Dnes, 4. decembra, krátko po polnoci zomrel v Prešove vo veku 93 rokov Mons. Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný biskup gréckokatolíckeho Pražského apoštolského exarchátu a abrittský titulárny biskup. Zaopatrený sviatosťami odovzdal dušu Pánovi v Dome sv. Kozmu a Damiána v Prešove v 69. roku kňazstva a presne deň po 52. výročí tajnej biskupskej vysviacky, ktorú prijal v Brne 3. decembra 1967. Bol druhým najstarším žijúcim biskupom byzantskej tradície na svete.
V Prešove 4. decembra, krátko po polnoci, vo veku 93 rokov zomrel Mons. Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný biskup gréckokatolíckeho Pražského apoštolského exarchátu a abrittský titulárny biskup.
Mons. Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný biskup Pražského apoštolského exarchátu a titulárny abrittský biskup, sa narodil 25. júna 1926 v Pozdišovciach rodičom Jurajovi a Anne, ako najmladšie z ôsmich detí. Keď mal dva roky, rodina sa presťahovala do Vojčíc.
Mons. Ján Eugen Kočiš sa narodil 25. júna 1926 v Pozdišovciach, okres Michalovce, v rodine kolesára Juraja Kočiša a Márie, rodenej Koščákovej, ako najmladšie z ôsmich detí. Keď mal dva roky, rodina sa presťahovala do Vojčíc, okres Trebišov, otec pracoval v trebišovskom cukrovare.
Prehľadný životopis Mons. Jána Eugena Kočiša:
- Narodil sa 25. júna 1926 v Pozdišovciach.
- Od septembra 1950 do 31. decembra 1953 slúžil v PTP v Čechách.
- 1. januára 1951 prijal tajnú kňazskú vysviacku v Rožňave.
- Od januára 1954 do 27. júla 1955 pracoval v pekárni vo Vranove nad Topľou.
- Od 27. júla 1955 do 7. februára 1958 sa ukrýval na rôznych miestach, z toho najdlhšie, dvadsaťdva mesiacov, v Ložíne.
- 7. februára 1958 ho chytili pri tajnej výučbe náboženstva v Dúbravke. Po niekoľkých súdnych pojednávaniach bol odsúdený na štyri roky, z ktorých vďaka amnestii odsedel dva roky. Zároveň stratil občianske práva a mal zákaz pobytu v Prešovskom a Košickom kraji na päť rokov. Počas vyšetrovania bol vo väzeniach v Prešove, Ilave, Hradci Králové, v Prahe Ruzynĕ a v Prahe na Pankráci.
- 7. marca 1960 sa zamestnal najprv na stavbe nemocnice v Bardejove, ale už od apríla 1960 do 30. apríla 1968 pracoval v Plynostave Pardubice.
- 3. decembra 1967, po konzultácii s generálnym vikárom Ivanom Ljavincom a po jeho presviedčaní, prijal tajne biskupskú vysviacku v Brne z rúk tajného biskupa Felixa Davídka.
- Jedenásť mesiacov, od 1. augusta 1968 do 30. júna 1969, bol osobným sekretárom internovaného biskupa Vasiľa Hopka v Oseku.
- Dvadsaťjeden rokov a tri mesiace, od 1. júla 1969 do 30. septembra 1990, bol ceremoniárom a aktuárom na Gréckokatolíckom ordinariáte/biskupstve v Prešove.
- Od 1. októbra 1990 do 18. januára 1993 bol správcom farnosti Ďurďoš.
- Od 18. januára 1993 do 15. marca 1996 bol kancelárom Biskupského vikariátu v Prahe.
- Po 15. marci 1996, keď bol zriadený Pražský apoštolský exarchát, ho prvý pražský apoštolský exarcha Mons. Ivan Ljavinec vymenoval za svojho generálneho vikára (protosynkela), ktorým bol až do 24. apríla 2003, keď bol za druhého pražského apoštolského exarchu vymenovaný Mons. Ladislav Hučko. Aj ten ho však vymenoval za svojho generálneho vikára.
- 23. marca 2002 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pápežského preláta.
