Jeseň roku 1793 bola svedkom najnásilnejšej fázy Francúzskej revolúcie, známej ako vláda teroru (la Terreur). Kňazi, ktorí zostali verní Rímu, boli prenasledovaní a súdení. V tomto búrlivom období sa odohrával príbeh Petra-Adriána Toulorge, premonštráta, ktorého život a obetavosť sa stali symbolom viery a odporu.
Pád Bastily, symbol Francúzskej revolúcie.
Život Petra-Adriána Toulorge
Peter-Adrián (Pierre-Adrien) Toulorge sa narodil vo francúzskom Muneville-le-Bingard 4. mája 1757. Vyrastal v hlboko kresťanskom prostredí a rodina Toulorge sa aktívne zapájala do farského života.
V roku 1778 bol prijatý do kňazského seminára v Coutances a 8. mája 1781 bol vysvätený na diakona. Krátko pred jeho kňazským svätením 31. marca 1782, Peter-Adrián prišiel aj o svojho otca a odovzdal všetku svoju dôveru Bohu.
V januári 1783 bol menovaný kaplánom v Doville, kde zažil horlivosť premonštrátskeho kňaza Jacquesa-Francoisa Le Canut. Inšpirovaný ideálom sv. Norberta, Peter-Adrián vstúpil do opátstva v roku 1787 a chcel sa zasvätiť kňazskému úradu na dedine, ale aj sa podieľať na živote komunity, aby tu našiel duchovnú podporu.
Bohužiaľ mu nebolo dovolené žiť dlho ako premonštrát v Blanchelande kvôli politickým udalostiam počas revolúcie.
Zámok vo Versailles, symbol monarchie.
Revolúcia a Útlak Cirkvi
V januári 1789, kráľ Ľudovít XVI. zvolal generálne štáby vo Versailles. Od 13. februára sa dohodli na utláčaní všetkých mníšskych a kanonických rádov a 26. februára sa dohodli na vytvorení zoznamu ich majetkov. Civilná ústava duchovenstva z 12. júla 1790 rýchlo obmedzila cirkevný život a tým zrušila cirkevnú nezávislosť a z duchovenstva urobila služobníkov verejnosti.
Dekrétom z 29. novembra 1791 boli kňazi, ktorí odmietli zložiť prísahu, prehlásení za podozrivých a boli podrobení právnym sankciám. V dôsledku toho bolo v septembri 1792 v parížskych väzeniach zavraždených 200 kňazov a emigrovalo 30 000 - 40 000 duchovných.
S rastúcou radikalizáciou francúzskej revolúcie začala aj systematická dekristianizácia, ktorej dôsledky boli početné a radikálne. Jej primárnymi obeťami boli samotní francúzski duchovní: nestratili len pozemské majetky, ale aj 15 - 20% ich členov rezignovalo, emigrovalo, boli deportovaní alebo popravení.
Premonštrátske opátstvo v Blanchelande bolo taktiež zasiahnuté utláčaním a vyvlastnením. 10. júna 1790 o siedmej hodine ráno, všetci piati kňazi žijúci v opátstve boli vypočúvaní, „či chcú využiť výhody plynúce z práva a opustiť kláštor“. Peter-Adrián spolu so subpriorom Francoisom-Nicolasom de Quen a Claudom-Charlesom-Francoisom Aubin Marchandom potvrdili, že chcú pokračovať životom v komunite.
Od októbra 1790 si, vtedy 33 ročný Peter-Adrián, našiel útočisko na viac ako rok v susednej farme rodiny La Cour v Le Sens. Bez strachu slávil verejne sv. omšu len príležitostne v okolitých farnostiach.
Keď sa Peter-Adrián dopočul o zákone z 26. augusta 1792, že všetci kňazi, ktorí verejne slúžia a nezložili prísahu vernosti vláde, boli deportovaní, rozhodol sa emigrovať na anglický ostrov Jersey. Až na ostrove Jersey, kde päť týždňov viedol biedny život chudobných emigrantov, si všimol, že zákon o vyhnanstve sa ho netýka a mohol zostať vo Francúzsku bez toho, aby bol znepokojovaný vládou. Od novembra 1792 do septembra 1793 žil mladý rehoľník v podzemí a z dediny do dediny sa presúval v preoblečení, aby odslúžil sv. omše a v súkromí vyslúžil sviatosti pre ľudí.
