viery, prosíme o záchranu manželstva, o oslobodenie človeka zo závislosti... Napriek tomu, nie vždy dostaneme, o čo v modlitbe prosíme. Boh je dobrý Otec, ktorý dáva dobré veci svojim deťom, prečo nám niekedy nemôže dať to, čo ho žiadame?
Otázka teda znie: Prečo Boh neodpovedá na modlitby všetkých ľudí? Hlavným dôvodom, prečo teda Boh pri niektorých ľuďoch ako keby mlčal je, že s ním nemajú vzťah. Mať s mojím Pánom a Bohom vzťah! Chcieť ho nasledovať a načúvať, čo hovorí. Boh má právo riadiť môj život a ja mu mám byť za to dokonca vďačný.
Ľudia však častokrát nemajú s Bohom vybudovaný vzťah. Aj keď veria v jeho existenciu a častokrát chodia aj do kostola. Ale tí, ktorým Boh ako keby nikdy neodpovedal na ich modlitby, s ním podľa všetkého vzťah nemajú.
Sväté písmo o tomto vzťahu hovorí nasledovné: „A toto je dôvera, ktorú máme k nemu, že nás počuje, keď o niečo prosíme podľa jeho vôle“ (Jn 5,14). „Lebo Pánove oči hľadia na spravodlivých a k ich prosbám sa nakláňa jeho sluch; ale Pánova tvár je proti tým, čo robia zlo“ (1Pt 3,12).
Tu je niekoľko problémov, ktoré môžu byť príčinou toho, prečo Boh niekedy neodpovedá na naše modlitby:
Problém č.1: Ľudia, za ktorých sa modlíme majú slobodnú vôľu, ktorú rešpektuje aj Boh
Prvý podstatný rozdiel je v osobe, za ktorú sa modlíme. Ak sa modlíme za seba a odstránime hlavné prekážky modlitby (neodpustenie, okultizmus, zotrvávanie v hriechu), proces je omnoho rýchlejší. Ak sa však modlíme za iných, naša modlitba pôsobí ako zmena klimatických podmienok- modlitba pre nich prináša Božiu ochranu, dáva túžbu a silu meniť sa, bojovať proti hriechu, modlitba pomáha rozpoznať klamstvá zlého a načúvať Duchu Svätému.
Tu je však stále na danej osobe, koho cestu si vyberie. Spomeňme si na Evu a Adama v raji: nemali žiadny hriech, každý deň boli s Bohom, vedeli, čo majú a nemajú robiť. Mali vôľu naklonenú robiť samé dobro. Potom sa stretli s hadom a vybrali si jeho ponuku. Aj dnes je to tak, ako hovorí Božie Slovo: „Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo.“ Rim 1,21
Záleží skutočne na človeku, akým sa rozhodne byť a či dovolí, aby sám seba považoval za múdrejšieho, ako je Boh. Modlitbou môžeme „ovplyvniť“, aby tento človek mal čo najviac podnetov a príležitostí vybrať si dobro a Boha. Tu je tiež účinné odprosovať Boha za to, že sa daná osoba povyšovala nad Boha a bola neposlušná Jeho ceste.
Napokon, poprosme Ducha Svätého, aby sa nám pomohol modliť správne, veď: „Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.“ Rim 8,26-27
Problém č.2: Ľudia odmietajú skutočnú lásku a milujú to, čo ich ničí
Boh nám nemôže ako tyran nalinkovať, aby sme sa rozhodli pre Neho. Ak nás miluje, musí dať každému slobodnú vôľu vybrať si, koho alebo čo chce tento človek milovať. Aj keď si nevyberieme Jeho, nikdy neprestane o nás bojovať. Ľudia môžu milovať drogy, alkohol, adrenalín pri gamblerstve, môžu milovať peniaze a moc, viac ako všetko ostatné.
Keď si musia vybrať medzi Bohom, rodinou, zdravím, životom na slobode, často si vyberú práve závislosť alebo moc, peniaze či neviazaný sex. Nedá sa donútiť milovať. Dokonca ani Boh to nerobí. Našou úlohou nie je nútiť milovať, ale príťažlivo priťahovať k dobru.
