Kostol sv. Martina v Bojniciach: História a Architektúra

Kúpeľné mestečko Bojnice sa nachádza neďaleko mesta Prievidza v Trenčianskom kraji. Medzi najznámejšie pamiatky Bojníc patrí jednoznačne Bojnický zámok. Bojnice sa môžu pochváliť osídlením už praveku, v stredoveku využili výhodnú vyvýšenú polohu aj v časoch Veľkej Moravy.

História mesta a jednotlivých zachovaných pamiatok je prepojená s bojnickým panstvom. Najznámejšou národnou kultúrnou pamiatkou v Bojniciach je nepochybne hrad Bojnice. Gotický Kostol svätého Martina pochádza zo 14. storočia.

V tomto malebnom mestečku na hornej Nitre sa však nachádza farnosť sv. Martina z Tours, ktorá svojou históriou a aktivitami uchváti nejedného návštevníka. Porozprával nám o nej bojnický farár a dekan Anton Eliaš. Na bojnickej fare nás srdečne víta miestny farár Anton Eliaš.

V Bojniciach existovala hradská fara a hradský kostol, ktorý bol strediskom náboženského života vo svojom hradskom obvode. Horná Nitra bola organizačne začlenená do Nitrianskeho archidiakonátu, ktorý bol súčasťou Ostrihomského arcibiskupstva. V 2. polovici 12. storočia už však Nitriansky archidiakonát bol pravdepodobne rozšírený o Bojnický a Turčiansky vicearchidiakonát.

V 1. polovici 13. storočia existoval v Bojniciach už samostatný vicearchidiakonátny kostol, ktorý sa stal zo stavebného hľadiska základom pre vytvorenie pôdorysu osi dnešného námestia. Najnovšie archeologické nálezy z roku 2003 však dokazujú, že tento kostol stál už v polovici 12. storočia. V priestore tohto starého kostola bol dostavaný v rokoch 1370 - 1380 nový, zasvätený sv. Martinovi.

Až do konca 14. storočia patrili k bojnickej fare aj okolité dediny Dubnica, Kanianka, Lazany, Poruba, Malinová, Chvojnica, Nitrianske Pravno, Nedožery, Brezany, Tužina a Kľačno. Hoci sa niektoré z týchto lokalít v stredoveku stali samostatnými farnosťami, bojnický farár si stále na nich uplatňoval právo na odvedenie jednej šestnástiny cirkevného desiatku.

Bojnické panstvo dostali do vlastníctva Turzovci, ktorí boli silnými prívržencami evanjelického náboženstva, a tak v zmysle zásady "čie panstvo, toho náboženstvo" posilnili postavenie evanjelikov aj v oblasti hornej Nitry, ktoré sa udržalo až do smrti Stanislava Turzu II. a následného príchodu nových bojnických zemepánov Pálfiovcov v 17. storočí, ktorí sa pričinili o opätovnú prevahu katolíckeho náboženstva na Bojnickom panstve.

Pavol Pálfi vyhnal z Bojníc posledného evanjelického farára Jána Vranku a na jeho miesto dosadil Tomáša Belania, kanonika Bratislavskej kapituly. V roku 1662 nastúpil v Bojniciach za farára Ján Alexej Turkovič, a v čase jeho pôsobenia je známe, že na území bojnickej farnosti už neboli žiadni obyvatelia vyznávajúci evanjelické náboženstvo.

Pálfiovci sa významne podieľali aj na stavebných aktivitách sakrálnych objektov. Pavol Pálfi nechal postaviť na kostole štvorhrannú vežu s malou ochodzou vo výške posledného poschodia, zakončenou cibuľovitou strechou. Z tohto obdobia pochádza aj veľký drevený chór s drevenými vyrezávanými sochami pod ním.

Čo sa týka územného rozsahu Bojnickej farnosti, môžeme podotknúť toto: k farnosti (mater) prislúchali i viaceré filiálky, ktoré sa rozdeľovali podľa toho, či mali alebo nemali vlastný kostol. Medzi filiálky, ktoré boli bez vlastného kostola, sa zaraďovali Opatovce n/Nitrou, Kocurany, Horné a Dolné Šútovce, Dubnica a Kanianka. K filiálkam s vlastným kostolom patrili Lazany (Kostol sv. Barbory) a Poruba (Kostol sv. Mikuláša).

V 18. a 19. storočí boli prevádzané významné stavebné aktivity, ktoré sa týkali cirkevných stavebných objektov. V rokoch 1724 - 1746 bola prestavaná budova fary v barokovom slohu, vystavala sa vstupná brána na faru (1740, 1746), z pôvodnej renesančnej vstupnej brány na cintorín, pochádzajúcej zo 16. storočia, sa prestavala Kaplnka sv. Jána Nepomuckého (1731 - 1742), z pôvodnej pohrebnej Kaplnky sv. Žofie sa postavila Kaplnka sv. Michala archanjela v areáli cintorína obkolesujúceho farský kostol (1718), Kaplnka sv. Vendelína, ktorá je situovaná hlboko v horách (1774), bola postavená kaplnka v kúpeľoch (1797) a Kaplnka na Kalvárii zasvätená Bolestnej Panne Márii (1816).