- 24. apríla 2004 bolo zverejnené biskupské svätenie Mons. Jána Eugena Kočiša a bol pápežom Jánom Pavlom II. vymenovaný za titulárneho biskupa abrittského.
- 15. mája 2004 prijal v Katedrále sv. Klementa v Prahe biskupskú vysviacku sub conditione.
- 7. októbra 2006 pápež Benedikt XVI. prijal odstúpenie vladyku Jána Eugena Kočiša z aktívnej služby z dôvodu veku. To už mal osemdesiat rokov.
- 17. decembra 2012 bol prijatý do Domu sv. Kozmu a Damiána v Prešove.
- 4. decembra 2019, zaopatrený sviatosťami, odovzdal svoju dušu Pánovi v Dome sv. Kozmu a Damiána v Prešove.
Ján Eugen od roku 1938 do roku 1942 navštevoval Meštiansku školu v Trebišove, neskôr Učiteľskú akadémiu v Michalovciach, kde v roku 1946 maturoval. Po maturite rok pracoval ako učiteľ v Malej Tŕni. Potom sa rozhodol pre štúdium teológie na Bohosloveckej fakulte v Prešove.
Štúdium a vysvätenie prekazili udalosti po tzv. Diecézny biskup Peter Pavol Gojdič OSBM internovaný v biskupskej rezidencii prepašoval predstaveným kňazského seminára list, v ktorom žiadal, aby pripravili bohoslovcov na neverejné svätenie.
Plánované vysvätenie Eugena Kočiša a Mikuláša Chanáta sa už neuskutočnilo, seminár 21. apríla obsadila Štátna bezpečnosť. Kočiš zo seminára odišiel a pokúšal sa nájsť zamestnanie. Našiel ho v Bystrom nad Topľou, kde pracoval v učtárni cementárne. Tu sa ho pokúsili zatknúť. Jemu sa však pred zatykačom podarilo ujsť. Odišiel do Fulianky a odtiaľ po niekoľkých dňoch k rodičom bohoslovca Jozefa Mašleja do Šarišských Michalian. Do Bystrého sa nevrátil, nastúpil v Trebišove do mäsopriemyslu.
Zakrátko nato dostal povolávací rozkaz na vojenskú službu. Bol zaradený do PTP (Pomocného technického práporu) v Libavej na Morave. Počas vianočnej dovolenky sa pripravoval na tajné svätenie.
Kňazskú vysviacku neverejne prijal 1. januára 1951 v nemocničnej kaplnke v Rožňave ako neženatý gréckokatolík z rúk rožňavského rímskokatolíckeho biskupa Róberta Pobožného, pretože biskupi Gojdič a Hopko boli už v tom čase internovaní. Ako politicky nespoľahlivého ho po troch rokoch a štyroch mesiacoch - 31. decembra 1953 - prepustili do civilu.
Po príchode z PTP bol zamestnaný v pekárni vo Vranove nad Topľou. Ako kňaz v tom čase tajne pôsobil napríklad v Slavkovciach, Dúbravke, Tokajíku, Ruskom Kručove, Stropkove a v Trebišove. V roku 1955 po opakovanom varovaní pred hroziacim zatknutím sa rozhodol, že sa bude skrývať.
Po kratších pobytoch na rôznych miestach sa dostal do obce Ložín pri Michalovciach. Tu prežil 22 mesiacov. Odtiaľ chodil na pastoračné cesty do okolitých dedín. Siedmeho februára 1958 ho ŠtB zastihla v Dúbravke.
Po zatknutí ho previezli do krajskej väznice v Prešove. Trinásteho júna 1958 ho Krajský súd v Prešove odsúdil na tri roky odňatia slobody. Krajský prokurátor sa však odvolal, na novom pojednávaní vo februári 1959 mu pridali ďalší rok väzenia. Zo štyroch rokov si odsedel dva. Ako väzeň pracoval v uhoľnej šachte v Rtyni v Podkrkonoší. Prepustili ho na amnestiu 10. mája 1960.
