Jakubovo potomstvo vzrástlo v Egypte v národ. Izraeliti sa veľmi rozmnožili, a rozrástli a boli takí mocní, že krajina bola nimi preplnená. V Egypte nastúpil nový kráľ, ktorý Jozefa nepoznal. Povedal svojmu ľudu: „Hľa, izraelský ľud je mocnejší a početnejší ako my.
Ustanovili nad ním pracovných dozorcov, aby ho utláčali ťažkými robotami: staval totiž faraónovi zásobovacie mestá Pitom a Rameses. Ale čím viac ho utláčali, tým väčšmi sa rozmnožoval a rozrastal, takže sa Izraelitov priam desili a ich život robili neznesiteľným ťažkou robotou s hlinou a tehlami a rozličnými poľnými prácami - všetkými robotami, do ktorých ich násilne nútili. Faraón vydáva rozkaz zabíjať hebrejské nemluvňatá. Ale babice sa báli Boha a nerobili, ako im rozkázal egyptský kráľ; nechávali chlapcov nažive. Boh babiciam preukazoval dobrodenia a ľud vzrastal a silnel. A keďže sa babice báli Boha, on ich obdaril početným potomstvom.
Mojžiš prijíma Desatoro prikázaní
Mojžiš - vyvolený vodca
Mojžišovo narodenie a mladosť sú úzko späté s Božím plánom na záchranu Izraelitov. Šiel istý muž z kmeňa Léviho a vzal si za ženu Léviho dcéru. Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, tri mesiace ho ukrývala. Dlhšie ho však skrývať nemohla, preto vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do tŕstia na brehu Nílu.
V tom čase, keď Mojžiš dorástol, vyšiel k svojim súkmeňovcom, aby videl ich ťažkú robotu. Keď sa o tej veci dozvedel faraón, pokúšal sa Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom utiekol a usadil sa v kraji Madián, zdržoval sa pri studni. Po dlhom čase egyptský kráľ zomrel, ale Izraeliti vzdychali pod robotou a kričali, a ich volanie od roboty vystúpilo k Bohu. Boh počul ich nárek a spomenul si na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jakubom. Boh sa zjavuje Mojžišovi a určuje ho za vysloboditeľa svojho ľudu.
Boh sa zjavuje Mojžišovi a určuje ho za vysloboditeľa svojho ľudu. Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal ovce na púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: „Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí.“ Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ I hovoril mu: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha.
A Pán mu povedal: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, do bydlísk Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov. A teraz došlo volanie Izraelitov ku mne a ja som videl útlak, ktorým ich Egypťania sužujú. Preto poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!“
Boh Mojžišovi ešte povedal: „Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma poslal k vám. Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na pokolenie. Choď, zhromaždi starších Izraela a povedz im: »Zjavil sa mi Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba, a povedal mi: Bedlivo som vás pozoroval, aj to, čo sa s vami dialo v Egypte. Preto som sa rozhodol, že vás vyvediem z egyptského utrpenia do krajiny Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom.« A oni poslúchnu tvoj hlas a pôjdeš ty a starší Izraela k egyptskému kráľovi, a poviete mu: »Pán, Boh Hebrejov, nám prišiel v ústrety a teraz musíme ísť na tri dni cesty do púšte, aby sme Pánovi, nášmu Bohu, priniesli obetu.« Ja viem, že egyptský kráľ vám nedovolí odísť, iba ak pod silnou rukou. Preto zdvihnem svoju ruku a budem biť Egypťanov všetkými svojimi zázrakmi, ktoré na nich vykonám. Potom vás prepustí. A vzbudím tomuto ľudu priazeň v očiach Egypťanov, takže keď pôjdete preč, nedajú vám odísť naprázdno. Ženy si vyžiadajú od svojich susediek a spolubývajúcich zlaté a strieborné predmety a naložíte ich na svojich synov a na svoje dcéry, a tak vyplienite Egypt.“
Desať egyptských rán | Lekcia animovaného Písma pre deti
Desať egyptských rán
Mojžiš a Áron robili divy pred faraónom, ale Jahve mu zatvrdil srdce, a tak neprepustil Izraelcov. Premenili palicu na hada, premenili vodu v Níle na krv, žaby poslali na Egypt, na faraónovu žiadosť Jahve vyhubil žaby, poslali komáre na Egypt, poslali bodavý hmyz na Egypt, morom zhynul všetok dobytok, prach bol v Egypte a pľuzgierovité vredy na ľuďoch a dobytku, Jahve zoslal krupobitie, kobylky zasypali Egypt, bola hustá tma.