Mnoho z cirkevných stavieb časom postupne chátralo, ale na začiatku 20. storočia sa o ich opätovné opravenie a zmodernizovanie zaslúžil najmä farár a prepošt Karol Anton Medvecký (1875 - 1937), ktorý okrem iného dal zaviesť aj elektrinu do farského kostola a farských budov. Budova kostola a Kaplnka sv. Michala prešli generálnou rekonštrukciou v rokoch 1955 - 1959, ďalšie čiastkové stavebné a sanačné práce pokračovali aj v ďalších desaťročiach, ale stavebné práce významného a rozsiahlejšieho charakteru boli na kostole a jeho okolí vykonané nedávno, v rokoch 2003 - 2005, čo bolo spojené aj s podrobným archeologickým výskumom.

V rokoch 1993 - 1998 pribudol Kostol sv. Michala archanjela v Opatovciach nad Nitrou, v rokoch 1998 - 2000 bol postavený Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Dubnici a rok 2005 bol rokom realizácie stavby Kostola Dobrého pastiera v Šútovciach. 20. storočie bolo pre farnosť významné aj tým, že sa Bojnice stali sídlom dekanátu, ktorý sa odčlenil v roku 1999 z dekanátu Prievidza.

Kostol sv. Martina biskupa z Tours bol postavený v rokoch 1370 - 1380 v gotickom slohu. Archeologické výskumy však odhalili aj zvyšky staršej, románskej, sakrálnej stavby, na ktorej základoch bol kostol vybudovaný. Kostol prešiel niekoľkými stavebnými úpravami. Medzi najvýraznejšie zmeny patrí výstavba štvorhrannej veže v 17. storočí, ktorú financovali Pálffyovci.

V priebehu 18. storočia boli zas upravované okolité stavby - prestavba budovy fary v barokovom slohu či transformácia vstupnej brány priľahlého cintorína na kaplnky. V tomto období sa budovali aj niektoré zastavenia bojnickej Kalvárie a Kaplnka sv. Vendelína v lesoch nad zámkom.

Pre bojnickú farnosť i samotný kostol bolo významné aj 20. storočie, a to najmä jeho začiatok. Prepoštom bol v tejto dobe známy kňaz K. A. Medvecký, ktorý sa okrem iného zaslúžil o modernizáciu budov farnosti. Do kostola a farských budov dal zaviesť elektrinu a za jeho účinkovania kostol získal od štátu aj skoro nový drevený organ.

Kostol sv. Martina bol rekonštruovaný v 50. rokoch 20. storočia, v roku 1963 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Najaktuálnejšie stavebné a sanačné práce tu prebehli v rokoch 2003 - 2005, kedy bol vykonaný aj podrobný archeologický výskum.

V areáli pri kostole sa nachádza maličká Kaplnka sv. Michala, pôvodne gotická, no neskôr barokizovaná. V minulosti sa využívala ako pohrebná kaplnka, pod ňou je krypta, kde sa pochovávalo. Podľa legendy stála kedysi na mieste kaplnky kostnica.

Ďalšou pamiatkou, ktorá sa nachádza v juhovýchodnom nároží Hurbanovho námestia medzi knižnicou a hudobnou školou, je Kaplnka svätého Jána Nepomuckého. Kaplnka bola postavená v roku 1732. Vznikla prestavbou pôvodnej renesančnej dvojpodlažnej brány cintorína, ktorý sa nachádzal v okolí kostola. S bohatým zastúpením barokových prvkov na fasáde patrí k významným pamiatkam v Starom meste. V interiéri sa nachádza kľačiaca kamenná socha sv. Jana Nepomuckého.

Bojnické opevnenie vzniklo v polovici 17. storočia. Neskôr po poslednom povstaní uhorskej šľachty proti Habsburgovcom stratilo opevnenie svoju funkciu a odvtedy je mestské opevnenie v Bojniciach viac dekoratívne ako funkčné.

Medzi národné kultúrne pamiatky a významné pamiatky mesta Bojnice je zapísaný aj historický objekt kúpeľov - liečebný dom Mier. Pôvodne bol postavený ako renesančný objekt v 16. storočí. Následne bol niekoľkokrát prestavaný. Súčasťou pamiatky je aj kúpeľný park a nádvorie liečebného domu.

Tabuľka: Správcovia farnosti Bojnice

tags: #bojnice #kostol #informacie