Dôsledkom tzv. Prešovského soboru bolo zrušenie kňazského seminára a Bohosloveckej vysokej školy v Prešove. Otec Kočiš si spomína na svoje posledné stretnutie s biskupom Gojdičom, keď mu dovolili asistenciu pri liturgii na Veľkú noc. Biskupa Gojdiča vtedy strážili príslušníci ŠtB, striedali sa po ôsmich hodinách. Napriek tomu sa mu podarilo napísať list, v ktorom žiadal, aby pripravovali na neverejné svätenie ďalších bohoslovcov, a ten sa mu podarilo doručiť predstaveným kňazského seminára. Tí ako adeptov svätenia vybrali Mikuláša Chanátha a Eugena Kočiša. Eugen Kočiš sa v apríli 1950 pripravoval na svoje tajné svätenie, ale 21. apríla 1950 seminár obsadili príslušníci ŠtB. Rektora seminára pomocného biskupa Dr. Vasiľa Hopka, dekana akadémie Dr. Seminár obsadili príslušníci ŠtB. Seminaristi museli opustiť seminár, mnohých vyviezli do rôznych táborov, niektorí sa ukrývali pred Bezpečnosťou.
Prerušenie štúdia znamenalo povinnosť nastúpiť na vojenskú službu. Pretože sa E. Kočiš nezdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska, povolávací rozkaz so zaradením do PTP mu odovzdali neskôr ako ostatným. V jeho prípade namiesto dvoch rokov vojenskej služby to boli tri roky a štyri mesiace ťažkej práce na trati Sázava - Velké Losenice, na stavbe v Kúpeľoch Jeseník, vo vojenskej píle v Plumlově, v uhoľných baniach Orlová a Karviná. Vo vojenskom priestore Libavá pracoval ako lesný robotník.
Po prepustení z PTP pracoval ako robotník v pekárni. Napriek tomu sa venoval naplno svojmu skutočnému povolaniu. Takú činnosť štát hodnotil ako tzv. marenie štátneho dozoru nad cirkvami. Slobodu riskoval nielen Kočiš, ale aj ľudia, pre ktorých vysluhoval sviatosti.
ŠtB už v priebehu roku 1957 rozpracovala a v roku 1958 realizovala niekoľko prípadov v cirkevnej oblasti. Od júla 1955 do februára 1958 sa Ján Eugen Kočiš musel skrývať. Aj v takýchto podmienkach naďalej tajne vykonával kňazskú službu. Hovorí, že to bolo ťažšie ako vo väzení. Po procese vedel, na koľko rokov ho odsúdili, ale v období, keď sa skrýval a vedel, že ho hľadajú, bol si vedomý, že ohrozuje aj tých, u ktorých sa skrýval. Siedmeho februára 1958 ho zatkli.
Krajský súd v Prešove po predchádzajúcom vyšetrovaní a vypočúvaní vyniesol 13. júna 1958 na hlavnom pojednávaní prvý rozsudok: Eugena Kočiša obvinili z trestného činu združovania proti republike podľa § 79 tr. zákona a marenia dozoru nad cirkvami podľa § 173 tr. zákona, z. č. 86/1950. Krajský súd ho súdil spolu s Michalom Ihnátom. Oboch uznali za vinných. Eugena Kočiša obvinili, že...
Sestra Pozvala Celou Rodinu Manžela, Včetně 3 Dětí, A Nechala Je Objednat Cokoli...
Dňa 31. januára 2015 počas metropolitného stretnutia gréckokatolíckych rehoľníkov so svojimi biskupmi v Prešove sa udiala aj ďalšia dôležitá udalosť. Najosvietenejší arcibiskup a metropolita Ján oficiálne otvoril archieparchiálny proces o živote, hrdinských čnostiach, o povesti svätosti a znameniach Božieho sluhu rehoľného kňaza Jána Ivana Mastiliaka CSsR.
Program začal archijerejskou sv. liturgiou v Prešovskej katedrále, ktorej sa zúčastnili všetci gréckokatolícki biskupi na Slovensku: arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ, vladyka Milan Chautur CSsR, vladyka Peter Rusnák, vladyka Milan Lach SJ a pražský emeritný biskup Ján Eugen Kočiš.