Na nás ostáva milovať týchto ľudí, modlitbou ich sprevádzať a čakať, kým budú schopní prijať a vážiť si Božiu a našu lásku. Môže sa zdať, že naša modlitba zmôže málo, ale opak je pravdou. Hoci nevidíme ten výsledok, ktorý by sme chceli, taktiež nevidíme, pred čím všetkým naša modlitba ochránila človeka, za ktorého sa modlíme.
Niekedy nám naši blízki dajú určite zabrať, ale naša modlitba za nich má vždy zmysel.
Problém č.3: Ľudia si často nechcú dať pomôcť
Podobne ako s láskou je to aj s pomocou. Keď sa človek rozhodne, že nechce pomoc, Boh ani my mu ju nemôžeme nanútiť. Ľudia sa často dostanú do problému a dlho v ňom zotrvávajú aj kvôli tomu, že dokonca nie sú ochotní prijať ani len ľudskú pomoc. Či už je to odborná lekárska pomoc, pomoc rodiny, priateľov, ktorá sa naozaj osobne núka- pri štúdiu, práci, starostlivosti o deti, pri hľadaní životného partnera, pri zdravotných problémoch...
Prijať pomoc v určitom zmysle znamená ponížiť sa a uznať, že svojimi silami to človek nezvláda, a to nie je príjemné. Mnohokrát sa nám nemusí páčiť prirodzený spôsob riešenia našich problémov, ale často ten zázrak, o ktorý sa modlíme, je prijať ponúkanú pomocnú ruku.
Ďalší problém nastane, keď daný človek väčšinou už má vymyslený svoj plán, ktorým sa chce riadiť a o Božej ceste nechce ani počuť. Vie, že Boh by mu pomohol, ale o tento druh pomoci nestojí. Často sa nechce vzdať nejakého chvíľkového pôžitku alebo nechce odpustiť, čo ničí jeho, jeho rodinu, finančné zázemie, budúcnosť.
Pravdou je, že človek, ktorý si nechce dať pomôcť, musí dôjsť na koniec vlastných síl, aby dovolil iným alebo Bohu podať mu pomocnú ruku. V takej situácii sa väčšina ľudí Božej ruky chytí. Takí, ktorí predsa len ostanú ležať na dne, tam zostanú najčastejšie kvôli vlastnej pýche.
Účinnou modlitbou je modliť sa za tohto človeka, aby spoznal pravdu a to, čo je skutočne dobré. Potrebná je tiež modlitba tzv. zástupného pokánia-t.j. odprosovať Boha za hriechy, zvlášť za pýchu, ktorá spútava tohto človeka a prosiť o milosť pravej ľútosti pre neho.
Problém č.4: Myslíme si, že vidíme celý obraz
Skutočnosť, ktorú si musíme pripustiť je, že my ľudia nikdy nebudeme vidieť veci úplne objektívne a nikdy nebudeme vidieť život človeka v celku- jeho minulosť, prítomnosť a budúcnosť naraz tak, ako ho vidí Boh. Mnohokrát sa nám nepáči koniec našich modlitieb. Nevidíme víťazstvo. Ale ak poznáme Boha, dôverujeme jeho láske a milosrdenstvu, začneme dôverovať, že aj koniec, ktorý sa nám nepáči je pre toho človeka ten najlepší.
Môže sa nám zdať, že by sme vedeli vymyslieť niečo lepšie. Nezabúdajme ale, že ľudia si nevyberajú vždy to lepšie a zasa sme pri slobodnej vôli človeka, ktorú sa Boh rozhodol rešpektovať.