Nasledujúca tabuľka zobrazuje desať rán, ktoré postihli Egypt, ako je opísané v knihe Exodus:
| Rana | Popis |
|---|---|
| 1. Voda na krv | Všetka voda v Níle sa premenila na krv, ryby zahynuli a voda sa stala nepiteľnou. |
| 2. Žaby | Žaby vyliezli z Nílu a pokryli celú krajinu. |
| 3. Komáre | Prach zeme sa premenil na komáre, ktoré napádali ľudí aj zvieratá. |
| 4. Muchy | Mračná múch napadli domy Egypťanov. |
| 5. Mor dobytka | Mor zasiahol egyptský dobytok, ktorý hromadne hynul. |
| 6. Vredy | Ľudí a zvieratá postihli bolestivé vredy. |
| 7. Krupobitie | Silné krupobitie zničilo úrodu a zabilo ľudí aj zvieratá. |
| 8. Kobylky | Mračná kobyliek zožrali všetku vegetáciu v krajine. |
| 9. Tma | Hustá tma pokryla Egypt na tri dni. |
| 10. Smrť prvorodených | Všetci prvorodení v Egypte, ľudia aj zvieratá, zomreli. |
Prechod cez Červené more
Exodus a putovanie po púšti
Posledné, čo Jahve urobil, bolo, že o polnoci zabil všetko prvorodené v Egypte, počínajúc faraónovým prvorodeným synom. Potom ich vyhnali z Egypta. Pobyt Izraelcov v Egypte trval 430 rokov. Izraelci vyšli z Egypta, ale Jahve zatvrdil srdce faraóna, egyptského kráľa, a ten ich prenasledoval.
Keď sa faraón približoval, Izraelci pozdvihli oči a videli, že sa Egypťania hrnú za nimi; Izraelci sa veľmi naľakali a volali k Jahvemu o pomoc. Vtedy sa pohol anjel Boží, ktorý kráčal pred izraelským táborom a šiel za nimi; pohol sa i oblakový stĺp, ktorý bol pred nimi, a postavil sa za nich; dostal sa medzi tábor Egypťanov a tábor Izraelcov; bol ako oblak a tma; ale Izraelcom osvecoval noc, pritom sa po celú noc nepriblížili jeden k druhému.
Potom Mojžiš vystrel ruku nad more a Hospodin zaháňal more silným východným vetrom celú noc, vysušil more a vody sa rozdelili. Izraelci prešli stredom mora po suchu, zatiaľ čo vody na pravej i ľavej strane stáli ako múry. Egypťania ich prenasledovali; všetky faraónove kone, vozy i jazdci vošli za nimi doprostred mora. Za rannej stráže Hospodin v ohnivom a oblakovom stĺpe pozrel na tábor Egypťanov a spôsobil zmätok v egyptskom tábore, brzdil kolesá ich vozov, takže len ťažko postupovali. Tu si Egypťania povedali: „Utekajme pred Izraelcami, lebo Hospodin bojuje za nich proti Egypťanom.“
I riekol Hospodin Mojžišovi: „Vystri ruku nad more a vrátia sa vody na Egypťanov, na ich vozy a na ich jazdcov.“ Mojžiš vystrel ruku nad more a za rána sa more vrátilo na svoje pôvodné miesto; Egypťania však utekali proti nemu, a tak Hospodin vohnal Egypťanov doprostred mora. Vody sa vrátili späť a prikryli vozy, jazdcov a všetko faraónovo vojsko, čo za nimi vošlo do mora; nezostal z nich ani jeden.
Izraelci však prešli po suchu stredom mora a vody im boli ako múr na pravej i na ľavej strane. Tak vyslobodil Hospodin Izrael v ten deň z rúk Egypťanov a Izrael uzrel Egypťanov mŕtvych na pobreží mora. Toto bol príbeh o Mojžišovi, ako vyviedol Izrael z Egypta. Keď teda faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol po ceste cez filištínsku krajinu - hoci bola najkratšia -, lebo Boh povedal: „Aby ľud azda neoľutoval, keby videl pred sebou boj, a aby sa potom nevrátil do Egypta!“ Preto Boh viedol ľud okľukou, cestou po púšti popri Červenom mori. Izraeliti vyšli z Egypta v bojovej zostave.
Mojžiš vzal so sebou aj Jozefove kosti. On dal totiž Izraelitom slávnostne prisahať: „Pán sa vás istotne ujme. Potom odneste odtiaľto moje kosti so sebou.“ Keď odišli zo Sokotu, utáborili sa v Etame, na okraji púšte. Pán šiel pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe, aby im ukazoval cestu, v noci zasa v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli dňom i nocou putovať.