V kázni otec arcibiskup Ján spomenul na o. Ivana takto: „Bol veľmi učený a zbožný redemptorista. Komunisti sa ho veľmi báli, ale nie preto, že bol mohutnej postavy, ale preto, lebo bol duchovne veľký a silný. Poznal som ho 5 rokov, keď som bol kaplánom tu v Prešove. Pomáhal kriesiť našu cirkev, bol neúnavným spovedníkom, formoval kňazov, rehoľníkov, prekladal knihy… Vnímal som jeho lásku, pokoru a pohotovosť poslúžiť. Som veľmi rád, že sa dnes oficiálne začína proces skúmania jeho života a čností.“
Po sv. liturgii program pokračoval v aule Gréckokatolíckej teologickej fakulty slávnostným zhromaždením, ktoré pozostávalo z dvoch častí.
Prvou časťou bolo prvé zasadnutie tribunálu, ktorým bol oficiálne na archieparchiálnej úrovni otvorený proces o živote, hrdinských čnostiach, o povesti svätosti a znameniach Božieho sluhu Jána Ivana Mastiliaka CSsR, ktoré prebiehalo podľa cirkevných predpisov určených na takúto udalosť. Vicepostulátorom procesu zo strany redemptoristov je otec Atanáz Mandzák CSsR.
ThDr. Ján Ivan Mastiliak CSsR bol prvým gréckokatolíckym redemptoristom zo Slovenska. Narodil sa 5. novembra 1911 v Nižnom Hrabovci, okres Vranov nad Topľou. Ako 11 ročný vstúpil do juvenátu redemptoristov. Noviciát si vykonal v Stropkove, kde aj zložil svoje prvé rehoľné sľuby 2. augusta 1929. Po filozoficko-teologických štúdiách v Obořišti bol 12. augusta 1934 vysvätený za kňaza. Od roku 1937 študoval v Ríme na Východnom Inštitúte a na pápežskej Gregoriánskej univerzite. V roku 1944 po získaní doktorátu sa vrátil na Slovensko. Najprv bol krátko predstaveným kláštora v Michalovciach. A potom sa stal profesorom v Obořišti v Čechách. 14. marca 1950 ho zatkla Štb. Vo vyšetrovacej väzbe boli proti nemu použité protizákonné metódy. Bol zaradený medzi desiatich „najnebezpečnejších“ rehoľníkov, proti ktorým sa konal tzv. monsterproces 5. apríla 1950. Dovtedy neznámy redemptorista bol obvinený z velezrady a špionáže v prospech Vatikánu a západných mocností. Pôvodne navrhnutý trest smrti bol zmiernený na doživotie, z ktorého si napokon odsedel vyše 15 rokov. Patril k najdlhšie väzneným kňazom v bývalom Československu. Bol väznený na Mírove, vo Valdiciach a v Leopoldove. Sám o väzení nechcel rozprávať, ale pod poslušnosťou napísal útlu knižôčku Hrsť spomienok, v ktorých sa na väzniteľov pozeral ako na tých, „ktorí si len konali svoju prácu.“ Po amnestovaní v roku 1965 pracoval civilnom zamestnaný v Prešove. Stále bol pod kontrolou Štb. V roku 1968 a v nasledujúcich rokoch stál pri obnove Gréckokatolíckej cirkvi. v Rokoch 1968 až 1981 bol protoihumenom (viceprovinciálom) Michalovskej viceprovincie redemptoristov. Tajne u neho študovalo viac ako 30 rehoľných a diecéznych kňazov. Preložil viac ako 100 diel z rôznych svetových jazykov, ktorých ovládal asi 14. Bol vyhľadávaným duchovným vodcom a obľúbeným spovedníkom. Pre nebo sa narodil 18. septembra 1989, dva mesiace pred pádom totality. Pochovaný je v Michalovciach na mestskom cintoríne. Patrí k najvýznamnejším osobnostiam Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Kto by sa chcel viac dozvedieť o tomto vzácnom človeku, tak jeho prvý obšírny životopis nájde v knihe Známy - neznámy, kde sa nachádza aj časť osobnej korešpondencie o. o.
V sobotu, 25. júna Mons. Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný biskup apoštolského exarchátu v pre katolíkov byzantského obradu v Českej republike dožíva životného jubilea - 90 rokov života. Pri tejto príležitosti sa v piatok doobeda konala slávnostná archijerejská bohoslužba v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove.