Problém č.5: Slabý zápas o dušu
Niekedy zabúdame, že o dušu človeka sa zvádza ten najtuhší boj, a že skutočne máme protivníka, ktorý nám živú vieru, záchranu manželstva, či oslobodenie od závislosti nedaruje na striebornom podnose. Celé roky sa diablovi darí rovnaký trik: kradnúť, zabíjať a ničiť a potom z toho obviniť Boha: „Ak je Boh všemohúci, prečo nepomohol, neochránil, neuzdravil...?“
Diabol bude bojovať o to, aby sme mu našu rodinu či priateľov nevytrhli z rúk. Len tak ich nepustí. Preto naša modlitba musí byť vytrvalá a s dôverou. „Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána; - muž s rozpoltenou mysľou, nestály vo všetkom svojom počínaní.“ Jak 1,6-8
„Strelné“ modlitby v boji o dušu, či rodinu nemusia vôbec postačovať- sviatosti, pôst a modlitba používajúc Sväté Písmo sú tie najmocnejšie zbrane, ktoré skutočne dokážu ochromiť nášho nepriateľa. Pohodlnosť a lenivosť nás zasa môžu stáť víťazstvo.
Ako počúvať Boha
Modlitbu často realizujeme ako svoj monológ. Prosíme, možno aj ďakujeme, pridáme k tomu Otče náš a „Amen“. Lenže modlitba má byť rozhovor. Aj Boh nám niečo hovorí. Počujeme ho? Vieme ho vôbec počúvať? Pozrime sa na možnosti, ako sa to dá.
Ježiš je náš Dobrý pastier, máme ísť za jeho hlasom, lebo je to to najlepšie, čo na tejto zemi môžeme mať. Jeho slovo, radu, povzbudenie, vôbec hocičo, čo nám chce povedať. Rozlíšiť jeho hlas uprostred uponáhľaného života, stresu či nesústredenej modlitby je ťažké. Niekto môže mať aj obdobie sucha, ako by bol Boh úplne ticho.
Osobnú modlitbu začínam vstupovaním do Božej prítomnosti. Chcem sa osobne stretnúť so svojím Bohom. Prečítam si aj pasáž z Božieho slova. Pýtam sa Pána, čo mi chce týmito slovami povedať a ako ich mám uskutočniť dnes v živote, za čo ďakovať, za čo odprosovať, za čo prosiť, za čo sa prihovárať, čo ma dnešný deň čaká, čo mu chcem odovzdať a podobne.
Ale v prvom rade chce sestra Helena sedieť ako Mária pri jeho nohách a byť pri ňom a s ním. Načúvať mu alebo len tak nasávať. Veľmi dobrým obrazom je pre ňu špongia, ktorá sa suchá ponorí do vody, nasáva vodu a už potom nie je ani suchá, ani ľahká, ale plná vody a môže následne utrieť aj obrovskú a zašpinenú tabuľu.
„Chcem s Bohom prežiť kvalitnú hodinu - aj viac, keď sa dá - v jeho prítomnosti. Chcem upriamiť svoju myseľ, svoju pozornosť iba na neho a dať mu celé srdce. Keď sa toto podarí, že sa začnem ponárať v ňom, všetko sa mení. Ja som v ňom a on vo mne. To je jednota sŕdc. Boh vtedy vlieva zo svojho veľkého srdca do môjho malého srdca to, čo je v jeho srdci. Potom idem k svojim povinnostiam, stretávam množstvo príjemných i menej príjemných ľudí. Je dôležité niesť jeho prítomnosť do každodennosti či do školy k študentom, kde učím, a podobne. Toto premieňa v prvom rade mňa. A ak sa mením ja, mení sa aj moje okolie. Také zotrvávanie v jeho láske, hoci aj bez slov, je najhlbšou modlitbou.
Ježiš takto trávil celé noci v kontemplatívnej modlitbe s Otcom, keď počúval jeho hlas. Boh chce s nami hovoriť, túži byť súčasťou aj tých najmenších detailov našich životov, nielen veľkých vecí. Poznávať Boha znamená zaujímať sa o to, čo si myslí, a pýtať sa na jeho názor.
Ak to robí dlhšie, už nepochybuje, ľahko to rozlíši. Jeho hlas je tichý, nežný, jemný. Niekedy, ak má človek pochybnosť, najprv nereaguje. Ale Boh sa ozve viackrát. Preto očakávajme, že ho budeme počuť.