Zatknutie a Mučenícka Smrť
Večer 2. septembra 1793 žena, ktorá prechádzala okolo, videla „špinavého, premočeného a vyčerpaného tuláka“, ktorý sa vynoril z húštiny. Zo súcitu ho pozvala do svojho domu. Keď tento úbohý tulák nabral istotu, predstavil sa: Bol to Peter-Adrián Toulorge z opátstva Blanchelande. Hneď na to, sa žena priznala, že je sestra Paula, benediktínska mníška, revolucionármi vyhnaná z kláštora. Nasledujúci deň vzala kňaza, preoblečeného za ženu pre jeho bezpečnosť do Neufmesnilu k priateľke menom Marotte Fosse. Ale keď robotníci videli popri nich prechádzať zvláštnu ženu, všimli si mužské pančuchy a topánky. Peter-Adrián odpočíval v stodole, keď ho zatkli traja národní vojaci.
Aby nebol Peter-Adrián odsúdený na smrť za to, že sa vrátil do Francúzska, o svojom odchode nič nehovoril. Peter-Adrián Toulorge poprel, že bol na ostrove Jersey, aby si zachránil život. Po istom váhaní, pohnutý Duchom Svätým, v nedeľu 8. septembra 1793 na sviatok Narodenia Panny Márie, aj napriek strachu o svoj život, sa rozhodol povedať celú pravdu - v poznaní, že bol prenasledovaný ako katolícky kňaz.
22. septembra 1793 sa Peter-Adrián objavil pred administratívnou komisiou Coutances, ktorá mala rozhodnúť o tom, či sa považuje za emigranta, ktorý sa vrátil späť do Francúzska. Sudcovia, ktorí sa báli Le Carpentiera, aj napriek tomu, že chceli ušetriť kňazov život, prehlásili obžalovaného za emigranta.
Večer 12. októbra 1793 Peter-Adrián Toulorge žiaril, keď sa vracal zo súdu do svojej cely, kde bol uväznený s ďalšími kňazmi a laikmi, lebo vedel, že dostal trest smrti. Sestra Paula, benediktínska mníška, ktorá bola uväznená v tom istom čase ako on, sa rozplakala. Budúci mučeník ju prísne napomenul: „Sestra, slzy, ktoré roníš neosožia ani tebe ani mne! Ak nie sme ochotní zomrieť, dávame zlý príklad. Našou nezlomnosťou ich učme, čo musia urobiť.
Život Petra-Adriána Toulorge je svedectvom o sile viery a odhodlaní v časoch extrémneho útlaku. Jeho príbeh nám pripomína dôležitosť stáť si za svojimi presvedčeniami, aj keď čelíme smrti.
Dejiny svätého Petra s Davidom Suchetom (prvá časť) | Naša história
Cirkev a spoločnosť v čase revolúcie
Francúzska revolúcia priniesla nielen politické zmeny, ale aj hlboké transformácie v náboženskom živote. Cirkev stratila svoju nezávislosť a stala sa nástrojom štátu. Kňazi, ktorí odmietli zložiť prísahu, boli prenasledovaní a popravení. Toto obdobie bolo charakteristické systematickou dekristianizáciou, ktorá zasiahla všetky aspekty života.
Dôsledky revolúcie na cirkev
- Strata majetku a nezávislosti
- Prenasledovanie a popravy kňazov
- Emigrácia duchovenstva
- Dekristianizácia spoločnosti
Porovnanie pred a porevolučného stavu cirkvi
| Aspekt | Pred revolúciou | Počas revolúcie |
|---|---|---|
| Nezávislosť | Autonómna | Podriadená štátu |
| Majetok | Vlastní rozsiahly majetok | Vyvlastnený |
| Sloboda | Slobodné vykonávanie obradov | Prenasledovanie a obmedzenia |