Ján Eugen ukončil r. 1938 ľudovú školu vo Vojčiciach následne navštevoval Meštiansku školu v Trebišove (1938-1942). V rokoch 1942-1946 vyštudoval Učiteľskú akadémiu v Michalovciach, kde 18. júna 1946 zmaturoval. V roku 1947 vstúpil do kňazského seminára v Prešove a začal štúdium na tamojšej Vysokej škole bohosloveckej.
Prešovský biskup Pavol P. Gojdič OSBM, ktorý bol internovaný v biskupskej rezidencii v dobe pripravovanej likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi v ČSR v liste poveril predstavených seminára, aby vytypovali a pripravili súcich bohoslovcov štvrtého ročníka, ktorí by mohli prijať neverejnú kňazskú vysviacku. Tú mal potom udeliť pomocný biskup Vasiľ Hopko bohoslovcom Mikulášovi Chanáthovi a Eugenovi Kočišovi, ktorí už v tom čase boli rozhodnutí prijať ordináciu v celibáte.
Dva dni pred konaním Prešovského soboru (28. apríla 1950) opustili bohoslovci seminár. Ján Eugen Kočiš sa zamestnal v Bystrom nad Topľou, kde pracoval na výstavbe cementárne v učtárni. Po tom, čo sa dozvedel, že ho v práci hľadali príslušníci ZNB, odišiel do Fulianky a odtiaľ do Šarišských Sokoloviec k rodičom bohoslovca Jozefa Mašleja.
Ján Eugen podobne ako ostatní bohoslovci dostal v septembri 1950 povolávací rozkaz na nástup na vojenskú službu a bol zadelený do PTP v meste Libavá na Morave. Po Prešovskom sobore udržiaval Ján Eugen kontakt so svojím špirituálom o. Ivanom. Ljavincom, ktorý sa skrýval najprv v Michalovciach a potom v Kežmarku a ktorý pomohol zariadiť kňazskú vysviacku u rožňavského rímskokatolíckeho biskupa Róberta Pobožného. Ján Eugen Kočiš bol tajne vysvätený na kňaza 1. januára 1951, v posledný deň svojej dovolenky, v nemocničnej kaplnke v Rožňave vo večerných hodinách.
V PTP bol ešte tri roky ako, a to na rôznych miestach (napr, v Orlovej a Karvinej). Do civilu bol prepustený až 31. Zamestnal sa v pekárni vo Vranove nad Topľou ako expedient. V rokoch 1954-1955 udržiaval kontakt s o. Ivanom Ljavincom ktorý mal od biskupa Vasiľa Hopka jurisdikciu ako generálny vikár Gréckokatolíckej cirkvi v katakombách. Keď bol 2. júla I. Ljavinec zatknutý, bolo len otázkou času, kedy príde ŠtB zatknúť aj Jána Eugena Kočiša.
ŠtB ho už koncom júla hľadala v zamestnaní. Vopred varovaný pred zatknutím, o. Kočiš ušiel a začal sa ukrývať na viacerých miestach na východnom Slovensku. K jeho zatknutiu došlo až 7. februára 1958 v Dúbravke. Po opakovaných súdnych procesoch v Prešove a na Pankráci v Prahe bol odsúdený na štyri roky väzenia, z ktorých si odsedel dva a ďalšie dva boli amnestované.
Od 1. mája 1968 bol požiadaný, aby začal pomáhať internovanému biskupovi ThDr. Vasiľovi Hopkovi v Oseku u Duchcova, s korešpondenciou v dôsledku Pražskej jari. Od 1. Novoustanovený prešovský ordinár Ján Hirka ho povolal do ústredia Gréckokatolíckej cirkvi v do Prešova. Mal sa stať kancelárom ordinariátu, ale štátne orgány po polroku oddiaľovania udelili štátny súhlas len do funkcie ceremoniára a aktuára, v ktorých pracoval 21 rokov a 4 mesiace. V tejto dobe ordinár opakovane žiadal štátne orgány o súhlas pre kancelára, avšak marne. Potom bo o.