Ako rozpoznať Boží hlas v každodennom živote
Boh k nám hovorí prostredníctvom nadprirodzeného zjavenia - a tým je Božie slovo. Biblia je pre nás odpoveďou na všetky otázky života. Kto chce počuť Boží hlas, musí čítať aj študovať Božie slovo. Z Písma by sme sa nemali len učiť, mali by sme ho počúvať. A to je rozdiel. Pokiaľ sa o Bohu z Biblie učíme, je to štúdium. Ale pokiaľ chceme Boha prostredníctvom Biblie počúvať, potrebujeme modlitbu spojenú s rozjímaním. Pomôcť môže napríklad čítanie nahlas. Pri nejakom verši či slove, ktoré nás zaujme, sa zastavme a skúsme si ho vychutnať.
Boh k nám hovorí cez svedomie. Tichý lahodný šum či vnem k nám prichádza počas tichej modlitby, ale aj neskôr pri práci či prechádzke v prírode, či v záhrade, vtedy, keď na to už až tak sústredene alebo usilovne nemyslíme. Vnuknutia od Boha môžu prísť v podobe obyčajných myšlienok alebo prekvapivých nápadov.
Čo robiť, ak ho niekto nepočuje? Je dobré začať čítať Božie slovo. V ňom k nám hovorí Boh. My hovoríme v modlitbe k Bohu a Boh hovorí k nám prostredníctvom Božieho slova. Keď budeme v ňom zakorenení, potom uvidíme ďalšie veci. Nebojme sa tiež prosiť o to, aby nám Boh otvoril duchovné zmysly (oči aj uši).
Kde môže byť príčina, ak je niekto „hluchý“? Mnohí si povedia, že toľké roky sa modlia a ozaj nič nepočujú. Možno je nutné niečo zmeniť. Odstrániť škodlivé alebo nesprávne vplyvy a zvuky či šumy. Skontrolovať - aké hlasy počúvam? Alebo niekto sa v minulosti mohol namočiť do nejakých foriem okultizmu, a to mohlo spôsobiť „hluchotu“ na Boží hlas.
Boh a utrpenie
Skôr či neskôr sa všetci stretneme s bolesťou, utrpením, chorobou, nepochopením a hľadáme zmysluplné vysvetlenie toho, čo sa nás tak bolestne dotýka. Utrpenie aj choroba neraz zostávajú tajomstvom, ktoré presahuje naše ľudské chápanie. Zároveň nás pozývajú žiť a milovať tajomstvo Boha, ktorému nemôžeme celkom rozumieť.
V takýchto chvíľach hľadania zmyslu sa nám prihovára: „Z úprimného srdca vás prosím, majte trpezlivosť so všetkým, čo máte v srdci nevyriešené a... pokúste sa milovať nevyriešené otázky ako zamknuté komnaty... Nehľadajte odpovede, ktoré nemôžete dostať, lebo by ste ich nedokázali žiť. My nedokážeme chápať Božie myšlienky ani cesty, avšak môžeme milovať otázky a s dôverou prežívať Božie tajomstvo. Potom objavíme, že v našom živote aj choroba, utrpenie či neúspech nemusia byť menším Božím darom ako zdravie a úspech.
V evanjeliu k tomu Pán Ježiš volá všetkých, lebo náš život obstojí iba pred kritériom lásky k tým, čo sú hladní, smädní, chorí... „Chorý a núdzny človek je naším blížnym. Jeho utrpenie, či už malé, alebo veľké, je pre milosrdnú sestru Svätého kríža výzvou,“ učia zakladatelia kongregácie. Patria celkom Ukrižovanému, a preto celkom blížnemu, a ako zástupkyne Kristovej lásky ich na Slovensku možno stretnúť v zdravotníckych službách na rôznych miestach.
Ježiš povedal, že chudobných vždy budeme mať medzi sebou. Vždy tu budú ľudia chorí, trpiaci, núdzni, ktorí potrebujú našu prítomnosť, pozornosť a lásku.