Po rozdelení ČSFR v januári 1993 bol zriadený Biskupský vikariát v Prahe pod jurisdikciou Prešovského biskupstva. Biskup Mons. Ján Hirka vymenoval o. Kočiše za kancelára Biskupského vikariátu. Keď o tri roky Svätý Otec Ján Pavol II. erigoval v Prahe Apoštolský exarchát pre katolíkov byzantského obradu, prvý exarcha biskup Mons. Ivan Ljavinec následne vymenoval o. Kočiša za generálneho vikára (protosynkela).
V marci 2002 (23. marca) ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pápežského preláta. Dňa 24. apríla 2004 bol Svätý Otec Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa abrittského. Biskupskú konsekráciu prijal 15. mája 2004 v Prahe. Hlavným svätiteľom bol Mons. Jura Dždudža a spolusvätiteľmi boli Mons. Ján Babjak, prešovský biskup a Mons. Ladislav Hučko apoštolský exarcha v Prahe. Od 7. októbra 2006 byl emeritován.
Vladyka Ladislav Hučko v homílii hovoril o veľkosti sv. Jána Krstiteľa, ktorá spočívala v jeho poníženosti.
Ako bohoslovec v kňazskom seminári v Prešove zažil jeho zrušenie i zákaz Gréckokatolíckej cirkvi, ktorej zostal vždy verný. Dostal povolávací rozkaz do PTP v Čechách, kde slúžil do konca roka 1953. Večer, 1. januára 1951, posledný deň dovolenky z PTP, bol tajne, na základe skoršieho súhlasu biskupa P. P. Gojdiča OSBM, vysvätený na kňaza v Rožňave biskupom Róbertom Pobožným.
Od leta 1955 do februára 1958 sa mu podarilo ukrývať u dobrých ľudí, ale napr. aj v kukuričnom poli či v stodole a kňazsky poslúžiť mnohým veriacim. Nakoniec bol odsúdený na štyri roky väzenia, stratu občianskych práv a zákaz pobytu v Košickom a Prešovskom kraji na päť rokov. Dňa 3. decembra 1967 ako 41 ročný neverejne prijal biskupské svätenie.
V roku 1968 bol aj osobným tajomníkom biskupa Vasiľa Hopka, ktorý bol internovaný v Oseku. Tak bol veľmi blízko pri obnove Gréckokatolíckej cirkvi. Krátko bol správcom farnosti v Klenove pri Prešove. Od jesene 1969 sa stal ceremoniárom na biskupstve v Prešove, ale aj kňazsky vypomáhal v celej eparchii. V roku 1993 sa stal riaditeľom biskupského vikariátu v Prahe, v roku 1996 bol vymenovaný za generálneho vikára novozriadeného Pražského apoštolského exarchátu. V roku 2004 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pomocného biskupa tohto exarchátu a 15. mája prijal v Katedrále sv. Klementa v Prahe biskupskú vysviacku, pre istotu s podmienkou (sub condizione), keďže prvá vysviacka bola neverejná.
| Obdobie | Pôsobisko/Funkcia |
|---|---|
| 1950-1953 | PTP v Čechách |
| 1.1.1951 | Tajná kňazská vysviacka, Rožňava |
| 1954-1955 | Pekáreň Vranov nad Topľou |
| 1955-1958 | Úkryt, Ložín |
| 1958 | Zatknutie a väzenie |
| 1960-1968 | Plynostav Pardubice |
| 3.12.1967 | Tajná biskupská vysviacka, Brno |
| 1968-1969 | Osobný sekretár biskupa Vasiľa Hopka, Osek |
| 1969-1990 | Ceremoniár a aktuár, Prešov |
| 1990-1993 | Správca farnosti Ďurďoš |
| 1993-1996 | Biskupský vikariát v Prahe |
| 1996-2003 | Generálny vikár (protosynkel) |
| 24.4.2004 | Titulárny biskup abrittský |
| 15.5.2004 | Biskupská vysviacka sub conditione, Praha |
| 7.10.2006 | Emeritný biskup |
| 17.12.2012 | Dom sv. Kozmu a Damiána v Prešove |
| 4.12.2019 | Úmrtie v Prešove |

Mapa rozšírenia gréckokatolíckej cirkvi.